Dovolíme si lásku na Zemi zažiť?

od dvojplamene.okharmony.eu | feb 17, 2019 | Ego vs. Láska, Z duše prišli

“Otevřeme-li se lásce, otevíráme se zároveň i bolesti ze ztráty. Je bezpečnější zůstat uzavřený a nikdy tuto bolest neprožít. Potom ale žijeme bez lásky. Takže to bolí tak jako tak. Jestliže bolestí projdeme, rozpustí se. Jestliže jí neprojdeme, zůstane v nás celý život. Bolesti z lásky se nelze nijak vyhnout.”

———————

Rada vám všetkým na ceste svojho sebaspoznávania, naďalej pomôžem v rozšifrovaní svojho vnútra. Veď  V TOM SOM DOMA – pre vás.

S úctou a rešpektom. 

Nájdeš ma tu: 

0903858930, harmonia.andy@gmail.com,       

fb: https://www.facebook.com/okharmony1 

Možnosti výberu našej komunikácie:   

• buď cez fb chat    
• telefonicky    
• videohovorom alebo     
• osobne v okolí KE    

Ďakujem ti, že si tu bol/a so mnou. Pridaj sa aj na budúce.  

S láskou k tebe: Andy

Priprav sa na Nový Život. Lebo: NEBO sa začína na ZEMI. TERAZ.

Dilema medzi vášňou a istotou a jej riešenie – 1.časť

od dvojplamene.okharmony.eu | feb 14, 2019 | Ego vs. Láska, Z duše prišli

Najčastejšie žijeme v našich vzorcoch, ktoré sme “dostali” od rodičov. Podvedome si vyberáme partnera, ktorý nám ukazuje buď našu mamku či ocka a pri ňom môžeme žiť ďalej tie programy, ktoré v našej v hĺbke sú zakorenené, alebo nám príde do cesty taký človek, ktorý nám zbúrava všetky presvedčenia, podľa ktorých nevedome žijeme. Je na nás (a hlavne na našej uvedomelosti), ako na takých partnerov zareagujeme. 

Ak si vyberiem takého, pri kom budem v pohode a kľudne môžem žiť ďalej svoje programy, teda sa bude podobať na moju matku či otca, sa budem cítiť v bezpečí, lebo viem, čo môžem očakávať. Súčasne sa s tým pocitom po krátkej dobe objaví aj nuda, keďže v tom vzťahu žiadne riziko nevznikne.

Vypočítateľnosť bez vášne je nudná. 

Ak si ale vyberiem ísť ako keby PROTI svojim rodičom a do cesty mi príde partner, ktorý mi búra  všetky moje doterajšie presvedčenia, vo vzťahu bude dominovať obrovská túžba a vášeň, ktorá dlhodobo tiež nedá žiť. Príde strach o svoje bezpečie, lebo všetko je nevypočítateľné. Ten, kto nie je zvyknutý kvôli stálej istote pri rodičoch na trošku adrenalínu, ho po čase bude doslova desiť takéto partnerstvo. Tu je každá ďalšia minúta prekvapením, čomu on nie je zvyknutý. Jeho vnútornej mentalite je takýto život až “príliš”.  

Ani jeden extrém nie je prospešný pre dlhodobý vzťah. Potrebné je zažívať z jednej strany tú istotu, ktorá nám dáva vnútorný pokoj vďaka tichu, a na druhej strane aj vášeň a dobrodružstvo, ktoré nám dávajú tak isto vnútorný pokoj, ale vďaka tomu, že cítime život v našich žilách prúdiť a naše každodenné povinnosti obohacuje tá šťava, cez čo sa cítime stále živými. 

Aj dobrodružstvo, aj pocit istoty je úžasný zážitok. Nestačí ale ani ich kombinácia bez umenia s nimi pracovať. Kým ich nemáme uvedomené obidve, náš život bude plný strachov. Aby to tak nebolo, je potrebné vidieť súvislosť medzi partnerom a rodičom. Ak vieme, PREČO máme pri sebe práve toho terajšieho partnera, je super, lebo tým v krízových situáciách chápeme našu reakciu na podnety vychádzajúce od tej druhej strany. Jedine tak vznikne umenie šťastia. Dve časti treba zažívať celistvo.  

Asi ste si všimli, že je reč (ak ho chceme pomenovať “moderne”) o ženskej a mužskej časti v nás. Akonáhle si vedome začneme žiť Seba, partnerstvo začne byť zázračnou úplnosťou, kde ani jeden z aspektov nebude dlhodobo dominovať, ale sny aj každodennosť sa stanú prirodzenosťou bez obáv a pochybností. Vznikne DôVERA.  

Ako môžeme dilemu medzi túžbami a bezpečím vyriešiť? 

Na začiatku vzťahov stupeň tepla, ktorý zažívame, je na vysokom leveli. Neobjavuje sa neistota. Sme otvorení srdcom a všetko sa nám darí. Nevieme ani, prečo, ale nás nedesí tajuplnosť celého vzťahu, ani to, že nevieme, čo sa udeje v ďalšej sekunde. Žijeme. Cítime Život. Tešíme sa a neriešime znepokojovane zajtrajšok. Vieme, že príde a vieme, že sa vyrieši. Sme proste OTVORENÍ v srdci a preto ŽIJEME.  

Po nejakej dobe stretávaní sa, keď už spolu žijeme a pekne riešime všetky úlohy, ktoré nám do cesty prichádzajú, sa objaví silnejšia lekcia (stavba domu, opravy okolo bývania, záhrady, narodí sa dieťa, škola a iné “podstatné” záležitosti), ktorá stlačí náš gombík podvedomého strachu a nás hodí zo srdca do stavu nekončiaceho rozmýšľania. Prevezme nad nami kontrolu ego. Začneme fungovať podľa zarytých vzorcov správania a sa ani nenazdáme, bojujeme medzi sebou o post, o pravdu, o moc…. o to, kto je silnejší a čí NÁZOR vyhrá. Spadli sme do sveta, kde partner je konkurentom, ako boli naši rodičia. Bojovali sme aj s nimi za našu slobodu, za svoj názor, pohľad na svet, lásku či dokonalosť. 

Dostáva sa do pozadia žena, muž a VZŤAH. Koncentrujeme sa na problémy a ani sa nenazdáme, sme zatiahnutí do obáv podobných tých, ktorými sme boli konfrontovaní v detstve. Nastáva nepokoj a pocit bezmoci, neistoty. 

Vášeň už nie je podstatná. Rozprávame sa medzi sebou hlasnejšie, veď sa naše srdcia vzdialili od seba. Radosť odchádza. Vyhasne túžba po milovaní, ostane len rýchly sex a povinnosti, veď srdce sa uzavrelo a myseľ nemá čas na nadzmyslové veci, ktoré dušu obohacujú.  

Zabudli sme na to, kým sme. Ocitli sme sa v roli “vážnych dospelých”. 

Veľa energie tu vyprchá zbytočne, my si to ale nevšímame. Vážni dospelí sa predsa nebudú zaoberať s takými intímnosťami, ktoré dušu potešia a vďaka tomu nastáva ľahkosť a pribúda energia. 

Veľa času trávime zabezpečením si istôt. Nie je medzi srdcom a mysľou rovnováha. Výsledok vidíme skoro na každom kroku: vzťahy sa rozpadajú. Odcudzíme sa bez duševnej blízkosti…. biorobot predsa nemrhá čas POCITMI…. hmmmm…. škoda, že vďaka strachom z pustenia ega a ovládnuť sa cez naše vnútorné POCITY neostane čas na HĹBKU a BLÍZKOSŤ, ktoré nám dávajú OZAJSTNÚ ISTOTU VZŤAHU a tým celého Života. 

Keď vyprchá vášeň, zmizne Život – bez duše partnerstvo umiera. Bez erotiky a vedomej intimity polarita medzi partnermi zmizne. Nežijeme, len prežívame. Tu sa nezmestí bezstarostná radosť, unesenosť, omámenie, nadšenie, smiech, vášeň.  

Vyhoreli. Prežívajú.

Nevedome tú svoju odhodenú a zakázanú časť hľadajú a kompenzujú inde – cez závislosti: doping vďaka jedlu, cigarety, domácich zvierat, behu, prírody, práce, oddychu, shoppingu, megalománii, peniazom, šaškovania, sexu, porna, dokazovaní si svojej dokonalosti, pocitu vlastnej dôležitosti atď., atď., atď., atď. 

Hoci zo začiatku sme sa hupli do vzťahu vášňou, do práce tiež, do zdokonalenia sa, všade sme to boli MY. Robili sme, robili sme, ro….bi….li….sme…. a roooo….biiii….liiii….smeeee…. a ….  

Odišla túžba. Kam? Kde sa stratila zrazu? 

Umrela kvôli tlačeniu na ISTOTU CEZ MYSEĽ. Stereotyp bez radosti si spravila svoje. Platíme daň za ne-autentickosť. Každý deň robiť všetko tak isto, len aby sme mali ISTOTU…. hmmmm…. istotu? V tom, že takýmto prístupom určite zomrie nielen vzťah, ale aj naša duša. A bez duše človek dlho neprežije…. 

Stratili sme kontakt s našou živou, čulou a citlivou časťou. Stratili sme Seba v ne-bdelosti. Prítomnosť bez uvedomelosti tejto chvíle nemôže existovať. Vpadli sme do bludného kruhu zvyku a tu bez nadšenia z nás vymiera radosť. Sme v jednej domácnosti s niekým, len už ani nevieme, PREČO. Zabudli sme osviežiť vzduch a dýchať ten pach ide ťažko, ba po uvedomení si toho už aj s nechuťou. 

Samozrejmosť zabila Život. 

Pri behaní si tých našich kolečiek sme zabudli vidieť Slnko, tešiť sa mu, ako na začiatku. Slniečko sa stalo samozrejmosťou. Radosť sme si zabudli všímať tak, ako naše povinnosti. Prestala fungovať láska k prirodzenosti. Samozrejmosti sme nechali prevziať kormidlo. A bez vedomej lásky k tomu, čo robíme, ona vyprchá. Zvážneli sme natoľko, že sme pozabudli na vášeň. Na Život. Na Seba. 

Dobrá výhovorka je mať istotu. Len nie pre dušu. Na to nezabudnime. 

…. ďalej pokračujeme onedlho, milí Kamaráti, aby sme odhalili ešte pár podstatností ohľadom našej témy: ako ostať z každej strany ŽIVÝM. 

okh. 

–-–——–——-– 

Rada vám všetkým na ceste svojho sebaspoznávania, naďalej pomôžem v rozšifrovaní svojho vnútra. Veď  V TOM SOM DOMA – pre vás.

S úctou a rešpektom. 

Nájdeš ma tu: 

0903858930, harmonia.andy@gmail.com,       

fb: https://www.facebook.com/okharmony1 

Možnosti výberu našej komunikácie:   

• buď cez fb chat    
• telefonicky    
• videohovorom alebo     
• osobne v okolí KE    

Ďakujem ti, že si tu bol/a so mnou. Pridaj sa aj na budúce.  

S láskou k tebe: Andy

Priprav sa na Nový Život. Lebo: NEBO sa začína na ZEMI. TERAZ.

Z egorobota do Človeka v spokojnom vzťahu alebo Fázy premeny zo sebeckej húsenice na slobodného motýľa

od dvojplamene.okharmony.eu | feb 7, 2019 | Ego vs. Láska, Z duše prišli

Obdobia, cez ktoré prechádza KAŽDÝ človek, ktorý sa dostane do vedomého stavu otvorenia sa k svetu, sú štádiá premeny nášho vedomia v najkratšej verzii nasledovné: 

1. Húsenica 
2. Kukla 
3. Motýľ 

Priebeh, význam a ponaučenie z týchto fáz 

Žijeme náš každodenný dospelý život podľa naučených programov až do doby, kedy sa začne ozývať náš vnútorný hlas, ktorému zo začiatku nedávame veľký dôraz. Čím ďalej sa nám v živote nedarí, tým viac sme ako keby tlačení pohnúť sa z tohoto zabehnutého miesta. Vtedy sa z nevedomého štádia nášho vývoja postupne dostávame do našej vedomejšej až vedomej formy, kde sa narodí Človek. Predtým sa ale trošku každý z nás potrápi. Prečo a ako? Vysvetlíme. 

1. Húsenica – v tomto období našej cesty vývoja z egorobota do Človeka sme na štartovacej čiare, kedy sa naša osobnosť prejavuje výrazne sebecky a potrebujeme dokázať našu potrebu bytia niekedy aj (skoro doslova) cez mŕtvoly, aby sme si mohli aspoň MYSLIEŤ, že sme niekým – až tak malú sebaistotu a sebahodnotu máme voči sebe. Takýmto dokazovaním si vlastnej identity ostatným sme závislí na ich mienke…. bez nich nedokážeme fungovať. Na obraze húsenice si môžeme predstaviť, ako žerie všetko okolo seba, k čomu sa len dostane a nezaujíma ju nič okrem toho, aby bol nažratý neprestajne aj na úkor ďalších húseníc či iných živočíchov okolo seba. Sme sebacentrickí a sebeckí, potrebujeme sa ukazovať navonok, aby sme sa niekým mohli cítiť, lebo si nedôverujeme. 
2. Kukla – Ocitneme sa v strede niečoho, ako keby giganticky obrovského nič. Alebo niekto toto obdobie pociťuje, že sa dostal do hustého lesa, odkiaľ sa mu zdá, že žiadne východisko nevedie von (hoci vieme, že každý les má aj svoju hranicu, za ktorou bude nasledovať lúka, cesta alebo jazero). Cítime sa tu osamelí, ako nikdy predtým v živote. Je jedno, koľko ľudí nás obklopuje, sme sami a nikto nám nedokáže pomôcť. Lenže najväčší problém ani netkvie v tom, koľkí stoja pri nás – hlavný dôvod našich častých depresívnych stavov je v nenachádzaní už toho (iluzórneho) pokoja, kde sme sa predtým ZDRŽIAVALI. Chceme sa dostať naspäť do tej automatizovanej, bezstarostnej predošlej fáze, kde AKOŽE sme nemali žiadne problémy. Nemôžeme. Uzatvárame sa do ulity viac a viac. Žena je schopná tu aj celý les vysekať, takú silu v sebe zrazu nachádza. Muž sa zjemňuje postupne a cez sebareflexiu sa začína VIDIEŤ. Cítia, že v čom žili, ich už nenapĺňa a aj to je im jasné, že koniec cesty je ešte ďaleko. Dozrievame, lebo už vnímame náznaky možnosti lietania. Neveríme ale ničomu a preto nechceme nič ani POČUŤ – lenže to už nejde. Kukla nás zoviera stále silnejšie, ako rastie naše vedomie cez tie skúsenosti, cez ktoré nás Život učí zosilnieť sa zvnútra. Rastie vnútorné napätie. Kvôli samote a nedostačujúcimi náhradami skutočnej bezpodmienečnej lásky sme nútení odložiť svoje doterajšie VZORCE SPRÁVANIA spolu s RACIOM, ktorých sme sa silou-mocou držali a sa musíme otvoriť k svetu, nech sa nám to zdá hocijak ťažké vykonať. Ego sa nás ešte chce zmocniť, srdce ho už ale začína VIDIEŤ. Nasleduje OTVORENIE SA – kukla sa puká, jej steny praskajú od Nového Človeka, ktorý sa z tmy rodí a sa chystá z miesta tesného a obmedzeného vyletieť. Krídla mu trčia von, je schopný sa už nadýchnuť čerstvého vzduchu. Z húsenice cez zakuklenie sa stáva 
3. Motýľ – narástli mu krásne farebné krídla, vďaka ktorým môže vzlietnuť do kraja, kde srdce rozpráva a autenticita žije.  

Samozrejme, môžeme zotrvávať aj dlhšie v tej tme, keď sa nám ešte zdá, že by silné lúče slniečka naše oko nezvládlo. Môžeme si to MYSLIEŤ. Život nás tak či tak donúti ten kút černoty zanechať. Keď sami potrebný krok nespravíme, duša sa cez telo musí prejaviť. Rôzne zdravotné problémy nás zavedú buď k našej skutočnej bytosti tu na Zemi, alebo budeme musieť odísť do ďalších dimenzií, keďže sme tú našu životnú lekciu nezvládli a sme nepostúpili do ďalšieho ročníka. 

Moje ego bolo tiež strašne silné a musela prísť poriadne ťažká skúška, aby som sa nakoniec pokorila. Teraz už som vďačná chorobám, veď bez ich prejavení sa by som sa nedokázala vymaniť zo zvierania môjho srdca od bolesti. Teda už vieš, ktorý smer som si vybrala: namiesto zbláznenia sa v tej nekonečnej tme som si pootvorila dvierka na mojej kukle a nesmelo som sa podívala do Svetla. Teším sa mojej odvahe stať sa motýľom, ktorý teraz môže povzbudiť aj ďalšie hanblivo či bojácne vykukujúce bytôstky z temného lesa, aby kráčali ďalej, aj keď zatiaľ nevedia, čo na nich čaká – tu je ukrytá DôVERA v Život samotný cez Vesmírne Zákony.

Dvere možností treba otvoriť, inak Svetlo do tmy vojsť nemôže. Aj keď strach je silný vodca (kým mu dávame svoju moc do rúk), predsa zažitím toho najhoršieho sa človek prebudí. Ani mňa nenechal život odísť. Počula som jeho hlas, aby som sa vzchopila, lebo tu mám ešte plno práce. Budem musieť pomáhať ľuďom stať sa silnejším. A tak sa to aj presne deje. Ďakujem, Život…. 

Avšak: kto sa aj v bráne smrti bojí, neprestáva sa obávať a strachovať, je zbabelý. Aj to je ale rozhodnutie. Keď niekto trvá na tom, aby ho aj pri konci svojej pozemskej cesty viedlo ego…. však aj ďalší život existuje…. možno sa vtedy poučí a sa rozhodne múdrejšie. Príležitostí je dosť a je iba na nás, s ktorou stranou budeme koketovať ďalej: ostávame v mysli alebo sa už odvážime rozmýšľať svojim srdcom…. budeme na seba príliš tvrdí, prísni v perfekcionizme, alebo svojej duši dáme zelenú prejaviť sa naplno. 

Ja som si Život vybrala v jeho plnej farebnosti.  

Povedala som si: “Ok, Život. Vyhral si nad mojim egom. Ostávam TU žiť odteraz život taký, že by sa moja každá jedna bunka stále tešila a bola spokojná s mojimi rozhodnutiami. Nechávam sa viesť mojim vnútorným hlasom. Nebudem ho chcieť za každú cenu prekonať a si MYSLIEŤ, že sa TO donekonečna dá. Teraz už viem: niet nad prírodnými zákonmi. Nech príde, čo má prísť…. prestávam sa stotožňovať s egom…. áno, poučila som sa: pokyny srdca ego prekonať dlhodobo nedokáže.” 

Cítila som jednu vec naisto: od tejto chvíle sa ničoho nebojím a ma nikto na svete nedokáže zastaviť pri mojich snoch. Keď sa ku mne moje vnútro ozve, mu uverím a ten pokyn s trpezlivosťou splním.  

Cítila som v sebe silu, ktorá moje krídla naviedla k vyslobodeniu sa z okovy minulých zranení. Ponechala som na nich, že by sa otvorili. Zverila som sa na Život. A dobre som spravila. Začali sa mi postupne ukazovať tie cesty, ktoré som predtým kvôli egu nemohla vidieť: čistá láska, úcta jeden k druhému, vďačnosť za samotný Život a za to, že môžem poznať svojho Dvojplameňa…. všetky možnosti k posunu vo mne vyvolali pokoru k Sebe, k Nemu aj k Životu.  

Zmenila som sa a postupne sa mením ďalej. Máme šancu, len či sa jej schopíme…. Všetko je o našom rozhodnutí, ibaže je rozdiel, z ktorej pozície sa do neho pustíme: vedie nás ego alebo už srdce. 

Nebojme sa vykuknúť z kukle a uzrieť ten farebný svet aj zhora. Nadhľad nám umožní VIDIEŤ VIAC. 

K tomu, aby sme lepšie videli, niekedy také veci treba NAVŽDY zanechať, ktoré sme NIKDY NECHCELI. Bez týchto odľahčení ale nevzlietneme. Ostaneme na Zemi a vidieť INAK bude navždy iba túžbou, nie realitou. Niekedy tlačíme na seba egom, CHCEME vzlietnuť z pozície obete alebo kata a nejde nám nijak pochopiť a pustiť presvedčenie, že jedine odľahčene nás krídlo unesie. Až z výšky budeme vidieť na zemi to, čo za rohom stále bolo, len kvôli nízkej perspektívy sme ho zahliadnuť nemohli. Z výšky máme možnosť uvidieť oveľa viac z celku, ktorá v podstate tam stále bola, JE, aj bude. 

• Len či si DOVOLÍME uzrieť VIAC? 
• Len či sa ODHODLÁME vystrieť krídla a zanechať tú “bezpečnú” ulitu za sebou? 

Zvýši sa naša DôVERA a ODVAHA RISKOVAŤ EGO natoľko, že vykukneme z tej samoty, ktorá nás už tlačí, predsa len rozprestrieme pomaličky krídla a sa POZRIEME z výšky na celý svet, aby sme z neho uvideli väčšiu časť naraz? 

Hľadať ten “istý” projekt a bezpečné vyžitie všetkého racionálne (teda cez ego) sa dá, len sa neoplatí. Cez rácio nikdy nedôjdeme k nášmu skutočnému poslaniu.

Jedine, keď si vystrieme krídla a prvýkrát vzlietneme, prídeme k tej skúsenosti, že my vieme lietať. Nie predtým. A jedine z toho nadhľadu sa nám objaví celok, ktorý sme predtým nemohli vidieť. Opačne NIKDY.

Tu prichádzajú nápady, ktoré nás nadchnú a šajnu nemáme, ako z jeho uskutočnenia vyžijeme, ale už CÍTIME, že MUSÍME kráčať tým smerom. Priťahuje nás niečo a vedie. Za rohom (čiže za riskom nášho ega) nás čaká zázrak. Len tam treba dôjsť. Letom sa tam premiestnime rýchlejšie a ľahšie, bez menej prekážok, aj s väčšou slobodou a voľnosťou. 

Stále sa dá dosiahnuť vyšší existenčný level, no pred každým schodom musíme vystúpiť o jeden stupienok vyššie. Na tom istom stupni nenájdeme iný život. 

Moje nadšenie ukazuje ten správny smer. Nenájdeme ho ale v mysli, hocijak dlho budeme hľadať. Môže prísť jedine v uvoľnení sa z kukle po tom, čo sme riskli pád a celý náš život sme dali do rúk vyššej moci (než ego  má). 

Cez racio sa nedá navigovať Život, iba prežívanie. Buď nás vedie chcenie alebo náš skutočný sen. Splnenie sna dosiahneme POMOCOU racia, nie ale vďaka nemu. POCITY ukazujú ten najlepší smer a tam sa máme odvážiť vydať. Dobré rozhodnutia stále prichádzajú cez prvotnú myšlienku. 

Muž potrebuje dôveru ženy. On v sebe prirodzenú dôveru nemá. Má ju v sebe žena, ktorá ho k cieli práve cez tú dôveru dovedie. Takéto prepojenie ale v období húsenice nie je možné. Jedine vzlietnutím obidvoch nad racionalitu dôjdu k svojmu vnútornému vedeniu. A jedine tam je možná spolupráca medzi mužom a ženou. Predtým nie. Predtým je iba boj o post lepšieho. Tu už neexistuje žiadny lepší alebo horší. Je iba spolupatričnosť, lebo obidvaja nielen MYSLIA, ale aj VEDIA a CÍTIA: jeden bez druhého nie je úplný, aj keď môže byť celistvý, mať v sebe zladené mužsko-ženské energie, sám nedokáže to, čo spoločnými silami dvaja, keď majú ten istý smer. Nie vedľa seba, oddelene chodia, ale žijú jeden pre druhého, spoločne. Taká je cesta Dvojplameňov. 

Ak nezískam skúsenosť, túžby ma budú prenasledovať do konca môjho života. Keď ich nesplním, celý život budem nespokojný s otáznikom v hlave: “Čo by bolo, keby….?” 

Kým teda som? Som tým, čo svetu dám. 

Cesta muža je tá, aby sa odvážil a sa mohol ukázať svetu – aj svojej partnerke. Primerane svojej autenticity je pochopiteľný pre ženy. Nech sa žiadny muž nečuduje, keď nemá svoje srdce otvorené, rozpráva iba cez rozum a žena ho tak nechápe. Ani nemôže. Ona CÍTI (aj keď “iba” podvedome) jeho obmedzenosť, a vie, nakoľko je k nej úprimný. Podľa toho on dostáva reakciu. Spokojná žena sa narodí pri celému Človeku odovzdanom mužovi. Biorobot nech neočakáva od partnerky jej úplnú odovzdanosť smerom k nemu, keď sa ani on neodovzdal na 100% svojim snom. 

Keď on začne hľadať ženu k sebe, so 45%-nou radosťou k životu nestretne HOTOVÚ Ženu (naopak to platí tak isto, samozrejme). Takýmto postojom s ním ona môže byť šťastná len na tých 45%, nie viac. Ona sa cíti ženou pri ňom od toho, že jej umožní pochopiť ho, môže sa mu odovzdať, tým aj ho načúvať a si všímať, milovať a dôverovať. V ktorom vzťahu si to muž nepripustí, ani ona si nie je schopná dovoliť byť šťastnou a uvoľnenou, trápi sa a nemá šancu žiť Ženu v plnosti. Závisia od seba (v dobrom slova zmysle). Aj keď sami žiť už vedia a takýto vzťah už nie je o ego-lipnutí, predsa prirodzená závislosť, ktorá potrebuje zdieľanie svojho vnútra jeden druhému, cez ktorý si navzájom pomáhajú, figuruje. Nedá sa spojiť s človekom, ktorý je neprístupný. Je to jednoducho nonsens aj logické pravidlo.

Jedine cez prevzatie ZODPOVEDNOSTI na seba za celého Človeka ako spirituálnu bytosť sa dostane každý z nich k sebe a zároveň aj jeden k druhému. Bez toho sa vzťah nemôže nazývať vzťahom. Maximálne vedľa-žitím. A tým sú na celej škále života v sebaklame. 

Všimnime si, ktorý muž má skvelý vzťah…. ten, ktorý je OTVORENÝ celou svojou dušou k žene, ktorú miluje, alebo ten, kde sa žije iba na hladine bez hĺbky? Bez úprimnej dôvery je blízkosť nemožná. Žena sa nemá ku komu pripojiť, keď muž nepozná aj svoje tienisté vnútro, nevie, že môže robiť aj chyby, že dokonalosť nutná nie je, ba práve zraniteľnosť sa cení.  

Nie je možné skutočne ŽIŤ, kým dušu nenecháme prejaviť sa. Budeme sa len klamať, kým nám telo neukáže DOSŤ a nedá nám ultimátum: “Buď sa zmeníš, alebo zomrieš.” 

Kým on neriskne svoje celé vnútro, neukáže sa nahý a nesprístupní celú svoju dušu svetu, nemôže byť istý ani v žene, či ho naozaj miluje a či si ona spojenie s ním myslí vážne. Veď necíti. Bez citlivosti len myslieť dokáže a lásku vysvetliť mozgom sa nedá. Aj keď pre neho rozprestrieť krídla znamená RISKNÚŤ svoje srdce a tento krok je jeho najväčšou nočnou morou, bez toho kroku slobodný NIKDY nebude. Bez risknutia svojej celej duše on nepríde na to, či ho partnerka v skutku miluje alebo nie. Stále bude na pochybách.

Ženina prirodzená potreba je prepojiť sa s milovaným mužom (aj mužova, samozrejme, len on túto svoju potrebu necíti až tak jednoznačne, ako ona, kým svoje srdce drží pod zámkom), ale ak nemá s kým, zo vzťahu odchádza…. ledaže by sa znásilnila ona sama sebou a by sa vzdala ona svojej duše tiež – v takých prípadoch sa potom objavujú ženské problémy (cysty, myóm, zrasty na vaječníkoch, spadnutá maternica, endometrióza atď.). 

Tak si vyberme…. možnosti sú stále a čas tak či tak prejde. Náš celý život stojí na tomto jednom jedinom ROZHODNUTÍ: DOVOLÍME si žiť život celistvý v slobode a láske alebo nie? 

“Poletím.” – povedala húsenička. 

Všetci sa smiali. 

Všetci – okrem motýľov….” 

okh. 

–———–————–—–  

Rada vám všetkým na ceste svojho sebaspoznávania, naďalej pomôžem v rozšifrovaní svojho vnútra. Veď  V TOM SOM DOMA – pre vás.

S úctou a rešpektom. 

Nájdeš ma tu: 

0903858930, harmonia.andy@gmail.com,       

fb: https://www.facebook.com/okharmony1 

Možnosti výberu našej komunikácie:   

• buď cez fb chat    
• telefonicky    
• videohovorom alebo     
• osobne v okolí KE    

Ďakujem ti, že si tu bol/a so mnou. Pridaj sa aj na budúce.  

S láskou k tebe: Andy

Priprav sa na Nový Život. Lebo: NEBO sa začína na ZEMI. TERAZ.

Partneri duše sa liečia navzájom

od dvojplamene.okharmony.eu | feb 2, 2019 | Ego vs. Láska, Z duše prišli

Jeden z najväčších zázrakov bytia je ten, keď v druhom človeku uvidíš sám seba, cítiš sa doma a tvojej duši už nič nechýba (max. ego sa búri kvôli zrkadleniu sa). V tvojom vnútri nastal pokoj. 

Pozrieš sa do jeho očí a sa v nich uvidíš tak jasne, ako nikdy nikde a v nikom v tvojom živote doteraz. Došiel si. Vieš, že ďalej hľadať už NIKDY nemusíš. V jeho duši spoznáš seba. Obidve srdcia sa otvoria a nastane rozpamätanie sa vašej spoločnej Cesty. 

Duše sa vrátili domov, našli sa opäť. Zjednotili sa. Nič im nechýba. Cítia, že sú Doma. A sa zamilujú do pocitu úplnosti. 

Ako ale dni bežia, čoraz častejšie sa stáva odzrkadlenie nielen tej lásky, ktorá medzi vami je, ale aj vašich nespracovaných, hlboko ukrytých rán a zranení. Partner ukazuje tvoje slabosti a aj to, ako sa na seba pozeráš. Jeho správanie sa ti jasne dáva najavo, čo v tebe treba prečistiť. 

Keď partner začne utekať sám od seba, znamená iba, že sa aj ty bojíš pozrieť úprimne do svojej tváre. 

Keď tvoju lásku odmietne, je jednoznačné, že je v tebe obrovské zranenie odmietnutia. Bojíš sa, že nebudeš chcený. Nie si si istý v tom, že aj ty si milovania hodný len tak kvôli sebe. Preto cítiš nutkanie neustáleho dávania druhému. Cítiš sa málom. 

Pravidlom u partneroch duší je, že z dvoch nastane celok. Čo z teba chýba, v ňom je ho veľa a opačne. Cieľom je dostať sa cez túto nerovnováhu do pochopenia vašich disbalancií a vyrovnania dávania a prijímania do harmónie. 

Napr. keď má partner strach pred zraniteľnosťou a jemnosťou, ty mu ukazuješ ich potrebu. Alebo ak on kladie dôraz iba na hmotné veci, ty si určite príliš citlivá. A podobne. Byť v extrémoch nemôžeme, keď sa už takto krásne zrkadlíme. V tak blízkom vzťahu sa ukáže všetko a vyjde najavo aj tak ukryť “hodné”, o čom vedome možno ani ty sám nevieš.

Ak ťa rania, vedz, že v skutočnosti aj ty si ubližuješ – svojej duši. Druhý sa napája iba na tvoje pocity. Pochopením tejto vzájomnej pomoci sa môžete zdokonaľovať zo dňa na deň. Vďaka druhej duši obidvaja neustále dostávate šancu k uzdraveniu sa. Pomáhate si navzájom. Lepšie zrkadlo v nikom, než v tvojom duchovnom partnerovi, nenájdeš. On je ten, ktorý ťa donúti k tomu, aby si sa do tohto zrkadla Pravdy pozrel. 

Akonáhle sa stretnete, dostali ste sa zároveň aj na cestu uzdravenia sa – či chceš alebo nie, či sa pred tým schovávaš alebo nie, či sa chceš uvedomiť alebo nie…. proces sa začal a sa nijak nedá zastaviť…. cítiš to. Vnímaš vo svojej mysli postupné zmeny. Vidíš na sebe, kam si sa posunul vďaka vzťahu. 

Keď rozpoznáš strachy, obavy, pochybnosti, zranenia, bolesti prinesené z minulosti, uzdravíš svoje predchádzajúce životy, zhoja sa aj rany, ktoré ste si navzájom spôsobili – veď ste nedokázali inak v tých bolestiach, v ktorých ste sa v tomto vašom živote stretli.  

Ak odložíš nutnosť role obete, tvoj partner sa tiež prestane hrať na páchateľa. Stanete sa rovnocennými partnermi. Nebude cítiť pohnútok k ubližovaniu ti. Ani by si nereagovala precitlivene, veď si sa zo zranení aj ty vyliečila. 

Tak sa môžete postupne liečiť – vďaka druhému seba. Tak sa stanú z dvoch polovičiek dva celky, z nedostatku úplnosť, z trápenia sa šťastie. A tak, ak sa ty zaviažeš k sebe a k láske, udeje sa to smerom k tebe aj zvonka. 

Najväčší zázrak v živote nastane, keď sa dve duše nájdu. Zmocní sa ťa nadpozemský pocit a vieš, že už nič nechýba. Zrazu všetko, čo kruté sa udialo, ti dáva zmysel. Vieš, že si mal prejsť touto uzdravovacou cestou a že tento proces nebol náhodný. Nič nebolo náhodné, nie je, ani nebude. Všetko sa deje pre niečo. Hlavne: všetko sa deje pre teba.  

Už vieš, že tento priebeh a presne ten bol potrebný k tomu, aby si do seba pustil tento zázrak – nekonečnú lásku. 

okh. 

Spracované podľa: Viktória Mohácsi 

–-–——––——-–——–– 

Rada vám všetkým na ceste svojho sebaspoznávania, naďalej pomôžem v rozšifrovaní svojho vnútra. Veď  V TOM SOM DOMA – pre vás.

S úctou a rešpektom. 

Nájdeš ma tu: 

0903858930, harmonia.andy@gmail.com,       

fb: https://www.facebook.com/okharmony1 

Možnosti výberu našej komunikácie:   

• buď cez fb chat    
• telefonicky    
• videohovorom alebo     
• osobne v okolí KE    

Ďakujem ti, že si tu bol/a so mnou. Pridaj sa aj na budúce.  

S láskou k tebe: Andy

Priprav sa na Nový Život. Lebo: NEBO sa začína na ZEMI. TERAZ.

Skutočná Žena a Muž na okraji vyhynutia…. Koniec partnerských vzťahov?

od dvojplamene.okharmony.eu | jan 28, 2019 | Ego vs. Láska, Z duše prišli

Kde je Žena? 

Kde je Muž? 

Kde je harmonický partnerský vzťah a prečo nie je?

KDE JE ČLOVEK? Úprimný, citlivý, zraniteľný, autentický, láskavý, sebavedomý, činorodý…. Kde je? Kam zmizol Človek? Kde je ĽUDSKOSŤ? Sme azda roboti alebo ešte ĽUDIA?…. 

Každý si MYSLÍME o sebe, že vieme, kým sme, veď je to jasné, či som žena alebo muž, na prvý pohľad (no, poslednú dobu už ani fyzický prejav nie je až tak jednoznačný v tých neustálych nohaviciach každý okolo nás….). Nie, nejde tu o biologické črty, ktoré zvonka vidno. Jednoznačne hovorím ÁNO na ženu, ktorá dbá o seba, je nádherná, ladná, nežná a zároveň stabilne silná, a tak isto aj muž, ktorý je zdravo vyšportovaný a naraz jemne pevný. Takéto viditeľné znaky sú krásy vonkajška. 

A aj keď hneď a konkrétne nie fyzické oči vidia ostatné aspekty človeka, v podstate aj áno. Ako sa hovorí, “oči sú bránou do duše” a veru cez ne pozeráme a vám poviem, že niekedy, čo skutočne vidím, ma desí. Zmizli Ženy a zmizli aj Muži z ulíc, z domov. Nie sú. Žena je zmužštelina alebo víla a muž je chlapcom či orangutanom. Prepáčte, ale tak to vidím poslednú dobu, ako viac skúmam hĺbku partnerských vzťahov. A je to celé dosť smutné – prinajmenšom. 

• Prečo nefungujú vzťahy? 
• Prečo sa ľudia nechcú pochopiť? 
• Ktorý z nich vlastne je vo vzťahu naozaj žena a ktorý muž? 
• Kedy sa tie role takto prevrátili a prečo? 
• Kde nastala chyba, že žena hrá rolu muža alebo chúďatka a muž očakáva od ženy, aby sa správala ako jeho matka či hrá pred ňou frajera, kým v skutočnosti ani nie je? 
• Prečo sa chceme ukazovať iné a iní, než sme? 
• Prečo nepopracujeme na sebe, aby sme sa stali vášnivými, inteligentnými Ženami a tiež dušou slobodnými, citlivými Mužmi? 

Áno, niekedy som trošku rozhorčená, ako aj teraz, no nie v zlom. Chcem dnes len poukázať na to, aby sme SA POZRELI NA SEBA…. DO SEBA. Aby sme SA POZASTAVILI SAMI NAD SEBOU a SI POLOŽILI OTÁZKU a na ňu ÚPRIMNE (!!!!) odpovedali: 

• Čo mi chýba? 
• Čím nie som, čo v sebe dávno cítim, že by som mal/a byť? 
• Kým nie som, čo v sebe dávno cítim, že by som mal/a byť? 
• Koho hrám? Na koho sa chcem podobať? Viem ešte, kým v skutočnosti som? 
• Som spokojný/á? Kedy BY som bola? 
• To “BY” viem napraviť? Mám toľko ODVAHY, že VYKROČÍM a SPRAVÍM to, čo aj mám, lebo viem, že iba vtedy budem SPOKOJNÝ/Á? Alebo radšej sedím tíško v kútiku, ako mi mamka dávno poradila, že by som z davu nevyčnieval/a? Či zahrám rolu frajera/frajerky, že by som UKÁZALA svetu, aký/aká som chytrý/á? 

Dokedy si chceme MYSLIEŤ, že byť niekým INÝM, než kým CÍTIME, že sme, je lepšie? 

Prečo sa radšej nepozrieme do našej HĹBKY a podľa nášho najčistejšieho svedomia s ODVAHOU VYKONÁME to, čo máme a sa prestaneme SKRÝVAŤ za maskami “dokonalosti” alebo správnejšie povedané – falošnosti? 

Dokedy sme ochotní KLAMAŤ SA a SI NAHOVÁRAŤ opak toho, čo naše vnútro jasne CÍTI? 

KDE SÚ ŽENY, ktoré INŠPIRUJÚ mužov k činom, k ich ochrane a chovať sa k nim jemne? Ktoré sa nehrajú na matky ich partnerov, ale im DôVERUJÚ, že dokážu ísť stále ďalej? 

KDE SÚ MUŽI, ktorí sú ochotní RISKOVAŤ svoj život za ženu? Ktorí POZNAJÚ svoju ROLU a POSLANIE v tomto svete a vďaka čomu sú ŠŤASTNÍ a naplnení? 

KTO Z NÁS VIE, KÝM JE a podľa toho sa aj správa? 

Problémom je, že muži zabudli bojovať…. bojujú ženy. 

Muži už neriskujú, vyhýbajú sa konfliktom…. risk zobrali na seba ženy. 

Mužom ako keby nevadilo, nedochádzalo, že sú vykastrovaní….. nechajú sa…. ženami, ktoré si tiež nevšímajú, že berú gule od mužov a stávajú sa tým mužmi ako keby ony…. ktorý muž by chcel ale ochraňovať a bozkávať sa s mužatkou? 

Priemerný muž si MYSLÍ, že nepotrebuje risknúť svoje SRDCE…. veď má pravdu na jednej strane, keď zoberieme, že ani nemá pre koho…. Ženy-Kráľovné tak isto neexistujú ako Muži-Králi. Preto Svet im tú nemožnosť stáť pri sebe aj prepáči. Príde mi, že byť Mužom v dnešnom svete ako keby ani netrebalo byť…. stačí sa šupnúť na gaučovku s pivom v ruke a nech ich “matka” obskakuje…. oni nemusia nič robiť a aj TO je v poriadku. Dokonca sa ani poďakovať nemusia za to, že ich žena obslúži…. je to SAMOZREJMÉ. Hmmmm…. a ona robí svoju “povinnosť” ďalej. To, že ani jeden z nich NAOZAJ SPOKOJNÝ nie je, im dajak nedochádza. Ani jednému z nich.  

Žena sa bojí ostať sama, tak sa neozve, lebo vie, aká krutá vie byť sila nezrelého mužského ega. Radšej slúžia vo všetkých smeroch ich bytia, len aby bol doma “pokoj”. Podaktoré, ktoré takúto NEÚCTU už netrpia, sú samé. Ego muža je silné natoľko, že si nevšimne, čo v ňom chýba: EMPATIA a CITLIVOSŤ. Stačí iba POZORNOSŤ voči žene a ona je hneď šťastná. Síce, možno tomu už ani neuverí (po toľkých sklamaniach a zmiereniach sa s ne-láskou), ale keď muž RISKNE TO SVOJE SRDCE, každá žena zmäkne. Výnimky neexistujú. Jedine, ak muž nebol SKUKTOČNÝM Mužom, iba sa na neho HRAL. 

Muži sa naučili od svojich matiek, aby si vyberali ISTOTU…. “istú” ženu, “isté” zamestnanie, “bezpečnú” prácu, “ľahko” zarobené peniaze, “jednoduché” bývanie…. všetko odľahčené…. nikde žiadny RISK. A povedzme si PRAVDU: takýto muž pre ženu NIE JE ZAUJÍMAVÝ. Nie je ale zaujímavý ani sám pre seba, a to CÍTI, aj keď túto svoju časť chce pred svetom skryť, predsa CÍTI, veď je v neustálom napätí a strese voči sebe, voči svojej nespokojnosti sám so sebou. Len sa tomu priznať….

Tak isto nie je zaujímavá žena pre muža, ktorá nevysloví ZRELO, žensky svoje emócie a nevedome kričí či fňuká alebo hystericky a bezhlavo koná.

Všade musí byť ZRELOSŤ. A tá nepríde len tak bez činov. Za to je potrebné NIEČO aj spraviť. Ale čo asi, keď nikto nevie a ani nechce? Aké je z tejto hlbokej frustrácie východisko?…. keď vôbec…. 

Žena ako keby ani nevedela, že môže (!!!!) od partnera očakávať mužské chovanie. On sa len pozerá na hrdinov namiesto toho, že by ním sám bol. Bojí sa RISKNÚŤ svoj život, svoje srdce. A preto nie je Mužom. Nestojí na 100% pri ničom. Žije len AKO KEBY. Keď sa mu niečo na prvýkrát nepodarí, už tam ani nebol. Kde je ten BOJOVNÍK, ktorý žene ukáže svoju ozajstnú SILU, CHUŤ a VYTRVALOSŤ? Tie vnútorné aspekty zrelého muža, a nezmizne po prvej hádke, bitke?

• Kde je ten HRDINA, ktorý je ochotný RISKNÚŤ svoje srdce a ukázať žene, že to s ňou myslí naozaj vážne, nielen tak na chvíľku, kým prvý problém nepríde?
• Kam zmizol ten Muž, ktorý STOJÍ za svojim ROZHODNUTÍM?
• Kde je ten, ktorý VIE ROZHODNÚŤ?
• Kde je Muž, ktorý podľa svojich vnútorne silných POCITOV aj KONÁ?
• Kde je?…. 

On nie je Mužom. A presne preto nie, lebo skúšky spojené s riskovaním svojho Života obíde pre pohodlnejšie možnosti – čo by priamo neznamenalo lenivosť, len ak to je prepojené na každej jeho životnej ceste a NECÍTI, kedy treba vytiahnuť zo šuflíka toho Muža, ktorý má byť v tej chvíli PRÍTOMNÝ. DUCHOM PRÍTOMNÝ. NECÍTI. Prestal vnímať a vedieť rozlišovať, chápať, cítiť tak naozaj…. čaká na inštrukcie svojej “matky”….  

Tento prístup ženami je videný a “krásne” sa prispôsobujú “požiadavkám” ich partnerov, len aby chuderky nenechali samé. Prebrali nie bars trafenú rolu, kde zahrajú im ich “mamičky”. A sa potom sťažujú, že sú naďalej pohodlní a nič nerobia? No jasne: veď MôŽU – ženy samé im to DOVOĽUJÚ….

Prebuďte sa a buďte Ženami, nie matkami či slúžkami. Končite s obskakovaním svojich partnerov v takejto forme, ako VYŽADUJÚ od vás, obslúžte ich SRDCOM, nie cez rolu, ktorú je potrebné zahrať pre “pokoj” v rodine a nechajte sa aj nimi obskakovať vás…. oni by pre vás veľmi veľa spravili, keby ste: 

1. ich nechali zrealizovať sa SAMÝCH (!!!!) – áno: ONI SÚ SCHOPNÍ!
2. správali by ste sa ako Kráľovné: inteligentne, citlivo, vnímavo, ŽENSKY. 

Len si všimnite, ako zriedkakedy ženy nazývajú mužov mužmi – najčastejšie im hovoria: chlap, ten môj, chlapisko, krásavec, surovec, hotový chlap a iné, len nie slovo hrdosťou vyslovené: MUŽ. 

Tak isto si všimnime aj, koľkokrát očarovane vysloví muž slovo: ŽENA a namiesto tejto krásy ju nazve: tá moja, mužatka, ona, dievča, dievka a pod. 

Muži nie sú zvyknuté na prekonávanie životných skúšok. Pod slovom “skúška” rozumiem všetko, čo nie je ISTÉ. Najčastejšie postačilo každému chlapovi absolvovať skúšky na strednej alebo vysokej škole a sa často prihlasuje na prácu pod jeho úroveň, znalosti či schopnosti. Ani tu nie je schopný RISKOVAŤ. Nečudujem sa, keď nie sú so svojim zamestnaním spokojní, nehovoriac o tom, že už skoro vôbec nevedia, na čo prišli na tento svet, čím by vedeli POMôCŤ Zemi, ostatným ľuďom. Nevedia, čo vo svojom vnútri bdie a čaká na vydolovanie. Sú nervózni, ale si nepripustia svoje VEDOMIE OTVORIŤ. Osobný boj pre svoje sny dajú bokom a dokonca nezvládnu ani risknúť si nájsť iné, lepšie zamestnanie, keď im nevyhovuje práca či kolektív. Neriskujú, lebo žijú podľa nastavenia ich matiek, ktoré ich nenechali ísť do “boja”, chránili ich, tiež sa nechovali ako Ženy mali a preto ich vo svojej hĺbke ich vlastní synovia nenávidia, majú v sebe neúctu voči svojim matkám a na nich v sebe doslova zanevreli.  Nečudujem sa. Preto sa chovajú neúctivo aj k svojim partnerkám, lebo vo vzťahu vychádza na povrch to utlmené z detstva – na ktorom sa môže pracovať, keď je ochota.

Tak isto aj zo strany ženy: prestať sa chovať k partnerovi ako k synovi a nechať sa ho zrealizovať, pomáhať mu v tom s DôVEROU a citom.

Aj keď stále môže byť ten druhý na vine, ak chceme, aby ním bol, môžeme si ale vybrať aj RISKNÚŤ rozmýšľať svojim srdcom a možno spravíme nejakú  “chybu”, keď začneme KONAŤ, no si buďme istí, že práve preto v očiach nášho partnera či partnerky VYRASTIEME.

ZRANITEĽNOSŤ je najväčšia SILA, ktorá hýbe svetom.

Treba to len skúsiť a uvidíte aj sami. Ľudia si vás začnú všímať. A nie preto, čo ste nespravili, ale za to, čo ste UROBILI: ÚPRIMNÝ KROK. A práve TO sa ráta.  

Vďaka výzvam rastieme. K tomu sa ale musíme ODVÁŽIŤ RISKOVAŤ. 

Risknúť svoje srdce (a to bez výnimky aj ženy, aj muži!) znamená spraviť ten KROK DO NEZNÁMA, ktorý nemá istý a bezpečný koniec, k čomu sme boli doteraz zvyknutí. Keď ale ten krok nespravíme, ani sa nedozvieme, či by nebol práve ten ten NAJSPRÁVNEJŠÍ, k čomu by sme NIKDY nedošli tým pohodlným prístupom.

RISKNIME NAŠE SRDCIA, aby sme sa stali Ženou pre seba a pre partnera a Mužom pre seba a pre partnerku, s ktorým sa milujeme, no nikdy sme sa im naozaj NEUKÁZALI VO SVOJEJ SKUTOČNEJ VEĽKOLEPOSTI.  

Máme ŠANCU. Stále novú a novú. Môžeme si ju využiť alebo nie. Môžeme byť šťastní alebo nie. Je to na nás. 

Keď urobíme to, čo máme, budeme tým, kým SME.  

VŠETCI MÁME MOŽNOSŤ UZDRAVIŤ SA z týchto podvedomých, v nás zarytých programov. Stále máme možnosť POZRIEŤ SA NA SEBA a sa spýtať:  

• AKO MôŽEM BYŤ VIAC ŽENOU? 

• AKO MôŽEM BYŤ VIAC MUŽOM? 

A ZMENIŤ SA.

Urobiť tú nevyhnutnú ZMENU, vďaka ktorej sa budeme cítiť viac Ženou a viac Mužom. Dá sa to. Nestačí ale CHCIEŤ (a nechcieť, iba od druhých tú zmenu očakávať, už vôbec nestačí).

Je čas KONAŤ.

Prestať sa VYHOVÁRAŤ na všetko možné okolo nás. Pozrieť sa DO SEBA a ROBIŤ, čo je potrebné – bez pardonu. Jedine tak sa staneme Ženami a Mužmi a jedine tak sa naše VZŤAHY začnú opäť môcť DÝCHAŤ. 

Viem, o čom rozprávam a môžem vysloviť tieto slová už teraz s pokojom v sebe, lebo aj ja som bola presne takou mužatkou, ktorá im nedôverovala a radšej zobrala na seba zodpovednosť aj za nich.

ÁNO, viem, o čom rozprávam, lebo som aj ja zažila vedľa seba mužov, od ktorých som očakávala RISKNÚŤ SEBA CELÉHO, ale sa nestalo, kým som sa aj ja správala ne-žensky. Učím sa byť Ženou. Tou správnou Ženou, ktorá svojmu partnerovi dôveruje, lebo si verí. K tomu tú svoju mužskú energiu dávam so ženskou postupne do rovnováhy. Uvedomujem si, kde som na tej svojej Ceste k ženskosti, čím nie som ešte v sebe stotožnená, čo nerobím, čo by som mala a o tom veľmi dobre viem…. ako každý z nás, len nás ego nepúšťa DOVOLIŤ SI byť tou dušou v POKORE, LÁSKE, SEBAISTOTE, poznať svoju SEBAHODNOU a podľa toho sa aj správať…. žensky alebo mužsky…. stále presne podľa SEBA, podľa svojho vnútra a nenechať sa odviesť od SEBA egom a podvedomými programami, nechať zomrieť naše racio pre zrodenie vedomia zo srdca počúvaním hlasu duše, ktorou SME.

Takto sa rodí Človek. A tým aj rovnocenný, slobodný, láskyplný partnerský vzťah.

Keď urobíme to, čo máme, budeme tým, kým už v našej podstate dávno SME.  

 okh.

Rada vám všetkým na ceste svojho sebaspoznávania, naďalej pomôžem v rozšifrovaní svojho vnútra. Veď  V TOM SOM DOMA – pre vás.

S úctou a rešpektom. 

Nájdeš ma tu: 

0903858930, harmonia.andy@gmail.com,       

fb: https://www.facebook.com/okharmony1 

Možnosti výberu našej komunikácie:   

• buď cez fb chat    
• telefonicky    
• videohovorom alebo     
• osobne v okolí KE    

Ďakujem ti, že si tu bol/a so mnou. Pridaj sa aj na budúce.  

S láskou k tebe: Andy

Priprav sa na Nový Život. Lebo: NEBO sa začína na ZEMI. TERAZ.