Vzťah narcisa s obeťou je nevyrovnaný až natoľko, že osoba, ktorá na seba (samozrejme podvedome) prevzala rolu obete, teda nedokáže sama šťastne fungovať, sa stala závislou na ňom a tým ne-slobodnou…. spokojnou a slobodnou nemohla byť ani pred partnerstvom, inak by jej do cesty tak chladný a necitlivý človek neprišiel ukázať to pre ňu najväčšie vnútorné zranenie a zároveň oslobodiť ju z tohto zajatia duše. 

Veľmi dobre vie, že takýto vzťah, založený na dominantnosti a submisivite (role môžu byť aj opačne: žena-narcis a muž-podradený) ju uspokojovať nebude, no kým svoju sebahodnotu nenájde, udržuje vzťah aj napriek svojej nespokojnosti, aby aspoň nejakú tú “blízkosť” s mužom mala a nemusela byť sama. 

Ubližujúci využije jej pohotovosť prispôsobiť sa k nemu (skoro za každú cenu), pohraje sa s ňou, kým sa dá, kým sa podceňuje, hrá rolu slúžky a nenájde v sebe tú vnútornú silu preťať toto neskutočne zraňujúce puto, začať sa vážiť a žiť seba v každej jednej situácii bez strachu, že môže ostať aj sama, ak ten muž jej mentálny posun nezvládne.

Následok

Následok takéhoto psychického (samo-)trýznenia môže byť aj veľmi vážny. Duša často už nedokáže zniesť toto obrovské trápenie sa a neostáva jej iné, než fyzicky ukázať týrajúcej sa, že zašla až za hranicu znesiteľnosti smútku a ťažkostí a skôr, než bude neskoro, by z tej role obete mala vystúpiť, veď už stráca samú seba a ani nevie, odkiaľ pokiaľ žije seba a kedy vyhovie svojim či jeho požiadavkám. 

Nestalo sa to inak ani so mnou: skoro som stratila schopnosť vnímať svoje vlastné pohnútky. Nevšimla som si to zrkadlo, v ktorom som mala vidieť seba a nie jeho a on tak isto nevedel, že mu iba ukazujem to jeho nie najkrajšie správanie sa k žene. Nedokázala som sa odpútať od osoby, s ktorou som mala vzťah založený na využívaní jeden druhého, kým mi telo nezdvihlo ukazovák ešte vo chvíli, keď som mala možnosť adekvátne na jeho pomoc zareagovať a chytiť sa poslednej slamky nádeje. 

Nemusíme ale dôjsť až do takéhoto štádia utrpenia. Síce, narcisovi možno bude imponovať taká prehnaná závislosť na ňom, veď mu ukazuje, akým šikovným manipulátorom je a to vedomie v ňom navyšuje už jeho aj tak nafúknuté ego, nás táto bezmocnosť zhadzuje o to viac do bahna, odkiaľ postaviť sa sa rovná skoro zázraku. 

Mne sa podarilo – možno v predposlednej chvíli – uvedomiť márnosť chcenia pomôcť niekomu uvidieť sa v jasnosti, kto v tom čase vôbec nebol pripravený pozrieť sa na seba a do seba.

Postavila som sa na svoje nohy a začala som žiť SVOJ život v celistvosti.

On energiu pre svoje ego odvtedy namiesto mňa kompenzuje cez nové zážitky zvonka. Vnútorná práca pre neho podstatná nie je (aspoň zmenu v jeho chovaní si doteraz fyzicky neuvedomujem), čo je už v tejto chvíli na ňom, keďže sa mi podarilo v živote nájsť naplnenie, ktoré nie je závislé na nikom, ani na iných vonkajších okolnostiach. 

Poďme ale rozoberať ďalej stav a vývoj psychiky obete…. 

Sebaobetovanie je očakávaná “funkcia” submisívnej osoby v partnerstve. Takéto chovanie sa môže začať nespokojnými myšlienkami, pokračovať tomu adekvátnymi emóciami, vďaka čomu ani fyzické telo neostane nedotknuté a jeho reakcia bude ukazovateľom, či sme už pochopili dostatočne, že sa neceníme, necháme sa využívať a či v tomto našom nastavení chceme ďalej pokračovať. Môcť môžeme, ibaže sa neoplatí a mali by sme si v tom vnútornom chaose uvedomiť podstatu tejto obrovitánskej lekcie pre nás, pre náš ďalší duševný vývoj. 

Najčastejším javom je, že obeť stále dúfa, že ten druhý pochopí to svoje ponižujúce správanie sa k nej a zmení svoj prístup. Len jednu vec si neuvedomujeme: on JE SPOKOJNÝ a to LEN MY nie. Preto my sme na vine, že sme tak slabé a sa necháme ponižovať a využívať. Nechce sa uvidieť. On je proste dokonalý. Neočakávajme teda od tak sebeckého partnera náhlu zmenu v jeho uvedomení sa, lebo kým má doping pre svoje ego, v tom jeho konaní on pokračovať bude. Váhu jeho spôsobenej škody nevníma kvôli úplnej emočnej uzavretosti. 

Ak partnerka nereaguje podľa už medzi nimi zaužívaných programov, vyvolať pocit viny ani obvinenie za psychicky poškodenú a tabletky potrebujúcu nestačí…. pritvrdí. Nemôže sa predsa stať, že za niečo, čo v ich vzťahu nefunguje tak, ako si to práve ON predstavuje, on bude zodpovedný. Tým, že má aj ona predstavu, ako má láskyplný vzťah vyzerať, len poruší možnosť funkčnosti ich partnerstva. Veď on je ten najlepší partner, s akým ju život spojil a ona si ho neváži (opäť vyvolanie pocitu viny v nej, poníženie jej ako bytosti….).  

Nevyčíta jej ale, že mu nedáva lásku, pozornosť, ignoruje ho, je emočne či duševne nedostupná. Je mu jasné, že takéto a podobné výčitky by pravdou neboli a on nikdy nechváli, veď to by pre neho znamenalo, že nie on je ten najlepší (čím byť musí). Veď však v konečnom dôsledku ona nie je spokojná. Zaujímavé na tom celom je, že situácia je ozaj tak zlá, ako aj vyzerá a ona NECHCE rozbiť rodinu či ich vzťah, len jej už inú možnosť ani nenechá: ak chce byť v živote niekedy raz šťastná, s emočným tyranom ostať nijak nemôže. MUSÍ sa rozísť niekedy aj s mužom jej snov aj života. 

Každopádne v jeho očiach ona je na vine za ich nie najkvalitnejšie fungujúci vzťah. On na seba zodpovednosť nikdy za nič neberie, hlavne nie v sférach emočno-duchovných. 

A keďže veľmi dobre pozná jej slabé miesta, šliapne na nich. Oprávnenie k týmto chorým činom dávajú jeho vlastné sebecké ciele: veď sa partnerka nechová korešpondujúco s jeho predstavami, tak si zaslúži aj primeraný trest. 

Bojí sa, že nad ňou stratí kontrolu a nebude mať zásah do jej života. Kým si to ona nevšimne, si myslí, že jeho činy, aj keď sú trošku tvrdšie, než by si predstavovala, sú preto, lebo ju miluje a si nepraje o ňu prísť, teda by si ho mala vážiť. Za to, aby bol vo vzťahu opäť pokoj, je nútená prispôsobiť sa a vyhovieť nárokom panujúcemu partnerovi. Je to program vyšitý z detstva, keď ju rodičia tiež fyzicky či emočne týrali a nemala inú možnosť, než im vyhovieť, aby aspoň nejaký ten pokoj nastal.  

V podvedomí má teda “jasný” vzorec na lásku: “Ak ma má niekto rád, musím sa trápiť.” Mužov podvedomý program obnáša: “Keďže nemôžem byť “slabý” (kvôli maminému neženskému vedeniu ho v detstve), musím byť silný.” Aby sa ten ich podvedomý program vyplnil, obidvaja svedomito a neprestajne pracujú na kompenzácii ich zranení a tým dosiahnutí falošnej a chvíľkovej naplnenosti. 

Vzťah sa preklopil do neustáleho riešenia problémov a radosť vymizla. Obidvaja pociťujú už len záťaž. Bremeno, ktoré chcú položiť, ibaže nevedia, ako, keď aj jeden, aj druhý potrebujú doplniť tú zo seba nezískateľnú energiu od seba navzájom. Stali sa emočnými narkomanmi, závislými na energii toho druhého. Šťava zo vzťahu chýba. Žijú spolu (alebo skôr vedľa seba) už len kvôli získaniu svojej drogy.  

Sú vyhoretí a chodia dookola v bludnom kruhu, odkiaľ nevidia žiadne východisko. Obeť sa musí prispôsobiť k mocenským hrám týrajúceho, keď aspoň nejakú tú pozornosť chce získať. To, dokedy sú ochotní ostať v týchto roliach v podstate ani pre jedného naozaj nevyhovujúcich, je len a len na nich. 

Stačilo by sa ale iba pozrieť na tieto naše nevedomé stavy mysle a softvér nenechať bežať ten starí, z 80-tich, 90-tich rokov, ale jednoducho pochopiť, že je potrebný vymeniť ho na novšiu verziu, veď tomu, ktorý aj teraz používame, platnosť už dávno vypršala. Aj v našich počítačoch tak robíme. Prečo si nevšimneme aj v tom našom bioprocesore potrebu obnovenia už zhrdzavených častí?…. 

V každom prípade títo dvaja ľudia majú problém so samotnou sebahodnotou. Narcis tým, že si nepripustí svoju “maličkosť” priznať, má potrebu si neustále dokazovať, že je viac, než cíti, že je – podvedome -, a tá falošná sebahodnota sa mu zvýši, akonáhle sa mu podarí ponížiť ženu. Na chvíľu sa upokojí, lebo má ukojenú potrebu byť niekým – aj keď nešiel celkom čistou a svedomitou cestou a preto sa nedokáže udržať na jednom naozaj aj dušu uspokojujúcom leveli, preto neustále doplnenie toho, čo v sebe nenašiel ešte, je pre neho nevyhnutné: aby sa CÍTIL niekým.

Hoci…. stačilo by sa na toto svoje zranenie pozrieť, prijať sa takým v tejto chvíli, akým aj je (spolu s tým svojim už zvedomeným programom mysle, ktorý ho vedie, keďže s ním zatiaľ je stotožnený), popracovať na sebe a byť SKUTOČNE spokojným. Tým, že by sa prestal klamať (čo neprestajne popiera), by úplne ožil a tá ťarcha, ktorú doteraz na sebe nosil, by opadla.  

Kým ale si toho všetkého nechce byť vedomý a ani partnerka neukáže stopku takýmto ponižujúcim konaniam, on bude vo svojich zabehnutých koľajach pokračovať aj naďalej.

Ona sa tak isto nie je schopná vymaniť z rúk podvedomia, kým nepríde uvedomenie toho, aká veľká túžba v nej pracuje po tom, aby ju niekto skutočne miloval a necítila emočnú samotu, ako vo svojom celom detstve. Po tomto nadhľade tiež môže na sebe popracovať a ten softvér upgrade-ovať, aby samota nemala nad ňou moc a nepotrebovala k láske sebe samej dôkaz cez muža. 

Trestá sa stále iba fyzické ubližovanie. Psychické nie. Zaujímavý celosvetový postoj…. 

Nemôžeme podceniť následky neustálych emočných útokov od partnera smerujúc k partnerke. Celé jej okolie s obavami sleduje, ako rozpadá táto energetická, stále vysmiata, veselá osoba. Nechápu, ako a prečo trpí s človekom, ktorý na ňu neberie skoro žiadny ohľad. Keď situácia je už doslova neznesiteľná pre obeť, uzavrie vzťah s týmto človekom, ktorý ani netuší, aké obrovské zranenia jej pôsobil a vysporiadať sa v sebe nimi nebude až tak jednoduché. Čaká na ňu vnútorná práca, ktorá ju nakoniec zavedie k samej sebe viac, než hocikedy v živote bola v spojení so svojim čistým vnútrom. Veľa bolestivých dní až týždňov či mesiacov prichádza pre takúto zranenú dušu, kým prijme a uzavrie v sebe všetky jeho zraňujúce prejavy. Nakoniec, keď sa podarí, je pripravená na vzťah s mužom, ktorý ju bude “iba” milovať. 

Takú lásku prajem každému z nás, Kamaráti…. 

okh. 

–—————–– 

Prešla som aj ja tou premenou…. môžete sa pýtať kľudne…. moja práca je mojou vášňou, záľubou, hobby aj posolstvom. Stretnúť sa môžeme nasledovne: 

  • buď cez fb chat  
  • telefonicky  
  • videohovorom alebo   
  • osobne v okolí KE  

0903858930, harmonia.andy@gmail.com,     

fb: https://www.facebook.com/okharmony1    

Ostávam v láske: Andy

 
🙂

Pridaj sa aj ty k téme 🙂