Keď skončíš tým, čo ti bránilo dávať lásku….

od dvojplamene.okharmony.eu | júl 7, 2018 | Ego vs. Láska, Z duše prišli

Prečo sa ti nedarí lásku opätovať v tej čistej forme, v akej partnerka (partner) dáva? 

Aký je dôvod jej v tom ešte k tomu vlastne aj brániť? 

Viem, áno: vedome BY si aj chcel a vieš, že inú možnosť nemáš s ňou opäť do lásky sa spojiť, predsa ťa drží v šachu ten podvedomý program, na ktorý sa neopovážiš ani pozrieť, nieže náhodou bude treba niečo v sebe zmeniť….

Áno: ego sa zmeny bojí najviac…. najradšej by si jej dal celé svoje srdce, keby si vedel, AKO. Niečo hlboké v tebe ťa ale nepustí spraviť ten krok, ktorý vieš, že máš, inak sa miniete na ceste spoločnej lásky. A predsa TO nejde. Ego ťa drží vo svojej pasci a ty ešte jemu veríš radšej, než Sebe, preto sa v tom pritvrdzuješ: “Veď tak to má byť…. ja by som jej aj tak nikdy nestačil…. ona potrebuje iného, lepšieho. Ja nie som pre ňu.” Hmmmm…. zaujímavé, ako správne vieš, čo ona potrebuje. A popri tom si nevšímaš, ako sa vhadzuješ dole sám pred sebou, ako sa ponižuješ. Iba trošku odvahy, malilinkej sebaistoty ti chýba k šťastiu. Nedopraješ si, ja viem. To nevadí.

Príde Čas. 

Keď skončíš tým, čo ti bránilo dávať lásku, budeš ju schopný dať a si tie kroky aj s vďačnosťou užívať…. bez obviňovania sa medzi tým, bez vedenia cez ego v tej čistej forme lásky dávať lásku. Dovolíš si ju aj dostávať. Budeš vedieť, že si zaslúžiš a ju môžeš prijať celú vo forme, v akej k tebe prichádza. Nebudeš si MYSLIEŤ, že to nie je pravda. Budeš VEDIEŤ, že to pravda JE. Lebo si ju DOVOLÍŠ ŽIŤ. Iba preto. Vtedy ti už bude jedno, čo sa udeje. Sloboda bude podstatnejšia pre teba, než či ti TO “vyjde”. Bude ti jedno, či sa podarí otvoriť sa láske v sebe alebo nie…. duša ťa nebude už púšťať na inú cestu, tak strašne smutno jej bude bez lásky. POCÍTIŠ tú chvíľu, kedy sa tá láska bude chcieť až tak vyjsť na povrch, že jej v tom nebudeš môcť zabrániť, ako doteraz. Vykašleš sa na ego a riskneš VŠETKO.  

VTEDY SA OSLOBODÍŠ z toho zajatia vo svojej mysli. Vtedy pocítiš ten voľný prúd nádychu čistého vzduchu, aký sa k tebe doteraz ešte nenastavil nikdy – výnimkou boli tie krátke chvíle, keď si sa ODOVZDAL PRÍTOMNOSTI, no vzápätí si hneď aj oľutoval, čo to s tebou tá žena spravila…. veď ty nie si žiadny romantik…. nemôžeš sa nechať uniesť na vlne lásky…. to si predsa nemôžeš DOVOLIŤ. Faaaakt?….

Ak si TO DOVOLÍŠ opäť – tentokrát už ale VEDOME -, zvíťazíš nad svojim egom. Vtedy…. až vtedy sa oslobodíš a budeš naozaj šťastný. 

Nezabudni…. až keď skončíš tým, čo ti bránilo dávať lásku…. 

Prajem každému z vás, kto sa v týchto riadkoch našiel, aby sa ti podarilo ZASTAVIŤ SA na chvíľku, aj keď ťa ego púšťať pozrieť sa do seba nebude chcieť. TY SA ROZHODUJEŠ, KEDY SI DOVOLÍŠ odovzdať tú moc v sebe láske, ktorou SI. Vtedy sa ego pokorí (po niekoľkých pokusoch stiahnuť ťa späť na jeho stranu). Ak sa ti podarí UVIDIEŤ HO a tak isto aj SEBA zároveň, uvidíš to Svetlo, ktoré stále v tvojej hĺbke bolo. Radosť bude od toho momentu skutočná. 

Držím ti palce, Kamarát. Láska skôr či neskôr “zvíťazí”…. práve vtedy, keď s ňou prestaneš bojovať. 

okh. 

–——-–———-– 

Na tejto neľahkej ceste ti môžem byť práve ja sprievodcom, ak si ma zvolíš: 

• fb chatom 
• telefonicky 
• videohovorom 
• osobne 

Píš, volaj: 

0903858930, harmonia.andy@gmail.com,  

fb: https://www.facebook.com/okharmony1 

V Láske: Andy 

Druhá strana mince alebo Prečo už nie je potrebné byť sám

od dvojplamene.okharmony.eu | jún 29, 2018 | Ego vs. Láska, Z duše prišli

Často a ozaj na rôznych miestach sa môžeme dočítať o tom, ako byť šťastný sám. Návody máme do bludu a predsa k nám to úprimné a dlhodobé šťastie dajak nechce prísť. Prečo v našom vnútri pociťujeme pravý opak toho, že by sme mali žiť sami?…. Odpoveď aj tu, ako všade, je tak veľmi jednoduchá: lebo žiť sám predsa prirodzené pre nás, ľudí, nie je a neprispieva k nášmu šťastiu sa znásilňovať a ísť aj cez našu mŕtvolu v Sebe.

Proces sebarealizácie cez sebareflexiu a prijatie sa aj s našimi uvedomelými tienistými stránkami je nevyhnutný pre našu dušu k naplnenému životu tu na Zemi v hmotnom tele. Sme totiž ĽUDIA – na to nezabudnime.

Ok, súhlasím s tými článkami v tom, že áno, jednoznačne bez toho, že by sme boli spokojní sami bez partnerského vzťahu, ani v partnerstve byť šťastní nemôžeme a nikdy nebudeme. Nájsť sa a dostať sa k vlastnému láskyplnému stredu je teda podmienkou a potrebným krokom k tomu nasledujúcemu: byť šťastný aj SPOLU.

Preto si už neklamme.
Prestaňme si dávať ďalšie masky a vynucovať od seba, čo vo fyzickom tele úplne možné nie je, presnejšie: nelipnime na samote, aby naše ego mohlo byť kŕmené naďalej cez ďalšie, srdcu vzdialené klamstvo, len aby sme predsa len nemuseli otvoriť naše srdcové centrum sebe, partnerovi a svetu a sme si dokázali svoju pravdu (komu ale?….jedine nášmu egu).

Byť (že vraj) šťastný je iba jedna strana mince. Teraz tu spoločne odhalíme aj tú druhú.

Zaprieme seba v tom nevedomom ošiale nášho ega a uveríme tomu, že byť sám je presne to, po čom naše vnútro odjakživa túži? Na druhej strane zas nám tá naša hlava vraví: mať pri sebe partnera je naplnenie samotné. Faaaakt?

Nie!!!!

Ani jedno tvrdenie nie je na mieste tam, kde sebaláska zdravo funguje.
Obe tvrdenia sú prejavy ega.
V prvom prípade sa objavuje strach z toho, že by sme náhodou pri otvorení sa k samými sebe, k tej skutočnej a hlbokej podstate v nás, nemohli ďalej mať kontrolu nad Sebou a ego by nás nemohlo viesť podľa doterajších, už naučených a zbehlých scenárov. Problém nastáva vtedy, keď sme na seba až tak pyšní, že si nevšimneme, čo sa v skutočnosti s nami deje a si povieme: “Ale veď ja partnera ani nepotrebujem…. ak som sám, nikto mi nezavadzia, k nikomu sa nemusím prispôsobiť…. ako fajne mi je samotnému…. už vlastne vzťah ani nechcem mať…. tam sú stále iba problémy a treba niečo riešiť, čo sa mi nechce a vôbec ma ani nezaujíma a proste radšej som v kľude, v pokoji sám so sebou a maximálne s kamarátmi…. mám svätý pokoj od vzťahu… je mi tak dobre a dokonca lepšie, než furt niečo s niekým riešiť…. robím si to, čo chcem a nikto mi môj plán neporuší.”

Naozaj???? Až tak biedne je byť vo vzťahu s niekým? Prečo si to asi myslíme? Pozastavili sme sa nad tou otázkou už niekedy?….

Prečo si MYSLÍME, že vzťah je a môže byť iba úbohý?
Prečo si nedokážeme predstaviť, že partneri sa spolu tešia?

Prečo by nebolo možné spoločne fungovať v láske, kde je úcta, rovnocennosť a stabilita?

Prečo sa zdá niekomu mať rešpektujúci vzťah nemožný?

Prečo si zvolil radšej ostať sám?

Poviem ti, kamarát….

Ak si niekto vyberie život o samote, znamená len a len to, že jeho ego ešte nie je pripravené dávať.

Tak isto opačný extrém: ak si niekto potrpí, ale veľmi, na vzťahu a nedokáže byť spokojný aj sám, znamená, že je závislý na druhom a na dávaní a nedokáže prijímať a prijať obdobie samoty vo vyrovnanosti a byť sám so sebou v láske. V takomto prípade sa ego bojí, že ostane sám a preto je pre neho ľahšia verzia možnosti uveriť tvrdeniu, že vzťah nás naplní a budeme šťastní, než sa priznať, že sami ostať sa bojíme. Tento, egoisticky niekedy ani nenaznačovaný sebazničujúci prejav sa deje kvôli hlbokej zášti v nás práve “vďaka” tým negatívnym zápisom v našej podvedomej mysli, ktoré sa udiali v minulosti a my žijeme ešte stále podľa nich – riadia nás…. ani si nevšimneme.

Nevyrovnaný človek je teda aj ten frajer, ktorý si nepripustí vzťah a vám bude tvrdiť, aký je on šťastný sám, a tak isto aj ten druhý, kde sa do jeho života nevedomky vkráda myšlienka na partnera bez prestania až tak často, že nedokáže vyrovnane fungovať v bežnom živote.

Prečo sa dejú tieto dva extrémy tak často v dnešnej dobe?
Jediným dôvodom pri oboch extrémoch je: ne-sebaláska.

Viem, že kto sa zaujímaš o túto tému, nepadne ti (stotožnený sa ešte s egom) až tak vhod toto jednoznačné tvrdenie. Ani mi to nie je podstatné ti dokázať. jednoducho je tak: ak nemáš harmonicky fungujúci vzťah, to znamená iba jedno: neprijal si sa ešte a deje sa s tebou buď jedna alebo druhá možnosť: buď od vzťahu utekáš alebo na ňom lipneš – máme teda čo robiť 🙂

Ten, kto partnerský vzťah žije a dvaja ľudkovia v ňom budujú spoločne rešpekt, podávajú si navzájom pomocnú ruku a majú vyvážené oba polarity v sebe (ženskú aj mužskú), je spokojný nie cez sebaklam a nevedomý pokoj, ale práve cez sebaúctu, rešpekt voči sebe a tým aj k druhému, nevnucujú si vzájomnú lásku, ale ona pohlcuje všetky tie negatíva, ktoré vyjdú na povrch.

Láska je nadovšetko.
Začína sa to ale SEBALÁSKOU. Láskou k sebe samým. Nie tou nezdravou sebeckou, čím ju často pozamieňame. Láska k sebe znamená vedomé prijatie všetkých našich prejavov v tomto fyzicko-hmotnom svete, kde sa odohrávajú naše vnútorné, duchovné diania, ktorým po uzdravení sa hovoríme bezpodmienečnosť.

Ukazovateľom skutočného najvyššieho šťastia je fyzicko-emočno-mentálno-duchovná vyrovnanosť cez reálnu sebareflexiu tak, ako je vodováha v hmotnom svete, kde rovnosť sa nevykoľají ani na jednu stranu.

Ak si zodpovednosť zoberieme do vlastných rúk za VŠETKY svoje telá, vtedy môžeme jednoznačne vysloviť: “Som šťastný.” Tými našimi telami vnímam:

Fyzické telo – ak ho máme zdravé, v kondícii, vyšportované a správne vyživené (nejeme viackrát, než tri, aj to v malých množstvách a hlavne čerstvé rastlinné šťavy, smoothie, šaláty, bez varenia, bez cukru, bez lepku, bez laktózy atď.), cvičíme 3x týždenne (1-2x silové cvičenie, 1-2x kondičné a 1-2x strečingové – prípadne kombinácia týchto športov) -, telo vyzerá zdravo, krásne, mladistvo a čerstvo.
Emočné telo – ak je vitálne, plné energie a zrelých, uvedomelých emócií – nie sme zaťažení a unesení ťažkými negatívnymi cíteniami (smútok, hnev, nekľud až intenzívny stres či agresia), ale ani prílišným slniečkárstvom (čo je často podvedomé vyhováranie sa na nechcené povšimnutie si nášho duchovného ega, preto neuvedomelo považované za pozitívne), vtedy sme spokojní a dokážeme aj zjavne bdelo vnímať svoje pocity, keďže nie sme unesení náhradami vlastných pocitov cez egom riadené city.
Mentálne telo – ak ho máme vyvážené uvedomelými myšlienkami, ktoré nás nezaťažujú ani pri práci, ani pri oddychu, nevedú nás oni, ale vieme byť v bezmyšlienkovom stave, ktorý neznamená ale utlmené či nevšímavé myšlienkové pochody v nás, ale videnie filmu nášho života v prítomnom čase bez zasahovania nechcených (alebo často egom až príliš vynútených), minulých situácií či strachov, obáv alebo pochybností z budúcnosti. Mentálne sme v harmónii pri vedome vyvolaných myšlienkach alebo proste a najjednoduchšie povedané: myšlienkach prichádzajúcich “zhora” v správnom čase a na presnom mieste, kde nás neovplyvňujú situácie a vedome na nich reagujeme alebo bez zásahu ega.
Duchovné telo – ak ho počujeme (nielen počúvame alebo ani to nie), sme našim vnútrom jasne vedení a stále vieme, akurát čo máme robiť, čo je našou povinnosťou aj vyšším poslaním. Naše vnímanie nie je ovplyvnené mysľou, alebo aj keď sa nás hlava pokúša vyviesť z tejto hlbokej rovnováhy len aby mala pravdu a mohla bojom vynútiť tú svoju predošlú pozíciu a moc, už si ho všímame a pristihujeme sa dostatočne na to, že by sme si vedeli rozlíšiť zásah ega či kľud srdca v našom živote.
Okolie a situácie nad nami prestanú mať moc. Hoci, kým sme žili jednu či druhú stranu mince, my sme im dôležitosť dávali, ďalej už ale nemajú vplyv na náš pokojný život. Dostali sme sa do svojej Podstaty.

Podľa mňa ale neexistuje človek, ktorý by bol stále vo svojom strede (česť možno výnimkám, na ktorých už ozaj ani cez jedno telo nevplývajú životné skúšky a obstáli aj v tvrdých preskúšaniach), máme teda negatívne či pozitívne emócie kvôli prebiehajúcim myšlienkám v nás (áno, ani eufória nepatrí k vyváženému stavu bytia), ak ale poznáme odpoveď na najpodstatnejšiu otázku v týchto prípadoch – PREČO? -, tak sme hneď opäť v prítomnosti. Ak ešte blúdime niekde medzi nevyváženými extrémami, okolie má jednoznačne moc nad nami a nie sme pánmi situácií (ktorých si dávno MYSLÍME, že jednoznačne sme) a ZODPOVEDNOSŤ sme ešte celkom za svoj život na seba nezobrali.

Ako teda postupovať ďalej, keď sme sa niekde, v niektorom z prejavov ega našli?

…. položme si otázku:

PREČO sa mi TO deje?
KDE JE PRÍČINA mojej nespokojnosti, nevyrovnanosti, hnevu, bolesti či žiaľu, smútku alebo práve tej veľkej veselosti, eufórie, prílišnej radosti zo seba?
ČO MI VESMÍR (Život) UKAZUJE za zatiaľ nezvládnuté a nepretransformované do lásky?
UVEDOMENÍM SI SKUTOČNEJ PRÍČINY a všímaní si zrkadiel v našom živote sa dostaneme do Seba, do prerodení sa v nás samotných a koniec koncov zo seba budeme mať naozaj DOBRÝ POCIT (pozor: nie pocit vlastnej dôležitosti a nos hore!!!!). Ráta sa vnútorné hlboké šťastie pri čistom svedomí bez pocitu viny či nedokonalosti. Akonáhle sa tento harmonický STAV v nás objaví, si môžeme byť istí, že sme “došli”….

Prestať utekať pred strachom alebo si ho aspoň pripúšťať, že v nás je, je prvým krokom k naozaj hodnotnému a úspešnému životu – k čistote nášho bytia vo svete, kde bez materiálnych vecí neprežijeme. Je potrebné teda zladiť spomínané štyri telá k tomu, že by sme už nepadali ani do jedného, ani do druhého extrému a mohli žiť náš stred…. SEBA – aj v partnerstve.

Ak sa pristihneme pri tom, akí sme spokojní vtedy, keď konáme podľa našich vnútorných “nutkaní”, intuície, hlasu v nás, čo cítime, tešíme sa zo seba, preskúšame sa po prípade aj v pre nás nových situáciách, ku ktorým sme sa ešte doteraz nedostali, a zrazu sme zo seba unesení, ako nám ide aj samým, bez partnera, alebo práveže nemôžeme nemyslieť na neho, tak sme spadli nazad…. do ne-lásky.

Nezabudnime na to, že sa najprv naše ego musí nabažiť samo, dokázať si, že je schopné aj samo žiť a AŽ po tomto UVEDOMENÍ SI pri vedomom bytí už cez nazbierané životné egoistické skúsenosti a s dostatočnou odvahou sa začneme otvárať k nášmu vnútornému ženskému a mužskému aspektu.

Bez nabaženého ega (či cez fyzicky prežité skúsenosti, neskôr zažité emočne či cez myšlienky alebo dokonca v nadhľade vedome) sa nedostaví očakávaná ZMENA – naplnenosť bytosti.
A práve TU sa začína náš skutočný Život, kde zároveň CÍTIME aj KONÁME…. VEDOME….

TU a TERAZ sa môže začať aj PRECÍTENIE nás samotných, kde nám vnútro ďakuje za oslobodenie sa z väzenia ega. Tá vďačnosť sa prejaví v jednoznačnej a prirodzenej túžbe prežiť svoj život na Zemi SPOLOČNE s partnerom/partnerkou nie preto, že ho/ju potrebujeme, ale “iba” kvôli tomu, že ho/ju MILUJEME.

okh.

–——-––——–

Pri pocite potreby osobnej konzultácie som ti k dispozícii cez tieto možnosti:

cez fb chat – OK Harmony – Andy
telefonicky – 0903 858 930
videohovorom cez fb
osobne v okolí Košíc či Moldavy
Krásne vedomé chvíľky na tejto Zemičke nám všetkým prajem v láske zažiť:

Andy

🙂

Pridaj sa aj ty k téme 🙂

S kým prežiješ celý svoj život?

od dvojplamene.okharmony.eu | jún 20, 2018 | Ego vs. Láska, Z duše prišli

S partnerom? S partnerkou? S rodičmi? S deťmi? So susedmi? S blízkymi? S cudzími?…. 

NIE. 

Celý život prežiješ sám so sebou. 

Celý život prežijem sama so sebou.

Rozhodla som sa mať sa rada. Pripustila som si, že pravdepodobne nie som iba moja myseľ, keď aj POCITY mám. Radšej sa budem mať rada, než sa nenávidieť stále KVôLI niečomu, niekomu, nebyť spokojná a nemilovať sa. Mám sa rada spolu so svojimi “chybami”. S tými mojimi vlastnosťami či (pre ego) nedokonalosťami, ktoré som vnímala ešte negatívne. Ktoré som nedokázala nijak prijať a som mala voči nim výhrady…. kvôli čomu som sa necítila dobre vo svojej vlastnej koži a kvôli nim som nemohla byť dokonalou alebo aspoň v prijatí sama sebou. 

Nebola som DOSŤ dobrá pre rôzne veci, napríklad: úspech som vnímala cez financie, vzťah cez partnera, deti cez vedenie ich podľa seba a či ma poslúchajú dostatočne a konajú podľa toho, čo si myslím, že je pre nich to najlepšie, rodičov cez to, či sa mi prispôsobia….. všetko som musela mať pod kontrolou ja (stotožnená so svojou mysľou) a malo byť podľa mojich PREDSTÁV (ega). 

Teraz už viem, že vtedy ma ovládala hlava a som sa ne-CÍTILA, aj keď som vnímala v sebe mnoho iných potenciálov, ktorým som naschval nevyhovela, keďže ma viedli moje podvedomé programy, a ego nepúšťalo do pokory a bezpodmienečnej lásky. Teraz už viem a nielen viem – dovolila som si aj CÍTIŤ: som viac, než iba tá myseľ, ktorá ma doteraz ovládala. Som tá, ktorá práve som a v podstate je úplne jedno, ako sa nazvem: milujem sa a milujem môjho dvojplameňa, moje deti, moju rodinu, moje kamarátky a kamarátov, susedov, ľudí okolo seba, nech sú akíkoľvek a robia čokoľvek. Vnímam seba ako ich súčasť. Cítim seba ako ich. Milujem seba ako ich. A ďakujem za seba, ako aj za nich. 

Ďakujem….

Len sa majme radi takí, akí sme – nič iné nie je potrebné…. v tom je VŠETKO…. prídeme na to všetci postupne, uvoľníme sa do prítomnosti a zrazu sa veci začnú hýbať SAMÉ. Potreba kontroly a pocit vlastnej dôležitosti už nebude prioritou – vymení ich sloboda, pokoj a mier v duši, prejavené cez naše otvorené srdiečko zladené s uvedomelými myšlienkami a zrelými emóciami. Iba počúvajme naše vedenie v tomto hmotnom tele, našu vlajku lásky – pocity. 

okh. 

Ak ťa moc ega ešte nepustí a nevieš si zatiaľ ani predstaviť, AKO z toho strachu a bezmoci von, SOM TU PRE TEBA.

Píš, volaj:

0903858930, harmonia.andy@gmail.com, fb: https://www.facebook.com/okharmony1

Andy

Dvojplamene a Cesta Spoznania sa cez Seba-ega

od dvojplamene.okharmony.eu | máj 29, 2018 | Ego vs. Láska, Z duše prišli

Zo začiatku našej vedomej cesty k sebapoznaniu stačí, ak sa aspoň trošilinku niekedy pozastavíme nad sebou a si položíme otázky:

• Čo sa to vo mne deje?
• Prečo cítim/necítim Seba?
• Čo mi môj vnútorný hlas chce dať najavo?
• Počujem Ho vôbec?
• Počúvam Ho dostatočne?
• Som vnímavý voči sebe či sa nechám riadiť ešte stále cez moje ego?
• Kto ma vedie?
• Mám zo seba dobrý pocit alebo by som mal to moje vnútro lepšie počúvať? Veď veľmi dobre viem, že prepojenie sa s Vesmírom (Energiou, Bohom, Zdrojom, Vyšším Ja….) funguje, aj keď som to ja osobne nezažil a uveriť tomu nehodlám bez dostatočných a hmatateľných dôkazov.
• Nemal by som sa pozastaviť nad sebou a začať vnímať tie dobré rady prichádzajúce ku mne zvnútra?
• Či kvôli potrebe dôkazov ostávam radšej v hlave a sa nepohnem z miesta?

Ak niekedy v našom živote sme si položili nejakú otázku týkajúcu sa nášho vnútorného hlasu a prišla nám odpoveď cez srdce, tak vieme, o čom dvojplamene sú – o POCITE SPOLUPATRIČNOSTI.

Dvojplamenná cesta nás učí – a nakoniec aj naučí – počúvať sa. Nemyslím tým cez ego, ale počuť úprimný prejav svojej duše cez srdce a myšlienky.

Kým sme emočne uzavretí kvôli nespracovaným zraneniam z minulosti, potrebujeme ROZMÝŠĽAŤ nad týmto vzťahom. Logicky nám toto hlboké a žiadnym spôsobom nepretrhnuteľné puto nijak nedáva zmysel.

Hlavou riešiť srdce?….

…. hehe, tak čo na to mám povedať? Proste ja to fakt nechápem, ako sa dá. Ale…. skúšam sa naozaj často vžiť do situácie tej strany, ktorá okolo srdca má kilometrovú bariéru nie z papiera, ani nie z diamantu (čo je najtvrdší minerál na Zemi, predsa by Svetlo skoro preniklo celú tú jeho tvrdosť), ale rovno z hrdzavého železa, ktoré síce priesvitné nie je, predsa veľa nechýba k tomu, že by sa cez neho dostalo to Svetlo dnu pod tú vrstvu plnú ťažkého odpadu. Vyzerá na nepreniknuteľného, predsa tak, ale tak málo by stačilo k tomu, že by sme sa cez ne k srdcu dostali. Okovy by opadali ľahko, KEBY sme si DOVOLILI pozrieť sa na ten už neaktuálny obal okolo.

Každý z nás sa skôr či neskôr musí pozrieť zoči voči so samým sebou, hlavne, ak si jeho duša vybrala na tento život preniknúť cez zázraky dvojplamenného puta. Môžeme sa chrániť pred blízkosťou, ako len chceme, Život nás nepustí uniknúť sám pred Sebou.

Neexistuje dokonalejšia verzia spoznať aj svoje vnútro a otvoriť sa úplne všetkému na tomto svete, než pozrieť sa do svojej duše cez oči svojho dvojplameňa. Ak sa TO udeje, už niet úniku. Síce sa nám na chvíľku môže ZDAŤ, akí sme šikovní, vynaliezaví a prefíkaní…. prekabátili sme hneď celý Vesmír…. hehe, ego si svoju hruď môže v túto milisekundu poriadne vyduť – no nie na dlho. Šajnu nemá, čo všetko ešte na neho čaká hneď za rohom….

V momente, keď je najviac namyslené, ako sa len dá byť, príde pre neho facka v podobe poriadne studenej sprchy, aby sa dostatočne schladilo. Ak mu táto životná skúška ešte stále nestačila, Vesmír má pre neho prichystanú aj ďalšiu lekciu, a poriadne drsnú, ktorá ho už neminie…. teda už neminie jeho stvrdnuté srdce – prebije ten akože na výzor superzáchranný obal, predsa tak krehký, že by sme si nikdy NEMYSLELI, ako ľahúčko sa dá dostať k tomu jemnému stredu v nás, čo prežije aj tie najťažšie skúšky pri našom dvojčati duše.

Kým nás Život poriadne nepreskúša vo forme emočných faciek, že by sme ďalej nikdy nechceli unikať sami pred Sebou, skúšky budú prichádzať. Zo začiatku, samozrejme, iba také menšie – upozorňovacie. Ak ale tieto miernejšie našu pozornosť minú, nevyhneme sa drsnejším úderom. Je na nás, ako dlho sa hodláme skrývať v tej našej ulite, mysliac si, že sme tam v bezpečí a chránení. Pred Životom? Že by práve ON nás nevidel?…. Hahahahaha….

Ale nech si to MYSLÍME, kým vládzeme niesť tú strašne ťažkú emočnú ťarchu.

Ak nás skúšky nakoniec predsa len zlomia, dostaneme konečne ten DôKAZ, bez ktorého sme nechceli za nič na svete uveriť, že srdce MUSÍME otvoriť.

Dvojplameň je nekompromisný. Cítia to hráči obidvoch strán.

Ak sme spoznali Seba, môže sa Cesta medzi tými dvoma bývalými bojkošmi premostiť. Až keď sa spoznali, si začínajú aj vedome pomáhať. Doteraz si duše pomáhali bojom medzi dvoma egami, kým obidvaja nespadli na kolená a si neuvedomili potrebu priznať sa k pokore k Sebe, k Životu, k Vesmíru a tým k dôvere vo svojej duši – aj v duši toho druhého.

Po zdĺhavom boji o moc sa pozrú do očí, keď v sebe obidvaja pocítia vďačnosť tomu druhému a tým zároveň Sebe. Uvidia svoje egá a prvýkrát v živote sa poďakujú aj im za to, že SÚ, existujú a slúžia. Vtedy sa cez srdcia ich duše v dvoch telách môžu spojiť opäť v jeden celok, ako vtedy, keď sa „stratili“ jeden pred druhým kvôli začatiu tejto hry na víťaza a porazeného, kde nikto nemôže vyhrať sám, iba obidvaja SPOLU.

Boj konečne medzi nimi došiel ku koncu a oni vyčerpane a zároveň uvoľnene, v úplnom pokoji a v znovuobjavenej bezpodmienečnej láske môžu zažiť v náručí jeden druhého to dlho očakávané naplnenie. Ich duše sa prepoja do nekončiacej úcty, mieru, slobody a lásky. Ich život sa v tento moment zmenil k nepoznaniu – dve celistvé bytosti sa spojili do úplnosti lásky, ktorá by nikdy nevznikla bez súperenia ich ega.

Ďakujeme, ego, že si.

okh.

—————–

Ak ťa moc ega nepustí a nevieš si zatiaľ ani predstaviť, AKO z toho strachu a bezmoci von, SOM TU PRE TEBA.

Píš, volaj:

0903858930, harmonia.andy@gmail.com, fb: https://www.facebook.com/okharmony1

Andy

Keď muž ešte nedokáže bojovať….

od dvojplamene.okharmony.eu | máj 23, 2018 | Ego vs. Láska, Z duše prišli

Bojovať v dnešnej dobe?…. áno…. ako v každej jednej, len už nie vonkajšou zbraňou, “iba” tým, čo má každý chlap stále k dispozícii a po ruke: svojou mužskosťou.

Kedy nebojuje muž o ženu a prečo?

(návod pre muža k slobode vo vzťahu – pre odvážnych)

Žena je krehká bytosť, predsa ak je sama so sebou prijatá, je stabilná, vie, čo chce, ide za tým a zároveň je obdivuhodnou, krásne ženskou bytosťou. Ak muž má radšej výhovorky mysle namiesto ochoty statočne pri takej žene stáť a rozmýšľať svojim srdcom, ešte sám sebou zatiaľ nie je prijatý. Je tak inteligentný, že všetkému, čo si nahovorí cez svoj rozum, aj uverí a si ozaj MYSLÍ, že tak je. Prečo? Aby ešte stále nemusel chodiť pre informácie do srdca, lebo veľmi dobre cíti, že by tam našiel iné pohnútky a tie si dovoliť nechce kvôli potreby ostať ešte chvíľku vo svojej (ne-)komfortnej zóne. 

Má neustále “skvelé” výhovorky mysle namiesto rozmýšľania svojim srdcom. Tu by som aj mohla ukončiť celý článok. Rozoberiem vám ale ešte trošku proces premeny chlapca v Muža.  

Toto riešenie (a to jediné riešenie oslobodiť sa – začať spoliehať sa na naše vnútorné vedenie) bolo skôr všeobecné a platí stále, ak sa nám niečo takzvane nedarí. Konkrétnejšia príčina pre státia na mieste namiesto činov u muža je nasledovná (a túto časť ďalej už nech čítajú ozaj iba odvážni): 

Nebojuje zatiaľ a uveril aj napriek neustálej prítomnosti vnútorného stresu a nepokoja kvôli svojej ne-sebaistoty a pocitu menejcennosti, že sa má dobre. Nie je pripravený CÍTIŤ a neustále vnímať svoje vnútro – ani svoj nekľud, ani svoje pocity -, nie to ešte na tom niečo ZMENIŤ.

Prejavy tohoto iluzórneho pokoja sú: potreba neustáleho dokazovanie si, aký je on skvelý frajer, ako on je nad vecou, veď buď zo začiatku mu ženy samé prichádzajú do života a on nemusí pohnúť ani prstom kvôli nim, alebo v ďalšom extréme sa schová pred nimi (a pred svojim vnútorným zraneným ženským archetypom) do svojho “kláštora” a zavrie si svoje oči, aby ženy ani nevidel radšej….  až kým….   

…. kým mu zrazu nepríde do cesty nežnejšie pohlavie, ktoré tie jeho dôkazy nepotrebuje, lebo vidí aj ZA ne.  

Kto si MYSLÍ, že pozná ženy a vo svojej hĺbke ich nesmierne nenávidí, ten je emočne uzavretý pravdepodobne od svojho detstva, keďže sa nemohol prejaviť podľa jeho vtedajšej prirodzenej potreby.  

Všetko ale je meniteľné, lebo nič nie je nikdy stále, nemenné a konštantné. Treba si iba uvedomiť a VYKROČIŤ cestou, ktorou sme si pravdepodobne nikdy v živote nechceli pripustiť nikam chodiť. Iná šanca neexistuje, že by sme aj vnútorne dospeli. 

Naozaj sa dá spoznať ženy? Ako? 

Žena nie je bytosť, ktorú by nebolo možné pochopiť. Nie je v nej ani žiadne tajomstvo, ledaže by sa niekto nechcel ponoriť DO SEBA a svoju ženskú časť s tou mužskou zjednotiť cez svoje plačúce vnútorné dieťa, ktoré zatiaľ nevidí. Drieme v nás toľká možnosť prejavenia sa ako zrelí jedinci, tak sa prestaňme vyhovárať na nejaké mysľou vytvorené naše nedokonalosti a začnime VIDIEŤ DO SEBA, aby sa naše vnútro mohlo prvýkrát v živote nadýchnuť Života. Aby sa mu uľavilo a oslobodilo. Vtedy nám ukáže také zázraky, ktoré sa v našom živote doteraz nemohli udiať kvôli neustálemu stresu v nás, napätí, neistoty a ne-lásky.  

Sebaprijatie oslobodzuje

Prijať svoje telo, myšlienky, pocity a aj celé naše vnútro spolu s tým plačúcim sa tvorom v nás…. nechajme, aby sa prejavila láska, ktorá drieme  a už skoro vykopne dvere sebauvedomenia. Prosím, dajme mu šancu vykuknúť z tej tmy, do ktorého sme ho strčili v niektorej z našich nevedomých fáz nášho života plnej hnevu, nenávisti, bolesti a zrady. Len si DOVOĽME uvoľniť sa…. nie podľa našej mysle, ktorá nám káže v pokračovaní žitia nášho života nevedome s naučenými vzorcami správania (a podľa nášho vnútorného obrazu sveta vytvoreným prvým ženským príkladom – našou mamou, ktorá bola tiež skôr zmužštelá bytosť, než nádherná, dominantná, aj emočne vyrovnaná, veselá, sebaistá bohyňa), ale začnime žiť, čo cítime, čo naozaj v sebe cítime, že by sme mali.

Či sa nám páči ten vnútorný proces, ktorý sa v nás odohráva alebo nie, proste budem písať tvrdo. Nechce sa mi hladkať žiadne ego momentálne, lebo tak cítim, že sa konečne potrebujeme prebrať z toho sna, ktorý tak dlho žijeme. Tak, ak má niekto na ďalšie riadky ešte chuť, nech číta…. to znamená, že je pripravený na vnútorný posun. Ak nie, žite kľudne svoj sen v nevedomosti a sebaklame, ak si ešte niekto z nás stále MYSLÍ, že mu to pomôže v živote. Ja doporučujem si teraz už UVEDOMIŤ, o čo tu NAOZAJ ide…. Vyrastieme, upokojíme sa a hlavne sa OSLOBODÍME od nátlaku, ktorý v nás už vrie. 

Prestaňme dookola ROZMÝŠĽAŤ a začnime KONAŤ…. cez srdce…. niet inej možnosti oslobodenia sa z tých záťaží, ktoré v sebe už ledva zvládame.  

Teda ideme na to…. a úprimne, ľudia…. s uvedomením si toho, čo dávno veľmi dobre vieme, že máme, ibaže sme si MYSLELI, že aj bez toho najpodstatnejšieho kroku sa zaobídeme nejak. Vidíme ale, že…. hmmm…. čo si ešte budeme klamať: no NIE. Už nie. Už sa nám z každej strany ukazuje: ROB to, čo CÍTIŠ, že máš a sa celý tvoj život ZMENÍ tak, ako si ani len v tvojich najlepších plánoch nedokázal predstaviť.

(Táto časť je už iba pre fakt ODVÁŽNYCH…. v egu hodliaci sa ostať nech ďalej radšej nečítajú 🙂  )

Ak sme pripravení na šťastný život, prestaňme utekať pred našimi tieňmi.

Neschovávajme sa už zbabelo pred hlboko ukrytými zraneniami v nás a nenahovárajme si, že nám je tak dobre, ako žijeme, lebo nikomu nie je, kto si neklame a začína KRÁČAŤ k Sebe. 

Prestaňme klamať žene v nás (aj pri nás, veď ona cíti). Prestaňme si túto schovávačku sám so sebou hrať a si ju ani nechcieť všimnúť a ďalej veriť egu. Veď všetci veľmi dobre vieme, že NIE SME NAŠA MYSEĽ. Iba sa stotožňujeme s tým, kým sme nikdy ani neboli. Takýto človek je vžitý so svojimi strachmi a nevidí nič iné, než pochybnosti, obavy a možné sklamania, preto sa radšej stiahne do svojej ulity, kam zdrhol aj vtedy, keď vo svojom detstve ho jeho mama nedokázala ohľaduplne, jemne a citlivo milovať, riadila jeho život celé detstvo a on nemal možnosť naučiť sa bojovať. Cíti sa vo svojej iluzórnej “istote” bezpečne a doma. Nevystrčí z tamaď ani vlások, nieže sklame svoju mamku. Bojí sa lásky, lebo ju nikdy nedostal vo forme, ako sa patrilo.

Mamka sa o neho postarala niekedy ozaj zjavne skvele, ibaže nedávala najavo svoju lásku k nemu a ak ja, nie cez nežnú ženskosť, ale cez chlapskú, v podstate vnútorne sklamanú tvrdosť, prostredníctvom hlavne materiálneho zabezpečenia (jedlo, strecha nad hlavou, škola atď.). Chlapec sa teda nenaučil, čo to láska naozaj je. Čo je to CÍTIŤ LÁSKU od mamky.

Vie, že ho mala rada, ale ak mu príde do života žena, ktorá ju naozaj miluje a ktorá sa s ňou v čistej láske túži fungovať, zrazu nerozumie tým jednoznačným a jednoduchým prejavom. Zrazu sa mu v podvedomí nerovná naučená láska s otvorenou náručou bezpodmienečnej lásky. Necíti sa komfortne, keďže táto láska mu ukazuje niečo iné, než čím bol vedený celý svoj život (a ten ešte vzdať nehodlá jeho ego – teda vymaniť sa z náručia mamky a držania sa hlavy a začať žiť zodpovedne a vďačne, s úctou k svojej duši a životu). Nenaučil sa cez mamku, ktorá tam pre neho neustále bola, nikdy riskovať a bojovať za svoje prežitie a ochranu svojej mamky, preto nijak nerozumie, táto žena ho zrazu prečo neobskakuje, prečo mu neslúži, ako ten prvotný zdroj príkladu ženy doteraz – jeho mamka stále robila? Prečo by zrazu on mal za sebou popratať veci, keď sa to u nich doma nedialo? Keď jeho ženský vzor to za ním stále spravil? Prečo by mal teraz on robiť to, čo “má” žena?…. 

Nenaučila ho mamka, že žena nie je žiadnou slúžkou a nie je ani samozrejmosťou. Nie je jej práca upratať po chlapovi, iba MôŽE, ak tak bude CÍTIŤ a on sa jej za to vďačne odmení svojou pozornosťou a prejavmi k žene cez svoju zrelú mužskosť.

Nič nie je samozrejmosťou

Chlapec nie je naučený byť ZODPOVEDNÝM SÁM ZA SEBA – v zmysle: vykročiť do svojej vedomej yangovej časti a ho prepojiť so ženstvom v sebe – neočakávať, že jinová pri ňom bude žena (ona tiež potrebuje zharmonizovať v sebe časti, ktoré sú rozštiepené na milión kúskov po skúsenostiach cez rôzne životy). 

Ináč sa priznajme: žena rada pomôže mužovi. Až veľmi rada. Podmienkou je ale, že by tú jej ochotu od nej muž NIKDY NEOČAKÁVAL. Ak očakáva a berie pomoc ako samozrejmosť, je to bezočivé využívanie dobrej vôle a prirodzenosti jinového prístupu ženy. Je to nevďačnosť, ľahostajnosť a neúcta k žene. Často sa taká uzavretosť pred ženským archetypom prejavuje až v takej miere, že muž doslova za sebou ráno ani posteľ neustelie. Predtým po každom jeho prebudení sa prišla “slúžka” a precízne za ním upravila posteľ. Tým malému chlapcovi ukazovala pár vecí, ktoré sa mu vryli do pamäte tak hlboko, až sa stali samozrejmosťou.

Pár veľkých omylov pre (ešte) nezrelých mužov:

1. Žena je tu na to, aby veci dokončovala za ním 
2. S kľudným svedomím môže očakávať od ženy, že čo on nedokončí, žena áno, keďže je to rovno jej povinnosť
3. Muž nemusí pohnúť ani prstom – žena musí vidieť a  v samozrejmosti ospravedlniť jeho “nedokonalosti” 
4. Žena je na to, aby ho slúžila a on je pánom Vesmíru (minimálne ale rodiny)
5. Žena je podradený tvor, veď iba svojho muža obskakuje, aby sa cítil dobre, rozmaznaný a nie je potrebné brať ohľad na ženy – dokonca by to bolo pod jeho úroveň, musel by sa ponížiť a svoju mužskosť pošliapať….  a také poníženie si predsa nedovolí…. veď by sa bez neho ani trávnik nepokosil…. (pred citmi uzavretý chlap je teda nastavený na výkon)

Ak mu tento naučený vzor zrazu v živote jedna žena nabúra, prestane sa cítiť byť sebaistým (vďaka ilúzie), necíti sa byť “doma” a (hlavou) nedokáže ďalej fungovať –šajnu nemá, čo sa tu zrazu deje – nič z doterajšieho fungovania ako keby neplatilo,  nesedia mu vzorce chovania ani tej ženy, ani svoje. Zrazu jeho vnútorný obraz sveta je porušený, nevie, prečo ho táto INÁ žena nechce obskakovať, prečo mu neskáče do postele, prečo sa nejaví tak, ako jeho mama a doterajšie partnerky.  

“Čo sa stalo? Nepozná svoje povinnosti? Neváži si ma? Nevie, kto je tu pánom? To nie je žena pre mňa.” – znie v ňom posledné skonštatovanie, keďže ona nezapadá do jeho naučeného celoživotného vzoru správania sa ženy. Preto ona bude na vine a nepozrie sa do seba s položením si otázky: “Prečo?” 

Zneistí sa a sa cíti nedocenený, dokonca využívaný, ak ho žena pekne poprosí, nech za sebou dokončuje to, čo nezvykol. Jeho ego je zlomené a sa pokúša vydobyť to stratené postavenie, ktorému si bol od malička zvyknutý. Cíti sa neistý. Vníma, že aj on by mal niečo spraviť, veď tá žena mu už nevylizuje zadok a nechce sa pred ním ponižovať. Ukazuje, že aj ona znamená niečo vo vzťahu a on tomu zvyknutý nie je.  

Nechápe, že rovnocennosť je ten motivátor čistej lásky. Nevie vôbec, čo má robiť, lebo sa nenaučil ochraňovať svoju matku ako ženu. Nenaučil sa bojovať pre ňu a za seba. Nie je naučený chovať sa mužsky. Nevie, čo znamená byť ním. Nemal nikdy  možnosť naučiť sa zodpovedne dokončiť za sebou robotu, ktorú začal, veď mamka bola hneď pri ňom a spravila to za ním. Nemohol sa naučiť byť odvážnym, veď bol ňou stále zastavený, len aby sa mu niečo nestalo. Riskovať nemohol vo svojom detstve, bol vedený k opatrnosti, nie ale k bdelosti. Bol vedený k miere, nie k možnostiam všetkého. Bol vedený k postačujúcej povrchnosti, nie k hĺbke. 

Preto keď mu príde do života žena, pri ktorej by mal stáť pevne ako skala, nevie, čo to znamená, veď mamka pri ňom stála vždy, on nemal povinnosti, pri ktorých by sa mohol naučiť, čo znamená ochraňovať ženu, čo znamená ju cítiť, aby sa správal ako Muž a nie ako princezná. Nemôže vedieť, čo znamená byť rozhodným Mužom, keď ho k tomu nieže mamka nikdy neviedla, ale mu ani byť ním nedovolila (chápem ja – iba ho chcela ochrániť pred týmto zlým svetom (ako “správna” matka) a tak sa tento svet pre neho stal naozaj krutým, kde treba byť v pozore, inak neprežiješ).  

Podvedome cítil, že jeho mužskosť sa musí nejakým spôsobom prejaviť a preto náhradnými činmi ich skúša žiť – čím ďalej, tým márnejšie. Závislosti súvisia s nežitým mužstvom: fajčenie, ženy, bary, veľké autá, tetovania, obrovitánske svaly…. alebo citové uzavretie sa.

Ženy mu skákali do postele, lebo sa stretával práve s takými, ktoré odpovedali vzoru jeho mamky. Ony tiež nevedeli, čo to ženstvo je a ako sa správa obdivuhodná žena. Tiež nemali vzor u seba doma a nepoznali sa ako ženy v tej chvíli. Preto mužovi aj vyhovovali. Mohol sa pri nich cítiť nadradeným, obskakovali ho a tým ich kľudne mohol využívať cez a pre svoje ego, čo si zjavne nevšímal dovtedy, kým sa neobjavila iná žena, ktorá sa oceňovala a vedela, že je rovnocennou bytosťou s mužom. Chovala sa tak, no bola po každom takomto prejave ubitá a vložená späť do klietky, z ktorej by nemala vystrkovať svoju sebaistotu, veď ona má byť tou podradenou bytosťou. Lenže v klietke pre ňu bolo málo miesta a ten muž ho nedokázal skrotiť. Nemal už sily na to bojovať s ňou, veď k tomu v detstve nebol nikdy vedený. A keby aj začal ísť proti nej, jeho mužstvo sa neukojí. Naučil sa mať nadvládu nad ženou (aj svojou vnútornou), ale táto neostávala v zavretí. Nebola tam spokojná a nebola ochotná uctievať jeho výsosť z pozície podradenosti. Chovala sa ako rovnocenná s ním, čo sa jeho egu už nepáčilo. Podľa neho BY ho mala obdivovať len za to, že je fyzicky mužom – a ona to nerobí, ako predošlé ženy. Ona zrazu v tej ním vytvorenej klietke pre ňu neostane a neslúži ho tak, ako jeho mamka a predošlé, v ženskom tele sa prejavujúce bytosti. Správa sa nejak ČUDNE pre neho, predsa sa pozastavuje v sebe na chvíľky, lebo jeho vnútro miestami CÍTI, aký INÝ je tento stav a dokonca vzrušujúci a – čomu sa nerád priznáva – naplňujúci. No aj keď tak je, ho ten podvedomý program vedie naďalej, aby nevyšiel zo svojej komfortnej zóny (bojovej fronty) a zabehnutej “istoty”, veď tam VONKU je NEBEZPEČNO – nevie, čo má robiť, nevie, ako sa má zachovať a BY sa mal naučiť náhodou aj niečo NOVÉ, čo ego rado nemá. Preto radšej šup naspäť do ulity, kde už všetko pozná, nech sa tá žena k nemu prispôsobí presne tak, ako aj ostatné robili. Veď nie jeho výsosť bude obskakovať zrazu ženu – to by bol pre neho podraz a neúcta. Zrazu by náhodou mal pri sebe ženu, o ktorej sa môže starať – ako BY aj mal správny Muž, keby mu to v detstve jeho mamka dovolila. Zrazu BY sa mohol pri nej prejaviť ako skutočný gentleman atď. atď. atď. atď.  

Mohla by som pokračovať do nekonečna. Podstata je ale stále tá a nezmenná: muž nech je Mužom a žena Ženou – to znamená: Muž vie, kto je žena a má ju prijatého a Žena tak isto pozná muža v sebe a tým aj vo fyzickom prejave. Môžeme tomu dospieť otvorením sa k Sebe, precítením si našich oboch polarít, zjednotením sa v Sebe aj vďaka prijatiu nášho plačúceho, láskou neukojeného vnútorného dieťaťa a tým samovoľnému otvoreniu sa k spevu nášho vnútra tak hlasného, ako sme ho doteraz nikdy nepočuli.

V tej tichej sebaistote sa zrodí Muž, ktorý sa už teraz dokáže zjednotiť so Ženou. Naučil sa CÍTIŤ ju, chápať a hlavne: dovolil si MILOVAŤ. 

Záverečné zhrnutie procesu ZMENY chlapa v Muža v štyroch bodoch: 

1. PRESTAŇ SA SPOLIEHAŤ NA ŽENU ZVONKA A ZAČNI POSLÚCHAŤ AJ SVOJE POCITY
2. ZOBER ZODPOVEDNOSŤ NA SEBA – už ti nepomôžu výhovorky ega
3. ZHARMONIZUJ V SEBE TÚ ŽENSKÚ A MUŽSKÚ ČASŤ. 
4. OBJÍM MALÉHO CHLAPCA V SEBE A DOVOĽ MU DOSPIEŤ.

Krásne uvedomenia prajem našim milovaným mužom.  

Želám každému z nás, aby sa nám podarilo stať sa spokojným, slobodným a láskyplným prejavom ženstva aj mužstva v tejto fyzickej realite. Ono všetko je iba o tom, nakoľko si DôVERUJEME. Lebo ak sa cítime, naše zrelé POCITY nás stále dovedú práve tam, kde byť máme. Tak nám nechajme voľný priebeh, oddýchnime si od mysle a poďakujme sa jej, že nám pomáha vtedy, keď ju potrebujeme. Spoľahnime sa už hlavne na časť v sebe, v našom strede, ktorá sa volá: rozumné srdce – srdce Boha. 

S úctou k nám, ženám i mužom: Andy 

okh. 

–—————-– 

Ak sa cítiš neistou/neistým, ak nie si rozhodnutý, ktorým smerom sa vydať alebo ako vyjsť z toho bludného kruhu, v ktorom sa poslednú dobu točíš, som tu pre Teba, Kamarát. Píš, volaj: 0903 858 930, harmonia.andy@gmail.com, fb: https://www.facebook.com/okharmony1

Andy

Prečo zažívame citovú nestabilitu?

od dvojplamene.okharmony.eu | máj 18, 2018 | Ego vs. Láska, Z duše prišli

Prečo asi je začiatok partnerstva tak nádherný pre oboch? 

Kam zmizne neskôr tá už raz prejavená blízkosť? 

V našej emočnej nezrelosti bezútešne potrebujeme partnera KVôLI tomu, aby nám DAL, čo sme v detstve nedostávali či vôbec nikdy nedostali. Neboli sme nasýtení láskou, pozornosťou, pevnosťou otca a stabilitou matky. Jemnosť a vyjadrenie pocitov nebolo na mieste. Nezažili sme naplnenosť bezpodmienečnej lásky cez rodičov a teraz ju hľadáme v partnerovi. Dožadujeme sa, aby nám ju DAL. A tak na začiatku partnerského zblíženia sa sa skutočne zblížime. Sme ale v našej obrovitánskej hĺbke tak veľmi zranení, že začneme byť závislí na tých prejavoch od partnera, ktoré sme v detstve od rodičov nedostali a preto aj maličký “nedostatok” z druhej strany v nás vyvolá presne tú istú bolesť, akú sme cítili v detstve.  

Partnerovi začíname vyčítať (hlavne ženy), že nás už určite nemá tak rád, keď nie je s nami skoro vkuse alebo keď sa nás nedotýka neprestajne atď. Ony nemali možnosť uvoľnene cítiť rodičovskú lásku, preto aj v ženskej zrelosti nás často prekvapí potreba kontroly dokonca aj pri intímnom zblížení sa.  

Muži sa zas najčastejšie stiahnu do seba, práve kvôli tomu, že v detstve cez ich najbližšiu osobu také krásne emócie nikdy nezažívali a zrazu nevedia, čo s nimi majú robiť a či si to vôbec zaslúžia. Ich matka im dala strechu nad hlavu, boli nasýtení maximálne jedlom, ale ozajstná blízkosť nebola ukázaná a preto sa ho celý život boja. Akonáhle tá žena pri ňom prejavuje znaky radosti, on sa s tými citmi nedokáže vyrovnať – nepozná ich od matky (nadšenie, naplnenosť či bezpodmienečnú lásku) a preto sa začína od ženy sťahovať do seba, uzavrieť sa a prestať komunikovať o emóciách, ako je zvyknutý na to aj z detstva: nemohol naozaj a bez hanby či ponižovania prejaviť svoje emócie (“Neplač, veď si už veľký chlap.”, “So ženami buď opatrný, nieže ťa využijú.”, “Nelez tam, lebo spadneš.”….). Všetky tieto upozornenia z dobrej vôle zanechali v mužovi hlboké rany a “vedia”, že sa nemôžu žene otvoriť, veď “spadnú”, budú využívaní, a radšej emočne sa neprejavia, nieže sa zrania opäť a ich bude bolieť. 

Vnútorná prázdnota a v detstve nezažitá láska nás vedie k citovej nestabilite. 

Kvôli takýmto a podobným dôvodom sa začíname chovať podľa našich podvedomých vzorcov bez toho, že by sme si ich uvedomovali a pozastavili sa nad nimi, aby sme si ich mohli prepísať cez nové zážitky, ktoré sme si dovolili zažiť práve preto, aby nad nami to podvedomie nemalo ďalej moc. Veď nezdravé programy v nás nám dokážu aj rozbiť to krásne partnerstvo, ktoré by mohlo ďalej žiť, ak by sme si boli vedomí toho všetkého, čo sa nám cez spriaznenú dušu zrkadlí a čo nás ten druhý práve “učí”. 

Akonáhle sa naučíme sledovať v momentoch pre nás nie príliš príjemných, začneme sa k Sebe približovať, chápať sa viac a tým aj partnera, zlepší sa medzi nami komunikácia a pomaličky si dokážeme otvárať aj to naše malé srdiečko, ktoré doteraz muselo žiť v nás bez slov. Začne sa k nám prihovárať, ako nikdy doteraz a tie nové pocity, ktorých sa ešte bojíme, ale sa vedome prekonávame, nám zapáčia, vďaka čomu sa budeme vo vzťahu obidvaja  stále lepšie a lepšie cítiť. 

Všetko je vývoj, ktorý sa neudeje za noc (najčastejšie). Keď sa ale dvaja dostatočne milujú, neexistuje prekážka, ktorú by spoločne nezvládli. 

Pomáhajme si, otvárajme sa a poďme za svoje iluzórne hranice, ktoré nám vložila do vienka iba tvrdá minulosť. 

Začnime sa naplňovať jeden vďaka druhému cez tú bezpodmienečnú lásku, ktorú dávame navzájom, aby sme si mohli všimnúť uzdravujúcu silu v nás. Detské traumy (cez pozretie sa na nich a ich prijatie) odídu a partneri sa ďalej prestanú odďaľovať od seba a začnú zažívať to, čo v živote ešte nikdy: úprimnosť na fyzickom, emočnom, mentálnom a duchovnom poli. 

Aj keď detské krivdy a bezmocnosť odchádzajú niekedy pomaly, uvedomením si ich už naďalej nad nami nemajú moc a preto sa zrazu cítime slobodnejším, kľudnejším, otvorenejším. Napätie sa v nás zharmonizuje do rovnováhy vnútorných energií, telo sa uvoľní, plač odznie a pocítime prvýkrát naozaj SEBA ako pokojnú bytosť, ktorá dáva a prijíma rovnomerne a primerane. 

Zažijeme aj pocit nepotreby ochraňovať sa, nemať stále všetko pod kontrolou, a vyživovanie s harmonizáciou nášho telíčka sa začne v intenzívnej podobe.  

Pokušenia nás prestanú ovládať, nepotrebujeme už dávky energie zvonka, lebo ich už máme dostatok aj my sami. Cítime ten neuveriteľne silný prúd lásky, ktorá sa v nás prebudila k životu. Preto nároky, očakávania a pochybnosti odídu a ich zastúpia tie všetky dary, ktoré sme si zrazu dovolili do nášho života vstúpiť vo forme otvoreného, srdečného, vyrovnaného partnerstva.  

Zároveň sa vďaka našej radosti z novo získanej stability a pevnosti sa pootvárajú aj iné dvere do sveta. Bude iba a iba na nás, ktorú si z nových možností zvolíme a využijeme v dobro nás všetkých. 

Prajem každému z nás uvedomelé žitie v prebudenej láske. 

okh. 

Ak sa z nás niekomu ešte nedarí samému pochopiť a dosiahnuť harmóniu v sebe, som tu práve preto, aby som pomohla, ak mi napíšeš na fb, e-mail alebo mi zavoláš. Milujem svoje posolstvo a tým pri každej konzultácii vám darujem Seba spolu so svojimi skúsenosťami a vedomosťami za primerané finančné dary, aby rovnováha aj tu fungovala.

https://www.facebook.com/okharmony1

harmonia.andy@gmail.com

0903 858 930

Andy

🙂