Žijeme v obrovskom omyle šťastia v partnerstve. 

Vytvoril sa VZŤAH. Dávno. Lebo je prirodzene potrebný na Zemi. Lenže v tej ne-prítomnosti, v ktorej žijeme, sme na neho pozabudli. Robili sme sa akože dospelým. Toto neprirodzené chovanie sa spôsobilo, že naša ego-myseľ na vzťah, krásu a šťavu života zabudla. Ale preto, lebo vzťah je prirodzenosťou, on príde. Ibaže…. inde.

V samozrejmosti a bezohľadnosti nemôže. Nevznikne k tomu priestor. Sme zaneprázdnení mysľou. A na vyhoretom mieste náhle nevykvitne kvietok. V ne-žití sú dané pravidlá a sa MUSIA dodržiavať: nemôže sa polievať, nemôže byť teplo a v chlade veľa obdivuhodného nevyrastie. 

Akože skoro ani nič nádherného. A preto…. čo sa zo vzťahu vytratilo, sa nájde časom inde: húževnatosť, vášeň, divokosť, dobrodružstvo, tvorivosť sa musí niekde vyžiť….

Duša hľadá seba.

Skúša sa nájsť pri milenkách či milencoch alebo aspoň v iných náhradách ….…. písali sme o rôznych závislostiach v prvej časti, o ktorých by sme si ani nepomysleli, že v sebe ukrývajú našu nevedomú časť a náhradu k aspoň nejakej radosti, keď nie sme ochotní uzrieť túžbu našej duši – túžbu toho, kým v skutočnosti SME. 

Kompenzácia na chvíľu nahradí úprimnosť…. na chvíľu…. 

A áno, ľúbime  svoje manželky a zároveň nám je zle z toho, čo sme spravili, ako sme sa zachovali voči nim, akú bolesť sme im zapríčinili a predsa nedokážeme byť úprimní?

Spravili sme niečo, s čím duša nesúznie, trofeje ale sú potrebné pre ego. Práve tam sme TO spravili, kde akurát bol život, namiesto toho, že by sme ŽIVOT VYČAROVALI pri človekovi, ktorého milujeme. Či?….

Utlačenie duše a žiť aspoň cez ego bolo potrebné, aby sme nezomreli. Aby našu dušu sme “kvalitne” oklamali, že sme žili. Nuda a jednotvárnosť nás skoro zabili. 

Ok, ale kam zmizla tá naša časť, keď sme ešte žili? 

Vážnosť a myseľ vyhubili pocity na ceste k dokonalosti, istote a prísnosti. V tom treťom človekovi sme hľadali a na chvíľu sme aj našli tú našu druhú časť – vášeň, zamilovanosť, ľahkosť a srdce. Nie tretieho máme zažiť, ale toho strateného seba pri osobe, ktorú NAŠE SRDCE NAOZAJ MILUJE. 

V neautentickosti sa buď nechám vyhasnúť a budem prežívať nejak tento život, alebo vďaka ohňu v sebe sa dostanem opäť medzi živými práve cez tú tretiu osobu. 

Alebo tretia možnosť: zahynieme v dileme “Ako napraviť našu cestu tak, aby naša duša nijak netrpela: aby sme sa nemuseli nijak klamať. Veď naše kroky protirečia s tým, kým v skutočnosti sme. Naše vnútorné myšlienky odporujú svojej vlastnej bytosti.” 

Čiže ten pomer s treťou osobou nie je iba o ňom, ale aj o nás, o našom vyhorení v nás, ktorý priebeh sa nehodláme všimnúť. Je nám ľahšie utiecť pred samým sebou, než by sme sa úprimne pozreli DO SEBA. Umocní nás skôr tá túžba dostať späť samého seba cez ten vonkajší vzťah, nielen prežívať život v nás, ale aj ho žiť.

Tá osoba je naša záchrana k aspoň ako-takej úcte k sebe, čo by sa neudialo, kebyže sme viedli vedomý vzťah sami so sebou. Mohli by sme byť šťastní s manželkou a nikdy by sme žiadnu náhradu nepotrebovali zažiť. 

Večné spolužitie existuje v prípade, ak si uvedomujeme našu podstatu ako človeka, ktorý potrebuje byť vedomý si seba v každej jednej chvíli, ktorý istotu nebude nikdy považovať za podstatnejšiu, než vášeň a naopak. 

Takúto rovnováhu bdelo ustrážiť je to umenie, ktoré samovoľne existuje v bdelej prítomnosti.  

Ako zrealizovať harmóniu, kde sa nič nestratí – ani bezpečie, ale ani radosť? 

Autentickosťou. Bytím v srdci a rozmýšľaním cez neho. Cez tú múdrosť, ktorá k nám hovorí neprestajne, ak si dovolíme naladeným byť na zdroj, z ktorého prichádza do našej duši Pravda práve v tých chvíľach, keď je potrebná.  

Ten, kto nevidí, kde nastala “chyba”, hovorí len: “TO už nefunguje. Niekedy fungovalo, ale dnes už nie…. zmenilo sa NIEČO. Trvalé vzťahy v dnešnej dobe tak či tak už nie sú v móde.” – a má “skvelú” výhovorku, problém je vyriešený V HLAVE, SRDCE UTLMENÉ a je KONIEC, ide sa ďalej.

Stačila by malá sebareflexia…. úprimná…. bez ega…. cez srdce: “Kde som to (JA!!!!) pokazil? Kde som zatvrdol? V čom som nenechal žiariť srdce?” 

Tak málo by stačilo…. 

Ľahšie je lásku nechať v minulosti, než minulosť pokračovať v každej jednej prítomnosti?

Nebuďme tak sebeckí a majme ODVAHU RISKNÚŤ SVOJE SRDCE v každej jednej chvíli. 

“Na začiatku som bol nadšený. Stretnutie sa so ženou mi celý môj život skomplikovalo. Keď som bol sám, všetko išlo hladko a som si JASNE vedel PREDSTAVIŤ slová, ktoré jej poviem, ako jej vyslovím, že ju milujem. V hlave som to vedel. Len keď je tam aj žena, stále do tej predstavy niečo príde a zbúra všetko.”…. čo to VŠETKO znamená preložene do vedomého bytia? “Všetko” je ilúzia mysle. Lebo kým tam nie je ona, sme v hlave. Keď je tam aj žena, stále príde do toho prekvapenie. ONA. Ona nabúra tú dokonalosť, však? Ona je stále v ceste. Kvôli nej ju nedokážeš milovať… veď ja viem.  

Všetko sa rozbúra. Tá vytvorená realita sa zmení “kvôli” nej a proste to prestane fungovať….  

Dokedy chceme toho druhého obviňovať namiesto toho: 

  • že by sme vo vzťahu cez neho uvideli MOŽNOSŤ RASTU?  
  • že by sme sa tešili JEMU/JEJ namiesto toho, aby sme ho/ju chceli stále MENIŤ?  
  • že by sme sa PRIJALI a tým aj jeho/ju? 
  • že by sme sa pozreli AJ NA SEBA a DO SEBA, nielen sa sebecky vyťahovali nad druhým a ho potrebovali pre naše víťazstvo ega ponížiť? 

Prítomnosť nie je rutina. 

V prítomnosti nie je dilema, či mám ostať alebo ísť ďalej. Vieme to. Jednoznačne vieme. 

Prítomnosť nefunguje tak, ako sme si VYMYSLELI. Prítomnosť je neustála ZMENA, či sme niečo chceli alebo nie. 

Že prečo vzťah nefunguje tak, ako BY MAL? Hehe, on tak funguje, ako by mal, lenže nie podľa našich výmyslov ega, ale podľa nášho srdca. Keď sme v ňom, všetko je dokonalé. Ale jedine v srdci sa deje všetko podľa scenára nášho vnútra. Hlava sa neprejavuje autenticky. Iba srdce. 

PREDSTAVENÝ model, podľa ktorého si žiť chcel, nijak nefunguje. Ani nemôže. Vo vzťahu dokonale iba srdce dokáže rozmýšľať. Akonáhle sa ním necháš riadiť, ale NAOZAJ SA NECHÁŠ a spravíš VŠETKO, čo ti káže (nie hlava, ale srdce!!!!), neexistuje omyl. Iba strach, obavy a pochybnosti (ktoré sa neprejavujú cez jemnosť), dokážu rozbiť lásku na úrovni ega.  

Láska je prítomnosť. A táto chvíľa je neustále prekvapenie, čo najčastejšie nemôžeme riešiť cez zvyky, istotu a bezpečne, ale tu by trebalo IMPROVIZOVAŤ – ak BY sme vedeli a SA ODVÁŽILI.  

Nie je potrebné sa ZMENIŤ. Zmena v tomto prípade znamená iba BYŤ VEDOME AUTENTICKÝM, kde nie je predstava, strach, očakávanie, žiadna ilúzia mysle, iba prítomná realita prejavovaná z našej duše.

Keď vieme, že ona nám len správne a potrebné situácie vytvára aj ich rieši takýmto spôsobom, nemáme jej prečo nedôverovať. Ba…. práveže jej máme. Nič lepšie pre nás neexistuje. Ak to raz vyskúšame, už nikdy nebudeme chcieť zapojiť do lásky sebectvo ani podvedomú manipuláciu, iba sa POZRIEME DO SEBA a sa neustále PRISTIHUJEME, či sme v srdci alebo v egu, kým si nezvykneme neklamať našu dušu. 

Tak jednoducho srdce funguje. 

V ďalšej časti sa pozrieme na kritické body určujúce koniec vzťahu. 

Prajem vedome dať do praxe level srdca. 

okh. 

–-–——–—–– 

Rada vám všetkým na ceste svojho sebaspoznávania, naďalej pomôžem v rozšifrovaní svojho vnútra. Veď  V TOM SOM DOMA – pre vás.

S úctou a rešpektom. 

Nájdeš ma tu: 

0903858930, harmonia.andy@gmail.com,       

fb: https://www.facebook.com/okharmony1 

Možnosti výberu našej komunikácie:   

  • buď cez fb chat    
  • telefonicky    
  • videohovorom alebo     
  • osobne v okolí KE    

Ďakujem ti, že si tu bol/a so mnou. Pridaj sa aj na budúce.  

S láskou k tebe: Andy

Priprav sa na Nový Život. Lebo: NEBO sa začína na ZEMI. TERAZ.

 

 
🙂

Pridaj sa aj ty k téme 🙂