Keď muž nemusí bojovať…. ale môže….

od dvojplamene.okharmony.eu | feb 25, 2019 | Ego vs. Láska, Z duše prišli

Kedy nebojuje muž so ženou? Keď je sebaistý, pozná svoju hodnotu, lebo má v harmónii svoje ženské a mužské energie a sa stal jemne pevným.

Kedy a dokedy si MYSLÍ, že je pánom sveta a žena je podradená bytosť? Keď ešte nenašiel sebalásku, nepozná ženy a preto sa bojí sám seba a celého sveta.

Preto sme tu na Zemi, aby sme sa naučili mať sa radi nie sebecky, ale zdravo sebavedome a došli k poznaniu pokory k láske.

Kto ten POCIT ešte nezažil, môže sa zbabelo pred ňou utiecť. Možno v prípade, keď muž nie je pripravený na SKUTOČNÚ LÁSKU so ženou, ktorá ju v sebe už cíti a tú zodpovednosť ešte nedokáže zobrať na seba za Seba, ujde pred ňou za inou a k tomu si ešte hrdo potľapká po hrudi, aký je úžasný, silný, neovplyvniteľný, cenný a rozhodný. Hoci sám nevie, čo v skutočnosti má robiť: či skúšať ďalej v inej posteli alebo ostať radšej sám?

Ale to všetko je v úplnom poriadku. Vedie ho ešte ego a je s ním v plnom stotožnení, aj keď sa v jeho vnútri miestami ozve nejaká nervozita, no sa nastavil viesť svoje myšlienky iba cez myseľ a tak sa mu zatiaľ darí celkom dobre si to napätie v sebe nevšímať. Ako keby sa nič nedialo. Všetko má pod “kontrolou”. Je „šťastný“. Síce jeho duša trpí a skôr či neskôr sa nejakým spôsobom prejaví, keď jej predtým nedá on sám zelenú, ale ZATIAĽ to zvláda. A tak to má byť momentálne.

Ešte sa nechce priznať tomu, ako sa veľmi klame. Má ako keby moc nad situáciami AJ SÁM. Keď aj nie celkom, ale by si to priznať nepatrilo, tak namiesto Partnerky si chytí do ruky nejakú náhradu: fľašku s vodKou, cigaretu, svoj penis či inú ženu, aby cítil pri sebe oporu. Nevidí ešte, že oporou sa má stať on sám sebe tou vnútornou vyrovnanosťou, kde panuje ZODPOVEDNOSŤ voči svojej CELEJ bytosti (nielen fyzického tela).

Zatiaľ je stotožnený s tým, kým on nie je. Je vžitý so svojimi strachmi a nevidí nič iné, než pochybnosti, obavy a možné problémy, preto sa radšej stiahne do svojej ulity, kam zdrhol aj vtedy, keď ho vo svojom detstve mama nedokázala ohľaduplne milovať, riadila jeho dni a on nemal možnosť naučiť sa bojovať o SVOJ vlastný život.

Vo svojej iluzórnej “istote” sa cíti bezpečne a doma. Radšej sa drží v blízkosti tej svojej vzorcami pohltenej a kŕčovito žitej „istoty“ a „komfortnej“ zóny, aby sa nemusel konfrontovať so SKUTOČNOU LÁSKOU. Bojí sa jej – nikdy ju nedostal vo forme, v akej by sa patrilo.

Mamka sa síce o neho „dobre“ postarala, ale mu nedávala najavo svoju BEZPODMIENEČNÚ lásku ako ŽENA. Hmotne bol zabezpečený (niekedy až-až) a tak nikdy nemal potrebu prejaviť sa ako Muž – ani nemohol, veď bol strážený, nieže sa mu niečo udeje, dostával ponaučenia, aby bol opatrný a nebojoval s nikým, len aby bol pokoj a kľud radšej, než že by sa iskrilo. Alebo práve naopak: musel bojovať niekedy aj o vlastný fyzický život a práve preto prestal cítiť.

Tak či tak sa z neho stal chladný človek, ktorý vo svojej hĺbke drží odstup od ostatných aj od celého sveta.

Jasne, že ani jeden extrém nie je správny a iba prostredníctvom materiálneho zabezpečenia (jedlo, strecha nad hlavou či teplo) sa ešte nikto nestal ZRELÝM, ZODPOVEDNÝM Človekom.

Bez PREJAVU LÁSKY nie sme Ľudia.

Taký muž často možne aj vie, že ho mama mala rada, ale ak mu príde do života žena, ktorá ju naozaj miluje a ktorá s ním v čistej láske túži fungovať, zrazu nerozumie tým jednoznačným prejavom. Zrazu mu v podvedomí nesedí tento prejav lásky s tým naučeným. Necíti sa komfortne, keďže táto láska mu ukazuje niečo iné, než čím bol vedený celý svoj život. Nenaučil sa HODNOTY lásky.

Keďže v ňom je potlačená empatia, ba sa za taký prejav doslova hanbí alebo možno v krajnom prípade ROBÍ ako keby nasilu, lebo s ňou stotožnený nemôže byť kvôli svojmu tvrdému detstvu, NECÍTI hranice ľudskosti.

Nevie identifikovať a si zadefinovať, odkiaľ pokiaľ je správne s nejakým spôsobom so ženou sa „hrať“. Pozerá sa na ňu ako na veľkú hračku a nevie, čo s ňou. Vníma, že ona je živá a trošku iná, než bol zvyknutý na to jemnejšie stvorenie zo svojho detstva a vidí, že od neho NIEČO očakáva, čomu on nerozumie – nemá o rovnováhu dávania a prijímania lásky skúsenosť a preto sa ju snaží STRČIŤ do tej škatule, v ktorej sa ON cíti ešte bezpečne. Akonáhle ona otvorí jej vrch, začne boj s názvom „Kto vyhrá – krabica ostane uzavretá alebo bude mať pravdu žena a môže nám do nej zasvietiť aj slniečko?“

On ale boj neznáša. Niekde vo svojej hĺbke cíti nesprávnosť bojovať s krehkou ženou a preto najčastejšie sa nakoniec tá krabica buď uzavrie a on ju z nej navždy vylúči, alebo z nej sám vyskočí a si radšej nájde inú, ktorú si môže v kľude a ešte na viac zámkov zavrieť a do svetla sa už radšej vôbec nepozrieť, len aby opäť nemusel bojovať za svoj OCHRANU zvyknutého bezpečia.

Zatiaľ nie je pripravený uzrieť iný svet a vyšší level lásky, než čo už pozná.

Preto striedanie a neustále uzatváranie tých svojich škatúľ je mu menej riskantné, než si vziať inak vyzerajúcu, väčšiu, farebnejšiu krabicu, do ktorej sa nielenže v úplnej pohode zmestí aj žena, ale ktorú sa bude dať aj otvoriť, ba dokonca z nej vyliezť spolu s ňou a ostať v prírode nechránený, kde v láske SPOLU môžu nachádzať celkom iné rozmery, než boli zvyknutí.

Začína si pripúšťať SPOLOČNÝ život bez toho úkrytu, kde fungoval v naučených vzorcoch správania v celom svojom doterajšom živote počnúc od detstva. Už VIDÍ, že sa nemá pred čím chrániť, veď mu tá žena so zažívaním hlbšej lásky nie ublížiť, ale pomôcť chce dostať sa k SKUTOČNÉMU šťastiu v slobode, ktorá sa nepotrebuje chrániť umelými krabicami a uzatvárať sa pred Svetom, môže byť aj voľne žitý, nehanbiť sa za to, že miluje a stotožniť sa s tým Novým Človekom, ktorý sa z tej utiahnutej škatuľomániáckej menejcennej bytosti stal.

Vďaka ženy sa OTVORIL a dokonca VIDÍ prospešnosť aj pre seba, lebo sa cíti slobodne, aj pre ňu, lebo je šťastná pri takomto zodpovednom mužovi a aj pre svet, lebo našiel svoje poslanie, naplnenie, cez ktoré ešte väčšmi CÍTI, že ŽIJE.

Teraz už vie, že svoj život zvládne, lebo tá žena, ktorá ho miluje, stojí pri ňom v dobrom aj v zlom tak isto, ako aj on sa stal pevnosťou pre ňu.

Naučil sa, že ona ho s radosťou bude obskakovať podobne, ako vo svojom detstve jeho mamka, ale nemôže od nej OČAKÁVAŤ a brať jej ochotu za SAMOZREJMOSŤ. Deje sa to z čistej lásky.

Tým, že začal CÍTIŤ svoje vnútro, sa stal empatickým a vníma potrebu SPOLUPRÁCE, aby boli OBAJA spokojní, nielen on a ona sa iba nejakými omrvinkami živila. Stal sa z neho vďačný Človek, ktorý v zdravej POKORE kráča HRDO ruka v ruke pri svojej Partnerke, ktorá ho k LÁSKE zaviedla.

Už je vďačný tým ťažkostiam na začiatku ich vzťahu, ktoré nastali iba preto, lebo ten jeho naučený vzorec mu zrazu žena začala búrať a sa necítil byť sebaistým, necítil byť “doma” a šajnu nemal, čo teraz. Teraz sa už teší, že sa TO stalo a hlavne tomu, že bol schopný OTOVRIŤ SVOJE SRDCE a zažiť pád ega pre svoju SLOBODU DUŠE.

Už vie, prečo mu ona na povel neskákala do postele. Vie, že iba jasne vnímala jeho iluzórne nastavenia a vyčlenenie sa z Jednoty kvôli stotožnení sa s egom a strachmi v sebe. Už chápe a je jej vďačný za jej trpezlivosť, pri čom sa posunuli svojimi vedomiami do vyššieho levelu a zrazu ona opäť skočí hocikedy do jeho náručia, lebo je PRIJÍMANÁ V ČISTEJ LÁSKE a ona cíti, že MôŽE. Môže mu dôverovať. Môže sa na neho spoliehať. Nesklame ju, keďže prestal klamať sám seba. Už si verí a preto verí aj jej. A ona to CÍTI v každom jednom okamihu. Je mu vďačná, že sa ODVÁŽIL ísť do svojich zranení, pozrel sa na nich a sa v každom smere PREKONAL.

Cíti sa docenený. Vo svojich očiach môže byť na seba hrdý: spravil to, čo pre neho vôbec najťažšie na svete bolo: ROZMÝŠĽAŤ SRDCOM, spoliehať sa na svoju intuíciu a bdelo strážiť svoju myseľ pri vedomí.

Jeho ego sa už nepokúša vydobyť to stratené postavenie, ktorému si bol od malička zvyknutý. Cíti sa istým v sebe. Lebo sa proste CÍTI.

Aj keď bol vedený k povrchnosti a nie k hĺbke, dokázal ZAZRIEŤ potrebnú žiaru, ktorá roztopila ten chlad ovládajúci jeho srdce.

Už vie, čo znamená byť pevným mužom, aj keď ho k tomu rodina nezaviedla. Vďaka novej rodiny v stabilnej žene došiel k Poznaniu.

Závislosti postupne krásne za radom odchádzajú a oni sú šťastní, že si môžu POMÁHAŤ NAVZÁJOM a kráčať jedným smerom bez boja, bez napätia v ÚPRIMNEJ A HLBOKEJ LÁSKE.

Presne takú bezpodmienečnú lásku prajem aj vám, milí Kamaráti, žiť.

okh.

Rada vám všetkým na ceste sebaspoznávania naďalej pomôžem v rozšifrovaní svojho vnútra. Veď V TOM SOM DOMA – pre vás.

S úctou a rešpektom.

Nájdeš ma tu:

0903858930, harmonia.andy@gmail.com,

fb: https://www.facebook.com/okharmony1

Možnosti výberu našej komunikácie:

buď cez fb chat
telefonicky
videohovorom alebo
osobne v okolí KE

Ďakujem ti, že si tu bol/a so mnou. Pridaj sa aj na budúce.

S láskou k tebe: Andy

Priprav sa na Nový Život. Lebo: NEBO sa začína na ZEMI. TERAZ.

“Veď príde ďalšia. Na svete je miliarda žien, z ktorých si môžem vyberať.” – vysvetlenie a 80 otázok k UVIDENIU SA

od dvojplamene.okharmony.eu | feb 24, 2019 | Ego vs. Láska, Z duše prišli

Zaujímavý pohľad. Ibaže nie pre srdce. Ono veľmi dobre vie, že pre neho dokonalá bytosť je iba jedna jediná. Všetky ostatné budú len náhrady tej Kráľovnej. Budú sa striedať milenky v posteli a partnerské vzťahy sa budú po kratšej či trošku dlhšej dobe ukončovať, kým si neuvedomíme jednu dôležitú vec: áno, príde ďalšia, samozrejme, kým striedanie partneriek (partnerov) nás bude baviť a nedozrejeme do zodpovednej dospelosti. Dokonca aj treba ísť ďalej, keď po čase pocítime, že nám táto žena predsa len nesedí a sme sa nerozhodovali len hlavou – srdce nám hovorí TO ISTÉ a nie iba cez hlavu je “vypnuté” a utlmené, aby sme jeho výkriky nepočuli. Keď sme pri našom rozhodnutí DOSTATOČNE PRESKÚMALI CELÉHO SEBA a nemilujeme alebo ona nemiluje, v tom prípade vykročme ďalej. Keď nás brzí len ego, tak…. máme čo robiť….

Prečo niekto vysloví alebo dokonca dlhodobo žije podľa v názve uvedeného presvedčenia a považuje ho za správne, a dokedy?

V prvom rade, ako aj dobre chápeme, správne to nie je. Ale! Ego niekedy potrebuje aj takú výhovorku pre svoju ochranu, že by sa ten jeho ”klient” zvaný dušou riadený Človek, nad ktorým si MYSLÍ, že má zatiaľ cez hlavu kontrolu, neprebral nad ním moc a ono (ego) sa nestratilo v srdci. Pre rozum logické vysvetlenie, teda tejto výhovorke “kľudne” môže veriť…. do chvíle, kým ho takýto prístup k ženám bude baviť. Akonáhle sa mu ozve vnútro, sa začne skúmať a si možno položí niektoré z nasledujúcich otázok, vďaka ktorým si začne vážiť seba aj ženu pri sebe.

Tieto, pre ego miestami až veľmi ťažké, neznesiteľné otázky pre otvorené srdcia môžu byť zachraňujúce…. upozorňujem ale každého, že nie mňa treba po prečítaní týchto “tvrdých” viet obviňovať…. nikoho, len sa stačí pozrieť DO SEBA, či sme skutočne spravili VŠETKO za to, aby náš vzťah nezničilo to naše ego, ktoré možno aj teraz búri.

Srdce si už zaslúži pohladenie, veď veľa toho vytrpelo, preto si ho začnime vážiť a odpovedajme úprimne…. môže sa náš vzťah zachrániť a obnoviť…. Prajem naplnenosť v láske každému z nás 🙂

Prečo cítim tak, ako keby som s tou ženou, do ktorej som sa anno zamiloval, už nemohol byť ďalej?
Spravil som VŠETKO za to, aby pri mne mohla byť šťastná?
Prediskutovali sme VŠETKY aspekty nášho správania sa vo vzťahu ohľadom prepojenosti nás samotných v tomto partnerstve?
Bol som úplne odovzdaný žene, s ktorou som cítil zamilovanosť?
Bola to zamilovanosť cez ego alebo ozajstná láska, ktorú som len nedokázal prijať práve kvôli môjmu silnému egu byť chránený pred zraniteľnosťou?
Dovolil som si PREPOJIŤ sa s ňou celkom, ale to nijak nešlo, alebo som si to vôbec ani nevyskúšal?
Mohol som jej DAŤ zo seba viac?
Šetril som s citmi kvôli strachu sa jej odovzdať alebo som sa oddal na 100%, vyskúšal a aj tak nefungovalo?
Som teraz k sebe celkom úprimný alebo sa moje ego chce chrániť, aby nebolo odhalené z klamania?
Viem a si dovolím odovzdať sa do lásky úplne?
Viem, čo NAOZAJ žena potrebuje a som stál pri nej, či sa tešila alebo plakala?
Bol som jej oporou aj v jej ťažkých chvíľach?
Mohol som niečo LEPŠIE alebo INAK spraviť, aby bola šťastnejšia?
Stroskotal by vzťah aj vtedy, keby som všetky tieto kroky urobil a by mohla cítiť z mojej strany celkovú odovzdanosť do vzťahu cez myšlienky, cez city, cez fyzičnosť a aj cez moju čistú dušu?
Bol som natoľko otvorený srdcom vo vzťahu, že sa viac už nedalo?
Urobil som VŠETKO, čo iní muži v šťastne fungujúcich vzťahoch robia?
Spýtal som sa manželky (priateľky), čo jej chýba, čo potrebuje, čo jej môžem dať také, čo mi možno ani nenapadlo?
Spýtal som sa jej?
Ona odpovedala a ja som jej to želanie s radosťou a pochopením splnil?
Alebo keď ma ona o niečo poprosila (napr. aby som ju objal, niekedy pomohol s deťmi, zobral ju na večeru, prekvapil ju ružou či nezabudol vyzdvihnúť ju z práce, včas sa vrátiť domov atď.), splnil som jej želanie, keď by som mohol?
Ako často som sa bál tej blízkosti, ktorú ona ako žena pociťovala za najpodstatnejšie k priblíženiu sa do väčšej hĺbky v našom vzťahu?
Ako často som ju sám od seba niečím prekvapil?
Ako často som ju sám od seba objal len preto, že som ju miloval?
Koľkokrát za deň som si všimol jej vonkajšiu krásu či vnútornú nádheru a som jej to aj povedal?
Koľkokrát som si mávol rukou nad jej plačlivosťou, keď mala práve zlú náladu a by iba moje objatie potrebovala cítiť, aby sa jej uľavilo a v budúcnosti by si túto žiadosť aj sama dokázala vysloviť?
Koľkokrát som jej uľahčil jedným obajtím uľaviť v jej emóciách?
Koľkokrát som jej pomohol s tým, čo som bral za samozrejmosť (že uvarí, vyperie, poutiera prach, povysáva, pohrá s deťmi, vyžehlí, nakúpi, porobí všetky práce v záhrade či okolo domu)?
Ako často som niečo považoval za samozrejmosť – domáce práce, deti, sex – a som sa jej za to, že sme neurobili spolu, ale ona ma obslúžila, nepoďakoval?
Vôbec beriem domáce práce za našu spoločnú záležitosť, ktoré je potrebné v nejakej miere spokojnosti medzi obidvoma partnermi si rozdeliť a v rovnakej miere sa v nich zúčastniť alebo si myslím, že náš záchod je samočistiaci, naše skrine v obývačke sa nikdy nezaprášia a sa šaty vyžehlia bez vloženej energie?
Zvykli sme sa rozprávať aj o sexualite a vedome ju zažívame, alebo sme si zvykli na rýchly sex, lebo na iný máme pre seba rôzne výhovorky a očakávame aj od partnerky, že by s tým súhlasila, a keďže jej nenechávame na výber, tak musí, trpí, je neuspokojená, ale nemá na to právo, veď mala tak isto veľa (málo) času na vychutnávanie spoločných chvíľ, než ja?
Viem vôbec, aké potreby má žena a v čom sa líši od mužových, čo sa týka sexuality?
Spýtal som sa jej, popočúval ju a podľa toho sme sa učili odznova byť spolu v intímnych chvíľach?
Moje ego chcelo nad ňou zvíťaziť a som jej preto nedal to, čo prirodzene potrebovala a právom bola nespokojná?
Stále som ju “zrobil” (aspoň si MYSLÍM) a preto sa nemôže sťažovať?
Som si istý, že jej to má stačiť k pocitu mojej blízkosti k nej?
Nemyslím si, že keď som bol fyzicky pri nej, to jej má predsa úplne stačiť?
Dával som jej celú moju dušu, aby sme SPOLOČNE mohli CÍTIŤ tú HĹBKU našej nielen fyzickej blízkosti?
Chápal som ju, čo potrebovala, keď vyslovila svoje pocity a som sa zaujímal o ňu ďalšími zvedavými otázkami, alebo som bol rád, že skončila a som sa mohol do seba opäť uzavrieť?
Mohla cítiť, že som bol v našom vzťahu tam pre ňu, keď ma potrebovala?
Počúval som ju, keď mi s radosťou oznámila niečo pre ňu podstatné, či som len tam bol fyzicky, aby nemohla povedať, že som pri nej nebol?
Viem, že jej emócie sa nemôžu riešiť mojimi logickými vysvetleniami a to aj stále dodržujem?
Že emócie sa riešia emotívne, súcitom a nie vysvetľovaním a to stále som aj dodržal?
Viem, že žena je viac citlivá bytosť a preto vníma oveľa jasnejšie v ohľade emócií, než ja?
Dôverujem jej v tom a preto sa k nej zo dňa na deň stále väčšmi otváram, lebo ju milujem?
Dávam jej to najavo dostatočne?
Vidím, že je pri mne šťastná a mi to robí radosť alebo keď je nespokojná, nechávam ju samú, kým sa nepreberie tak, ako ja by som to v tej chvíli možno potreboval, alebo viem, že mojej priateľke stačí jedno úprimné a milujúce objatie, aby opäť žiarila?
Lebo viem, že pre ňu ja som na svete ten najpodstatnejší človek na svete?
Je to tak aj z mojej strany?
Ona je mi stále na prvom mieste (po mne hneď) či si nie som istý a som sa nerozhodol, alebo aj sám viem, že moja mamka mi ostane na bezvýhradnej pozícii Kráľovnej a ju nenechám prekonať nikdy žiadnou inou ženou v mojom živote?
Viem, že to ona cíti, aj keď mi o tom zatiaľ nikdy nič nevravela a preto sa mi nemôže ani odovzdať, veď ju nemá kto prijať?
Nechce bojovať s mojou mamkou o trón, lebo ju tiež prijíma a má veľmi rada. Viem o tom?
Viem, že mňa miluje a pre ňu JA som ten Kráľ na celý život, ktorému sa oddala?
Dal som jej to isté zo svojej strany tiež?
Cíti, že pre mňa ona je tá jedna a jediná Kráľovná a s NIKÝM by som ju na svete nikdy nevymenil?
Rozhodol som sa jej o tom povedať?
Vyslovil som to, aká je pre tmňa podstatná?
Dal som jej vedieť, ako nesmierne si ju vážim a chcem jej dať všetko, čo len dokážem, aby cítila, ako ju veľmi milujem?
Poviem jej každý deň úprimne: “Milujem ťa, láska moja.”?
Chytím ju za ruku a jej poviem, pozerajúc do jej najkrajších očí na svete: “ Si moja láska na celý život, tak cítim a nikdy nezabudnem ti to vysloviť stále, keď mi len napadne, lebo viem, ako dobre ti to padne počuť z mojich úst, lebo si žena, Žena môjho života.”?
Ako často jej dávam komplimenty, lebo viem, že aj bez nich je šťastná, veď ma miluje, ale jej bytostná prirodzenosť sa bude tešiť ešte viac, keď jej to aj jasne dám najavo?
Všímam si jej city a spýtam sa jej, keď tak vidím, že nie je v úplnej pohode, objatím ju, čo sa v nej deje, aby mi mohla porozprávať a sa cítila prijatá spolu s jej citmi?
Dôverujem v jej intuícii, keď niečo náhle pocíti a sa mi s tým zdôverí alebo ju v tom stále spochybním, nech prestane, veď TO nemá žiadny logický základ?
Alebo nedajbože od nej v takýchto oddaných chvíľach prosím o argumenty a dôkazy a preto necíti, že pri nej stojím, chápem jeho vnútro a jej dôverujem?
Pomôžem jej, keď odo mňa popýta radu alebo ju odmietnem s nejakou pre mňa skvelou výhovorkou, lebo nepovažujem tú otázku za dôležitú a ma nezaujíma príliš, pre ňu aká podstatná je?
Cíti z mojej strany empatiu?
Chápem ju a stojím pri nej, keď ma potrebuje?
Môže sa pri mne cítiť skutočnou ženou? Je naplnená pri mne, lebo jej dávam celého seba srdcom aj dušou?
Nemám pochybnosti o tom, že mňa a práve mňa miluje a to jej miestami aj poviem, ako sa teším, že mám možnosť s ňou a práve s ňou žiť?
Objímem ju stále, keď sa stretneme alebo sa lúčime a dám jej pusu pri každom a aj počas dňa hocikedy?
Alebo si ju všímam iba vtedy, keď potrebujem, aby bola pre mňa pripravená, lebo mám na ňu chuť – chcem si s ňou zasexovať a si MYSLÍM, že ju stačí predtým objať či rovno sa dotknúť jej intímnych miest?
Vidím v jej očiach žiaru a spokojnosť, keď dôjdem domov?
Ak nie, objímem ju a sa jej spýtam, čo pre ňu viem urobiť a to myslím aj vážne, aby ona mohla cítiť, že stojím pri nej, nech sa deje čokoľvek?
Má vo mne istotu?
Som Muž, ktorý ju celú takú, aká je, chápe a miluje a ona o tom vie aj cíti?
Usmejem sa samovoľne, keď ju uvidím, lebo ju proste milujem?
Dám jej pusu, keď tak cítim, nech sme hocikde a sa za to nehanbím pred nikým?
Sme pár všade, nie iba na určitých miestach?
Zoberiem ju za ruky, keď sa cíti neistá a sa ju snažím pochopiť?
Zaujímam sa o ňu ako o ženu alebo ju beriem za samozrejmosť, veď sa už dávno poznáme, veď viem, že ma miluje a to mi stačí a musí stačiť aj jej?
Je pri mne šťastná?

Keď si raz vo svojom živote pocítil skutočnú lásku, tú nenahradí ŽIADNA iná žena. Keď si raz pocítil lásku a žena šťastná pri tebe nie je, to znamená, že buď ona k sebe a k tebe nie je úprimná, alebo ty k sebe a k nej. Stačí sa pozrieť DO SEBA – to svedčí o všetkom.

Keď sa odvážiš byť Partnerom pre ňu, Kráľom pre tvoju Kráľovnú, nebojíš sa zraniteľnosti alebo aj keď sa toho rovno trasieš, ale riskneš celé svoje srdce a jej dáš najavo všetkými možnými spôsobmi, že si ju vážiš a že si jej vďačný za jej lásku k tebe, ona šťastná na milión percent bude.

Takúto lásku prajem každej žene s takýmto pozorným, chápajúcim Mužom zažiť. Nech on nájde svoje poslanie vďaka teplu ženy pri sebe a nech cez tú lásku jej dáva neustále najavo svoju lásku k nej.

Ak žena cíti, že muž k nej otvoril svoje srdce a ona ho miluje, je vylúčené, že by naplnenosť nenastala z obidvoch strán.

Ďakujeme, naši Muži, že pri nás stojíte a nás milujete.
Ďakujeme za vašu priazeň a pochopenie aj vtedy, keď nám nie je priamo do smiechu.
Ďakujeme za objatie, s ktorým nám dávate úprimne najavo, aby sme vás kľudne milovali, lebo ste tu iba pre nás.
Ďakujeme, že môžeme pri vás cítiť a naše emócie dávať stále do zrelšej formy.
Ďakujeme, že od nás neočakávate, aby sme boli stále dokonalé a veríte, že na tom sme a chceme vám vrátiť všetku tú milosť, ktorú od vás pocítime a aj viac.
Ďakujeme za to, že nás chápete alebo ak nie, sa o nás zaujímate a počúvnete, čo povieme.
Ďakujeme, že vás môžeme cítiť. Že ste nám oporou v našich ťažších chvíľach a ďakujeme za to, že ste práve takíto naši Králi a my môžeme byť vaše Kráľovné.
Učíme sa všetci jeden vďaka druhému a aj keď úplná dokonalosť (celkové stotožnenie sa s našim vnútrom) je (asi) nemožná, sme na tom, aby sme k nej boli stále bližšie a bližšie.
Ďakujeme, že môžeme byť s vami a vám dávať zo seba to najlepšie, aké sa len dá a ak môžeme ešte lepšie, prosíme vás, kľudne nám to dajte vedieť, budeme sa len tešiť, ak sa náš vzťah tým ešte viac prehĺbi.
Sme vám vďačné za vašu láskavú a úprimnú pozornosť, vďaka ktorej my ožívame…. pre vás, naši Muži.
Stojíme pri vás, podporujeme vás, dávame vám teplo, pokoj, kľud, lásku, aby ste mohli svoje poslanie celou svojou silou vykonávať – pre seba, pre nás, pre svet.
Pomôžeme vám, keď môžeme, veľmi rady. Sme šťastné, keď prijímate našu podporu s vďačnosťou.
Uznávame vašu kreativitu, vytrvalosť, cieľavedomosť, neuveriteľné výkony.
Tešíme sa stále, keď ste pri nás pre nás.
Ďakujeme, že ste. Milujeme vás tak, ako vy nás.

ĎAKUJEME.

okh.

Rada vám všetkým na ceste sebaspoznávania naďalej pomôžem v rozšifrovaní svojho vnútra. Veď V TOM SOM DOMA – pre vás.

S úctou a rešpektom.

Nájdeš ma tu:

0903858930, harmonia.andy@gmail.com,

fb: https://www.facebook.com/okharmony1

Možnosti výberu našej komunikácie:

buď cez fb chat
telefonicky
videohovorom alebo
osobne v okolí KE

Ďakujem ti, že si tu bol/a so mnou. Pridaj sa aj na budúce.

S láskou k tebe: Andy

Priprav sa na Nový Život. Lebo: NEBO sa začína na ZEMI. TERAZ.

Dilema medzi vášňou a istotou a jej riešenie – 5.časť

od dvojplamene.okharmony.eu | feb 23, 2019 | Ego vs. Láska, Z duše prišli

Rovná sa zraniteľnosť slabosti, nedokonalosti, naivity, necitlivosti, sebaklamu, ľahkovážnosti?

NIE. Zraniteľnosť sa jednoznačne (!!!!) nerovná slabosti, nedokonalosti, naivity, necitlivosti, sebaklamu, ľahkovážnosti.

Znak rovnosti medzi ne dávame vtedy, keď sa ešte bojíme pustiť naše vzorce správania sa zdedené od našich rodičov, teda puto medzi rodičom a dieťaťom nie je pretrhnuté a závislosť medzi nimi pretrváva v nesamostatnosti, čoho jednoznačná a najjasnejšia forma prejavu je nestálosť v partnerstve a hlavne neochota ZMENIŤ sa v smere k Sebe – postupne sa posúvať z ega do srdca.

Hľadáme. Čo vlastne? Sami nevieme, lebo žijeme ako roboti podľa do nás nainštalovaných vzorcov správania. Ale naša duša vníma NIEČO, pre myseľ nie práve najvhodnejšie: to, že by sme si mali DOVOLIŤ, čo nám od a cez rodičov nebolo možné:

byť nedokonalým
byť slabým (plakať, kričať, vysloviť to, čo práve cítime či myslíme alebo prežívame)
byť “naivným”, teda trošku tak bdelo detinským (mýliť sa, chybovať a sa z toho omylu poučiť)
byť citlivým (súcítiť s druhými a nie sa nad nimi navyšovať či sa stávať obeťou)
byť bezprostredným (prejavovať sa autenticky, bez masiek sebaklamu)
byť ľahkým v bdelosti (nie ale ľahkovážnym)

Zraniteľnosť odmietame v prípade, kým od sveta očakávame doplnenie našich utajených, skrytých potrieb (ocenenie, vďačnosť, citlivosť, súcit….) – vlastne kým tak veľmi chránime odstupom a chladom našu (mysľou) VYTVORENÚ autoritu a kým sa maskujeme za pána dokonalého a najlepšieho (často aroganciou, ale aj prílišnou a prehnanou obetavosťou), či práve naopak, kým sa podceňujeme natoľko, až sme nešťastní kvôli menejcennosti, ktorú kompenzujeme cez manipulatívne techniky mysle (precitlivenosť, plač vyvolávajúci v ostatných ľútosť….).

Skutočná naplnenosť príde otvorenosťou k bdelej zraniteľnosti. Preto sa nebojme stať sa zraniteľným. Patrí to k ľudskosti bez sebeckosti a tým sa približujeme k sebe samým stále viac a viac, stávame sa celistvými a spokojnými v slobode a láske.

Zraniteľnosť nám dáva možnosť k žitiu celistvého Človeka v prítomnosti bez potreby nahrádzania Pravdy závislosťami z vonkajška, keďže lipnutie na niečom alebo niekom v tejto vibrácii sama odchádza.

Akonáhle si DOVOLÍME OTVORIŤ SA K SEBE, sme síce zraniteľní, ale práve to nám dáva slobodu a vnútornú silu, aby sa v partnerstve uplatniť mohli tie tri aspekty, pre ktoré utekáme stále do iných vzťahov: novota, prežívanie citov a erotická príťažlivosť. O týchto javov podrobnejšie popísané sa dočítaš v predošlej časti tejto sérii o rovnováhe medzi istotou a vášňou: https://www.okharmony.eu/dilema-medzi-vasnou-a-istotou-a-jej-riesenie-4-cast/

Po objavení v sebe tej detskej úprimnosti ďalej nebudeme skákať z jednej postele do druhej. Ale kým nosíme masku prísnosti, sa nemôžeme čudovať nezvládnuteľnej potrebe adrenalínu či kľudu inde, než vo vlastnom vzťahu k samému sebe a k partnerovi.

Zhrnutie celej sérii piatich článkov pár vetami

Teda hlavná otázka znie: “AKO základný konflikt medzi istotou a vášňou či vernosťou a túžbou neustále žiť s jedným a tým istým človekom….dlhodobo…. večne?”

Je to veda. Veda srdca. Umenie Života, ktoré je prirodzené, ak necháme dušu rozprávať. Ona vie, čo tá JEDNOTA SO SAMÝM SEBOU znamená. A keď sa stotožníme so zraniteľnosťou, čím sa dostaneme až k samotnej našej podstate, tak to vieme už aj my. Kým sa držíme vzorcov, mysle, ega, sa neustále hľadáme.

Jednotu sa nedá zažiť s nikým, kým sme napojení na matku či otca našimi nevedomými programami. Jednota je čistá, bezprostredná, samotársky zjednotená so Všetkým.

Kým sme sa nenašli, cez iného potrebujeme zažiť to utajené v nás. Po zjednotení sa so samým sebou vieme, cítime a nielen ASI chápeme význam Jednoty. Vtedy ju môžeme zažívať neustále s jedným a tým istým milujúcim partnerom.

Celistvosť našej osobnosti zažívame NEVEDOME v prípade, ak striedať potrebujeme ešte partnerov. K takým náhradám by sme nepotrebovali zbierať ďalšie zážitky vo forme trofejí, keby sme boli v jednote so samým sebou, zodpovednosť by bola prirodzená a nie očakávaná od partnera za naše šťastie a naplnenie.

Ani utiahnutosť, ani rebelstvo nie je znakom zrelosti. Dilema rovnováhy je vyriešená v strede ego-extrémov: v srdci.

Prečo vravíme niekedy, že sme MIMO? Áno: keď sme mimo seba, teda mimo nášho stredu. Sme v egu, keď sa necítime v pohode. Napína nás zvnútra niečo nevyslovené. Nenecháme sa byť zraniteľným, vďaka čomu by to napätie v nás zmizlo.

Kým chceme vyhovieť našim rodičom alebo práveže nechceme, sme v boji so samým sebou dovtedy, kým TO NEUVIDÍME.

Akonáhle sa precítime, sa uvoľníme. Budeme vedieť, pred čím neprestajne UTEKÁME alebo prečo robíme kompromisy presahujúce naše hranice vnútorného pokoja.

Prijmeme svoju minulosť cez svojich rodičov. A čo nám dá zrazu Vesmír (Boh, Zdroj, Nehraničnosť, Svetlo atď.)? Ani nechápeme a sme šťastní. Vieme žiť v láske k partnerovi vo vzťahu, ktorý nás oboch bude naplňovať donekonečna. Lebo sme v Jednote so sebou a tým s každým a všetkým na svete. Nikto nám nechýba ani nezavadzia, nehnevá nás, neirituje, iba ho prijímame s vďačnosťou, lebo tvoríme s ním svet zrelo ľudským.

Nikto nás už nevytáča. Nerobí nám naprieky. Iba aj ten druhý ŽIJE. Žije, ako aj my. A cez toto pochopenie môžeme ŽIŤ naveky SPOLU.

Zázrak? Teraz už každý z nás vidí, že NIE. Neexistujú ani zázraky, ani náhody, len dovtedy, kým NECHÁPEME, čo sa PREČO presne tak deje, AKO. Akonáhle VIDÍME z nadhľadu a zvonka samých seba, akonáhle VIDÍME svoje VNÚTRO, zrazu sa obraz dáva dokopy. Zrazu CÍTIME ŽIVOT. Zrazu sme ŠŤASTNÍ. Náhoda? Veruže nie. A tak isto nie, ako ani náš život a ani to, s kým sa práve stretneme a kto nám dáva lekcie, cez ktoré ak začneme VIDIEŤ, ho môžeme MILOVAŤ DO KONCA NÁŠHO ŽIVOTA. Také jednoduché je ŽIŤ ŠŤASTNE v slobode a láske. Kľúč je JEDNOTA sám so sebou a tým aj s partnerom a s celým Vesmírom.

Môžeme si vybrať buď žiť ten nenaplnený život, v ktorom skáčeme z jedného extrému do druhého, či ak nie, tak máme nudný život, alebo nudu nahradzujeme niečím, nejakou tou závislosťou, ktorú ňou niekedy ani nenazývame, keď ide “len” o bežnú pravidelnú turistiku, beh, veganstvo či nakupovanie. Možno si MYSLÍME, že veď to je iba normálny či zdravý životný štýl. Ahaaa…. no áno…. aj BY bol, KEBY sme na ňom neboli ZÁVISLÍ a ostatné aspekty nášho života by boli naplnené – pracovné, partnerské, rodičovské či medziľudské.

Dobrý začiatok je spraviť ten prvý krok: ZASTAVIŤ SA a sa OBZRIEŤ sám nad sebou, UVIDIEŤ SEBA a položiť si otázku:

“SOM ŠŤASTNÝ?”
“Stále som o takomto živote sníval?”
“KEBY som sa nebál ísť “proti” svojim rodičom alebo KEBY som sa nebál VYKROČIŤ DO NEZNÁMA, to isté BY som robil, čo teraz?”
“Tak isto by som žil, ako žijem, KEBYŽE žijem podľa srdca a nasledujem Cestu mojej duše?”
“Moja duša je ŠŤASTNÁ?”
“Vo vnútri sa usmievam?”
“Netrápi ma nič na svete?”
“Ani partnerský vzťah, ani peniaze, ani susedia, rodičia, deti, dom…. DOMOV?”
“Tak som najšťastnejší človek na svete a nijak inak by som si predstaviť lepšie nedokázal tento svoj krátky pozemský život?”
“Na svojej smrteľnej posteli budem na seba hrdý kvôli činom, ktoré som vykonal a kvôli emóciám, ktoré som zažíval či pocitom, ktoré som si dovolil aj vyslovil?”

Ak to, čo žiješ, je tvoj celoživotný sen, tak som šťastná spolu s tebou, Kamarát. Ak ale nie…. odpútaj sa od rodičov tým, že sa ÚPRIMNE POZRIEŠ DO SEBA a zvážiš, do ktorého extrému patríš práve ty: podvádzaš sám seba a si MYSLÍŠ, že si šťastný preto, lebo si NAHOVÁRAŠ, že si spokojný a aj to, že sa neľutuješ, alebo PLAČEŠ a SA ĽUTUJEŠ, že si nespokojný? Obidva extrémy sa môžu anulovať a sa dostať do STAVU SKUTOČNÉHO VNÚTORNÉHO POKOJA…. úprimnosťou k svojej duši.

Vykroč k Sebe a sa OBJAV. Objav v sebe toho tvorcu, ktorý v tebe dve čisté polarity v každom jednom okamžiku tvojho života zharmonizuje .

Život je práca. Ale slobodná a láskyplná. Vtedy ŽIJEŠ NAOZAJ.

P.S.

Umenie je odvážiť sa objaviť SÚLAD medzi našim egom a srdcom – aby sme sa prejavovali cez srdce a predsa sme v objatí oslavovali aj ego, keď vykoná svoju prácu, ktorú ho vyžiadalo splniť naša duša. Vtedy v nás ostane aj vášeň, elán, chuť, dynamickosť pri istote, vytrvalosti, spoľahlivosti, zodpovednosti a cieľavedomosti.

Zaujímavá je táto paralela: tak či inak priebeh manifestovania sa cez srdce pomenujeme, stále rozprávame v prvom rade len a len o zjednotení polarít ženskej a mužskej časti v nás. Akonáhle v sebe to zraniteľné dieťa (ego) uvidíme a dáme ho na svoje miesto (do zdravej pokory a sebaistoty) cez prijatie našich rodičov a tým aj seba, uzdravujeme sa a tak sa v nás ustáli váha ženskej a mužskej polarity, vďaka ktorého procesu si uvedomujeme svoju pohlavnú dominantnosť vo svojej skutočnej a ideálnej sile a…. permanentný stav šťastia nás neminie.

Po takomto uvedomení už nemáme potrebu stále inú prácu, milenku, komunitu či svet nachádzať. Ten celý Svet spolu s našim poslaním v ňom a aj partner/partnerka už JE V NÁS. Stačí sa prepojiť sám so sebou – s dušou – a začať rozmýšľať srdcom. Tam je VŠETKO, čo potrebujeme k šťastiu.

Prajem nám každému tento SVETOVÝ zážitok.

okh.

—-–———–—––

Rada vám všetkým na ceste sebaspoznávania naďalej pomôžem v rozšifrovaní svojho vnútra. Veď V TOM SOM DOMA – pre vás.

S úctou a rešpektom.

Nájdeš ma tu:

0903858930, harmonia.andy@gmail.com,

fb: https://www.facebook.com/okharmony1

Možnosti výberu našej komunikácie:

buď cez fb chat
telefonicky
videohovorom alebo
osobne v okolí KE

Ďakujem ti, že si tu bol/a so mnou. Pridaj sa aj na budúce.

S láskou k tebe: Andy

Priprav sa na Nový Život. Lebo: NEBO sa začína na ZEMI. TERAZ.

Dilema medzi vášňou a istotou a jej riešenie – 4.časť

od dvojplamene.okharmony.eu | feb 23, 2019 | Ego vs. Láska, Z duše prišli

Milí priatelia, pozrite sa na predošlé časti seriálu o nerozhodnosti a potreby kompenzácie treťou osobou vo vzťahoch, aby sme mohli pokračovať s pochopením ďalej…. Napájame sa na predošlú časť: https://www.okharmony.eu/dilema-medzi-vasnou-a-istotou-a-jej-riesenie-3-cast/

Žijeme skoro len cez hlavu. Vytratila sa z nás živosť, šťava, vášeň a všetky tie prirodzené ľudské potreby, bez ktorých len prežívame v každodennej nespokojnosti a ktorých bezpodmienečnosť keď si nevšímame v nás samotných, príde zvonka impulz vo forme kompenzácie – cez rôzne závislosti.

Keď na sebe a tým aj na svojom vzťahu nepracujeme vedome, sa časom vytratí nadšenie a máme tendenciu si MYSLIEŤ, že je navždy preč, hoci iba nájsť seba samotného by sme mali a vzťah by zažil znovuzrodenie. Ľahšie je niekedy ostať v mysli a v programových vzorcoch cez našich rodičov, než ZMENIŤ naše vnútorné nastavenie, uznávam. No kľud a celkový pokoj nájdeme len v živote, ktorý prichádza v súznení s našim vnútrom.

Ktoré sú tie vnemy, pri ktorých naša duša ako keby z toho robotizmu ožila?

Ktorú časť čistého sveta naše podvedomie potrebuje náhradou cez nejakú “drogu”, kým si to človek neuvedomí a nezačne v sebe vnímať potrebu priamych činov, aby sa k nej dostal vedome – zo seba? Dokedy potrebujeme tú závislosť doplňovať zvonka, lebo v sebe sme ROVNOVÁHU nenašli…. (veď sme ju ani nehľadali a si nepripustili nájsť)?

Tri aspekty, ktoré sa v nás pri spoznaní iného (nového) partnera stále objavia a NA CHVÍĽU nás opäť prebudia k životu:

Novota – nepoznané a záhadné…. pôsobí ako droga na závislosť zvaná Tajomstvo.
City – znovu prebudená ľahkosť…. pôsobí ako droga na závislosť zvaná Citlivosť.
Erotická príťažlivosť (napätosť-zmizík)…. pôsobí na závislosť zvaná Odovzdanosť.

Odovzdanosť, citlivosť a tajomstvo sú podstatné a nevynechateľné známky šťavnato fungujúceho partnerského vzťahu. Kým ale zraniteľnosť považujeme za slabosť, ne-silu či naivitu alebo ľahkovážnosť, tieto atribúty šťastia nie je možné prirodzenou cestou zažívať. Nefungujeme cez srdce, a ego nám predkladá NÁHRADY vo forme erotiky, citov, novôt, a niečoho záhadného ako drogy. Sme závislí na týchto parametroch vo fáze nášho neprebudenia sa. V prítomnosti úprimnej čistoty prežitia (aj intímneho) vzťahu všetko je zahrnuté práve v zraniteľnosti, kedy úplne prirodzene nastávajú tieto súbežnosti.

Máme nesmiernu potrebu prejavu týchto troch rovín nášho správania sa ako živého človeka (tajomstvo, citlivosť, odovzdanosť). Akonáhle si uvedomíme, PREČO ich hľadáme neustále a v nejakej tej miere ich nachádzame stále iba na krátku dobu pri novom partnerovi, z človeka sa stáva Človek, vedomý si SEBA. Takáto bytosť už nepotrebuje náhradu svojich vnútorných neuspokojených chovaní sa zvonka, ale ho našiel v sebe a vie ich nezištne DÁVAŤ partnerovi, ktorý si tak isto je vedomý seba a preto aj z jeho života závislosti odchádzajú.

Zraniteľnosť – najväčší deficit živosti, za ktorú sa hanbíme. Spoločnosť nás postavil do role obete a tá predsa nie je silná, preto nemôže byť ani zraniteľná.

V zraniteľnosti je SILA.

Keďže ale nám zvonka nadopovali pravý opak a považuje sa to za slabosť, každý sa bráni ju prejaviť a zažívať. Predsa sa nemôžeme len tak odovzdať svetu – využijú našu dobrú vôľu, keď sa mu ukážeme nahí (????).

Priatelia…. nahota je tá energia, ktorá je prirodzená. Nebudem ju v tomto článku rozoberať…. písala som o tom dávnejšie a ešte ju niekedy určite rozoberiem, lebo je veľmi potrebné pochopiť, aká regeneračná sila sa v nej nachádza, keď sa prestaneme báť ukázať sa v našej prirodzenosti bez masiek celému svetu a zobrať konečne na seba ZODPOVEDNOSŤ za to, KÝM V SKUTOCŇOSTI SME. Lebo jedine to odovzdanie sa prítomnosti nám umožní uvoľniť to neustále napätie v nás. Vyjadrovať sa bez utajovania Seba, našich CITOV a ODOVZDAŤ SA PRÍTOMNOSTI sú potrebné aspekty k autentickému bytiu. Bez pardonu ich potrebujeme k životu.

Kým autentickosť hľadáme v tretej osobe (mimo vzťahu, lebo sa v našom predsa nepatrí vyjadrovať všetko, kým v skutočnosti sme…. veď sme sa stali vážnymi dospelými(????)), je to nevedomé nahradzovanie zvonka toho, čo v nás je utlačené práve kvôli strachu otvoriť sa zraniteľnosti.

Keď si nedovolíme žiť úplného Seba, tak ju nevedome hľadáme všade možne, len aby sme sa CÍTILI ŽIVÝMI, a ktorá je presne popísaná týmito troma slovami – ešte raz:

tajomstvo – byť tajomným a stále novým bez hraníc
citlivosť – cítiť emócie, našu psychiku bez precitlivenosti a agresivity
odovzdanosť – môcť dôverovať a nerozmýšľať

Kedy sme najzraniteľnejší?

Najťažšie je zažívať zraniteľnosť pri milovaní sa. Pri orgazmoch na tých pár sekúnd ŽIJEME – nerozmýšľame a sme v úplnom odovzdaní tomu druhému. Vyhľadávame ho a predsa si nedovoľujeme ísť do ešte väčšej hĺbky – veď sa tešíme, že sme prežili BEZ KONTROLY tieto sekundy a sa rýchlo snažíme uvedomiť si, že sa s nami nič nezmenilo, dokážeme sa naďalej chrániť a byť od druhého v oddelení. Preto príde hneď po vyvrcholení aj frustrácia. Cítime, že niečo nesedí, ale nás ego nepúšťa sa tomu ďalej venovať – už nás dáva do režimu robotizmu zas, nieže nad nami stratí kontrolu. A my mu stále veríme, že je perfektné. Dokedy ešte? Dokedy sa dokážeme klamať pred srdcom?….

V intímnych chvíľach si môžeme najlepšie všímať, nakoľko je partnerský vzťah otvorený – teda nakoľko sú partneri uvoľnení v zraniteľnosti.

Hĺbka vzťahu sa meria mierou odváženia sa byť zraniteľným.

Prežívanie sexuality sa mení a prehlbuje v závislosti na otvorenosti a úprimnosti k sebe.

Čím väčšia uvedomelosť panuje vo vzťahu, čo sa ženy a muža v partnerstve ako prijatia svojich vnútorných zranení týka, tým hlbšie, vášnivejšie a vzrušujúcejšie je aj ich milovanie. Komunikácia na úrovni psychiky a duše sa prenáša do intímností. Čím sme k sebe otvorenejší, tým viac sa poznáme, tak isto aj druhého a preto sa ľahšie komunikuje bez slov vo vedomej sexualite. Čím viac blokov partneri v sebe majú neuvidené a neprijaté, tým viac je milovanie smerované iba k sexu bez prežitia jemnejších a hlbších pocitov.

Rovná sa zraniteľnosť slabosti, nedokonalosti, naivity, necitlivosti, sebaklamu, ľahkovážnosti?

Rozoberieme to v ďalšej časti našej dilemy o rovnováhe a harmónii vo vzťahu.

Krásne uvedomenia prajem naďalej v láske.

Milujme sa. Seba a tak aj nášho Partnera. Sme tu jeden pre druhého a tým pre celý svet.

okh.

Rada vám všetkým na ceste svojho sebaspoznávania, naďalej pomôžem v rozšifrovaní svojho vnútra. Veď V TOM SOM DOMA – pre vás.

S úctou a rešpektom.

Nájdeš ma tu:

0903858930, harmonia.andy@gmail.com,

fb: https://www.facebook.com/okharmony1

Možnosti výberu našej komunikácie:

buď cez fb chat
telefonicky
videohovorom alebo
osobne v okolí KE

Ďakujem ti, že si tu bol/a so mnou. Pridaj sa aj na budúce.

S láskou k tebe: Andy

Priprav sa na Nový Život. Lebo: NEBO sa začína na ZEMI. TERAZ.

Dilema medzi vášňou a istotou a jej riešenie – 3.časť

od dvojplamene.okharmony.eu | feb 21, 2019 | Ego vs. Láska, Z duše prišli

Keď už v samotnom vzťahu ako takom nevnímame žiadne vzrušenie, nič nečakané, nové, iba tú nemožnú manželku či tehotného švába pred telkou vidíme, ale ich určite, ktorí sú tu nekonečne stále, vynorí sa nám myšlienka: “Aký má ešte zmysel žiť s týmto človekom?”

Kritické chvíle k blízkemu koncu vzťahu, ak si ich nevšimneme a nevyriešime včas…. v troch bodoch:

Hneď na začiatku vzťahu – keď sa spoznávajú a sa žena či muž nechová autenticky, prispôsobuje sa k druhému a chová sa tak, ako si MYSLÍ, že BY sa mal chovať, ako BY ten druhý od neho/nej očakával a BY si prial – teda rozmýšľa s hlavou toho druhého a sa neriadi podľa svojho vnútorného POCITU.
Priebežne počas vzťahu – keď si už na seba zvykli a prichádza nezáujem z jednej strany o partnera, lebo už nie prítomnosť žijú, ale ostali v minulosti a zabudli na to, že neustále existuje táto prítomná chvíľa, v ktorej cítime a jedine tu sa dá skutočne žiť.
Panika zo zavretia brány – keď človek má okolo päťdesiatky, sa zľakne staroby a si pomyslí, že má poslednú šancu na opustenie partnerstva, ktoré je dlhú dobu nefunkčné, kvôli možnosti nájsť k sebe LEPŠIEHO partnera/partnerku.

Žiadne obdobie z týchto spomínaných nemusí nastať, ak:

v každej jednej chvíli žijeme SEBA – celého pravdivého Človeka
nás nevedie prioritne hlava, ale tá naša Podstata, ktorou SME
nielen myslíme, aj CÍTIME
zraniteľnosť nie je v našom ponímaní slabota a naivita, ale práve tá vnútorná sila, bez ktorej hĺbka nemôže vzniknúť
žijeme toho človeka, ktorého sa naše ego bojí
sme ochotní, odhodlaní a s ODVAHOU vykročíme z objatia či zovretia našich rodičov
ani jednu chvíľu neberieme ako SAMOZREJMOSŤ
si vážime našich partnerov, lebo sa rozhodli tráviť svoje najvzácnejšie chvíle práve s nami
žijeme svoj život so všetkým, kým v skutočnosti autenticky sme.

Najčastejšie sa ale stáva, že sme si v tom mentálno-emocionálnom rozruchu ani nevšimli naše skoro bezvládne telo a toho egorobota, ktorého “žijeme” – NAŠA DUŠA v tomto stave už NEŽIJE, iba prežíva. O možnostiach prejavu duše som písala v článku: https://www.okharmony.eu/z-egorobota-do-cloveka-v-spokojnom-vztahu-alebo-fazy-premeny-zo-sebeckej-husenice-na-slobodneho-motyla/

Stratili sme sa. Nepoznáme svoje skutočné Ja a vôbec nemáme tušenie, AKO sa k nemu dostať späť. Preto radšej ostávame. Kde? V šlamastike (vzťahovej, pracovnej, finančnej, rodinnej….).

Čo prichádza po tom, keď si uvedomíme a sa zaradíme do niektorej z troch vyššie uvedených kategórií stratenosti?

Keď nevykročíme, duša inú možnosť nemá, než sa cez telo prejaviť a vďaka chorobe sa buď ešte včas preberieme alebo zomrieme.
Keď vykročíme smerom k Sebe, k svojmu vnútru, zrodí sa Nový Človek a Nový Vzťah s terajším partnerom (nie s novým).
Keď vykročíme a budem čakať, že nám niekto do tej hlbokej vody hodí ochranné koleso zvonka, sa zachránime vďaka tomu tretiemu človeku a mu budeme za tú jeho odvahu v sebe pociťovať dlh, preto sa rozhodneme stáť pri ňom namiesto toho, že by sme upriamili svoju pozornosť na SEBA a obnovili lásku, ktorá BY pri bdelosti stále mohla krásne žiť (2.bod).

Keďže sa bežne rozhodneme pri 3. bode, cez tretiu bytosť znova ožijeme. Vyjde na povrch ten niekto, kým sme dávno neboli. Prejaví sa utlmená vášeň. Opäť sa vieme tešiť s druhým (lepšie povedané: s tretím), cítime zmysel života, ráno s radosťou vstaneme a večer máme koho objať (a s ním opäť pekne na hladine, opatrne posexovať), všetko zrazu má ako keby zmysel a slnko nádherne svieti, kým…. kým aj tu nenastane tá nuda, ktorá z nášho podvedomého vnútra cez strachy vďaka nespracovaným rodičovským programom a vzorcom skôr či neskôr príde.

Ale podstatné vo chvíľach nadšenia z tretej osoby je, že sme našli tú našu stratenú stránku, ktorá teraz s radosťou ožila. Prísne programy, ktoré do nás rodičia cez naše celé detstvo nainštalovali, je na chvíľu preč. Ako keby sme ich mali spracovaných a pekne za sebou – veď ŽIJEME a nie ich vzorce s nami manipulujú. AKO KEBY!!!! Na povrchu sa zdá, AKO KEBY sme rodičov mali prijatých, veď ich učenia a naše strachy z nich nás momentálne AKO KEBY míňali.

Keď sa nám scenár striedania partnerov bude dookola opakovať, možno sa nad sebou samým pozastavíme a sa uvidíme v zrkadle: HRÁME SA na niekoho bez toho, že by sme sa odvážili kuknúť aj pod hladinu, kde neuvedomené a nepustené vzorce našich rodičov a ego po čase stále stiahnu naspäť z eufórie na dno.

Jeden extrém sa strieda s druhým. Dookola a dookola.

Zastavíme sa už konečne a si POLOŽÍME OTÁZKU: “PREČO?”

“Prečo sa nám striedajú výrazne dobré a zlé obdobia?”
“Prečo sa nedokážeme konečne USTÁLIŤ v tej harmónii istoty a vášne, ktorú naša podstata tak súrne potrebuje?”
“Prečo sme stále nespokojní a hľadáme vonkajšie riešenia?”

No nie preto náhodou, lebo DO VNÚTRA SA BOJÍME VKROČIŤ?….

Jediné východisko je smerom dnu.

Každé iné riešenie je nezdravo sebecké, využívajúc partnerov k doplneniu nášho šťastia, ktoré sme v SEBE nenašli. Prečo? Lebo sme DO SEBA ešte ÚPRIMNE a s ODVAHOU NIKDY NEPOZRELI.

Oba extrémy (nuda aj eufória) vychádzajú z ega. Jeden, ostávajúc na strane strachu a zbabelosti, druhý z agresivity, vďaka ktorému svetu chce a potrebuje cez niečo (v tomto prípade cez nový vzťah) DOKÁZAŤ svoju existenciu a dôležitosť, ktorý bez vzrušenia nevie žiť – bez adrenalínu je mŕtvy.

Niekde v našom vnútri cítime, že obidva extrémy sme my, ibaže neuvedomení, a namiesto toho, že by sme pokojne žili v prijatí sa a s kľudným svedomím prijímali naše prirodzené bytostné potreby ako Človek, v napätí trávime čas aj na jednej, aj na druhej strane. Buď sme prioritne kľudní alebo agresívni, tak či tak to napätie v nás vzniká z neprijatia našich rodičov ako darcov vzorcov, ktoré nás zatiaľ riadia.

Napätie a nespokojnosť zmizne úplným prijatím rodičovských vzorcov s vedomím, že ich ďalej nemusíme niesť a s nimi ani bojovať už nemá zmysel. Odstrihli sme sa od nich, puto je pretrhnuté a teda “vzdali sa ich v nás samotných”. Sme SLOBODNÍ, môžeme skutočne MILOVAŤ. Nastane mier v našom vnútri a duša sa prvýkrát v živote nadýchne tej čerstvosti, ktorá cez naše srdcia začne prúdiť smerom k nej a od nej – môže komunikovať, má možnosť sa voľne prejaviť, nemusí sa pretláčať cez nevedomosť…. má priestor ŽIŤ cez nás SEBA, preto v úplnom súznení celej našej bytosti sme JEDNÝM s Vesmírom.

Ego sa pokorilo a nám tiež pomáha. Už sa nepotrebuje silou-mocou ukazovať, ovládať nás a mať všetko pod kontrolou. Vie, že je prijaté tou láskou, ktorá prúdi už aj cez neho.

Sme vyliečení.

Kým takýto súzvuk v našom vnútri s vonkajškom nenastane, nemôžeme ani naše miesto v tomto svete nájsť. Preto striedame partnerov.

Vo štvrtom diely poukážeme na to, čo nás k tretej osobe ťahá, prečo odchádzame zo zdanlivej nudy či nefunkčnosti a zo sivosti partnerského vzťahu – v znení s tretím bodom v tomto článku.

Krásne chvíľky uvedomenia prajem, milí Kamaráti.

okh.

Rada vám všetkým na ceste sebaspoznávania, naďalej pomôžem v rozšifrovaní svojho vnútra. Veď V TOM SOM DOMA – pre vás.

S úctou a rešpektom.

Nájdeš ma tu:

0903858930, harmonia.andy@gmail.com,

fb: https://www.facebook.com/okharmony1

Možnosti výberu našej komunikácie:

buď cez fb chat
telefonicky
videohovorom alebo
osobne v okolí KE

Ďakujem ti, že si tu bol/a so mnou. Pridaj sa aj na budúce.

S láskou k tebe: Andy

Priprav sa na Nový Život. Lebo: NEBO sa začína na ZEMI. TERAZ.

Dilema medzi vášňou a istotou a jej riešenie – 2.časť

od dvojplamene.okharmony.eu | feb 20, 2019 | Ego vs. Láska, Z duše prišli

Žijeme v obrovskom omyle šťastia v partnerstve.

Vytvoril sa VZŤAH. Dávno. Lebo je prirodzene potrebný na Zemi. Lenže v tej ne-prítomnosti, v ktorej žijeme, sme na neho pozabudli. Robili sme sa akože dospelým. Toto neprirodzené chovanie sa spôsobilo, že naša ego-myseľ na vzťah, krásu a šťavu života zabudla. Ale preto, lebo vzťah je prirodzenosťou, on príde. Ibaže…. inde.

V samozrejmosti a bezohľadnosti nemôže. Nevznikne k tomu priestor. Sme zaneprázdnení mysľou. A na vyhoretom mieste náhle nevykvitne kvietok. V ne-žití sú dané pravidlá a sa MUSIA dodržiavať: nemôže sa polievať, nemôže byť teplo a v chlade veľa obdivuhodného nevyrastie.

Akože skoro ani nič nádherného. A preto…. čo sa zo vzťahu vytratilo, sa nájde časom inde: húževnatosť, vášeň, divokosť, dobrodružstvo, tvorivosť sa musí niekde vyžiť….

Duša hľadá seba.

Skúša sa nájsť pri milenkách či milencoch alebo aspoň v iných náhradách ….…. písali sme o rôznych závislostiach v prvej časti, o ktorých by sme si ani nepomysleli, že v sebe ukrývajú našu nevedomú časť a náhradu k aspoň nejakej radosti, keď nie sme ochotní uzrieť túžbu našej duši – túžbu toho, kým v skutočnosti SME.

Kompenzácia na chvíľu nahradí úprimnosť…. na chvíľu….

A áno, ľúbime svoje manželky a zároveň nám je zle z toho, čo sme spravili, ako sme sa zachovali voči nim, akú bolesť sme im zapríčinili a predsa nedokážeme byť úprimní?

Spravili sme niečo, s čím duša nesúznie, trofeje ale sú potrebné pre ego. Práve tam sme TO spravili, kde akurát bol život, namiesto toho, že by sme ŽIVOT VYČAROVALI pri človekovi, ktorého milujeme. Či?….

Utlačenie duše a žiť aspoň cez ego bolo potrebné, aby sme nezomreli. Aby našu dušu sme “kvalitne” oklamali, že sme žili. Nuda a jednotvárnosť nás skoro zabili.

Ok, ale kam zmizla tá naša časť, keď sme ešte žili?

Vážnosť a myseľ vyhubili pocity na ceste k dokonalosti, istote a prísnosti. V tom treťom človekovi sme hľadali a na chvíľu sme aj našli tú našu druhú časť – vášeň, zamilovanosť, ľahkosť a srdce. Nie tretieho máme zažiť, ale toho strateného seba pri osobe, ktorú NAŠE SRDCE NAOZAJ MILUJE.

V neautentickosti sa buď nechám vyhasnúť a budem prežívať nejak tento život, alebo vďaka ohňu v sebe sa dostanem opäť medzi živými práve cez tú tretiu osobu.

Alebo tretia možnosť: zahynieme v dileme “Ako napraviť našu cestu tak, aby naša duša nijak netrpela: aby sme sa nemuseli nijak klamať. Veď naše kroky protirečia s tým, kým v skutočnosti sme. Naše vnútorné myšlienky odporujú svojej vlastnej bytosti.”

Čiže ten pomer s treťou osobou nie je iba o ňom, ale aj o nás, o našom vyhorení v nás, ktorý priebeh sa nehodláme všimnúť. Je nám ľahšie utiecť pred samým sebou, než by sme sa úprimne pozreli DO SEBA. Umocní nás skôr tá túžba dostať späť samého seba cez ten vonkajší vzťah, nielen prežívať život v nás, ale aj ho žiť.

Tá osoba je naša záchrana k aspoň ako-takej úcte k sebe, čo by sa neudialo, kebyže sme viedli vedomý vzťah sami so sebou. Mohli by sme byť šťastní s manželkou a nikdy by sme žiadnu náhradu nepotrebovali zažiť.

Večné spolužitie existuje v prípade, ak si uvedomujeme našu podstatu ako človeka, ktorý potrebuje byť vedomý si seba v každej jednej chvíli, ktorý istotu nebude nikdy považovať za podstatnejšiu, než vášeň a naopak.

Takúto rovnováhu bdelo ustrážiť je to umenie, ktoré samovoľne existuje v bdelej prítomnosti.

Ako zrealizovať harmóniu, kde sa nič nestratí – ani bezpečie, ale ani radosť?

Autentickosťou. Bytím v srdci a rozmýšľaním cez neho. Cez tú múdrosť, ktorá k nám hovorí neprestajne, ak si dovolíme naladeným byť na zdroj, z ktorého prichádza do našej duši Pravda práve v tých chvíľach, keď je potrebná.

Ten, kto nevidí, kde nastala “chyba”, hovorí len: “TO už nefunguje. Niekedy fungovalo, ale dnes už nie…. zmenilo sa NIEČO. Trvalé vzťahy v dnešnej dobe tak či tak už nie sú v móde.” – a má “skvelú” výhovorku, problém je vyriešený V HLAVE, SRDCE UTLMENÉ a je KONIEC, ide sa ďalej.

Stačila by malá sebareflexia…. úprimná…. bez ega…. cez srdce: “Kde som to (JA!!!!) pokazil? Kde som zatvrdol? V čom som nenechal žiariť srdce?”

Tak málo by stačilo….

Ľahšie je lásku nechať v minulosti, než minulosť pokračovať v každej jednej prítomnosti?

Nebuďme tak sebeckí a majme ODVAHU RISKNÚŤ SVOJE SRDCE v každej jednej chvíli.

“Na začiatku som bol nadšený. Stretnutie sa so ženou mi celý môj život skomplikovalo. Keď som bol sám, všetko išlo hladko a som si JASNE vedel PREDSTAVIŤ slová, ktoré jej poviem, ako jej vyslovím, že ju milujem. V hlave som to vedel. Len keď je tam aj žena, stále do tej predstavy niečo príde a zbúra všetko.”…. čo to VŠETKO znamená preložene do vedomého bytia? “Všetko” je ilúzia mysle. Lebo kým tam nie je ona, sme v hlave. Keď je tam aj žena, stále príde do toho prekvapenie. ONA. Ona nabúra tú dokonalosť, však? Ona je stále v ceste. Kvôli nej ju nedokážeš milovať… veď ja viem.

Všetko sa rozbúra. Tá vytvorená realita sa zmení “kvôli” nej a proste to prestane fungovať….

Dokedy chceme toho druhého obviňovať namiesto toho:

že by sme vo vzťahu cez neho uvideli MOŽNOSŤ RASTU?
že by sme sa tešili JEMU/JEJ namiesto toho, aby sme ho/ju chceli stále MENIŤ?
že by sme sa PRIJALI a tým aj jeho/ju?
že by sme sa pozreli AJ NA SEBA a DO SEBA, nielen sa sebecky vyťahovali nad druhým a ho potrebovali pre naše víťazstvo ega ponížiť?

Prítomnosť nie je rutina.

V prítomnosti nie je dilema, či mám ostať alebo ísť ďalej. Vieme to. Jednoznačne vieme.

Prítomnosť nefunguje tak, ako sme si VYMYSLELI. Prítomnosť je neustála ZMENA, či sme niečo chceli alebo nie.

Že prečo vzťah nefunguje tak, ako BY MAL? Hehe, on tak funguje, ako by mal, lenže nie podľa našich výmyslov ega, ale podľa nášho srdca. Keď sme v ňom, všetko je dokonalé. Ale jedine v srdci sa deje všetko podľa scenára nášho vnútra. Hlava sa neprejavuje autenticky. Iba srdce.

PREDSTAVENÝ model, podľa ktorého si žiť chcel, nijak nefunguje. Ani nemôže. Vo vzťahu dokonale iba srdce dokáže rozmýšľať. Akonáhle sa ním necháš riadiť, ale NAOZAJ SA NECHÁŠ a spravíš VŠETKO, čo ti káže (nie hlava, ale srdce!!!!), neexistuje omyl. Iba strach, obavy a pochybnosti (ktoré sa neprejavujú cez jemnosť), dokážu rozbiť lásku na úrovni ega.

Láska je prítomnosť. A táto chvíľa je neustále prekvapenie, čo najčastejšie nemôžeme riešiť cez zvyky, istotu a bezpečne, ale tu by trebalo IMPROVIZOVAŤ – ak BY sme vedeli a SA ODVÁŽILI.

Nie je potrebné sa ZMENIŤ. Zmena v tomto prípade znamená iba BYŤ VEDOME AUTENTICKÝM, kde nie je predstava, strach, očakávanie, žiadna ilúzia mysle, iba prítomná realita prejavovaná z našej duše.

Keď vieme, že ona nám len správne a potrebné situácie vytvára aj ich rieši takýmto spôsobom, nemáme jej prečo nedôverovať. Ba…. práveže jej máme. Nič lepšie pre nás neexistuje. Ak to raz vyskúšame, už nikdy nebudeme chcieť zapojiť do lásky sebectvo ani podvedomú manipuláciu, iba sa POZRIEME DO SEBA a sa neustále PRISTIHUJEME, či sme v srdci alebo v egu, kým si nezvykneme neklamať našu dušu.

Tak jednoducho srdce funguje.

V ďalšej časti sa pozrieme na kritické body určujúce koniec vzťahu.

Prajem vedome dať do praxe level srdca.

okh.

–-–——–—––

Rada vám všetkým na ceste svojho sebaspoznávania, naďalej pomôžem v rozšifrovaní svojho vnútra. Veď V TOM SOM DOMA – pre vás.

S úctou a rešpektom.

Nájdeš ma tu:

0903858930, harmonia.andy@gmail.com,

fb: https://www.facebook.com/okharmony1

Možnosti výberu našej komunikácie:

buď cez fb chat
telefonicky
videohovorom alebo
osobne v okolí KE

Ďakujem ti, že si tu bol/a so mnou. Pridaj sa aj na budúce.

S láskou k tebe: Andy

Priprav sa na Nový Život. Lebo: NEBO sa začína na ZEMI. TERAZ.

« Staršie záznamy

Ďalšie položky »