Keď už v samotnom vzťahu ako takom nevnímame žiadne vzrušenie, nič nečakané, nové, iba tú nemožnú manželku či tehotného švába pred telkou vidíme, ale ich určite, ktorí sú tu nekonečne stále, vynorí sa nám myšlienka: “Aký má ešte zmysel žiť s týmto človekom?” 

Kritické chvíle k blízkemu koncu vzťahu, ak si ich nevšimneme a nevyriešime včas…. v troch bodoch: 

  1. Hneď na začiatku vzťahu – keď sa spoznávajú a sa žena či muž nechová autenticky, prispôsobuje sa k druhému a chová sa tak, ako si MYSLÍ, že BY sa mal chovať, ako BY ten druhý od neho/nej očakával a BY si prial – teda rozmýšľa s hlavou toho druhého a sa neriadi podľa svojho vnútorného POCITU. 
  2. Priebežne počas vzťahu – keď si už na seba zvykli a prichádza nezáujem z jednej strany o partnera, lebo už nie prítomnosť žijú, ale ostali v minulosti a zabudli na to, že neustále existuje táto prítomná chvíľa, v ktorej cítime a jedine tu sa dá skutočne žiť. 
  3. Panika zo zavretia brány – keď človek má okolo päťdesiatky, sa zľakne staroby a si pomyslí, že má poslednú šancu na opustenie partnerstva, ktoré je dlhú dobu nefunkčné, kvôli možnosti nájsť k sebe LEPŠIEHO partnera/partnerku. 

Žiadne obdobie z týchto spomínaných nemusí nastať, ak: 

  • v každej jednej chvíli žijeme SEBA – celého pravdivého Človeka 
  • nás nevedie prioritne hlava, ale tá naša Podstata, ktorou SME 
  • nielen myslíme, aj CÍTIME 
  • zraniteľnosť nie je v našom ponímaní slabota a naivita, ale práve tá vnútorná sila, bez ktorej hĺbka nemôže vzniknúť 
  • žijeme toho človeka, ktorého sa naše ego bojí 
  • sme ochotní, odhodlaní a s ODVAHOU vykročíme z objatia či zovretia našich rodičov 
  • ani jednu chvíľu neberieme ako SAMOZREJMOSŤ 
  • si vážime našich partnerov, lebo sa rozhodli tráviť svoje najvzácnejšie chvíle práve s nami 
  • žijeme svoj život so všetkým, kým v skutočnosti autenticky sme. 

Najčastejšie sa ale stáva, že sme si v tom mentálno-emocionálnom rozruchu ani nevšimli naše skoro bezvládne telo a toho egorobota, ktorého “žijeme” – NAŠA DUŠA v tomto stave už NEŽIJE, iba prežíva. O možnostiach prejavu duše som písala v článku:  https://www.okharmony.eu/z-egorobota-do-cloveka-v-spokojnom-vztahu-alebo-fazy-premeny-zo-sebeckej-husenice-na-slobodneho-motyla/

Stratili sme sa. Nepoznáme svoje skutočné Ja a vôbec nemáme tušenie, AKO sa k nemu dostať späť. Preto radšej ostávame. Kde? V šlamastike (vzťahovej, pracovnej, finančnej, rodinnej….). 

Čo prichádza po tom, keď si uvedomíme a sa zaradíme do niektorej z troch vyššie uvedených kategórií stratenosti? 

  1. Keď nevykročíme, duša inú možnosť nemá, než sa cez telo prejaviť a vďaka chorobe sa buď ešte včas preberieme alebo zomrieme. 
  2. Keď vykročíme smerom k Sebe, k svojmu vnútru, zrodí sa Nový Človek a Nový Vzťah s terajším partnerom (nie s novým). 
  3. Keď vykročíme a budem čakať, že nám niekto do tej hlbokej vody hodí ochranné koleso zvonka, sa zachránime vďaka tomu tretiemu človeku a mu budeme za tú jeho odvahu v sebe pociťovať dlh, preto sa rozhodneme stáť pri ňom namiesto toho, že by sme upriamili svoju pozornosť na SEBA a obnovili lásku, ktorá BY pri bdelosti stále mohla krásne žiť (2.bod). 

Keďže sa bežne rozhodneme pri 3. bode, cez tretiu bytosť znova ožijeme. Vyjde na povrch ten niekto, kým sme dávno neboli. Prejaví sa utlmená vášeň. Opäť sa vieme tešiť s druhým (lepšie povedané: s tretím), cítime zmysel života, ráno s radosťou vstaneme a večer máme koho objať (a s ním opäť pekne na hladine, opatrne posexovať), všetko zrazu má ako keby zmysel a slnko nádherne svieti, kým…. kým aj tu nenastane tá nuda, ktorá z nášho podvedomého vnútra cez strachy vďaka nespracovaným rodičovským programom a vzorcom skôr či neskôr príde. 

Ale podstatné vo chvíľach nadšenia z tretej osoby je, že sme našli tú našu stratenú stránku, ktorá teraz s radosťou ožila. Prísne programy, ktoré do nás rodičia cez naše celé detstvo nainštalovali, je na chvíľu preč. Ako keby sme ich mali spracovaných a pekne za sebou – veď ŽIJEME a nie ich vzorce s nami manipulujú. AKO KEBY!!!! Na povrchu sa zdá, AKO KEBY sme rodičov mali prijatých, veď ich učenia a naše strachy z nich nás momentálne AKO KEBY míňali.

Keď sa nám scenár striedania partnerov bude dookola opakovať, možno sa nad sebou samým pozastavíme a sa uvidíme v zrkadle: HRÁME SA na niekoho bez toho, že by sme sa odvážili kuknúť aj pod hladinu, kde neuvedomené a nepustené vzorce našich rodičov a ego po čase stále stiahnu naspäť z eufórie na dno.

Jeden extrém sa strieda s druhým. Dookola a dookola.  

Zastavíme sa už konečne a si POLOŽÍME OTÁZKU: “PREČO?”

 

  • “Prečo sa nám striedajú výrazne dobré a zlé obdobia?”
  • “Prečo sa nedokážeme konečne USTÁLIŤ v tej harmónii istoty a vášne, ktorú naša podstata tak súrne potrebuje?”
  • “Prečo sme stále nespokojní a hľadáme vonkajšie riešenia?” 

No nie preto náhodou, lebo DO VNÚTRA SA BOJÍME VKROČIŤ?…. 

Jediné východisko je smerom dnu. 

Každé iné riešenie je nezdravo sebecké, využívajúc partnerov k doplneniu nášho šťastia, ktoré sme v SEBE nenašli. Prečo? Lebo sme DO SEBA ešte ÚPRIMNE a s ODVAHOU NIKDY NEPOZRELI. 

Oba extrémy (nuda aj eufória) vychádzajú z ega. Jeden, ostávajúc na strane strachu a zbabelosti, druhý z agresivity, vďaka ktorému svetu chce a potrebuje cez niečo (v tomto prípade cez nový vzťah) DOKÁZAŤ svoju existenciu a dôležitosť, ktorý bez vzrušenia nevie žiť – bez adrenalínu je mŕtvy. 

Niekde v našom vnútri cítime, že obidva extrémy sme my, ibaže neuvedomení, a namiesto toho, že by sme pokojne žili v prijatí sa a s kľudným svedomím prijímali naše prirodzené bytostné potreby ako Človek, v napätí trávime čas aj na jednej, aj na druhej strane. Buď sme prioritne kľudní alebo agresívni, tak či tak to napätie v nás vzniká z neprijatia našich rodičov ako darcov vzorcov, ktoré nás zatiaľ riadia.

Napätie a nespokojnosť zmizne úplným prijatím rodičovských vzorcov s vedomím, že ich ďalej nemusíme niesť a s nimi ani bojovať už nemá zmysel. Odstrihli sme sa od nich, puto je pretrhnuté a teda “vzdali sa ich v nás samotných”. Sme SLOBODNÍ, môžeme skutočne MILOVAŤ. Nastane mier v našom vnútri a duša sa prvýkrát v živote nadýchne tej čerstvosti, ktorá cez naše srdcia začne prúdiť smerom k nej a od nej – môže komunikovať, má možnosť sa voľne prejaviť, nemusí sa pretláčať cez nevedomosť…. má priestor ŽIŤ cez nás SEBA, preto v úplnom súznení celej našej bytosti sme JEDNÝM s Vesmírom.

Ego sa pokorilo a nám tiež pomáha. Už sa nepotrebuje silou-mocou ukazovať, ovládať nás a mať všetko pod kontrolou. Vie, že je prijaté tou láskou, ktorá prúdi už aj cez neho.

Sme vyliečení. 

Kým takýto súzvuk v našom vnútri s vonkajškom nenastane, nemôžeme ani naše miesto v tomto svete nájsť. Preto striedame partnerov.  

Vo štvrtom diely poukážeme na to, čo nás k tretej osobe ťahá, prečo odchádzame zo zdanlivej nudy či nefunkčnosti a zo sivosti partnerského vzťahu – v znení s tretím bodom v tomto článku. 

Krásne chvíľky uvedomenia prajem, milí Kamaráti. 

okh. 


Rada vám všetkým na ceste sebaspoznávania, naďalej pomôžem v rozšifrovaní svojho vnútra. Veď  V TOM SOM DOMA – pre vás.

S úctou a rešpektom. 

Nájdeš ma tu: 

0903858930, harmonia.andy@gmail.com,       

fb: https://www.facebook.com/okharmony1 

Možnosti výberu našej komunikácie:   

  • buď cez fb chat    
  • telefonicky    
  • videohovorom alebo     
  • osobne v okolí KE    

Ďakujem ti, že si tu bol/a so mnou. Pridaj sa aj na budúce.  

S láskou k tebe: Andy

Priprav sa na Nový Život. Lebo: NEBO sa začína na ZEMI. TERAZ.

 

 
🙂

Pridaj sa aj ty k téme 🙂