Duševná bezmocnosť obete narcisa a podvedomé programy partnerov

od dvojplamene.okharmony.eu | sep 20, 2018 | Ego vs. Láska, Z duše prišli

Vzťah narcisa s obeťou je nevyrovnaný až natoľko, že osoba, ktorá na seba (samozrejme podvedome) prevzala rolu obete, teda nedokáže sama šťastne fungovať, sa stala závislou na ňom a tým ne-slobodnou…. spokojnou a slobodnou nemohla byť ani pred partnerstvom, inak by jej do cesty tak chladný a necitlivý človek neprišiel ukázať to pre ňu najväčšie vnútorné zranenie a zároveň oslobodiť ju z tohto zajatia duše. 

Veľmi dobre vie, že takýto vzťah, založený na dominantnosti a submisivite (role môžu byť aj opačne: žena-narcis a muž-podradený) ju uspokojovať nebude, no kým svoju sebahodnotu nenájde, udržuje vzťah aj napriek svojej nespokojnosti, aby aspoň nejakú tú “blízkosť” s mužom mala a nemusela byť sama. 

Ubližujúci využije jej pohotovosť prispôsobiť sa k nemu (skoro za každú cenu), pohraje sa s ňou, kým sa dá, kým sa podceňuje, hrá rolu slúžky a nenájde v sebe tú vnútornú silu preťať toto neskutočne zraňujúce puto, začať sa vážiť a žiť seba v každej jednej situácii bez strachu, že môže ostať aj sama, ak ten muž jej mentálny posun nezvládne.

Následok

Následok takéhoto psychického (samo-)trýznenia môže byť aj veľmi vážny. Duša často už nedokáže zniesť toto obrovské trápenie sa a neostáva jej iné, než fyzicky ukázať týrajúcej sa, že zašla až za hranicu znesiteľnosti smútku a ťažkostí a skôr, než bude neskoro, by z tej role obete mala vystúpiť, veď už stráca samú seba a ani nevie, odkiaľ pokiaľ žije seba a kedy vyhovie svojim či jeho požiadavkám. 

Nestalo sa to inak ani so mnou: skoro som stratila schopnosť vnímať svoje vlastné pohnútky. Nevšimla som si to zrkadlo, v ktorom som mala vidieť seba a nie jeho a on tak isto nevedel, že mu iba ukazujem to jeho nie najkrajšie správanie sa k žene. Nedokázala som sa odpútať od osoby, s ktorou som mala vzťah založený na využívaní jeden druhého, kým mi telo nezdvihlo ukazovák ešte vo chvíli, keď som mala možnosť adekvátne na jeho pomoc zareagovať a chytiť sa poslednej slamky nádeje. 

Nemusíme ale dôjsť až do takéhoto štádia utrpenia. Síce, narcisovi možno bude imponovať taká prehnaná závislosť na ňom, veď mu ukazuje, akým šikovným manipulátorom je a to vedomie v ňom navyšuje už jeho aj tak nafúknuté ego, nás táto bezmocnosť zhadzuje o to viac do bahna, odkiaľ postaviť sa sa rovná skoro zázraku. 

Mne sa podarilo – možno v predposlednej chvíli – uvedomiť márnosť chcenia pomôcť niekomu uvidieť sa v jasnosti, kto v tom čase vôbec nebol pripravený pozrieť sa na seba a do seba.

Postavila som sa na svoje nohy a začala som žiť SVOJ život v celistvosti.

On energiu pre svoje ego odvtedy namiesto mňa kompenzuje cez nové zážitky zvonka. Vnútorná práca pre neho podstatná nie je (aspoň zmenu v jeho chovaní si doteraz fyzicky neuvedomujem), čo je už v tejto chvíli na ňom, keďže sa mi podarilo v živote nájsť naplnenie, ktoré nie je závislé na nikom, ani na iných vonkajších okolnostiach. 

Poďme ale rozoberať ďalej stav a vývoj psychiky obete…. 

Sebaobetovanie je očakávaná “funkcia” submisívnej osoby v partnerstve. Takéto chovanie sa môže začať nespokojnými myšlienkami, pokračovať tomu adekvátnymi emóciami, vďaka čomu ani fyzické telo neostane nedotknuté a jeho reakcia bude ukazovateľom, či sme už pochopili dostatočne, že sa neceníme, necháme sa využívať a či v tomto našom nastavení chceme ďalej pokračovať. Môcť môžeme, ibaže sa neoplatí a mali by sme si v tom vnútornom chaose uvedomiť podstatu tejto obrovitánskej lekcie pre nás, pre náš ďalší duševný vývoj. 

Najčastejším javom je, že obeť stále dúfa, že ten druhý pochopí to svoje ponižujúce správanie sa k nej a zmení svoj prístup. Len jednu vec si neuvedomujeme: on JE SPOKOJNÝ a to LEN MY nie. Preto my sme na vine, že sme tak slabé a sa necháme ponižovať a využívať. Nechce sa uvidieť. On je proste dokonalý. Neočakávajme teda od tak sebeckého partnera náhlu zmenu v jeho uvedomení sa, lebo kým má doping pre svoje ego, v tom jeho konaní on pokračovať bude. Váhu jeho spôsobenej škody nevníma kvôli úplnej emočnej uzavretosti. 

Ak partnerka nereaguje podľa už medzi nimi zaužívaných programov, vyvolať pocit viny ani obvinenie za psychicky poškodenú a tabletky potrebujúcu nestačí…. pritvrdí. Nemôže sa predsa stať, že za niečo, čo v ich vzťahu nefunguje tak, ako si to práve ON predstavuje, on bude zodpovedný. Tým, že má aj ona predstavu, ako má láskyplný vzťah vyzerať, len poruší možnosť funkčnosti ich partnerstva. Veď on je ten najlepší partner, s akým ju život spojil a ona si ho neváži (opäť vyvolanie pocitu viny v nej, poníženie jej ako bytosti….).  

Nevyčíta jej ale, že mu nedáva lásku, pozornosť, ignoruje ho, je emočne či duševne nedostupná. Je mu jasné, že takéto a podobné výčitky by pravdou neboli a on nikdy nechváli, veď to by pre neho znamenalo, že nie on je ten najlepší (čím byť musí). Veď však v konečnom dôsledku ona nie je spokojná. Zaujímavé na tom celom je, že situácia je ozaj tak zlá, ako aj vyzerá a ona NECHCE rozbiť rodinu či ich vzťah, len jej už inú možnosť ani nenechá: ak chce byť v živote niekedy raz šťastná, s emočným tyranom ostať nijak nemôže. MUSÍ sa rozísť niekedy aj s mužom jej snov aj života. 

Každopádne v jeho očiach ona je na vine za ich nie najkvalitnejšie fungujúci vzťah. On na seba zodpovednosť nikdy za nič neberie, hlavne nie v sférach emočno-duchovných. 

A keďže veľmi dobre pozná jej slabé miesta, šliapne na nich. Oprávnenie k týmto chorým činom dávajú jeho vlastné sebecké ciele: veď sa partnerka nechová korešpondujúco s jeho predstavami, tak si zaslúži aj primeraný trest. 

Bojí sa, že nad ňou stratí kontrolu a nebude mať zásah do jej života. Kým si to ona nevšimne, si myslí, že jeho činy, aj keď sú trošku tvrdšie, než by si predstavovala, sú preto, lebo ju miluje a si nepraje o ňu prísť, teda by si ho mala vážiť. Za to, aby bol vo vzťahu opäť pokoj, je nútená prispôsobiť sa a vyhovieť nárokom panujúcemu partnerovi. Je to program vyšitý z detstva, keď ju rodičia tiež fyzicky či emočne týrali a nemala inú možnosť, než im vyhovieť, aby aspoň nejaký ten pokoj nastal.  

V podvedomí má teda “jasný” vzorec na lásku: “Ak ma má niekto rád, musím sa trápiť.” Mužov podvedomý program obnáša: “Keďže nemôžem byť “slabý” (kvôli maminému neženskému vedeniu ho v detstve), musím byť silný.” Aby sa ten ich podvedomý program vyplnil, obidvaja svedomito a neprestajne pracujú na kompenzácii ich zranení a tým dosiahnutí falošnej a chvíľkovej naplnenosti. 

Vzťah sa preklopil do neustáleho riešenia problémov a radosť vymizla. Obidvaja pociťujú už len záťaž. Bremeno, ktoré chcú položiť, ibaže nevedia, ako, keď aj jeden, aj druhý potrebujú doplniť tú zo seba nezískateľnú energiu od seba navzájom. Stali sa emočnými narkomanmi, závislými na energii toho druhého. Šťava zo vzťahu chýba. Žijú spolu (alebo skôr vedľa seba) už len kvôli získaniu svojej drogy.  

Sú vyhoretí a chodia dookola v bludnom kruhu, odkiaľ nevidia žiadne východisko. Obeť sa musí prispôsobiť k mocenským hrám týrajúceho, keď aspoň nejakú tú pozornosť chce získať. To, dokedy sú ochotní ostať v týchto roliach v podstate ani pre jedného naozaj nevyhovujúcich, je len a len na nich. 

Stačilo by sa ale iba pozrieť na tieto naše nevedomé stavy mysle a softvér nenechať bežať ten starí, z 80-tich, 90-tich rokov, ale jednoducho pochopiť, že je potrebný vymeniť ho na novšiu verziu, veď tomu, ktorý aj teraz používame, platnosť už dávno vypršala. Aj v našich počítačoch tak robíme. Prečo si nevšimneme aj v tom našom bioprocesore potrebu obnovenia už zhrdzavených častí?…. 

V každom prípade títo dvaja ľudia majú problém so samotnou sebahodnotou. Narcis tým, že si nepripustí svoju “maličkosť” priznať, má potrebu si neustále dokazovať, že je viac, než cíti, že je – podvedome -, a tá falošná sebahodnota sa mu zvýši, akonáhle sa mu podarí ponížiť ženu. Na chvíľu sa upokojí, lebo má ukojenú potrebu byť niekým – aj keď nešiel celkom čistou a svedomitou cestou a preto sa nedokáže udržať na jednom naozaj aj dušu uspokojujúcom leveli, preto neustále doplnenie toho, čo v sebe nenašiel ešte, je pre neho nevyhnutné: aby sa CÍTIL niekým.

Hoci…. stačilo by sa na toto svoje zranenie pozrieť, prijať sa takým v tejto chvíli, akým aj je (spolu s tým svojim už zvedomeným programom mysle, ktorý ho vedie, keďže s ním zatiaľ je stotožnený), popracovať na sebe a byť SKUTOČNE spokojným. Tým, že by sa prestal klamať (čo neprestajne popiera), by úplne ožil a tá ťarcha, ktorú doteraz na sebe nosil, by opadla.  

Kým ale si toho všetkého nechce byť vedomý a ani partnerka neukáže stopku takýmto ponižujúcim konaniam, on bude vo svojich zabehnutých koľajach pokračovať aj naďalej.

Ona sa tak isto nie je schopná vymaniť z rúk podvedomia, kým nepríde uvedomenie toho, aká veľká túžba v nej pracuje po tom, aby ju niekto skutočne miloval a necítila emočnú samotu, ako vo svojom celom detstve. Po tomto nadhľade tiež môže na sebe popracovať a ten softvér upgrade-ovať, aby samota nemala nad ňou moc a nepotrebovala k láske sebe samej dôkaz cez muža. 

Trestá sa stále iba fyzické ubližovanie. Psychické nie. Zaujímavý celosvetový postoj…. 

Nemôžeme podceniť následky neustálych emočných útokov od partnera smerujúc k partnerke. Celé jej okolie s obavami sleduje, ako rozpadá táto energetická, stále vysmiata, veselá osoba. Nechápu, ako a prečo trpí s človekom, ktorý na ňu neberie skoro žiadny ohľad. Keď situácia je už doslova neznesiteľná pre obeť, uzavrie vzťah s týmto človekom, ktorý ani netuší, aké obrovské zranenia jej pôsobil a vysporiadať sa v sebe nimi nebude až tak jednoduché. Čaká na ňu vnútorná práca, ktorá ju nakoniec zavedie k samej sebe viac, než hocikedy v živote bola v spojení so svojim čistým vnútrom. Veľa bolestivých dní až týždňov či mesiacov prichádza pre takúto zranenú dušu, kým prijme a uzavrie v sebe všetky jeho zraňujúce prejavy. Nakoniec, keď sa podarí, je pripravená na vzťah s mužom, ktorý ju bude “iba” milovať. 

Takú lásku prajem každému z nás, Kamaráti…. 

okh. 

–—————–– 

Prešla som aj ja tou premenou…. môžete sa pýtať kľudne…. moja práca je mojou vášňou, záľubou, hobby aj posolstvom. Stretnúť sa môžeme nasledovne: 

• buď cez fb chat  
• telefonicky  
• videohovorom alebo   
• osobne v okolí KE  

0903858930, harmonia.andy@gmail.com,     

fb: https://www.facebook.com/okharmony1    

Ostávam v láske: Andy

Korene poruchy osobnosti a “presnejšie” definície narcisa

od dvojplamene.okharmony.eu | sep 17, 2018 | Ego vs. Láska, Z duše prišli

Podstatou narcisa nie je nadradenosť. Nie je ňou ani nafúknuté ego, čo ho navyšovať sa nad ostatnými nutká. Divadelná hra je podstatná časť života narcisa, za čím sa skrýva. Nechce byť zraniteľným, preto sa robí silnejším, než v skutočnosti je. 

Koreň poruchy jeho osobnosti tkvie v prísnom nápore voči ostatným aj voči celému svetu, no hlavne voči sebe samému. Prečo?

Nedôveruje.

Nedôveruje nielen iným, ale dokonca ani v blízkom vzťahu, partnerke/partnerovi. A jasne, že ani sebe. Práve kvôli tejto obrovskej nedôvere spraví všetko preto, aby sa nedostal do situácií, v ktorých by sa mohol cítiť zraniteľným. A tak aj v partnerskom vzťahu dodržuje ten svoj prísne stanovený odstup od “blízkej” osoby. 

Napriek tomu, že sa navonok ukazuje ako úžasný a nadpriemerný, v skutočnosti je v úzkostlivom stave a v neustálej, maximálnej bdelosti. Nikto sa nemôže cítiť bez prestania ohromujúco. Napriek tomu narcis, v zúfalstve sa presne o to v sebe snaží. Nemôže sa necítiť výborne, veď kebyže sa priznal svojej slabosti a nedokonalosti, ostatní by to určite využili. Musí využiť ponúkajúce sa zdroje energií a mať ich vo svojej moci, že by nepretržite mal dostatok sily pre udržanie tejto hladiny (akože-) dokonalosti. 

Bublina sa nemôže prasknúť.

Drží sa na leveli neomylnosti, nieže si niekedy bude musieť priznať svoju nedokonalosť a to, že aj on má svoje slabé stránky. I keď k tejto úrovni sebaklamu mu nestačia svoje vlastné energie a potrebuje ich brať aj od ostatných, žije v tomto povrchnom svete tak, že si to častokrát on sám ani nevšimne. Silou-mocou sa drží tejto formality a v hlave uveril tomuto zdaniu. Celý čas žije vo svojej vytvorenej ilúzii. Bublina sa nemôže prasknúť a veru je namáhavé ju stále z každej strany chrániť.

Naučil sa kompenzovať svoje “nedostatky” sebaklamom a braním energie tak, aby navonok vyzeral silnejším, mocnejším a dokonalejším, než ako sa v skutočnosti cíti. Nerobí mu problém hrať divadlo už aj sám pred sebou a byť úplne ponorený do tejto role hráča tak, že kráčajúc po ceste zbieraní zážitkov pozabudol na svoj PRAVÝ VLASTNÝ život. 

Narcis preto vysmieva citom a emočnej nahote, lebo toho sa bojí najviac na svete.

Narcistické chovanie by sme mohli premenovať za:

• “Hrôza pred emočnou zraniteľnosťou a útek pred sebou cez kompenzáciu menejcennosti nadradenosťou a sebaklamom”
• “Porucha osobnosti vyvarovania sa zraniteľnosti cez vzbudenie vzdania nadradenosti”
• “Narcopat”. 

V podstate sme zoči-voči s človekom, ktorý si MYSLÍ, že nikdy nemôže svoju vlastnú tvár nikomu ukázať, lebo jeho slabosť využijú presne tak, ako to robí on s inými. Vieme teda, že úprimnosť a otvorenosť z jeho strany nikdy nezažijeme. Nejde tu prioritne o sebaklam, ale o zavádzanie a oklamanie ostatných. Preto, ak mu obeť nedáva dostatočnú dávku svojej drogy, hračku si položí naspäť na svoje miesto a odkráča, ako keby tam nikdy ani nebol – chladnokrvne, bezcitne. 

Narcis a terapia duše

Možno by sme predpokladali, že by narcis nikdy nevyhľadal žiadneho terapeuta, veď sa desia odkrytiu ich slabostí. Napriek tomu celkom veľká časť narcisov zájde za terapeutom. Prečo ale? 

Ak niekto či niečo počas ich dôkladne vypracovanej a zabehnutej, umelo vytvorenej cesty zlomil ich iluzórny sebaobraz, alebo niekto či niečo ich konfrontoval s tým, že predsa len nie sú až tak veľkolepými, ako chcú, aby vyzerali aj boli, alebo iba potrebujú niekoho, kto ich nabije energiou k ďalším ťažkým klamaniam celému svetu, keďže oni sami toho nie sú schopní, zájdu aj za pomocou. Kto ale je ochotný vyhľadať pomoc, už MôŽE BYŤ na ceste uzdravovania sa, veď u terapeuta potrebuje byť predsa len aspoň minimálne otvorený k svojej zraniteľnosti k svojim slabým stránkam. Zarytý narcis by nedokázal zniesť tú úzkosť (tieseň, skľúčenosť), smútok či hnev, ktorým by sa musel pozrieť do očí svojej pravej osobnosti pri psychoterapii. 

“Čistokrvného” narcopata nezaujíma sebareflexia, analýza svojej osobnosti, ani sebazdokonaľovanie. Žiadnu ZMENU nepotrebuje, lebo ho to doslova desí. Nikdy nevychádza zo svojho “bezpečného” úkrytu, kde skrýva skutočné korene svojich zranení pod maskou falošného, vytvoreného pocitu nadradenosti. 

 Ak raz pochopíme jeho najväčší strach z odhalenia svojej skutočnej osobnosti, tak si môžeme položiť otázku: “Akého rázu môže byť vzťah s človekom, ktorý s nami nikdy nedokáže byť úprimný?….”. Preto radšej hľadajme vzťah, aký si zaslúžime s takým človekom, ktorý dokáže opätovať naše pocity. Neprijmime teda späť narcisa, kým sa neprebudí a nezoberie tú námahu, že bude ochotný pozastaviť sa sám nad sebou, pozrieť sa do seba a intenzívnym tempom začať na sebe makať, aby sa časom dokázal svoje zranenia uvidieť a prijať, stotožniť sa s nimi a prestať klamať seba a ľudí okolo seba. Kým sa neuvedomí, stráňme sa mu z dostatočnej vzdialenosti a žime svoj život, ako keby ani neexistoval. Naučme sa prebrať vo všetkom na seba zodpovednosť a v žiadnom prípade na neho nečakajme. 

Do našej cesty príde človek, ktorý nám bude seberovný, bude poznať svoju hodnotu a tým pádom nebude potrebovať viesť nás za nos cez svoju porušenú osobnosť. 

Prajem každému z nás šťastné a naplňujúce partnerstvo s človekom, ktorý dokáže milovať, nehanbí sa za svoje pocity, rovnocennosť v partnerstve je mu prirodzené a ľahostajnosť, stagnáciu či samozrejmosť nepovažuje za súčasť vzťahu, zároveň silné korene sú súčasťou jeho vnútorného zdroja pevnej sily a energie. 

Buďme všetci v láske. 

okh. 

——————–– 

S radosťou pomôžem každému, kto je pripravený k sebareflexii. 

Možnosti výberu našej komunikácie: 

• buď cez fb chat  
• telefonicky  
• videohovorom alebo   
• osobne v okolí KE  

0903858930, harmonia.andy@gmail.com,     

fb: https://www.facebook.com/okharmony1    

Ostávam v láske: Andy

Pocity narcisa z pohľadu narcisa

od dvojplamene.okharmony.eu | sep 17, 2018 | Ego vs. Láska, Z duše prišli

(Podľa: Sam Vaknin) 

V hĺbke psyché narcisa sa často nachádzajú melancholické údolia, moria plné bolestí. K tým svojim zatrpknutým cíteniam sa ale nemôžu priblížiť, keďže by bolo až príliš nebezpečné dostať sa k svojmu autentickému vnútru. A tak tie zranenia ostávajú nedotknuté, veď narcis chce len nejak žiť…. prežiť. A tak tieto hlboko ukryté, a len vo veľmi výnimočných prípadoch (napr. pri počúvaní hudby či pozeraní filmu), nechcene odkryté emócie sú zriedkavo vyplavené na povrch. Okrem týchto náhodných prejavov ich citový život je bezfarebný, bez života. 

Samozrejme, cítia hnev, žiarlivosť, menejcennosť, poníženosť, strach, aj sa uraziť vedia. Tieto základné emócie sú dominantnými, prevládajúcimi a určujúcimi časťami ich každodenného bytia. Ale okrem týchto pudových reakcií u nich nenachádzame skoro žiadne iné. Neprejavujú iné špecifikované city, ktoré by sa v nich uvedomili.  

Nech je hocičo, čo zažijú ako emócie, prežívajú ich ako reakcie na iluzórne či skutočné urážky, krivdy a ohovárania. Všetko berú osobne. Nedokážu precítiť rozdiel medzi konštruktívnej kritiky a reálnym ponížením, urazením. Ich pocity sú iba pasívnymi reakciami, nie aktívnymi emóciami.

• Cítia sa urazení, napadnutí, preto neprestajne bojujú a vracajú údery – samozrejme, neadekvátne.
• Cítia ignoráciu voči svojej osobe, preto sa duria, často mračia.
• Cítia sa poníženým, preto vybuchujú. Sú prchkí a neskôr svoje činy ľutujú, no aj tak sa nezmenia.
• Cítia sa ohrozeným, preto sa neustavične boja, obávajú sa a pochybujú.
• Vnímajú sa ako zbožňovaní a tak sa pýšia v sláve.
• Sú veľmi závistliví – v tejto role sa cítia najlepšie a sú najvytrvalejší, čo sa týka dĺžky pobytu v niektorej z emócií. 
• Sú schopní rozpoznať krásu, za čo sa hanbia sami pred sebou, a preto ju uznávajú na leveli teórie, chladu a odstupu. Ich prístup k dobrým veciam je povrchné, vypočítavé a striktné.  
• Sexualita nevypovedá u nich o pocitoch s partnerom, ale o sebauspokojenie a k docieleniu závislého chovania partnera k nemu. 

Ich emocionálny rozhľad je minimálny, sivý, ako keby sa na svet pozerali cez hrubú vrstvu hmly. Napriek tomu dokážu inteligentne rozprávať s druhými o pocitoch, láske, zamilovanosti, dokonca o súcite napriek tomu, že oni ich sami nikdy neprežili. Schopnosť chápať emócie získali zo skúmania iných osôb, analyzovaním chovania sa ostatných, cez také osoby, ktoré majú skúsenosti a zažívajú takéto cítenia. 

Takýmto spôsobom narcisy postupne vytvoria fungujúcu hypotézu o tom, čo cítia ostatní. Pre nich ale vôbec nie je podstatné tieto pocity osobne zažiť, ani pochopiť. Postačujúce pre nich je dopredu rozoznať, uvidieť a predpokladať takéto emočné prejavy. V bežnom živote si podľa týchto naučených schém pripomenú práve aktuálnu emóciu, aby povrchne pochopili, čo môže ten druhý cítiť. Podľa návodu, ktorý majú v hlave, zažijú či vyvolajú v druhej osobe tú konkrétnu emóciu, ktorá je aktuálne očakávaným od nich. Pritom oni v sebe nič necítia – napr. súcit či zamilovanosť. 

Áno, sú závistliví, nie ale na pocity ostatných. Pohŕdajú s citmi a empatickými ľuďmi, keďže vychádzajú z domnienky, dokonca presvedčenia, že takýto ľudia sú slabí, naivní a zraniteľní. Veď dokážu použiť od nich naučené, prevzaté chovania proti nim a tým ich dokážu mať pod kontrolou a s nimi manipulovať, ich viesť. Tento odstup a “nadhľad” v nich vyvolá pocit vlastnej dôležitosti a nenahraditeľnosti, moci nad nimi, nadradenosti. V pozadí ale takéto chovanie sa k ostatným značí o ich podvedomej menejcennosti, ktorú vynahrádzajú protipólnymi emóciami, aby sa nemuseli priznať svojej zraniteľnosti. Táto maska je teda ochranná reakcia narcisa k oprávneným presvedčeniam z jeho strany. 

Zmena k tomu, aby skutočne cítili, ich desí natoľko, že akonáhle pocítia vlnu jemnosti v sebe či partnerovi, sa uzavrú viac, než sa predtým javili. Žijú v tomto začarovanom kruhu a nedokážu sa z neho vymaniť v prvom rade preto, lebo ani nechcú, v druhom rade kvôli zachovaniu svojho pocitu vlastnej dôležitosti. Keby sa priznali skutočným pocitom vo svojom vnútri, by zlyhali sami pred sebou a celý svoj doterajší život by tým pádom mali zmeniť…. a sme tam, kde sme boli: zmena je pre nich nepredstaviteľná. 

Vo svojich zabehnutých koľajach kráčajú ďalej aj emočne k dosiahnutiu vytúžených cieľov. Zmeniť svoje vnútorné nastavenie je pre nich nepredstaviteľné. Rovnalo by sa to celkovým zlyhaním celého seba. Proste sa držia naučených a zabehnutých vecí, len aby sa dokázali hýbať na tom povrchu, na ktorom sa cítia bezpečne. Nepripúšťajú si nové prežitky kvôli svojim vnútorným bolestiam, ktorým sa nepriznajú žiadnou možnou cestou. Umelo sa udržiavajú na hladine ilúzií.

Teda narcisy sú emočnými mrzákmi, ktorí sú zahalení nepriestupnou tuhou vrstvou ľadu vo svojom ľadovom kráľovstve. 

Okolitý svet vnímajú bezcitnými, hladnými očami dravca. Ak by túto skutočnosť partner všimol, prestal by nadväzovať ďalší kontakt s narcisom, pretože by nechcel byť obeťou jeho chladu.  

Nevedia si ani predstaviť, ako byť takzvaným normálnym človekom, ktorý zdravo cíti a jasne vníma emócie druhých. Ich empatia je na bode mrazu. Normálny stav pre nich znamená byť v tej neúplnosti nezdravých emócií, na ktoré sú zvyknutí a nemienia na sebe vôbec nič zmeniť, aby začali hĺbkovo cítiť, nie iba cez svoju hlavu.

Vyzerá ako normálni človek, pohybuje sa aj rozpráva ako bežní ľudia a práve tým jeho prístupom a postojom ho pomýli a zmanipuluje k svoj prospech. 

Často sa až sadisticky vyžíva cez svoje schopnosti pomýliť druhých. Nie je si vedomý dôsledkov svojho počinenia. Tým, že jeho emočné zranenia sú pre neho hlboko ukryté, nemá poňatia o tom, ako veľmi dokáže raniť ostatných svojim chladom, neprístupnosťou a neúprosnosťou. Nie preto, že by mal zlé srdce, ale preto, lebo ho ani nemá. Váhu svojich činov bez emócií si nedokážu predstaviť. Žije ako robot či nejaký vírus: napadne človeka bez výčitky svedomia a ho emočne skonzumuje do tej mieri, že dotyčný padne na dno svojej otvorenosti a nič, ale vôbec nič nechápe z toho, čo prežil pri narcisovi. Pre neho ten emočný šok je nespracovateľný. Jeho mozog to jednoducho nechápe. Nevie, ako je možné citovo niekoho až tak využiť, ako to svojim chladom robí uzavretý človek. Cíti sa, ako keby bol prehltnutý celý a nič z neho neostalo, iba vyšťavená troska, ako je narcis sám, keby sa priznal svojim ozajstným pocitom vo svojom uzavretom vnútri. 

Láska celého sveta, snaha o pomoc ani pochopenie všetkých ľudí by mu nestačilo k uzdraveniu sa. Narcis empatiu vníma  od základov odpudivým. A na tom žiadna kniha, nijaké podporné okolie či láskavá partnerka nedokáže zmeniť nič – lebo on sám nechce. 

Ak aj si uvedomuje v sebe nejaké tie city, potlačí všetky a hneď na nich zabudne. Preto v jeho každodennom živote nehraje rolu. Aj keď ale chce na všetko zabudnúť a spraviť neexistujúcim, emócie v jeho podvedomí predsa len sú a tak vo svojich jasnejších chvíľach sa posťažuje, ako mu je v skutočnosti zle…. tú chvíľkovú úprimnú otvorenosť ale hneď po tom momente zametie opäť pod nepriehľadný koberec svojho vnútra, svoje srdce obalí nepreniknuteľným obalom, dostatočne hrubý k tomu, že by cez ne neprenikla žiadna žiara či slnečný lúč. Kľúč od zámku neodhodí, ale skryje na pre seba poriadne kontrolovania vhodné miesto, aby sa ani náhodou nikomu do rúk nedostal. Tým si MYSLIA, že sú ochránení. A len tak zo zvyku si zaklamú, že im je “dobre”…. 

Svoj vysokostupňový intelekt využíva k zbieraniu, zhromažďovaniu a evidencii údajov k odpovedaniu na pre neho dôležité otázky: “Čo sa to deje so mnou? Čo sa deje s ostatnými ľuďmi?” Keďže nedisponuje s citovými skúsenosťami, kvôli dávnejším traumám si ich ani nedovolí zažiť, v myšlienkach má pekne škatuľkovane usporiadané možné pocity a k nim pripojené prejavy, podľa ktorých aj on sám žije. Vie, že tieto fyziologické prejavy správania sa každý iný volá “pocity”. Tak sa aj on podobne vyjadruje – veď sa naučil, ako sa to bežne robí…. Nič z toho ale nezrkadlí jeho vnútorný svet. U nich iba myšlienky stanú vedomými, emócie nikdy.

Sú bezcitní rozmýšľajúce stroje. Sam Vaknin ich a psychopatov nazval prvou umelou inteligenciou. 

okh.

S radosťou pomôžem každému, kto je pripravený k sebareflexii. 

Možnosti výberu našej komunikácie: 

• buď cez fb chat  
• telefonicky  
• videohovorom alebo   
• osobne v okolí KE  

0903858930, harmonia.andy@gmail.com,     

fb: https://www.facebook.com/okharmony1    

Ostávam v láske: Andy

7 emočno-manipulatívnych techník narcisa

od dvojplamene.okharmony.eu | sep 14, 2018 | Ego vs. Láska, Z duše prišli

​

Je až prekvapujúco priesvitný každý jeden narcis po týchto vedomostiach, on ale bude hrať svoju naučenú rolu ďalej…. keď nie s nami, tak s inou obeťou…. veď svoju dávku drogy k fungovaniu potrebuje – ako by bez nás vôbec mohol existovať?….

Hovorí a sa nám vysmieva, aké sme zúfalé. Kto je tu ale tým skutočným úbožiakom?….

okh.

V prípade, ak sa cítiš natoľko na dne, že pozrieť sa do svojich hlbokých zranení je už nevyhnutné a k skutočnému odhaleniu seba samej/samého potrebuješ pomoc, som tu pre Teba, Kamarát, lebo VŠETKO JE MOŽNÉ:

Píš či volaj, aby sme sa dohodli pri ďalších krokoch k stretnutiu sa 

• buď cez fb chat 
• telefonicky 
• videohovorom alebo  
• osobne v okolí KE 

0903858930, harmonia.andy@gmail.com,    

fb: https://www.facebook.com/okharmony1   

Ostávam v láske k vám všetkým: Andy 

Podstatnosť spolunažívania cez vnútornú slobodu

od dvojplamene.okharmony.eu | júl 17, 2018 | Ego vs. Láska, Z duše prišli

20-ročný chlap vidí pred očami možnosť otvorenia sa k tomu, čo vníma pre seba v tom veku ako najpodstatnejšie: sex a sex a sex a ešte viac sexu. Hormóny ho z každej strany vedú k tomu, aby v tom veku sa zaoberal s tým, ako byť slobodným (akurát ešte nie zrelo slobodným) – teda ho vedie jeho dominantnosť: mužská časť. Najčastejšie je tak stotožnený so svojim egom, že často jedine cez sex sa cíti byť vôbec niekým. 

Oproti tomu v mladej žene pracuje tak isto jej ženstvo, ktoré ale sa nerovná tomu mužskému vedeniu v nej, ale zažíva tú svoju nezrelú dominantnosť cez vytvorenie si domova s partnerom (ktoré je v nevedomosti skôr závislé, než slobodné puto), kde pre ňu nie až tak sex, ako to bezpečie pri tom mužovi je podstatné. 

Preto veľmi často nechápe ani jeden z nich, prečo sa nedokážu súznieť spolu v tých prvých rokoch manželstva a prečo sa tak nesmierne veľké percento párov rozchádza a rozvádza. Jeden a najčastejší dôvod je práve naša nezrelosť vo všetkých smeroch, kým v skutočnosti sme, neuvedomenia sa celého seba ako fyzicko-emočno-mentálno-duchovnej bytosti.  

Dôraz je kladený práve na tú hmotnú časť nášho bytia, to znamená, že sme stotožnení s našim egom, ktoré nás vedie k zažitiu tej našej jednoznačnej dominantnosti, kde sa ešte neberie do úvahy celistvosť nášho bytia. K nej nás dovedú naše zažité životné skúsenosti a lekcie, cez ktoré sme prešli a ak sme sa z nich poučili, sme sa dostali aj k ostatným našim prioritám, dovtedy jednak nepreskúmaným, na druhej strane dovtedy ani nedovoleným, lebo boli nepoznané, ukryté do našej hĺbky a nechceli sme na nich vedome upriamiť našu pozornosť. Veď bez (akože) problémov je život ľahší, rýchlejší a záživnejší…. aspoň si to predpokladáme cez egoistickú myseľ, ktorá nemá rada zmeny a novoty a preto nás nepúšťala ani k tým našim podvedomím blokom, ktoré sme buď vnímali alebo nie, každopádne v nás celý ten nevedomý čas žitia života boli. 

Pri procese pokore ega zažívame strašné muky.

Ak si už vedome dovolíme uvidieť nás ako komplexné bytosti, ktoré síce žijú vo fyzickom dualitnom svete, preto majú aj emócie vďaka svojim myšlienkam, no popri kabáte do tohto nie stále priaznivého sveta v sebe cítime aj niekoho iného, kto nám niekedy pošepkáva tie hlbšie veci a už si ho začíname uznávať, že existuje, len ego sa nechce deliť, ono nás CHCE aj naďalej viesť a nepredať žiadnym spôsobom svoju moc tej vyššej bytosti, ktorá mu vôbec zabezpečila možnosť žitia tu na Zemi, v tomto procese Sebapoznávania prežívame naše najhoršie nočné mory.  

Uľahčíme si prácu pri prevzatí tej zodpovednosti na Seba ako celistvej bytosti tým, ak si aspoň na začiatok pripustíme možnosť: “Čo, ak tak naozaj je?….”, a sa začneme skúmať, či je nám prirodzenejšie a pokojnejšie byť v egu alebo keď sa necháme prejaviť našu dušu cez srdce. 

Zo začiatku, samozrejme, naše ego sa stále chráni a sa bráni, ako najlepšie len dokáže, veď sa nechce stratiť. Preto nás vedie cez pre neho najľahšie cestičky: ženským ženám je najbližšie závislosť na partnerovi, keďže sama nerada ostáva, mužom zas najsamozrejmejšie je zažívať závislosť iluzórnej slobody, čo znamená: cez seba dokazovať, aký je on skvelý, a  to mu najľahšie ide cez využívania žien cez sex. Jasne, že on tento VÝKON ako využívanie odmieta nazývať. Akonáhle ale, keď sa v ňom niečo začína preberať aj iné, než iba ego, a sa zmiešava do jeho života aj duša, už to nedokáže ďalej robiť, veď cíti neférovosť voči sebe aj voči ženám a to práve preto, lebo sa v ňom začína prebúdzať práve aj tá jeho ženská polarita, ktorá doteraz nemala skoro žiadne slovo pri jeho činoch – alebo bola potláčaná (už buď vďaka jeho nevšímavosti alebo cez predošlé emočné zranenia).

V žene sa deje to isté, len z tej opačnej strany: kým sa ona nechá viesť tou svojou pre ňu najbližšou cestou, tak sa snaží k sebe pripútať partnera a chce ho mať podľa seba, preto on necíti tú pre neho podstatnú slobodu vo vzťahu a po čase ju začne hľadať inde, až kým si obidvaja neuvedomia, že tú pre nich najpodstatnejšiu svoju časť nenájdu nikde, kým v sebe aj žena a tak aj muž si nedovolia prepojiť si obidve polarity do jednoty a neponechajú sa viesť popri tej už nájdenej celistvosti dominantne samými sebou – teda ak je reč o žene, tak cez svoju ženskú stránku, využívajúc a chápajúc aj svoju mužskú časť, a keď je to o mužovi, tak on cez svoju mužský dominantný archetyp nevylučujúc v ňom ani tú svoju ženskú časť. 

Keď žena a muž DOZREJÚ k prežívaniu seba ako celistvej osoby, ego sa medzi časom (zo začiatku ťažko, čím ďalej, tým viac ale už samovoľne a s dozretím) nechá zaviesť do pokory, kde sa začína INÝ ŽIVOT pre oboch – buď v partnerstve naďalej, ak toto nevedomé a potom veľmi, až miestami príliš pracné obdobie dokázali preklenúť spolu, alebo každý sám, keď ich ego bolo ešte silnejšie a nedokázali si uvedomiť spoločne tú svoju podstatu ženy aj muža. 

Ako sa žena mení cez uvedomenie si svojej skutočnej podstaty v sebe (rovnováhy animu a anima v nej), sa začína meniť spôsobom tým, že sa jej ženská časť posilní, preto sa prestane báť samoty, ktorá ju doteraz držala v hrsti, mužská časť sa tiež posilní, čím pre ňu začína byť podstatná aj sloboda (tým aj divokosť aj jemnosť v sexu), čo znamená (keď je zrelo uchopená), že si začne vážiť aj svoju sexualitu a si dovolí žiť tú časť seba, s ktorou muži nemajú problém v tom svojom sebeckom období. Oni si zas túto ich nevedomosť všimnú a vtedy im začína byť podstatná aj ich zrelá mužská časť, kde ich už tá pudová sexualita nevedie, a tak isto dozreje aj ich ženská stránka v nich, vďaka čomu sa otvoria aj emočne, nehanbí sa byť citovo otvorený a zaviazaný k partnerke, pri čom sa priblíži k sebe muž a žena v mieri práve takej, v akej sú v nich samotných spracované a nakoľko sú uvedomené tie ich vnútorné ženské a mužské polarity.

Teda: nakoľko sú tieto dva archetypy v nich v rovnováhe, natoľko sa vedia zladiť bez vonkajšieho nátlaku aj spoločne vo vzťahu. 

Toto vedomé prepojenie medzi mužom a ženou nazývame podstatnosťou spolunažívania cez vnútornú slobodu. 

Cez pokorenie svojich eg došli k ére, kde obidvaja vedia aj cítia. Je im jasné, že oni dvaja vystačia pre spoločné objavovanie seba samých a tej ich slobody a paralelne aj uvidenie druhého, kde v tomto leveli ich uvedomenia už nie je potrebné ani rozdeľovať, ani rozlišovať medzi ňou a ním. Došli k fáze, kde SÚ JEDNÝM. Otvorili sa a vďaka tomu nachádzajú neustále záhady v ich slobodnom spolunažívaní.

Prajem každému z nás čím jednoduchšie a rýchlejšie uvedomenie si toho, kým v skutočnosti SME…. harmonickou monádou a celistvosťou v tomto dualitnom svete, kde našou vnútornou hlbokou očistou očistíme aj náš vonkajšok, a partnerské vzťahy zrazu začnú bez problémov a zasahovania ega fungovať na báze lásky a slobody. 

Oplatí sa teda uvedomiť sa, či stále ostávame pri stotožňovaní sa s egom, ktorý nás k našej podstate nepúšťa?…. 

okh. 

–——————-– 

Kto sa už odvážil vykročiť na tú, pre ego nie stále najpríjemnejšiu cestu, som tu, aby som pomohla v prekonávaní tých najťažších fáz prerodu z nevedomej do vedomej bytosti. Píš či volaj, aby sme sa dohodli pri ďalších krokoch k stretnutiu sa 

• buď cez fb chat 
• telefonicky 
• videohovorom alebo  
• osobne v okolí KE 

0903858930, harmonia.andy@gmail.com,    

fb: https://www.facebook.com/okharmony1   

Ostávam v láske k vám všetkým: Andy 

Trestáš sa a tým aj mňa alebo Miluješ sa a tým aj mňa?

od dvojplamene.okharmony.eu | júl 10, 2018 | Ego vs. Láska, Z duše prišli

Partnerský vzťah je jeden z pozemských fenoménov, ktorého možnosť žiť je daný každému človeku. Je na nás, ako si s týmto obrovským darom naložíme.

Sú rôzne aspekty využitia ho, ale aj využívania nie práve pozitívne pre obe strany. My sa rozhodujeme, ktorú z nich si zvolíme: 

1. sme v partnerskom vzťahu celý život – šťastne 
2. sme v partnerskom vzťahu celý život – nešťastne 
3. určitú časť nášho života naplňuje (najčastejšie nevedomý) partnerský vzťah, až kým sa nezačne transformačný proces uvedomovania sa v jednom z nich – vtedy sa partneri buď rozídu kvôli nezhodnutia sa ich dvoch vibrácií alebo sa na túto cestu posunu sa vyberú obidvaja a ostávajú spolu v stále väčšej a hlbšej láske 
4. ostávajú single s veľkou prevahou ega v nich a hlásia, akí sú oni skvelí a preto s nimi nemá odvahu nikto žiť, neexistuje človek, ktorý by ich silu vedel zniesť a sa im vyrovnal…. neukazujúc, ale veeeeľmi hrdí sú za túto ich silu (vnútornú tvrdosť), nevediac a si neuvedomujúc, aké silné ľútostivé ego z nich zároveň rozpráva (cítime tu tú súťaživosť hneď, však?….) 
5. rozhodnú sa radšej byť samotárom, než si priznať, že kvôli nezvládnutému strachu z bezpodmienečnej lásky, sile, ktorá by pokorila ich ego, ak by nabrali dostatočnú odvahu prepustiť vedenie a moc ega duši cez srdce, radšej ostanú sami – namiesto toho si povedia iba, že došli k záveru, že oni sú proste samotári (cítime tú slabosť, menejcennosť a nedôveru v sebe a v Život aj tu, však?….) 

Ak sa dvaja milujúci rozhodnú tvoriť spoločne, vydali sa na nikdy nekončiacu vedomú cestu transformácie ich osobnosti, ruka v ruke s Jednotou, ktorú v sebe už cítia, nabrali odvahu pozrieť sa na svoje temné stránky a vnímajú potrebu postaviť sa sami za seba a dostať sa do levelu sebavedomej samostatnosti, sebalásky a tým aj bezpodmienečnej lásky k svetu (nerozprávam tu o druhom extréme, kde zo sebca sa stane tak isto sebec, ibaže cez duchovnú sféru – slniečkár či duchovný egoista). 

Ak ale jeden z nich utečie zo vzťahu kvôli nezvládnutiu svojho vnútorného dieťaťa, ktorému nedáva zatiaľ šancu vyrásť, zapríčiní jednak druhému, a tak aj svojej nezrelej osobnosti obrovskú (aj vnútornú) bolesť. Samozrejme, ak toto zrkadlenie znamená pre druhého iba taktiež vyrásť do sebavedomého a zdravého, celistvého ženstva či mužstva a si dotyčný tento dar z nebies si všimne, rád na sebe popracuje. Ak je ešte v egu, je nám jasné, že obviňovanie partnera nebude náhodou. 

Každopádne ale VEDOMÉ PARTNERSTVO je o oboch bytostiach, ktorí sa samovoľne rozhodli v objatí kráčať vedľa sebou vo svojich životoch. 

Opakom tohoto ideálneho stavu je práve odlúčenie sa od seba, najčastejšie kvôli ego-boja, kde partneri, aj keď milujúci, nezvládnu svoje nahé ego pred druhou osobou a sa utiahnu či uzavrú vedome do seba. Zneprístupnia tým druhému svoje srdce a ich takýmto spôsobom nevedome trestajú za to, že ich UVIDELI, veď oni na takéto úprimné a jednoznačné odhalenie pripravení ešte neboli. Vinia druhého za to, že nemôžu aj naďalej hrať s nimi tú ich obvyklú podvedomú hru, k čomu sú si zvyknutí. Poznajú niečo, čo im doteraz vo vzťahoch vychádzalo, mohli sa v nich chovať nezrelo a nakŕmovať svoje ego cez využívanie partnera. Jasne, že oni to tak nikdy nevideli. Prišiel ale vedomý partner, ktorý pre svoje otvorené srdce odhalil tú ich detinskú hru, ale ich ego naďalej chce mať svoju pravdu a viesť ich za nos, a preto ešte silnejšie bojujú teraz už aj z trucu, preto ego začne hrať ďalej, aby mohlo byť ľutované a obdivované za svoju vynaliezavosť a pripravenosť v ochrane svojho majiteľa (skôr by som povedala: v pokračovaní tej podvedomej hre využívaním nevedomosti človeka, ktorého má v moci a on si to ešte stále nevšíma): začína obviňovať druhého za to, že v nich tie zranenia nielenže pohladkal, ale oni skoro rovno vykrvácali. Ešteže bol im na pomoci ten ich stály podvedomý program, ktorý ich nasmeroval k tomu, aby niežeby sa pozreli na tú ich ranu a príčinu, prečo krváca, ale že by chytro zakryli nejakým čím rýchlejším obväzom, len že by tá rana nebola pre nich viditeľná. Bolesť im nevadí, veď strieknu na ňu tú sebaľútosť a citovú uzavretosť a rana zrazu ako keby ani nebola. Jupppiii….  

Faaaakt? Náhle zmizla? Kam?….

Až tak veľmi svojmu egu veríme, že nevieme a zabudneme, že ak si zranenie a bolesť nevyliečime naozaj, zázrakom zmiznú? Hmmmm…. zaujímavý postoj hehe 😀

No ale poďme za radom, čo sa tu vlastne deje – ako sa stane z nevedomého človeka plne vedomá a láskavá bytosť s otvoreným srdiečkom? 

1. Narodí sa bábätko čistučké, jemné, nevinné a zdravé. 
2. Ak sa zraní a niečo mu zapríčiní bolesť, najčastejšie počujeme: “Neplač, veď si silný chlap.” alebo “Aaaale, veď kto ťa takú frflošku bude mať rád?” – prvé také momenty toho, ako keby nám rovno povedali: “Necíť nič, to sa nepatrí, počúvaj mamku a buď poslušný/-á.” – a dieťatko vykoná, čo mu ten ich Boh/Bohyňa (rodič) krásnym hlasom, ktorému dôverujú z celého srdca, prikázala. Nastalo zranenie, ktoré nebolo uzdravené pochopením a láskou, ale utlmené “nevinným” slovom. Dieťa je teda NAUČENÉ, ako radšej nechcieť skutočný problém UVIDIEŤ a lepšie je si zaklamať KVôLI rýchlejšiemu uzavretiu nastanej situácii – podvedomý program našitý na mieru k nezabudnutiu do konca života -, než sa vyplakať úprimne a zahojiť vedome tú otvorenú ranu. 
3. Dieťa si prežíva svoj život v nevedomí o/od tejto svojej ranky, ktorá sa zväčšuje každým jedným dotykom, vďaka ktorým tá iluzórna ochrana okolo nej je stále hrubšia, obaľuje sa samo radšej tvrdým pancierom, než že by aj trošililnku opäť zabolela.  
4. Zvyklo si na to, že sa k nemu treba chovať tak, aby ho to zranenie nebolelo. Mamka dodržuje tento “nádherný” program, veď ona ho priviedla k tomuto presvedčeniu. Vyžaduje to ale aj od ostatných presne takýmto chovaním sa k nemu, aké ho naučila jeho Bohyňa. Puto medzi nimi teda je natoľko silné, nakoľko a dokedy dieťa ešte verí v tej od nej naučenej ochrane svojej rany. 
5. Dieťa fyzicky vyrastie a celý čas žije v tej svojej nevedomosti celkom pokojne, rana z detstva už nekrváca, je zalepená, znecitlivená a neviditeľná až natoľko hrubou vrstvou klamstva a neúprimnosti, že ani nevie, čo znamená ÚPRIMNOSŤ a AKO CÍTIŤ BOLESŤ.
6. Keďže podvedome ten, na výzor dospelý človek, vyžaruje zo seba naučené praktiky, ako sa s ním zaobchádzať opatrne a na oplátku sa on k nim bude chovať slušne, takáto podvedomá hra a podmienená láska aj funguje nejakú tú dobu, kým tá druhá strana si tiež nechce všímať ten citový chlad v ňom, veď tak isto je slabá a naučená jej Bohmi k tej istej podvedomej hre. Super…. veď sa takto dá pokojne žiť! – MYSLÍ SI. Zatiaľ šajnu nemá, ako v ňom po celom tele už hnisá tá zo začiatku malilinká ranka pod tou hmlou nevedomosti.  
7. Sem-tam niekto trošilinku náhodne do neho udrie, on vyšle signál nedotknuteľnosti, ten dotyčný ho berie a hnisavá rana je opäť neviditeľná. Nebolí ešte natoľko, že by si ju mal vôbec niekto všímať a dá sa ešte skryť pod povrch už časom toho zhrubnutého panciera temnoty okolo srdca. Zvykol si na svoju bolesť-nebolesť. Nevšíma si ju. Necíti už.
8. Zrazu do jeho života vstúpi človiečik, ktorý tiež mal pllllno takých ukrytých nevedomostí, ale už si ich pekne postupne za radom odkryl, pozrel sa na nich a uvidel, aké hnisavé tie rany už boli, nabral odvahu vôbec si ich aj cez svoj strach odhaliť, pohľadal skutočné liečivo na nich, preto čas a láska ich zahojili, uzdravili. Ukazuje mu tie svoje už skoro neviditeľné rany a spolu si začínajú všímať aj tie jeho. On, keď ho začne všetko bolieť, ako sa tam zrazu dostane čerstvý vzduch, ranu ako sa len dá, tak rýchlo opäť zakryje. Usmeje sa v nádeji na druhého, že si nevšimol žiadne nedokonalosti na ňom a si MYSLÍ, že môže tak isto ďalej žiť v tej svojej nevedomosti o svojom detskom zranení. Nechce na to myslieť už a zotrvá vo svojich doteraz poznaných programoch naďalej. 
9. Lenže…. druhá strana nemôže nevidieť tú ranu a začne v nej šprtať, nech sa naozaj vylieči, aby sa nemusel chrániť vkuse pred ďalším podobným nebezpečenstvom, aké pozažíval, keď bol ešte malý. Začne mu ukazovať tie jeho hnisy pod pokrievkou klamstiev. Ale on sa na nich nechce pozrieť, preto začne nenávidieť druhého a obviňovať ho za to, že ho to bolí. On sa z tej celej, už teraz zapáchajúcej rany chce vyliezť bez bolesti a vinu dáva na druhého: on je príčinou jeho bolestí. Nevidí ešte koreň všetkého, lebo nechce. 
10. Čím ďalej sa odkrývajú jeho zranenia všade po tele a v duši, tým viac ho bolia a je nahnevaný o to silnejšie na toho – už teraz – nepriateľa, ktorý zo začiatku, kým mu neukazoval tie jeho nevyliečené rany, bol dokonalým človekom. Akonáhle mu začal otvárať za radom tie vidieť nechcené svoje temnoty, sa stával väčším a väčším nepriateľom pre neho. Zatiaľ v tých najsilnejších bolestiach hnisania si nechce všimnúť, že mu ten človek pomáha skutočne sa z tých zranení vyliečiť – navždy, aby už neostala ani omrvinka tých znecitlivených častí v ňom. Dobre vie, ako ho celé telo bolí, ale aj to, že ak ten hlboký vedomý zákrok vydrží, sa uzdraví, ako aj on. Ukazuje mu cez seba, že sa to dá: aj on sám si ich  postupne poodkrýval, pozrel sa do tých bolestí a aj keď ho veľmi boleli, zaťal si zuby a cez tie strachy z liečenia sa proste oddal svojim citom, vydržal ten prechodný a najsilnejší interval plaču, nechal vyplaviť sa na povrch všetky tie hnisavé slzy a tým, že ich odkryl, pozrel sa na nich a dal im jemné liečenie, už nepotreboval ďalej schovávať ich pod názvom “uzavreté srdce”, veď ho vyliečeného nemuselo chrániť už nič a teraz môže s radosťou pomáhať aj ostatným svojimi vedomosťami a vedomým bytím. On sa ale sústredí zatiaľ iba na novo vzniknutú bolesť a vidí v ňom krutého, necitlivého a protivného, nespravodlivého votrelca, v žiadnom prípade nie pomocníka. 
11. Odošle ho teda so svojim správaním sa a neprávnymi urážkami od seba ďaleko preč. Ten ho ale sleduje z diaľky, ako zápasí so sebou a chce opätovne podľa tých svojich známych techník ešte stále radšej zakryť tie rany, ktoré sú mu teraz už viditeľne hnisajúce, a predsa si ešte stále MYSLÍ, že ak ich pekne a starostlivo zakryje, zabudne na nich opäť, než sa na nich úprimne pozrieť. Lenže sa už návrat dajak neudeje. Silou-mocou skúša pozakrývať všetky svoje temnoty, videl z nich už ale dostatočne veľa k tomu, že by sa na nich nedalo nijak zabudnúť.
12. Zakryté hoci sú všetky tak, ako predtým, nie sú pre ostatných nevedomých hneď aj viditeľné, on o nich už ale VIE. Sú síce zakryté pred zrakom ostatných nevidomých, pred tou jednou bytosťou ich už nijak nevie skryť. Dokonca ani sám pred sebou, nech sa snaží akokoľvek. 
13. Rany boli odhalené a už nikdy odteraz nemôžu byť zabudnuté a stratené do nevedomia, ako predtým. Preto skôr či neskôr v tom svojom hneve na človeka, ktorý mu otvoril oči, začína sledovať svoje pocity: čo cíti a vďaka čomu. Jasne, že ten hnev v ňom je zatiaľ väčší, než on sám a preto s tým “liečiteľom” nekomunikuje otvorene, vo svojej hĺbke ale začína CÍTIŤ aj napriek tých veľkých bolestí a životných skúšok náznaky zlepšenia sa. Začína VNÍMAŤ menšie bolesti z odhalenia svojich zranení. Všíma si, keď sa na tie rany lepšie pozrie, ako keby menej hnisu z nich vychádzalo, aj keď ho bolia oveľa viac, než dokým neboli odkryté. Vidí ale maličkú ZMENU lepšenia sa oproti tých najhorších bolestí. 
14. Ten jeho “nepriateľ” sa z poza kríkov tiež teší spolu s ním, aj keď si ho on nenávidí v sebe ešte. Čím sa ale viac a viac vyčisťujú jeho rany, tým častejšie si spomenie na toho citlivého pomocníka, ktorého považoval neprávom za najväčšieho nepriateľa vo svojom živote. Zablesknú mu hlavou jeho žiarivé oči čím ďalej, tým častejšie. Aj keď sa nechce ukázať, ako pekne sa čistí a sa uzdravuje vďaka nemu, on ho veľmi dobre vidí celú tú dobu. Vie, že zatiaľ  nie je pripravený a nevie, ako mu má za toto odhalenie poďakovať. Veď nikdy vo svojom živote nezažil takú úprimnú pomoc od nikoho, ani od svojich rodičov, ktorých za Bohov dovtedy, kým sa s ním nestretol, považoval. 
15. Odvahu v sebe ešte nenašiel prísť k svojim rodičom a ukázať nezalepené telíčko rôznymi náplasťami z detstva krížom-krážom. Nevie, ako by zareagovali na to, že on sa opovážil vyraziť a ísť po inej ceste, než čo mu ukázali a naučili oni. Bojí sa ich reakcií a preto sa schováva pred nimi aj naďalej a sa hrá na hru naučenú, lebo si MYSLÍ, že  “musí”, nemôže sa ukázať s otvoreným srdcom a im vysloviť, že miluje osobu a je jej vďačný za uzdravenie sa z tých stálych bolestí, ktoré tí jeho Bohovia považovali za normálne a on dlhú dobu tiež si veľmi prial, aby aj ten dobrosrdečný nepoznaný človiečik hral radšej podľa tej jeho naučenej podvedomej hre – “normálne”.
16. Je zúfalý, lebo rany sa mu pekne hoja a on vôbec nevie, AKO sa ukázať s uzdraveným telom pred svojimi Bohmi. Cíti, ako keby ostal sám, úplne sám, veď má zviazané ruky: nepúšťa ho tá jeho nevedomosť (ego) pokročiť ďalej, bližšie ani k svojim Bohom, ani k tej osobe-pomocníčke. Veľmi dobre vie, že by sa už teraz musel znovuzrodený, úplne odhalený vyjsť pred nich a jeho Bohom sa priznať, akú silu v sebe že nejakú dobu CÍTI, ktorú predtým, kým sa skrýval, nemal, prišiel na to, že sám je strojcom svojho šťastia a nového života, odpútava sa od tých ich podvedomých programov a pretrhol to prednedávnom ešte neviditeľné puto medzi ním a nimi a sa dal na svoju vlastnú Cestu Života, a ešte k tomu prišiel na to, ako veľmi miluje toho najbližšieho človeka vo svojom živote, ktorého kruto odohnal od seba, keď si si MYSLEL, že mu chce iba ešte viac ublížiť. 
17. Od tej doby uplynulo veľa času a vidí sa zvonka, z nadhľadu, je mu zreteľné, že sa jeho rany a neviditeľné, ukryté bolesti uzdravili jedine vďaka Tej bytosti, ale teraz ona je už ďaleko a možno iného lieči tak, ako vtedy jeho. “Možno ten druhý ho tak škaredo a nesúcitne nevystrčil zo svojho života na úplný okraj priepasti, ako práve ja. A možno sa zladili natoľko v tej ich zdravej citlivosti, že na mňa, stvrdnutého chladného sebca dávno zabudla. Dúfam ale, že do tej mnou pripravenej hlbokej jamy nespadla. Začínam CÍTIŤ v sebe tú VĎAČNOSŤ, o ktorej som donedávna nič nevedel, dokonca ju považoval za najväčšiu a najzbytočnejšiu hlúposť na svete. Začínam sa OTVÁRAŤ vo svojom srdiečku a chápať, čo to za bytosť ku mne anno prišla, akú cenu pre mňa mala a ja som si to nieže nevšimol, ešte ju zhadzoval, keď ona mi iba svojou láskou pomáhala otvoriť sa tiež k takej istej láske, ktorú vedela, že je možné pocítiť, len som jej vtedy ešte neveril.”
18. “Teraz už veľmi dobre VIEM, čo mi tým svojim otvoreným, bezprostredným postojom ukazovala…. ale je preč…. ďaleko odo mňa….” – šajnu nemá, že celý čas bol z tej diaľky sledovaný, preciťovaný, nehnevá sa na neho, ako si to on MYSLÍ a len a len na jeho čistý a jasný hlas lásky čaká, kým naberie ODVAHU nebáť sa ani nehanbiť ukázať mu a celému svetu, že sa uzdravil. Srdce má už opäť dostatočne otvorené a sa nebojí žiť Nový Život, dokonca práveže je hrdý na seba a by sa tešil, keby s osobou, ktorej – už teraz vie -, že najviac na svete záležalo, aby sa uzdravil, mohol tráviť celý svoj život. 
19. Nutkanie svojho vnútra nenechá ale na jeho zodpovedné rozhodnutie dlho čakať, veď sa už VIDÍ. Napriek svojim naučeným a nezabudnutým strachom vo svojej hĺbke, sa dokáže premôcť cez svoju myseľ a vykričí do sveta: “Láska, ĎAKUJEM.” 
20. Ona ten hlas spozná a s otvorenou náručou ho objíme navždy. 
21. Láska Lásku našla a vďačnosť a úcta v nich ožila. 

Nie je to rozprávka, moji milí, ale CESTA MOŽNOSTI UZDRAVENIA SA z nevedomosti do citlivého, sebavedomého človeka, ktorý sa uvedommil a má príležitosť žiť Seba spoločne so svojim Partnerom Duše v úplnosti a bezpodmienečnej láske.

Aj keď tento proces otvárania sa k srdcu je pre ego veľmi bolestivý (ego sa drží silou-mocou pri svojich už známych programoch a presvedčeniach), vývoj uzdravenia sa nenechá na seba dlho čakať a odvážnych ocení láskou a slobodou.  

Prajem každému odvážlivcovi šťastný a pokojný Život. 

okh. 

————————– 

V tomto procese Tvojej premeny ti pomôžem, ak mi napíšeš či zavoláš…. dohodneme sa na termíne nám obom vhodnom a na podmienkach našej konzultácie: 

0903858930, harmonia.andy@gmail.com,   

fb: https://www.facebook.com/okharmony1  

S láskou k vám: Andy