Bojovať v dnešnej dobe?…. áno…. ako v každej jednej, len už nie vonkajšou zbraňou, “iba” tým, čo má každý chlap stále k dispozícii a po ruke: svojou mužskosťou.

Kedy nebojuje muž o ženu a prečo?

(návod pre muža k slobode vo vzťahu – pre odvážnych)

Žena je krehká bytosť, predsa ak je sama so sebou prijatá, je stabilná, vie, čo chce, ide za tým a zároveň je obdivuhodnou, krásne ženskou bytosťou. Ak muž má radšej výhovorky mysle namiesto ochoty statočne pri takej žene stáť a rozmýšľať svojim srdcom, ešte sám sebou zatiaľ nie je prijatý. Je tak inteligentný, že všetkému, čo si nahovorí cez svoj rozum, aj uverí a si ozaj MYSLÍ, že tak je. Prečo? Aby ešte stále nemusel chodiť pre informácie do srdca, lebo veľmi dobre cíti, že by tam našiel iné pohnútky a tie si dovoliť nechce kvôli potreby ostať ešte chvíľku vo svojej (ne-)komfortnej zóne. 

Má neustále “skvelé” výhovorky mysle namiesto rozmýšľania svojim srdcom. Tu by som aj mohla ukončiť celý článok. Rozoberiem vám ale ešte trošku proces premeny chlapca v Muža.  

Toto riešenie (a to jediné riešenie oslobodiť sa – začať spoliehať sa na naše vnútorné vedenie) bolo skôr všeobecné a platí stále, ak sa nám niečo takzvane nedarí. Konkrétnejšia príčina pre státia na mieste namiesto činov u muža je nasledovná (a túto časť ďalej už nech čítajú ozaj iba odvážni): 

Nebojuje zatiaľ a uveril aj napriek neustálej prítomnosti vnútorného stresu a nepokoja kvôli svojej ne-sebaistoty a pocitu menejcennosti, že sa má dobre. Nie je pripravený CÍTIŤ a neustále vnímať svoje vnútro – ani svoj nekľud, ani svoje pocity -, nie to ešte na tom niečo ZMENIŤ.

Prejavy tohoto iluzórneho pokoja sú: potreba neustáleho dokazovanie si, aký je on skvelý frajer, ako on je nad vecou, veď buď zo začiatku mu ženy samé prichádzajú do života a on nemusí pohnúť ani prstom kvôli nim, alebo v ďalšom extréme sa schová pred nimi (a pred svojim vnútorným zraneným ženským archetypom) do svojho “kláštora” a zavrie si svoje oči, aby ženy ani nevidel radšej….  až kým….   

…. kým mu zrazu nepríde do cesty nežnejšie pohlavie, ktoré tie jeho dôkazy nepotrebuje, lebo vidí aj ZA ne.  

Kto si MYSLÍ, že pozná ženy a vo svojej hĺbke ich nesmierne nenávidí, ten je emočne uzavretý pravdepodobne od svojho detstva, keďže sa nemohol prejaviť podľa jeho vtedajšej prirodzenej potreby.  

Všetko ale je meniteľné, lebo nič nie je nikdy stále, nemenné a konštantné. Treba si iba uvedomiť a VYKROČIŤ cestou, ktorou sme si pravdepodobne nikdy v živote nechceli pripustiť nikam chodiť. Iná šanca neexistuje, že by sme aj vnútorne dospeli. 

Naozaj sa dá spoznať ženy? Ako? 

Žena nie je bytosť, ktorú by nebolo možné pochopiť. Nie je v nej ani žiadne tajomstvo, ledaže by sa niekto nechcel ponoriť DO SEBA a svoju ženskú časť s tou mužskou zjednotiť cez svoje plačúce vnútorné dieťa, ktoré zatiaľ nevidí. Drieme v nás toľká možnosť prejavenia sa ako zrelí jedinci, tak sa prestaňme vyhovárať na nejaké mysľou vytvorené naše nedokonalosti a začnime VIDIEŤ DO SEBA, aby sa naše vnútro mohlo prvýkrát v živote nadýchnuť Života. Aby sa mu uľavilo a oslobodilo. Vtedy nám ukáže také zázraky, ktoré sa v našom živote doteraz nemohli udiať kvôli neustálemu stresu v nás, napätí, neistoty a ne-lásky.  

Sebaprijatie oslobodzuje

Prijať svoje telo, myšlienky, pocity a aj celé naše vnútro spolu s tým plačúcim sa tvorom v nás…. nechajme, aby sa prejavila láska, ktorá drieme  a už skoro vykopne dvere sebauvedomenia. Prosím, dajme mu šancu vykuknúť z tej tmy, do ktorého sme ho strčili v niektorej z našich nevedomých fáz nášho života plnej hnevu, nenávisti, bolesti a zrady. Len si DOVOĽME uvoľniť sa…. nie podľa našej mysle, ktorá nám káže v pokračovaní žitia nášho života nevedome s naučenými vzorcami správania (a podľa nášho vnútorného obrazu sveta vytvoreným prvým ženským príkladom – našou mamou, ktorá bola tiež skôr zmužštelá bytosť, než nádherná, dominantná, aj emočne vyrovnaná, veselá, sebaistá bohyňa), ale začnime žiť, čo cítime, čo naozaj v sebe cítime, že by sme mali.

Či sa nám páči ten vnútorný proces, ktorý sa v nás odohráva alebo nie, proste budem písať tvrdo. Nechce sa mi hladkať žiadne ego momentálne, lebo tak cítim, že sa konečne potrebujeme prebrať z toho sna, ktorý tak dlho žijeme. Tak, ak má niekto na ďalšie riadky ešte chuť, nech číta…. to znamená, že je pripravený na vnútorný posun. Ak nie, žite kľudne svoj sen v nevedomosti a sebaklame, ak si ešte niekto z nás stále MYSLÍ, že mu to pomôže v živote. Ja doporučujem si teraz už UVEDOMIŤ, o čo tu NAOZAJ ide…. Vyrastieme, upokojíme sa a hlavne sa OSLOBODÍME od nátlaku, ktorý v nás už vrie. 

Prestaňme dookola ROZMÝŠĽAŤ a začnime KONAŤ…. cez srdce…. niet inej možnosti oslobodenia sa z tých záťaží, ktoré v sebe už ledva zvládame.  

Teda ideme na to…. a úprimne, ľudia…. s uvedomením si toho, čo dávno veľmi dobre vieme, že máme, ibaže sme si MYSLELI, že aj bez toho najpodstatnejšieho kroku sa zaobídeme nejak. Vidíme ale, že…. hmmm…. čo si ešte budeme klamať: no NIE. Už nie. Už sa nám z každej strany ukazuje: ROB to, čo CÍTIŠ, že máš a sa celý tvoj život ZMENÍ tak, ako si ani len v tvojich najlepších plánoch nedokázal predstaviť.

(Táto časť je už iba pre fakt ODVÁŽNYCH…. v egu hodliaci sa ostať nech ďalej radšej nečítajú 🙂  )

Ak sme pripravení na šťastný život, prestaňme utekať pred našimi tieňmi.

Neschovávajme sa už zbabelo pred hlboko ukrytými zraneniami v nás a nenahovárajme si, že nám je tak dobre, ako žijeme, lebo nikomu nie je, kto si neklame a začína KRÁČAŤ k Sebe. 

Prestaňme klamať žene v nás (aj pri nás, veď ona cíti). Prestaňme si túto schovávačku sám so sebou hrať a si ju ani nechcieť všimnúť a ďalej veriť egu. Veď všetci veľmi dobre vieme, že NIE SME NAŠA MYSEĽ. Iba sa stotožňujeme s tým, kým sme nikdy ani neboli. Takýto človek je vžitý so svojimi strachmi a nevidí nič iné, než pochybnosti, obavy a možné sklamania, preto sa radšej stiahne do svojej ulity, kam zdrhol aj vtedy, keď vo svojom detstve ho jeho mama nedokázala ohľaduplne, jemne a citlivo milovať, riadila jeho život celé detstvo a on nemal možnosť naučiť sa bojovať. Cíti sa vo svojej iluzórnej “istote” bezpečne a doma. Nevystrčí z tamaď ani vlások, nieže sklame svoju mamku. Bojí sa lásky, lebo ju nikdy nedostal vo forme, ako sa patrilo.

Mamka sa o neho postarala niekedy ozaj zjavne skvele, ibaže nedávala najavo svoju lásku k nemu a ak ja, nie cez nežnú ženskosť, ale cez chlapskú, v podstate vnútorne sklamanú tvrdosťprostredníctvom hlavne materiálneho zabezpečenia (jedlo, strecha nad hlavou, škola atď.). Chlapec sa teda nenaučil, čo to láska naozaj je. Čo je to CÍTIŤ LÁSKU od mamky.

Vie, že ho mala rada, ale ak mu príde do života žena, ktorá ju naozaj miluje a ktorá sa s ňou v čistej láske túži fungovať, zrazu nerozumie tým jednoznačným a jednoduchým prejavom. Zrazu sa mu v podvedomí nerovná naučená láska s otvorenou náručou bezpodmienečnej láskyNecíti sa komfortne, keďže táto láska mu ukazuje niečo iné, než čím bol vedený celý svoj život (a ten ešte vzdať nehodlá jeho ego – teda vymaniť sa z náručia mamky a držania sa hlavy a začať žiť zodpovedne a vďačne, s úctou k svojej duši a životu). Nenaučil sa cez mamku, ktorá tam pre neho neustále bola, nikdy riskovať a bojovať za svoje prežitie a ochranu svojej mamky, preto nijak nerozumie, táto žena ho zrazu prečo neobskakuje, prečo mu neslúži, ako ten prvotný zdroj príkladu ženy doteraz – jeho mamka stále robila? Prečo by zrazu on mal za sebou popratať veci, keď sa to u nich doma nedialo? Keď jeho ženský vzor to za ním stále spravil? Prečo by mal teraz on robiť to, čo “má” žena?…. 

Nenaučila ho mamka, že žena nie je žiadnou slúžkou a nie je ani samozrejmosťou. Nie je jej práca upratať po chlapovi, iba MôŽE, ak tak bude CÍTIŤ a on sa jej za to vďačne odmení svojou pozornosťou a prejavmi k žene cez svoju zrelú mužskosť.

Nič nie je samozrejmosťou

Chlapec nie je naučený byť ZODPOVEDNÝM SÁM ZA SEBA – v zmysle: vykročiť do svojej vedomej yangovej časti a ho prepojiť so ženstvom v sebe – neočakávať, že jinová pri ňom bude žena (ona tiež potrebuje zharmonizovať v sebe časti, ktoré sú rozštiepené na milión kúskov po skúsenostiach cez rôzne životy). 

Ináč sa priznajme: žena rada pomôže mužovi. Až veľmi rada. Podmienkou je ale, že by tú jej ochotu od nej muž NIKDY NEOČAKÁVAL. Ak očakáva a berie pomoc ako samozrejmosť, je to bezočivé využívanie dobrej vôle a prirodzenosti jinového prístupu ženy. Je to nevďačnosť, ľahostajnosť a neúcta k žene. Často sa taká uzavretosť pred ženským archetypom prejavuje až v takej miere, že muž doslova za sebou ráno ani posteľ neustelie. Predtým po každom jeho prebudení sa prišla “slúžka” a precízne za ním upravila posteľ. Tým malému chlapcovi ukazovala pár vecí, ktoré sa mu vryli do pamäte tak hlboko, až sa stali samozrejmosťou.

Pár veľkých omylov pre (ešte) nezrelých mužov:

  1. Žena je tu na to, aby veci dokončovala za ním 
  2. S kľudným svedomím môže očakávať od ženy, že čo on nedokončí, žena áno, keďže je to rovno jej povinnosť
  3. Muž nemusí pohnúť ani prstom – žena musí vidieť a  v samozrejmosti ospravedlniť jeho “nedokonalosti” 
  4. Žena je na to, aby ho slúžila a on je pánom Vesmíru (minimálne ale rodiny)
  5. Žena je podradený tvor, veď iba svojho muža obskakuje, aby sa cítil dobre, rozmaznaný a nie je potrebné brať ohľad na ženy – dokonca by to bolo pod jeho úroveň, musel by sa ponížiť a svoju mužskosť pošliapať….  a také poníženie si predsa nedovolí…. veď by sa bez neho ani trávnik nepokosil…. (pred citmi uzavretý chlap je teda nastavený na výkon)

Ak mu tento naučený vzor zrazu v živote jedna žena nabúra, prestane sa cítiť byť sebaistým (vďaka ilúzie), necíti sa byť “doma” a (hlavou) nedokáže ďalej fungovať –šajnu nemá, čo sa tu zrazu deje – nič z doterajšieho fungovania ako keby neplatilo,  nesedia mu vzorce chovania ani tej ženy, ani svoje. Zrazu jeho vnútorný obraz sveta je porušený, nevie, prečo ho táto INÁ žena nechce obskakovať, prečo mu neskáče do postele, prečo sa nejaví tak, ako jeho mama a doterajšie partnerky.  

“Čo sa stalo? Nepozná svoje povinnosti? Neváži si ma? Nevie, kto je tu pánom? To nie je žena pre mňa.” – znie v ňom posledné skonštatovanie, keďže ona nezapadá do jeho naučeného celoživotného vzoru správania sa ženy. Preto ona bude na vine a nepozrie sa do seba s položením si otázky: “Prečo?” 

Zneistí sa a sa cíti nedocenený, dokonca využívaný, ak ho žena pekne poprosí, nech za sebou dokončuje to, čo nezvykol. Jeho ego je zlomené a sa pokúša vydobyť to stratené postavenie, ktorému si bol od malička zvyknutý. Cíti sa neistý. Vníma, že aj on by mal niečo spraviť, veď tá žena mu už nevylizuje zadok a nechce sa pred ním ponižovať. Ukazuje, že aj ona znamená niečo vo vzťahu a on tomu zvyknutý nie je.  

Nechápe, že rovnocennosť je ten motivátor čistej lásky. Nevie vôbec, čo má robiť, lebo sa nenaučil ochraňovať svoju matku ako ženu. Nenaučil sa bojovať pre ňu a za seba. Nie je naučený chovať sa mužsky. Nevie, čo znamená byť ním. Nemal nikdy  možnosť naučiť sa zodpovedne dokončiť za sebou robotu, ktorú začal, veď mamka bola hneď pri ňom a spravila to za ním. Nemohol sa naučiť byť odvážnym, veď bol ňou stále zastavený, len aby sa mu niečo nestalo. Riskovať nemohol vo svojom detstve, bol vedený k opatrnosti, nie ale k bdelosti. Bol vedený k miere, nie k možnostiam všetkého. Bol vedený k postačujúcej povrchnosti, nie k hĺbke. 

Preto keď mu príde do života žena, pri ktorej by mal stáť pevne ako skala, nevie, čo to znamená, veď mamka pri ňom stála vždy, on nemal povinnosti, pri ktorých by sa mohol naučiť, čo znamená ochraňovať ženu, čo znamená ju cítiť, aby sa správal ako Muž a nie ako princezná. Nemôže vedieť, čo znamená byť rozhodným Mužom, keď ho k tomu nieže mamka nikdy neviedla, ale mu ani byť ním nedovolila (chápem ja – iba ho chcela ochrániť pred týmto zlým svetom (ako “správna” matka) a tak sa tento svet pre neho stal naozaj krutým, kde treba byť v pozore, inak neprežiješ).  

Podvedome cítil, že jeho mužskosť sa musí nejakým spôsobom prejaviť a preto náhradnými činmi ich skúša žiť – čím ďalej, tým márnejšie. Závislosti súvisia s nežitým mužstvom: fajčenie, ženy, bary, veľké autá, tetovania, obrovitánske svaly…. alebo citové uzavretie sa.

Ženy mu skákali do postele, lebo sa stretával práve s takými, ktoré odpovedali vzoru jeho mamky. Ony tiež nevedeli, čo to ženstvo je a ako sa správa obdivuhodná žena. Tiež nemali vzor u seba doma a nepoznali sa ako ženy v tej chvíli. Preto mužovi aj vyhovovali. Mohol sa pri nich cítiť nadradeným, obskakovali ho a tým ich kľudne mohol využívať cez a pre svoje ego, čo si zjavne nevšímal dovtedy, kým sa neobjavila iná žena, ktorá sa oceňovala a vedela, že je rovnocennou bytosťou s mužom. Chovala sa tak, no bola po každom takomto prejave ubitá a vložená späť do klietky, z ktorej by nemala vystrkovať svoju sebaistotu, veď ona má byť tou podradenou bytosťou. Lenže v klietke pre ňu bolo málo miesta a ten muž ho nedokázal skrotiť. Nemal už sily na to bojovať s ňou, veď k tomu v detstve nebol nikdy vedený. A keby aj začal ísť proti nej, jeho mužstvo sa neukojí. Naučil sa mať nadvládu nad ženou (aj svojou vnútornou), ale táto neostávala v zavretí. Nebola tam spokojná a nebola ochotná uctievať jeho výsosť z pozície podradenosti. Chovala sa ako rovnocenná s ním, čo sa jeho egu už nepáčilo. Podľa neho BY ho mala obdivovať len za to, že je fyzicky mužom – a ona to nerobí, ako predošlé ženy. Ona zrazu v tej ním vytvorenej klietke pre ňu neostane a neslúži ho tak, ako jeho mamka a predošlé, v ženskom tele sa prejavujúce bytosti. Správa sa nejak ČUDNE pre neho, predsa sa pozastavuje v sebe na chvíľky, lebo jeho vnútro miestami CÍTI, aký INÝ je tento stav a dokonca vzrušujúci a – čomu sa nerád priznáva – naplňujúci. No aj keď tak je, ho ten podvedomý program vedie naďalej, aby nevyšiel zo svojej komfortnej zóny (bojovej fronty) a zabehnutej “istoty”, veď tam VONKU je NEBEZPEČNO – nevie, čo má robiť, nevie, ako sa má zachovať a BY sa mal naučiť náhodou aj niečo NOVÉ, čo ego rado nemá. Preto radšej šup naspäť do ulity, kde už všetko pozná, nech sa tá žena k nemu prispôsobí presne tak, ako aj ostatné robili. Veď nie jeho výsosť bude obskakovať zrazu ženu – to by bol pre neho podraz a neúcta. Zrazu by náhodou mal pri sebe ženu, o ktorej sa môže starať – ako BY aj mal správny Muž, keby mu to v detstve jeho mamka dovolila. Zrazu BY sa mohol pri nej prejaviť ako skutočný gentleman atď. atď. atď. atď.  

Mohla by som pokračovať do nekonečna. Podstata je ale stále tá a nezmenná: muž nech je Mužom a žena Ženou – to znamená: Muž vie, kto je žena a má ju prijatého a Žena tak isto pozná muža v sebe a tým aj vo fyzickom prejave. Môžeme tomu dospieť otvorením sa k Sebe, precítením si našich oboch polarít, zjednotením sa v Sebe aj vďaka prijatiu nášho plačúceho, láskou neukojeného vnútorného dieťaťa a tým samovoľnému otvoreniu sa k spevu nášho vnútra tak hlasného, ako sme ho doteraz nikdy nepočuli.

V tej tichej sebaistote sa zrodí Muž, ktorý sa už teraz dokáže zjednotiť so Ženou. Naučil sa CÍTIŤ ju, chápať a hlavne: dovolil si MILOVAŤ. 

Záverečné zhrnutie procesu ZMENY chlapa v Muža v štyroch bodoch: 

  1. PRESTAŇ SA SPOLIEHAŤ NA ŽENU ZVONKA A ZAČNI POSLÚCHAŤ AJ SVOJE POCITY
  2. ZOBER ZODPOVEDNOSŤ NA SEBA – už ti nepomôžu výhovorky ega
  3. ZHARMONIZUJ V SEBE TÚ ŽENSKÚ A MUŽSKÚ ČASŤ. 
  4. OBJÍM MALÉHO CHLAPCA V SEBE A DOVOĽ MU DOSPIEŤ.

Krásne uvedomenia prajem našim milovaným mužom.  

Želám každému z nás, aby sa nám podarilo stať sa spokojným, slobodným a láskyplným prejavom ženstva aj mužstva v tejto fyzickej realite. Ono všetko je iba o tom, nakoľko si DôVERUJEME. Lebo ak sa cítime, naše zrelé POCITY nás stále dovedú práve tam, kde byť máme. Tak nám nechajme voľný priebeh, oddýchnime si od mysle a poďakujme sa jej, že nám pomáha vtedy, keď ju potrebujeme. Spoľahnime sa už hlavne na časť v sebe, v našom strede, ktorá sa volá: rozumné srdce – srdce Boha. 

S úctou k nám, ženám i mužom: Andy 

okh. 

–—————-– 

Ak sa cítiš neistou/neistým, ak nie si rozhodnutý, ktorým smerom sa vydať alebo ako vyjsť z toho bludného kruhu, v ktorom sa poslednú dobu točíš, som tu pre Teba, Kamarát. Píš, volaj: 0903 858 930, harmonia.andy@gmail.com, fb: https://www.facebook.com/okharmony1

Andy

 
🙂

Pridaj sa aj ty k téme 🙂