Dvojplamene a Cesta Spoznania sa cez Seba-ega

Dvojplamene a Cesta Spoznania sa cez Seba-ega

Zo začiatku našej vedomej cesty k sebapoznaniu stačí, ak sa aspoň trošilinku niekedy pozastavíme nad sebou a si položíme otázky:

  • Čo sa to vo mne deje?
  • Prečo cítim/necítim Seba?
  • Čo mi môj vnútorný hlas chce dať najavo?
  • Počujem Ho vôbec?
  • Počúvam Ho dostatočne?
  • Som vnímavý voči sebe či sa nechám riadiť ešte stále cez moje ego?
  • Kto ma vedie?
  • Mám zo seba dobrý pocit alebo by som mal to moje vnútro lepšie počúvať? Veď veľmi dobre viem, že prepojenie sa s Vesmírom (Energiou, Bohom, Zdrojom, Vyšším Ja….) funguje, aj keď som to ja osobne nezažil a uveriť tomu nehodlám bez dostatočných a hmatateľných dôkazov.
  • Nemal by som sa pozastaviť nad sebou a začať vnímať tie dobré rady prichádzajúce ku mne zvnútra?
  • Či kvôli potrebe dôkazov ostávam radšej v hlave a sa nepohnem z miesta?

Ak niekedy v našom živote sme si položili nejakú otázku týkajúcu sa nášho vnútorného hlasu a prišla nám odpoveď cez srdce, tak vieme, o čom dvojplamene sú – o POCITE SPOLUPATRIČNOSTI.

Dvojplamenná cesta nás učí – a nakoniec aj naučí – počúvať sa. Nemyslím tým cez ego, ale počuť úprimný prejav svojej duše cez srdce a myšlienky.

Kým sme emočne uzavretí kvôli nespracovaným zraneniam z minulosti, potrebujeme ROZMÝŠĽAŤ nad týmto vzťahom. Logicky nám toto hlboké a žiadnym spôsobom nepretrhnuteľné puto nijak nedáva zmysel.

Hlavou riešiť srdce?….

…. hehe, tak čo na to mám povedať? Proste ja to fakt nechápem, ako sa dá. Ale…. skúšam sa naozaj často vžiť do situácie tej strany, ktorá okolo srdca má kilometrovú bariéru nie z papiera, ani nie z diamantu (čo je najtvrdší minerál na Zemi, predsa by Svetlo skoro preniklo celú tú jeho tvrdosť), ale rovno z hrdzavého železa, ktoré síce priesvitné nie je, predsa veľa nechýba k tomu, že by sa cez neho dostalo to Svetlo dnu pod tú vrstvu plnú ťažkého odpadu. Vyzerá na nepreniknuteľného, predsa tak, ale tak málo by stačilo k tomu, že by sme sa cez ne k srdcu dostali. Okovy by opadali ľahko, KEBY sme si DOVOLILI pozrieť sa na ten už neaktuálny obal okolo.

Každý z nás sa skôr či neskôr musí pozrieť zoči voči so samým sebou, hlavne, ak si jeho duša vybrala na tento život preniknúť cez zázraky dvojplamenného puta. Môžeme sa chrániť pred blízkosťou, ako len chceme, Život nás nepustí uniknúť sám pred Sebou.

Neexistuje dokonalejšia verzia spoznať aj svoje vnútro a otvoriť sa úplne všetkému na tomto svete, než pozrieť sa do svojej duše cez oči svojho dvojplameňa. Ak sa TO udeje, už niet úniku. Síce sa nám na chvíľku môže ZDAŤ, akí sme šikovní, vynaliezaví a prefíkaní…. prekabátili sme hneď celý Vesmír…. hehe, ego si svoju hruď môže v túto milisekundu poriadne vyduť – no nie na dlho. Šajnu nemá, čo všetko ešte na neho čaká hneď za rohom….

V momente, keď je najviac namyslené, ako sa len dá byť, príde pre neho facka v podobe poriadne studenej sprchy, aby sa dostatočne schladilo. Ak mu táto životná skúška ešte stále nestačila, Vesmír má pre neho prichystanú aj ďalšiu lekciu, a poriadne drsnú, ktorá ho už neminie…. teda už neminie jeho stvrdnuté srdce – prebije ten akože na výzor superzáchranný obal, predsa tak krehký, že by sme si nikdy NEMYSLELI, ako ľahúčko sa dá dostať k tomu jemnému stredu v nás, čo prežije aj tie najťažšie skúšky pri našom dvojčati duše.

Kým nás Život poriadne nepreskúša vo forme emočných faciek, že by sme ďalej nikdy nechceli unikať sami pred Sebou, skúšky budú prichádzať. Zo začiatku, samozrejme, iba také menšie – upozorňovacie. Ak ale tieto miernejšie našu pozornosť minú, nevyhneme sa drsnejším úderom. Je na nás, ako dlho sa hodláme skrývať v tej našej ulite, mysliac si, že sme tam v bezpečí a chránení. Pred Životom? Že by práve ON nás nevidel?…. Hahahahaha….

Ale nech si to MYSLÍME, kým vládzeme niesť tú strašne ťažkú emočnú ťarchu.

Ak nás skúšky nakoniec predsa len zlomia, dostaneme konečne ten DôKAZ, bez ktorého sme nechceli za nič na svete uveriť, že srdce MUSÍME otvoriť.

Dvojplameň je nekompromisný. Cítia to hráči obidvoch strán.

Ak sme spoznali Seba, môže sa Cesta medzi tými dvoma bývalými bojkošmi premostiť. Až keď sa spoznali, si začínajú aj vedome pomáhať. Doteraz si duše pomáhali bojom medzi dvoma egami, kým obidvaja nespadli na kolená a si neuvedomili potrebu priznať sa k pokore k Sebe, k Životu, k Vesmíru a tým k dôvere vo svojej duši – aj v duši toho druhého.

Po zdĺhavom boji o moc sa pozrú do očí, keď v sebe obidvaja pocítia vďačnosť tomu druhému a tým zároveň Sebe. Uvidia svoje egá a prvýkrát v živote sa poďakujú aj im za to, že SÚ, existujú a slúžia. Vtedy sa cez srdcia ich duše v dvoch telách môžu spojiť opäť v jeden celok, ako vtedy, keď sa „stratili“ jeden pred druhým kvôli začatiu tejto hry na víťaza a porazeného, kde nikto nemôže vyhrať sám, iba obidvaja SPOLU.

Boj konečne medzi nimi došiel ku koncu a oni vyčerpane a zároveň uvoľnene, v úplnom pokoji a v znovuobjavenej bezpodmienečnej láske môžu zažiť v náručí jeden druhého to dlho očakávané naplnenie. Ich duše sa prepoja do nekončiacej úcty, mieru, slobody a lásky. Ich život sa v tento moment zmenil k nepoznaniu – dve celistvé bytosti sa spojili do úplnosti lásky, ktorá by nikdy nevznikla bez súperenia ich ega.

Ďakujeme, ego, že si.

okh.

—————–

Ak ťa moc ega nepustí a nevieš si zatiaľ ani predstaviť, AKO z toho strachu a bezmoci von, SOM TU PRE TEBA.

Píš, volaj:

0903858930, harmonia.andy@gmail.com, fb: https://www.facebook.com/okharmony1

Andy

 
🙂

Pridaj sa aj ty k téme 🙂

Keď muž ešte nedokáže bojovať….

Keď muž ešte nedokáže bojovať….

Bojovať v dnešnej dobe?…. áno…. ako v každej jednej, len už nie vonkajšou zbraňou, “iba” tým, čo má každý chlap stále k dispozícii a po ruke: svojou mužskosťou.

Kedy nebojuje muž o ženu a prečo?

(návod pre muža k slobode vo vzťahu – pre odvážnych)

Žena je krehká bytosť, predsa ak je sama so sebou prijatá, je stabilná, vie, čo chce, ide za tým a zároveň je obdivuhodnou, krásne ženskou bytosťou. Ak muž má radšej výhovorky mysle namiesto ochoty statočne pri takej žene stáť a rozmýšľať svojim srdcom, ešte sám sebou zatiaľ nie je prijatý. Je tak inteligentný, že všetkému, čo si nahovorí cez svoj rozum, aj uverí a si ozaj MYSLÍ, že tak je. Prečo? Aby ešte stále nemusel chodiť pre informácie do srdca, lebo veľmi dobre cíti, že by tam našiel iné pohnútky a tie si dovoliť nechce kvôli potreby ostať ešte chvíľku vo svojej (ne-)komfortnej zóne. 

Má neustále “skvelé” výhovorky mysle namiesto rozmýšľania svojim srdcom. Tu by som aj mohla ukončiť celý článok. Rozoberiem vám ale ešte trošku proces premeny chlapca v Muža.  

Toto riešenie (a to jediné riešenie oslobodiť sa – začať spoliehať sa na naše vnútorné vedenie) bolo skôr všeobecné a platí stále, ak sa nám niečo takzvane nedarí. Konkrétnejšia príčina pre státia na mieste namiesto činov u muža je nasledovná (a túto časť ďalej už nech čítajú ozaj iba odvážni): 

Nebojuje zatiaľ a uveril aj napriek neustálej prítomnosti vnútorného stresu a nepokoja kvôli svojej ne-sebaistoty a pocitu menejcennosti, že sa má dobre. Nie je pripravený CÍTIŤ a neustále vnímať svoje vnútro – ani svoj nekľud, ani svoje pocity -, nie to ešte na tom niečo ZMENIŤ.

Prejavy tohoto iluzórneho pokoja sú: potreba neustáleho dokazovanie si, aký je on skvelý frajer, ako on je nad vecou, veď buď zo začiatku mu ženy samé prichádzajú do života a on nemusí pohnúť ani prstom kvôli nim, alebo v ďalšom extréme sa schová pred nimi (a pred svojim vnútorným zraneným ženským archetypom) do svojho “kláštora” a zavrie si svoje oči, aby ženy ani nevidel radšej….  až kým….   

…. kým mu zrazu nepríde do cesty nežnejšie pohlavie, ktoré tie jeho dôkazy nepotrebuje, lebo vidí aj ZA ne.  

Kto si MYSLÍ, že pozná ženy a vo svojej hĺbke ich nesmierne nenávidí, ten je emočne uzavretý pravdepodobne od svojho detstva, keďže sa nemohol prejaviť podľa jeho vtedajšej prirodzenej potreby.  

Všetko ale je meniteľné, lebo nič nie je nikdy stále, nemenné a konštantné. Treba si iba uvedomiť a VYKROČIŤ cestou, ktorou sme si pravdepodobne nikdy v živote nechceli pripustiť nikam chodiť. Iná šanca neexistuje, že by sme aj vnútorne dospeli. 

Naozaj sa dá spoznať ženy? Ako? 

Žena nie je bytosť, ktorú by nebolo možné pochopiť. Nie je v nej ani žiadne tajomstvo, ledaže by sa niekto nechcel ponoriť DO SEBA a svoju ženskú časť s tou mužskou zjednotiť cez svoje plačúce vnútorné dieťa, ktoré zatiaľ nevidí. Drieme v nás toľká možnosť prejavenia sa ako zrelí jedinci, tak sa prestaňme vyhovárať na nejaké mysľou vytvorené naše nedokonalosti a začnime VIDIEŤ DO SEBA, aby sa naše vnútro mohlo prvýkrát v živote nadýchnuť Života. Aby sa mu uľavilo a oslobodilo. Vtedy nám ukáže také zázraky, ktoré sa v našom živote doteraz nemohli udiať kvôli neustálemu stresu v nás, napätí, neistoty a ne-lásky.  

Sebaprijatie oslobodzuje

Prijať svoje telo, myšlienky, pocity a aj celé naše vnútro spolu s tým plačúcim sa tvorom v nás…. nechajme, aby sa prejavila láska, ktorá drieme  a už skoro vykopne dvere sebauvedomenia. Prosím, dajme mu šancu vykuknúť z tej tmy, do ktorého sme ho strčili v niektorej z našich nevedomých fáz nášho života plnej hnevu, nenávisti, bolesti a zrady. Len si DOVOĽME uvoľniť sa…. nie podľa našej mysle, ktorá nám káže v pokračovaní žitia nášho života nevedome s naučenými vzorcami správania (a podľa nášho vnútorného obrazu sveta vytvoreným prvým ženským príkladom – našou mamou, ktorá bola tiež skôr zmužštelá bytosť, než nádherná, dominantná, aj emočne vyrovnaná, veselá, sebaistá bohyňa), ale začnime žiť, čo cítime, čo naozaj v sebe cítime, že by sme mali.

Či sa nám páči ten vnútorný proces, ktorý sa v nás odohráva alebo nie, proste budem písať tvrdo. Nechce sa mi hladkať žiadne ego momentálne, lebo tak cítim, že sa konečne potrebujeme prebrať z toho sna, ktorý tak dlho žijeme. Tak, ak má niekto na ďalšie riadky ešte chuť, nech číta…. to znamená, že je pripravený na vnútorný posun. Ak nie, žite kľudne svoj sen v nevedomosti a sebaklame, ak si ešte niekto z nás stále MYSLÍ, že mu to pomôže v živote. Ja doporučujem si teraz už UVEDOMIŤ, o čo tu NAOZAJ ide…. Vyrastieme, upokojíme sa a hlavne sa OSLOBODÍME od nátlaku, ktorý v nás už vrie. 

Prestaňme dookola ROZMÝŠĽAŤ a začnime KONAŤ…. cez srdce…. niet inej možnosti oslobodenia sa z tých záťaží, ktoré v sebe už ledva zvládame.  

Teda ideme na to…. a úprimne, ľudia…. s uvedomením si toho, čo dávno veľmi dobre vieme, že máme, ibaže sme si MYSLELI, že aj bez toho najpodstatnejšieho kroku sa zaobídeme nejak. Vidíme ale, že…. hmmm…. čo si ešte budeme klamať: no NIE. Už nie. Už sa nám z každej strany ukazuje: ROB to, čo CÍTIŠ, že máš a sa celý tvoj život ZMENÍ tak, ako si ani len v tvojich najlepších plánoch nedokázal predstaviť.

(Táto časť je už iba pre fakt ODVÁŽNYCH…. v egu hodliaci sa ostať nech ďalej radšej nečítajú 🙂  )

Ak sme pripravení na šťastný život, prestaňme utekať pred našimi tieňmi.

Neschovávajme sa už zbabelo pred hlboko ukrytými zraneniami v nás a nenahovárajme si, že nám je tak dobre, ako žijeme, lebo nikomu nie je, kto si neklame a začína KRÁČAŤ k Sebe. 

Prestaňme klamať žene v nás (aj pri nás, veď ona cíti). Prestaňme si túto schovávačku sám so sebou hrať a si ju ani nechcieť všimnúť a ďalej veriť egu. Veď všetci veľmi dobre vieme, že NIE SME NAŠA MYSEĽ. Iba sa stotožňujeme s tým, kým sme nikdy ani neboli. Takýto človek je vžitý so svojimi strachmi a nevidí nič iné, než pochybnosti, obavy a možné sklamania, preto sa radšej stiahne do svojej ulity, kam zdrhol aj vtedy, keď vo svojom detstve ho jeho mama nedokázala ohľaduplne, jemne a citlivo milovať, riadila jeho život celé detstvo a on nemal možnosť naučiť sa bojovať. Cíti sa vo svojej iluzórnej “istote” bezpečne a doma. Nevystrčí z tamaď ani vlások, nieže sklame svoju mamku. Bojí sa lásky, lebo ju nikdy nedostal vo forme, ako sa patrilo.

Mamka sa o neho postarala niekedy ozaj zjavne skvele, ibaže nedávala najavo svoju lásku k nemu a ak ja, nie cez nežnú ženskosť, ale cez chlapskú, v podstate vnútorne sklamanú tvrdosťprostredníctvom hlavne materiálneho zabezpečenia (jedlo, strecha nad hlavou, škola atď.). Chlapec sa teda nenaučil, čo to láska naozaj je. Čo je to CÍTIŤ LÁSKU od mamky.

Vie, že ho mala rada, ale ak mu príde do života žena, ktorá ju naozaj miluje a ktorá sa s ňou v čistej láske túži fungovať, zrazu nerozumie tým jednoznačným a jednoduchým prejavom. Zrazu sa mu v podvedomí nerovná naučená láska s otvorenou náručou bezpodmienečnej láskyNecíti sa komfortne, keďže táto láska mu ukazuje niečo iné, než čím bol vedený celý svoj život (a ten ešte vzdať nehodlá jeho ego – teda vymaniť sa z náručia mamky a držania sa hlavy a začať žiť zodpovedne a vďačne, s úctou k svojej duši a životu). Nenaučil sa cez mamku, ktorá tam pre neho neustále bola, nikdy riskovať a bojovať za svoje prežitie a ochranu svojej mamky, preto nijak nerozumie, táto žena ho zrazu prečo neobskakuje, prečo mu neslúži, ako ten prvotný zdroj príkladu ženy doteraz – jeho mamka stále robila? Prečo by zrazu on mal za sebou popratať veci, keď sa to u nich doma nedialo? Keď jeho ženský vzor to za ním stále spravil? Prečo by mal teraz on robiť to, čo “má” žena?…. 

Nenaučila ho mamka, že žena nie je žiadnou slúžkou a nie je ani samozrejmosťou. Nie je jej práca upratať po chlapovi, iba MôŽE, ak tak bude CÍTIŤ a on sa jej za to vďačne odmení svojou pozornosťou a prejavmi k žene cez svoju zrelú mužskosť.

Nič nie je samozrejmosťou

Chlapec nie je naučený byť ZODPOVEDNÝM SÁM ZA SEBA – v zmysle: vykročiť do svojej vedomej yangovej časti a ho prepojiť so ženstvom v sebe – neočakávať, že jinová pri ňom bude žena (ona tiež potrebuje zharmonizovať v sebe časti, ktoré sú rozštiepené na milión kúskov po skúsenostiach cez rôzne životy). 

Ináč sa priznajme: žena rada pomôže mužovi. Až veľmi rada. Podmienkou je ale, že by tú jej ochotu od nej muž NIKDY NEOČAKÁVAL. Ak očakáva a berie pomoc ako samozrejmosť, je to bezočivé využívanie dobrej vôle a prirodzenosti jinového prístupu ženy. Je to nevďačnosť, ľahostajnosť a neúcta k žene. Často sa taká uzavretosť pred ženským archetypom prejavuje až v takej miere, že muž doslova za sebou ráno ani posteľ neustelie. Predtým po každom jeho prebudení sa prišla “slúžka” a precízne za ním upravila posteľ. Tým malému chlapcovi ukazovala pár vecí, ktoré sa mu vryli do pamäte tak hlboko, až sa stali samozrejmosťou.

Pár veľkých omylov pre (ešte) nezrelých mužov:

  1. Žena je tu na to, aby veci dokončovala za ním 
  2. S kľudným svedomím môže očakávať od ženy, že čo on nedokončí, žena áno, keďže je to rovno jej povinnosť
  3. Muž nemusí pohnúť ani prstom – žena musí vidieť a  v samozrejmosti ospravedlniť jeho “nedokonalosti” 
  4. Žena je na to, aby ho slúžila a on je pánom Vesmíru (minimálne ale rodiny)
  5. Žena je podradený tvor, veď iba svojho muža obskakuje, aby sa cítil dobre, rozmaznaný a nie je potrebné brať ohľad na ženy – dokonca by to bolo pod jeho úroveň, musel by sa ponížiť a svoju mužskosť pošliapať….  a také poníženie si predsa nedovolí…. veď by sa bez neho ani trávnik nepokosil…. (pred citmi uzavretý chlap je teda nastavený na výkon)

Ak mu tento naučený vzor zrazu v živote jedna žena nabúra, prestane sa cítiť byť sebaistým (vďaka ilúzie), necíti sa byť “doma” a (hlavou) nedokáže ďalej fungovať –šajnu nemá, čo sa tu zrazu deje – nič z doterajšieho fungovania ako keby neplatilo,  nesedia mu vzorce chovania ani tej ženy, ani svoje. Zrazu jeho vnútorný obraz sveta je porušený, nevie, prečo ho táto INÁ žena nechce obskakovať, prečo mu neskáče do postele, prečo sa nejaví tak, ako jeho mama a doterajšie partnerky.  

“Čo sa stalo? Nepozná svoje povinnosti? Neváži si ma? Nevie, kto je tu pánom? To nie je žena pre mňa.” – znie v ňom posledné skonštatovanie, keďže ona nezapadá do jeho naučeného celoživotného vzoru správania sa ženy. Preto ona bude na vine a nepozrie sa do seba s položením si otázky: “Prečo?” 

Zneistí sa a sa cíti nedocenený, dokonca využívaný, ak ho žena pekne poprosí, nech za sebou dokončuje to, čo nezvykol. Jeho ego je zlomené a sa pokúša vydobyť to stratené postavenie, ktorému si bol od malička zvyknutý. Cíti sa neistý. Vníma, že aj on by mal niečo spraviť, veď tá žena mu už nevylizuje zadok a nechce sa pred ním ponižovať. Ukazuje, že aj ona znamená niečo vo vzťahu a on tomu zvyknutý nie je.  

Nechápe, že rovnocennosť je ten motivátor čistej lásky. Nevie vôbec, čo má robiť, lebo sa nenaučil ochraňovať svoju matku ako ženu. Nenaučil sa bojovať pre ňu a za seba. Nie je naučený chovať sa mužsky. Nevie, čo znamená byť ním. Nemal nikdy  možnosť naučiť sa zodpovedne dokončiť za sebou robotu, ktorú začal, veď mamka bola hneď pri ňom a spravila to za ním. Nemohol sa naučiť byť odvážnym, veď bol ňou stále zastavený, len aby sa mu niečo nestalo. Riskovať nemohol vo svojom detstve, bol vedený k opatrnosti, nie ale k bdelosti. Bol vedený k miere, nie k možnostiam všetkého. Bol vedený k postačujúcej povrchnosti, nie k hĺbke. 

Preto keď mu príde do života žena, pri ktorej by mal stáť pevne ako skala, nevie, čo to znamená, veď mamka pri ňom stála vždy, on nemal povinnosti, pri ktorých by sa mohol naučiť, čo znamená ochraňovať ženu, čo znamená ju cítiť, aby sa správal ako Muž a nie ako princezná. Nemôže vedieť, čo znamená byť rozhodným Mužom, keď ho k tomu nieže mamka nikdy neviedla, ale mu ani byť ním nedovolila (chápem ja – iba ho chcela ochrániť pred týmto zlým svetom (ako “správna” matka) a tak sa tento svet pre neho stal naozaj krutým, kde treba byť v pozore, inak neprežiješ).  

Podvedome cítil, že jeho mužskosť sa musí nejakým spôsobom prejaviť a preto náhradnými činmi ich skúša žiť – čím ďalej, tým márnejšie. Závislosti súvisia s nežitým mužstvom: fajčenie, ženy, bary, veľké autá, tetovania, obrovitánske svaly…. alebo citové uzavretie sa.

Ženy mu skákali do postele, lebo sa stretával práve s takými, ktoré odpovedali vzoru jeho mamky. Ony tiež nevedeli, čo to ženstvo je a ako sa správa obdivuhodná žena. Tiež nemali vzor u seba doma a nepoznali sa ako ženy v tej chvíli. Preto mužovi aj vyhovovali. Mohol sa pri nich cítiť nadradeným, obskakovali ho a tým ich kľudne mohol využívať cez a pre svoje ego, čo si zjavne nevšímal dovtedy, kým sa neobjavila iná žena, ktorá sa oceňovala a vedela, že je rovnocennou bytosťou s mužom. Chovala sa tak, no bola po každom takomto prejave ubitá a vložená späť do klietky, z ktorej by nemala vystrkovať svoju sebaistotu, veď ona má byť tou podradenou bytosťou. Lenže v klietke pre ňu bolo málo miesta a ten muž ho nedokázal skrotiť. Nemal už sily na to bojovať s ňou, veď k tomu v detstve nebol nikdy vedený. A keby aj začal ísť proti nej, jeho mužstvo sa neukojí. Naučil sa mať nadvládu nad ženou (aj svojou vnútornou), ale táto neostávala v zavretí. Nebola tam spokojná a nebola ochotná uctievať jeho výsosť z pozície podradenosti. Chovala sa ako rovnocenná s ním, čo sa jeho egu už nepáčilo. Podľa neho BY ho mala obdivovať len za to, že je fyzicky mužom – a ona to nerobí, ako predošlé ženy. Ona zrazu v tej ním vytvorenej klietke pre ňu neostane a neslúži ho tak, ako jeho mamka a predošlé, v ženskom tele sa prejavujúce bytosti. Správa sa nejak ČUDNE pre neho, predsa sa pozastavuje v sebe na chvíľky, lebo jeho vnútro miestami CÍTI, aký INÝ je tento stav a dokonca vzrušujúci a – čomu sa nerád priznáva – naplňujúci. No aj keď tak je, ho ten podvedomý program vedie naďalej, aby nevyšiel zo svojej komfortnej zóny (bojovej fronty) a zabehnutej “istoty”, veď tam VONKU je NEBEZPEČNO – nevie, čo má robiť, nevie, ako sa má zachovať a BY sa mal naučiť náhodou aj niečo NOVÉ, čo ego rado nemá. Preto radšej šup naspäť do ulity, kde už všetko pozná, nech sa tá žena k nemu prispôsobí presne tak, ako aj ostatné robili. Veď nie jeho výsosť bude obskakovať zrazu ženu – to by bol pre neho podraz a neúcta. Zrazu by náhodou mal pri sebe ženu, o ktorej sa môže starať – ako BY aj mal správny Muž, keby mu to v detstve jeho mamka dovolila. Zrazu BY sa mohol pri nej prejaviť ako skutočný gentleman atď. atď. atď. atď.  

Mohla by som pokračovať do nekonečna. Podstata je ale stále tá a nezmenná: muž nech je Mužom a žena Ženou – to znamená: Muž vie, kto je žena a má ju prijatého a Žena tak isto pozná muža v sebe a tým aj vo fyzickom prejave. Môžeme tomu dospieť otvorením sa k Sebe, precítením si našich oboch polarít, zjednotením sa v Sebe aj vďaka prijatiu nášho plačúceho, láskou neukojeného vnútorného dieťaťa a tým samovoľnému otvoreniu sa k spevu nášho vnútra tak hlasného, ako sme ho doteraz nikdy nepočuli.

V tej tichej sebaistote sa zrodí Muž, ktorý sa už teraz dokáže zjednotiť so Ženou. Naučil sa CÍTIŤ ju, chápať a hlavne: dovolil si MILOVAŤ. 

Záverečné zhrnutie procesu ZMENY chlapa v Muža v štyroch bodoch: 

  1. PRESTAŇ SA SPOLIEHAŤ NA ŽENU ZVONKA A ZAČNI POSLÚCHAŤ AJ SVOJE POCITY
  2. ZOBER ZODPOVEDNOSŤ NA SEBA – už ti nepomôžu výhovorky ega
  3. ZHARMONIZUJ V SEBE TÚ ŽENSKÚ A MUŽSKÚ ČASŤ. 
  4. OBJÍM MALÉHO CHLAPCA V SEBE A DOVOĽ MU DOSPIEŤ.

Krásne uvedomenia prajem našim milovaným mužom.  

Želám každému z nás, aby sa nám podarilo stať sa spokojným, slobodným a láskyplným prejavom ženstva aj mužstva v tejto fyzickej realite. Ono všetko je iba o tom, nakoľko si DôVERUJEME. Lebo ak sa cítime, naše zrelé POCITY nás stále dovedú práve tam, kde byť máme. Tak nám nechajme voľný priebeh, oddýchnime si od mysle a poďakujme sa jej, že nám pomáha vtedy, keď ju potrebujeme. Spoľahnime sa už hlavne na časť v sebe, v našom strede, ktorá sa volá: rozumné srdce – srdce Boha. 

S úctou k nám, ženám i mužom: Andy 

okh. 

–—————-– 

Ak sa cítiš neistou/neistým, ak nie si rozhodnutý, ktorým smerom sa vydať alebo ako vyjsť z toho bludného kruhu, v ktorom sa poslednú dobu točíš, som tu pre Teba, Kamarát. Píš, volaj: 0903 858 930, harmonia.andy@gmail.com, fb: https://www.facebook.com/okharmony1

Andy

 
🙂

Pridaj sa aj ty k téme 🙂

Partner pre telo, myseľ, srdce i dušu

Partner pre telo, myseľ, srdce i dušu

Najkrajší zážitok v mojom živote som mala včera, Kamaráti moji. Milujeme sa. A to mi stačí. Áno, sme sa rozlúčili na nejakú tú dobu: možno na deň, na mesiac, na roky či na celý život…. stretneme sa vtedy, keď sa opäť máme. Práve včas…. naše duše to už dávno vedia a my cítime tak isto. 

Vieme, že je TU pre nás a my pre neho. Každý sme tu jeden pre druhého, áno, ale to puto je ešte silnejšie a hlbšie. Je tu s nami vždy. Vieme, že sme stretli toho partnera našej duše. Vieme, že naše telo len jeho potrebuje, naše myšlienky iba o ňom sú, srdce pre neho bije a cítime aj dušu, že je jedna.

Nič, čo bolo egom tak silno riadené, tam zrazu nie je – náhle zmizla závislosť, bolesť, hnev, žiarlivosť, chcenie či potreba na úrovni mysle. Ostala iba LÁSKA. Tá bezpodmienečná, po ktorej sme tak dávno túžili, nemohli sme ju ale nijak nájsť a pocítiť. Nešlo to, hocijak sme na sebe pracovali.  

Príde ale ten správny okamih, keď sa v každom z nás prebudí. Treba len nechať všetko plynúť tak, ako ide. Nič iné nemáme ROBIŤ. Postupne so všetkým, ako sa prejavujeme, vidieť sa s otvorenými očami, pozerať sa na seba z nadhľadu a si všímať, kto z nás hovorí, kto nás vedie, komu dávame tú možnosť nás v živote viesť: srdcu či ešte egu. Jedine rozlíšiť máme ten POCIT, kedy sme spokojní (aj keď hlava sa všetkému bráni, čo sa akurát deje), a kedy sme na dne (vtedy nás rozum ovláda a sa teší, že nás ešte má v moci, nevzdali sme sa ho, stotožníme sa s ním).  

Akonáhle celú túto divadelnú hru nášho života začneme pozerať zvonka, úprimný úsmev je čím ďalej, tým častejší na našej tvári. Zrazu si všimneme, že žijeme bez strachu – náhle zmizol, neexistuje. Pochybnosti, obavy, bludné myšlienky či nezrelé emócie odišli. Splynuli sme sa s Vesmírom a teší sa celá naša bytosť.

Konečne to nie je iba prechodná záležitosť, čo sme zažívali už aj predtým, keď sa s nami akurát niečo dobré (so súhlasom ega) udialo a na chvíľku sme sa potešili, no v zápätí sme potrebovali ďalšiu dávku tej istej či podobnej “drogy”.  Teraz to je iné. Cítiš, že si DOSPEL. Zjednotil si sa sám so Sebou…. so Sebou – svojou hĺbkou a tým aj s každým a so všetkým na svete. SI V JEDNOTE. Si slobodný. Konečne tak voľný, ako si dávno cítil, že by si byť mal, no sa ti cez žiadny zážitok TU nepodarilo dostať. A teraz zrazu…. JE: fyzická, emočná, myšlienková a spirituálna sloboda. Došli ste. K SEBE.  

Existuje iba láska, ktorá je nehraničná. Túto skutočnosť nevnímate iba cez hlavu a srdce, ale cez všetky vaše bunky aj ne-bunky. VIETE, no nie cez hlavu. CÍTITE, ale nie cez srdce. Je to niekde ešte hlbšie…. všade…. 

A ON je tam s vami. 

okh. 

—————-

V prípade, ak cítiš potrebu sa mi ozvať, lebo ti môžem pomôcť a ťa podporiť pokračovať v prijatí toho, čo ti ego nijak nechce dovoliť, ozvi sa mi tu:

https://www.facebook.com/okharmony1

harmonia.andy@gmail.com

0903 858 930

S láskou: Andy

 

 
🙂

Pridaj sa aj ty k téme 🙂

Otvorenosť, sloboda, autenticita, láska

Otvorenosť, sloboda, autenticita, láska

Cítim sa tak, ako nikdy v živote a cítim sa stále viac a viac ukotvená sama v sebe. Cítim, aké podstatné sú facky od života a cítim sa vďaka nim zo dňa na deň silnejšou. 

Cítim vďaku, ktorá tu už ostáva a cítim hlbokú pokoru voči (ne-)partnerovi, ktorý mi umožnil stať sa stále vedomejšou, silnejšou, slobodnejšou, chápajúcejšou, ale hlavne ženskejšou.

Celé tie roky mi ukazoval moju nestabilitu sama v sebe, to, ako som sa nevážila (hoci jasne, že som si MYSLELA, že už som celkom v poriadku). Cez nekonečné ponižovania som sa začala vážiť a prišla k bodu, keď už naša spoločná cesta momentálne nikam nevedie.

Zajtra sa odstrihneme od seba na 999 rokov a 360 dní…. hehe…. usmievam sa už iba nad touto hrou ega, ktorá dokázala vysloviť pred pár dňami, že sa stretneme o 1000 rokov, len aby zatiaľ nemuselo na sebe nič konkrétneho vnímať, uvedomiť a meniť, a tým aby aj ja som sa uistila vo svojej skutočnej vnútornej sile – ďakujem za tento naozaj úprimný návrh, Peťo…. si mi pomohol uvedomiť si okrem iných aj možnosť byť bez teba veselou, aj keď jasne, že sny či pocity nikdy neklamú, preto sa priznávam: som “iba” človek, ktorý sa nehanbí ani za svoje slzy, chvála bohu už iba zriedkavo: TY NASLEDUJEŠ…. viem-viem: nikdy nebudeš plakať…. však mi je všetko jasné…. máš čas dôjsť aj ty k otvorenosti sa aj k cíteniu emócií celých 999 rokov, aj viac 😉

Veď všetko príde práve včas 🙂 

Konečne sa cítim voľnou tak, ako som sa necítila zatiaľ v živote nikdy. Jasne….- budem mať čo robiť, aby si ma zajtra nevykoľajil opäť z môjho stredu, no tá sviežosť, ktorá vo mne nemohla byť doteraz, je.

Tak ti ďakujem, Láska <3  

V živote sa potrebujeme zoznámiť aj s našimi najväčšími démonmi, ktoré nám ego nedovolí veeeeľmi dlhú dobu vnímať zreteľne. Ak ale spadneme dostatočne hlboko, nemáme inú možnosť, než sa na nich konečne prvýkrát v živote tak naozaj POZRIEŤ. Zoči-voči sa s nimi privítať a dovtedy sa na nich pozerať, kým s nimi nebudeme mať spoločnú reč. Vtedy sa začnú tešiť aj oni spolu s nami a zrazu sa dokážeme smiať sami nad sebou. 

  • Usmejeme sa, keď spravíme nejakú “chybu”, veď už vieme, že môžeme byť aj nedokonalými.
  • Usmejeme sa pri opätovnom vhupnutí sa do ega, lebo si ten moment už všimneme a sa pri tom pristihneme.
  • Usmejeme sa sami nad sebou, ak nás ešte pokúša nejak ohroziť, len aby VYHRALO nad Nami.

Skôr či neskôr ale sa stane jedna zaujímavá vecička: ono sa všimne konečne a mu dôjde, že nemá nad nami moc, kontrolu, lebo už ďalej nepotrebujeme dôkazy k žitiu, strachy nás neovládajú, veď srdce ich nepozná a konáme stále, čo máme – podľa vyššieho vedenia, kde niet pochybností, len jasného vedomia, kde neexistuje manipulácia, iba jednoznačný skutok, pocit či myšlienka, ktorá je tak zrejmá, že v takej chvíli nieže si ego mávne rukou, no ho ani nepočuť…. stiahlo si svoje rožky a čaká na našu výzvu pre neho, aby sa aj ono mohlo aspoň sem-tam prejaviť. Cíti sa ale už vďačné, keďže sme ho objali tou láskou, ktorú potrebovalo, vnímame ho ako rovnocenného partnera, ktorý je nesmierne potrebný v tomto fyzickom svete, no už poznalo svoju pozíciu a je spokojné, keď sa môže aj ono zapojiť do situácií, ktoré sa okolo nás dejú a nám tým aj pomôcť.  

Uľahčil sa nám život a z prežívania sa stalo ŽITIE. Život vidíme inak. Je taký, aký je a prináša nám stále nové a nové možnosti. Ale hlavne: začali sme skutočne CÍTIŤ SEBA – svoje hlboké vnútro bez obáv, v odvahe ŽIŤ tento život taký, aký sme ho vytvorili pre seba. Žiť bez očakávaní, bez obviňovaní, bez námahy a ťažkostí, lebo sa otvorili dvere lásky, odkiaľ prúdi energia slobody, pokoja, ticha, čistoty a kľudu.

  • Kde státím pred tými otvorenými dverami zrazu kvitnú tak nádherne farebné kvietky, ako doteraz nikdy.
  • Kde vidíme tak široký priestor možností, ako egom sa nedalo ani predstaviť.
  • A kde sa ukazujú ďalšie a ďalšie dvierka, cez ktoré hocikedy môžeme prejsť.

V bdelej jasnosti si stále všimneme, ktoré sa nášmu srdcu zapáčia a ich s hlbokým pokojom otvoríme. 

Nebojme sa spraviť ten krok, ktorý cítime, že máme, aj keď niekedy nášmu egu nedokážeme vysvetliť, prečo je potrebný. Skôr či neskôr sa nám všetko vyjasní.

Prajem nám chvíľky na Zemičke v prúde našej duši zažiť. 

Prajem sa naučiť ostať v tej láske, ktorá stále a všade JE. 

Prajem každému z nás CÍTIŤ ŽIVOT v tej prirodzenosti, v akej sa nám aj ukazuje, len ho niekedy v tom zahmlení kvôli spadnutia do roli obete či kata nedokážeme uvidieť. Preto sa nebojme VYKROČIŤ do diaľok nám neznámych a čo sme vôbec niekedy pocítili…. vedzme, že to bola Pravda. Ak sa na pár (tisíc) rokov z nášho spolupracovníka (ega) stane vodca…. nebojte sa…. ono to čisté vedomie sa skôr či neskôr u každého z nás objaví na povrchu a z tej hladiny vtedy raz a navždy zmizne manipulácia, nespokojnosť, bolesť, krutosť, chlad, odmeranosť, žiarlivosť či zlosť. Nahradí ho spokojné a slobodné plynutie, ktorá sa lásky už nebojí. 

Dovolíme si vtedy byť autentickými…. pardon: nebudeme potrebovať TAM si dovoľovať vôbec nič…. veď TAM (ktoré je zároveň TU) sa všetko “iba” SAMO DEJE…. 

Ďakujem ti, Láska <3 

okh. 


V prípade, ak cítiš potrebu sa mi ozvať, lebo ti môžem pomôcť a ťa podporiť pokračovať v prijatí toho, čo sa ti nedarí, ozvi sa mi tu:

https://www.facebook.com/okharmony1

harmonia.andy@gmail.com

0903 858 930

S láskou: Andy

 
🙂

Pridaj sa aj ty k téme 🙂

Prečo zažívame citovú nestabilitu?

Prečo zažívame citovú nestabilitu?

Prečo asi je začiatok partnerstva tak nádherný pre oboch? 

Kam zmizne neskôr tá už raz prejavená blízkosť? 

V našej emočnej nezrelosti bezútešne potrebujeme partnera KVôLI tomu, aby nám DAL, čo sme v detstve nedostávali či vôbec nikdy nedostali. Neboli sme nasýtení láskou, pozornosťou, pevnosťou otca a stabilitou matky. Jemnosť a vyjadrenie pocitov nebolo na mieste. Nezažili sme naplnenosť bezpodmienečnej lásky cez rodičov a teraz ju hľadáme v partnerovi. Dožadujeme sa, aby nám ju DAL. A tak na začiatku partnerského zblíženia sa sa skutočne zblížime. Sme ale v našej obrovitánskej hĺbke tak veľmi zranení, že začneme byť závislí na tých prejavoch od partnera, ktoré sme v detstve od rodičov nedostali a preto aj maličký “nedostatok” z druhej strany v nás vyvolá presne tú istú bolesť, akú sme cítili v detstve.  

Partnerovi začíname vyčítať (hlavne ženy), že nás už určite nemá tak rád, keď nie je s nami skoro vkuse alebo keď sa nás nedotýka neprestajne atď. Ony nemali možnosť uvoľnene cítiť rodičovskú lásku, preto aj v ženskej zrelosti nás často prekvapí potreba kontroly dokonca aj pri intímnom zblížení sa.  

Muži sa zas najčastejšie stiahnu do seba, práve kvôli tomu, že v detstve cez ich najbližšiu osobu také krásne emócie nikdy nezažívali a zrazu nevedia, čo s nimi majú robiť a či si to vôbec zaslúžia. Ich matka im dala strechu nad hlavu, boli nasýtení maximálne jedlom, ale ozajstná blízkosť nebola ukázaná a preto sa ho celý život boja. Akonáhle tá žena pri ňom prejavuje znaky radosti, on sa s tými citmi nedokáže vyrovnať – nepozná ich od matky (nadšenie, naplnenosť či bezpodmienečnú lásku) a preto sa začína od ženy sťahovať do seba, uzavrieť sa a prestať komunikovať o emóciách, ako je zvyknutý na to aj z detstva: nemohol naozaj a bez hanby či ponižovania prejaviť svoje emócie (“Neplač, veď si už veľký chlap.”, “So ženami buď opatrný, nieže ťa využijú.”, “Nelez tam, lebo spadneš.”….). Všetky tieto upozornenia z dobrej vôle zanechali v mužovi hlboké rany a “vedia”, že sa nemôžu žene otvoriť, veď “spadnú”, budú využívaní, a radšej emočne sa neprejavia, nieže sa zrania opäť a ich bude bolieť. 

Vnútorná prázdnota a v detstve nezažitá láska nás vedie k citovej nestabilite. 

Kvôli takýmto a podobným dôvodom sa začíname chovať podľa našich podvedomých vzorcov bez toho, že by sme si ich uvedomovali a pozastavili sa nad nimi, aby sme si ich mohli prepísať cez nové zážitky, ktoré sme si dovolili zažiť práve preto, aby nad nami to podvedomie nemalo ďalej moc. Veď nezdravé programy v nás nám dokážu aj rozbiť to krásne partnerstvo, ktoré by mohlo ďalej žiť, ak by sme si boli vedomí toho všetkého, čo sa nám cez spriaznenú dušu zrkadlí a čo nás ten druhý práve “učí”. 

Akonáhle sa naučíme sledovať v momentoch pre nás nie príliš príjemných, začneme sa k Sebe približovať, chápať sa viac a tým aj partnera, zlepší sa medzi nami komunikácia a pomaličky si dokážeme otvárať aj to naše malé srdiečko, ktoré doteraz muselo žiť v nás bez slov. Začne sa k nám prihovárať, ako nikdy doteraz a tie nové pocity, ktorých sa ešte bojíme, ale sa vedome prekonávame, nám zapáčia, vďaka čomu sa budeme vo vzťahu obidvaja  stále lepšie a lepšie cítiť. 

Všetko je vývoj, ktorý sa neudeje za noc (najčastejšie). Keď sa ale dvaja dostatočne milujú, neexistuje prekážka, ktorú by spoločne nezvládli. 

Pomáhajme si, otvárajme sa a poďme za svoje iluzórne hranice, ktoré nám vložila do vienka iba tvrdá minulosť. 

Začnime sa naplňovať jeden vďaka druhému cez tú bezpodmienečnú lásku, ktorú dávame navzájom, aby sme si mohli všimnúť uzdravujúcu silu v nás. Detské traumy (cez pozretie sa na nich a ich prijatie) odídu a partneri sa ďalej prestanú odďaľovať od seba a začnú zažívať to, čo v živote ešte nikdy: úprimnosť na fyzickom, emočnom, mentálnom a duchovnom poli. 

Aj keď detské krivdy a bezmocnosť odchádzajú niekedy pomaly, uvedomením si ich už naďalej nad nami nemajú moc a preto sa zrazu cítime slobodnejším, kľudnejším, otvorenejším. Napätie sa v nás zharmonizuje do rovnováhy vnútorných energií, telo sa uvoľní, plač odznie a pocítime prvýkrát naozaj SEBA ako pokojnú bytosť, ktorá dáva a prijíma rovnomerne a primerane. 

Zažijeme aj pocit nepotreby ochraňovať sa, nemať stále všetko pod kontrolou, a vyživovanie s harmonizáciou nášho telíčka sa začne v intenzívnej podobe.  

Pokušenia nás prestanú ovládať, nepotrebujeme už dávky energie zvonka, lebo ich už máme dostatok aj my sami. Cítime ten neuveriteľne silný prúd lásky, ktorá sa v nás prebudila k životu. Preto nároky, očakávania a pochybnosti odídu a ich zastúpia tie všetky dary, ktoré sme si zrazu dovolili do nášho života vstúpiť vo forme otvoreného, srdečného, vyrovnaného partnerstva.  

Zároveň sa vďaka našej radosti z novo získanej stability a pevnosti sa pootvárajú aj iné dvere do sveta. Bude iba a iba na nás, ktorú si z nových možností zvolíme a využijeme v dobro nás všetkých. 

Prajem každému z nás uvedomelé žitie v prebudenej láske. 

okh. 


Ak sa z nás niekomu ešte nedarí samému pochopiť a dosiahnuť harmóniu v sebe, som tu práve preto, aby som pomohla, ak mi napíšeš na fb, e-mail alebo mi zavoláš. Milujem svoje posolstvo a tým pri každej konzultácii vám darujem Seba spolu so svojimi skúsenosťami a vedomosťami za primerané finančné dary, aby rovnováha aj tu fungovala.

https://www.facebook.com/okharmony1

harmonia.andy@gmail.com

0903 858 930

Andy

🙂

 
🙂

Pridaj sa aj ty k téme 🙂