Cítim sa tak, ako nikdy v živote a cítim sa stále viac a viac ukotvená sama v sebe. Cítim, aké podstatné sú facky od života a cítim sa vďaka nim zo dňa na deň silnejšou. 

Cítim vďaku, ktorá tu už ostáva a cítim hlbokú pokoru voči (ne-)partnerovi, ktorý mi umožnil stať sa stále vedomejšou, silnejšou, slobodnejšou, chápajúcejšou, ale hlavne ženskejšou.

Celé tie roky mi ukazoval moju nestabilitu sama v sebe, to, ako som sa nevážila (hoci jasne, že som si MYSLELA, že už som celkom v poriadku). Cez nekonečné ponižovania som sa začala vážiť a prišla k bodu, keď už naša spoločná cesta momentálne nikam nevedie.

Zajtra sa odstrihneme od seba na 999 rokov a 360 dní…. hehe…. usmievam sa už iba nad touto hrou ega, ktorá dokázala vysloviť pred pár dňami, že sa stretneme o 1000 rokov, len aby zatiaľ nemuselo na sebe nič konkrétneho vnímať, uvedomiť a meniť, a tým aby aj ja som sa uistila vo svojej skutočnej vnútornej sile – ďakujem za tento naozaj úprimný návrh, Peťo…. si mi pomohol uvedomiť si okrem iných aj možnosť byť bez teba veselou, aj keď jasne, že sny či pocity nikdy neklamú, preto sa priznávam: som “iba” človek, ktorý sa nehanbí ani za svoje slzy, chvála bohu už iba zriedkavo: TY NASLEDUJEŠ…. viem-viem: nikdy nebudeš plakať…. však mi je všetko jasné…. máš čas dôjsť aj ty k otvorenosti sa aj k cíteniu emócií celých 999 rokov, aj viac 😉

Veď všetko príde práve včas 🙂 

Konečne sa cítim voľnou tak, ako som sa necítila zatiaľ v živote nikdy. Jasne….- budem mať čo robiť, aby si ma zajtra nevykoľajil opäť z môjho stredu, no tá sviežosť, ktorá vo mne nemohla byť doteraz, je.

Tak ti ďakujem, Láska <3  

V živote sa potrebujeme zoznámiť aj s našimi najväčšími démonmi, ktoré nám ego nedovolí veeeeľmi dlhú dobu vnímať zreteľne. Ak ale spadneme dostatočne hlboko, nemáme inú možnosť, než sa na nich konečne prvýkrát v živote tak naozaj POZRIEŤ. Zoči-voči sa s nimi privítať a dovtedy sa na nich pozerať, kým s nimi nebudeme mať spoločnú reč. Vtedy sa začnú tešiť aj oni spolu s nami a zrazu sa dokážeme smiať sami nad sebou. 

  • Usmejeme sa, keď spravíme nejakú “chybu”, veď už vieme, že môžeme byť aj nedokonalými.
  • Usmejeme sa pri opätovnom vhupnutí sa do ega, lebo si ten moment už všimneme a sa pri tom pristihneme.
  • Usmejeme sa sami nad sebou, ak nás ešte pokúša nejak ohroziť, len aby VYHRALO nad Nami.

Skôr či neskôr ale sa stane jedna zaujímavá vecička: ono sa všimne konečne a mu dôjde, že nemá nad nami moc, kontrolu, lebo už ďalej nepotrebujeme dôkazy k žitiu, strachy nás neovládajú, veď srdce ich nepozná a konáme stále, čo máme – podľa vyššieho vedenia, kde niet pochybností, len jasného vedomia, kde neexistuje manipulácia, iba jednoznačný skutok, pocit či myšlienka, ktorá je tak zrejmá, že v takej chvíli nieže si ego mávne rukou, no ho ani nepočuť…. stiahlo si svoje rožky a čaká na našu výzvu pre neho, aby sa aj ono mohlo aspoň sem-tam prejaviť. Cíti sa ale už vďačné, keďže sme ho objali tou láskou, ktorú potrebovalo, vnímame ho ako rovnocenného partnera, ktorý je nesmierne potrebný v tomto fyzickom svete, no už poznalo svoju pozíciu a je spokojné, keď sa môže aj ono zapojiť do situácií, ktoré sa okolo nás dejú a nám tým aj pomôcť.  

Uľahčil sa nám život a z prežívania sa stalo ŽITIE. Život vidíme inak. Je taký, aký je a prináša nám stále nové a nové možnosti. Ale hlavne: začali sme skutočne CÍTIŤ SEBA – svoje hlboké vnútro bez obáv, v odvahe ŽIŤ tento život taký, aký sme ho vytvorili pre seba. Žiť bez očakávaní, bez obviňovaní, bez námahy a ťažkostí, lebo sa otvorili dvere lásky, odkiaľ prúdi energia slobody, pokoja, ticha, čistoty a kľudu.

  • Kde státím pred tými otvorenými dverami zrazu kvitnú tak nádherne farebné kvietky, ako doteraz nikdy.
  • Kde vidíme tak široký priestor možností, ako egom sa nedalo ani predstaviť.
  • A kde sa ukazujú ďalšie a ďalšie dvierka, cez ktoré hocikedy môžeme prejsť.

V bdelej jasnosti si stále všimneme, ktoré sa nášmu srdcu zapáčia a ich s hlbokým pokojom otvoríme. 

Nebojme sa spraviť ten krok, ktorý cítime, že máme, aj keď niekedy nášmu egu nedokážeme vysvetliť, prečo je potrebný. Skôr či neskôr sa nám všetko vyjasní.

Prajem nám chvíľky na Zemičke v prúde našej duši zažiť. 

Prajem sa naučiť ostať v tej láske, ktorá stále a všade JE. 

Prajem každému z nás CÍTIŤ ŽIVOT v tej prirodzenosti, v akej sa nám aj ukazuje, len ho niekedy v tom zahmlení kvôli spadnutia do roli obete či kata nedokážeme uvidieť. Preto sa nebojme VYKROČIŤ do diaľok nám neznámych a čo sme vôbec niekedy pocítili…. vedzme, že to bola Pravda. Ak sa na pár (tisíc) rokov z nášho spolupracovníka (ega) stane vodca…. nebojte sa…. ono to čisté vedomie sa skôr či neskôr u každého z nás objaví na povrchu a z tej hladiny vtedy raz a navždy zmizne manipulácia, nespokojnosť, bolesť, krutosť, chlad, odmeranosť, žiarlivosť či zlosť. Nahradí ho spokojné a slobodné plynutie, ktorá sa lásky už nebojí. 

Dovolíme si vtedy byť autentickými…. pardon: nebudeme potrebovať TAM si dovoľovať vôbec nič…. veď TAM (ktoré je zároveň TU) sa všetko “iba” SAMO DEJE…. 

Ďakujem ti, Láska <3 

okh. 


V prípade, ak cítiš potrebu sa mi ozvať, lebo ti môžem pomôcť a ťa podporiť pokračovať v prijatí toho, čo sa ti nedarí, ozvi sa mi tu:

https://www.facebook.com/okharmony1

harmonia.andy@gmail.com

0903 858 930

S láskou: Andy

 
🙂

Pridaj sa aj ty k téme 🙂