Vzťah v otvorenosti (k Sebe)

od dvojplamene.okharmony.eu | máj 18, 2018 | Ego vs. Láska, Z duše prišli

Zranili sme sa. Niekedy v živote určite. Aj v každom jednom minulom. A v sebe tie bolesti všetky máme. Nosíme ich so sebou neustále a všade. Aj do prítomných či budúcich vzťahov ju so sebou bezpodmienečne zoberieme. Čo by sa ale stalo, ak by sme radšej namiesto nich brali so sebou tú bezpodmienečnú lásku, ktorú v Sebe tiež nosíme, ibaže od toho pocitu obete, ktorú neustále zažívame, ju nevidíme? Je na nás a na našom jednom jedinom ROZHODNUTÍ, čo budeme ďalej zažívať v tomto našom živote, ktorý tak či tak TU JE. 

Myslíš si, Kamarát, že by to zranenie malo slovo vo vzťahu, ak by si sa rozhodol rozdávať lásku, teplo, srdečnosť, veselosť či rešpekt a úctu namiesto odtiahnutosti, odstupu, tuhnutosti, krčovitosti a chladu? 

Každý sme sa v živote už zranili. A to nie iba fyzicky…. hlavne emočne.  

Každý jeden z nás nosí v sebe nejaké to sklamanie z “lásky”. 

Neexistuje dospelý človek, ktorý by mi povedal, že on je úplne “čistý”, nezažil ešte vôbec žiadny negatívny jav, všetky jeho situácie boli iba pozitívne (vnímané). Taký človek na tejto Zemi ani nežije. Inak by bol už medzi anjelmi niekde okolo nás a by nám pomáhal prejsť cez naše ťažkosti (ako to aj robia, ktorí sa tam už dostali za odmenu prijatia seba na Zemi ako bytosti, ktorá sa len má naučiť opäť žiť v tu a teraz a neťahať žiadnu minulosť do prítomnosti). 

Jednoznačne sme každý určitým spôsobom zranení. Vzťahy sú k vyliečeniu týchto nezahojených rán – ak si pripustíme.

Čo to znamená: pripustiť si byť uzdravený? 

Jedno a stále to isté: neťahať so sebou minulé bolesti. Tie sa už udiali.

• Poučili sme sa z nich?
• Uvideli sme, čo nám chceli ukázať?
• Máme to v sebe spracované?
• Alebo sme tú bolesť zamietli pod koberec, aby ju nikto nevidel, uzavreli sme pekne svoje srdiečko a žijeme bez emócií naše ďalšie vzťahy a sa čudujeme, že dostávame iba facky od života, ktoré nás stále viac a viac bolia, až do tej miery, že nakoniec si povieme: “Ok, tak radšej ostanem sám a tým pádom ma už nikto nedokáže zraniť.” Áno? Naozaj? Si si v tom celkom istý?….

Toto ale robíme. Utiekli sme pred sebou. Utekáme aj pred samotným Životom. On nás ale skôr či neskôr tak či tak dohoní. Pred Ním nemáme šancu sa skryť. Nikam. V kúte dlho ostať sa nedá. Odtiahnuť sa od Neho úplne možné nie je. Nikdy sa nám nepodarí. Možno na určitú chvíľku. Ani v tej dobe nebudeme ale spokojní úplne. Tak si čo vyberieme? 

• Prečo sačudujeme, že keď sa rozhodneme žiť bez emócií a s odstupom, nedostaneme to, čo my sami do vzťahov nedávame? 
• Prečo sme urazení a sa cítime zranení po ukončení nejakého vzťahu, že nám nevyšiel, keď sme tam nedali VŠETKO?
• Prečo sa čudujeme, že nedostávame opätovanie, keď sme sa tam ani nevložili a nedali to, čo sme od vzťahu očakávali? 
• A prečo sme vôbec niečo očakávali, keď dobre vieme, že nežitie v prítomnosti nám môže priniesť iba sklamanie? 
• Ako môžeme byť tak naivní, že si MYSLÍME, že keď k niekomu pristupujeme so zavretým srdcom, tak ten druhý bude s nami v blaženosti žiť?
• Prečo si predpokladáme, že s našim rozhodnutím dať sa do vzťahu iba tak trošku, dostaneme dokonalosť?
• Ako si vôbec môžeme očakávať, že bez emócií a celkovej otvorenosti k vzťahu nás ten druhý bude tolerovať donekonečna a nedostaneme naspäť len to isté, čo sme do neho aj vložili?

Keď niekto vstúpi do vzťahu už s uzavretým srdcom, čo mu asi Život ukáže? 

Pravdepodobne nie to, že “fúúúú, tak super, si frajer…. dám ti dokonalý vzťah aj tak a môžeš ostať kľudne v tom zavretí, tvrdosti, ne-láske a ešte aj bezemočne”. Hehe…. to nie, nedostaneme.  

Každý jeden z nás dostane iba to, čo dáva.  

Ak dáme očakávania, dostaneme facku. Ak dáme iba polku srdca, možno sa nakoniec uzavrieme ešte viac. Je to iba a iba na našom nastavení: chceme sa z tých situácií poučiť alebo sa zavrieme ešte viac? 

Ja osobne som už zažila vzťahy tiež rôzne, kým nakoniec som prišla na to, že všetky boli žité s očakávaním (jasne, že som si z toho celého nič nepripúšťala veľmi dlhú dobu a keď už aj, na tom svojom obvyklom nastavení som ešte nedokázala nič zmeniť). Čakala som na dokonalého princa, ktorý neexistuje, kým som v tých nižších vibráciách a sa nedokážem uvoľniť do srdca. Ako by mohol prísť niekto, kto má v sebe poriešené svoje bolesti, keď ja ich tiež nemám? 

Jasne, že som za radom dostávala facky, kým som si neuvedomila: “Dosť…. pozbieram sa, ďalej svoje zranenia už nenosím so sebou, ale raz a navždy ich vyriešim.”

Tak sa aj stalo. Nakoniec som bola schopná stáť pri Sebe a druhému dať jasne najavo: nie, už ma ďalej raniť nebude. Ak sa aj on nie je ochotný pozrieť tak isto na svoje zranenia, ako ja, nemôžeme ďalej “spolu” fungovať. Buď sa obidvaja obujeme do otvorenej lásky, alebo ten vzťah je potrebný ukončiť.  

• Prestala som sa nechať ponižovať. 
• Prestala som dúfať, že aj on uvidí tie svoje zranenia. 
• Prestala som aj očakávať, že sa to možno raz stane. Nie. Neočakávam už vôbec nič.
• Prestala som koncentrovať svoju energiu na neho a odstrihla som to lipnutie na ňom.
• Začala som žiť Seba. Bez očakávaní od druhého, že sa uvedomí a sa tým pádom zmení – teda sa otvorí srdcom a dá do vzťahu celého Seba…. aj spolu teda s emóciami…. a mu konečne dôjde, že sme ľudia tu na Zemi, ktorí AJ CÍTIA. Ktorí sa prejavujú cez srdce. Ktorí nikdy nepocítia Seba, svoju krásnu dušu, kým si srdcu nedovolia, aby sa cez neho prejavila. Ktorí nemusia vzťahy ukončovať a opäť nové začínať, ak s láskou a len čistou, úprimnouláskou vkročia do novej etapy svojho života.  

Láska rodí lásku. Láska nerodí zranenia. Ozajstná čistá, úprimná, otvorená láska nemôže zaniknúť. Ak niekto NAOZAJ otvorí svoje srdce, sa nemôže nikdy zraniť. Zraniť sa môže iba tvrdosť a krutosť či prílišná precitlivelosť pri nezrelých emóciách (prvý prípad bol on a druhý ja). Zraniť sa srdce nedokáže, ak je voľné, jemné, zrelé. Srdce, ktoré nemá zábrany, no nie je ani rozpliznuté, nedokáže ani raniť. Srdce, ktoré nielen cíti (tomu ja hovorím precitlivelosť a prílišná naivita), ale aj rozmýšľa a je bdelé, je tu a teraz a jasne vníma svojho dvojníka, ktorý je tak isto otvorený k nemu a sa nájdu.

Nebudú sa navzájom už raniť, lebo pochopili, že ani oni nechcú byť ranení. Uvedomili si, čo znamená mať srdce otvorené. Že to nie je neprítomnosť a zažívanie ružového obdobia cez ešte ružovejšie okuliare. Nie je to nejaká nepríčetná chvíľa, po ktorom prebudení sa človek zľakne a sa radšej uzavrie pre prípad, keby sa to stalo znovu. Ale práve taká neobmedzená bdelosť vnímať Seba a celý Vesmír, ktorá vzniká z tejto a v tejto prítomnej chvíli. Je to čistá realita, kde nezasahujú žiadne iné energie. Nemajú nad nami moc, keďže v tej tichej prítomnosti sme VŠETKO a NIČ zároveň. Vieme, čo sa deje, veď sme TU. Vnímame, čo sa deje, lebo sme v tom deji. Neustále v Ňom.  

Nemýľte si teda už, prosím, otvorenosť v 3D s otvorenosťou v 5D. V tretej dimenzii sa otvárame so strachom alebo sa neotvoríme vôbec či iba tak trošku vykukneme a dúfame, že teraz nám TO vyjde. V temnote nemôže vyrásť kvietok. Potrebuje k nemu svetlo tak isto, ako aj my potrebujeme s prijatím svojej temnoty (uzavretosti) vniesť do vzťahu svetlo, vďaka ktorému sa celý proces lásky môže krásne prebiehať.  

Srdce otvorené dokorán neznamená ten náš tieň nemať. Nemôžeme niečo nemať, ak máme. Nemôžeme niečo nevnímať, ak tam je – aj keď často vo veľmi veľkej diaľke, predsa existuje. Nedokážeme byť úprimne a dlhodobo šťastní, ak veľmi dobre vieme, že v skutočnosti trpíme a sa trápime, keďže sme nervózni, nespokojní, chýba nám niečo, niekto atď.  

V procese otvárania sa máme v sebe všetko, čiže si uvedomujeme aj svoje temné stránky, bolesti, minulé zranenia. A si posvietime na nich (prijmeme ich, že boli a áno, sú našou súčasťou – VIEME O NICH VEDOME), no nás už neovplyvnia, keďže vďaka svetlu, ktoré na nich zasvietilo z našej duše cez otvorené srdiečko, žiarime celí – v prijatí tých našich zranení a preto nás už to vedomie ďalej navedie.

Vedie nás Svetlo a dôvera, vďaka ktorým rastieme do čistej lásky, kde moc nad nami už nie tie naše tiene majú, ale všetko, čo sa v svetle na lásku premenilo.

Odteraz sme v Sebe. Neustále v Sebe. Keď to svetlo začne zhasínať, sme už tak bdelí, že si hneď všimneme a zapálime ho opäť. Pri takýchto podmienkach kvietok nemôže nerásť. Svetlo nemôže nesvietiť. Láska nemôže nebyť. A preto JE. 

Dostaňme sa do takéhoto stavu všetci postupne. Dovoľme si žiariť. Máme v sebe všetci tú možnosť zasvietiť si na našu Cestu Života, vďaka ktorému naše srdce začne CÍTIŤ a tá nádhera, ktorá vznikne, bude trblietať v Slniečku. Bude tak neuveriteľne žiariť, že sa otvoria aj ďalšie srdcia a ďalšie a ďalšie.

Prečo si nepripustiť túto možnosť do našich životov?

Prečo nezačať konečne bez strachu cítiť a ŽIŤ SEBA?

Prečo si nedovoliť krásny život namiesto utiahnutiu sa pred láskou a emóciami len preto, lebo sme ešte NIKDY NEVYSKÚŠALI LÁSKU NECHAŤ PLYNÚŤ TAK NAOZAJ? Celkom. Tak úplne. 

Odkiaľ berieme, že milovať je bolestivé, keď sme ešte NIKDY neboli tak krásne vedome otvorení v bdelosti a bez zábran, bez očakávaní a bez strachov, spolu aj s našimi zraneniami v odovzdaní sa spoločne s našim otvoreným vnútrom, ako môžeme byť, ak si DOVOLÍME?  

Nie, bytosti Zeme…. to nie je len ilúzia a utopia. Láska v Prítomnosti proste JE. V každej jednej chvíli tu a teraz. No nikde inde. V minulosti nebola a ani v budúcnosti nebude. Láska žije stále “iba” TERAZ. V každom jednom TERAZ. Aj TERAZ…. aj TERAZ…. aj TERAZ…. aj TERAZ……………. Tak si vyberme…. Je len na nás, kedy začneme NAOZAJ ŽIŤ….

okh. 

Nazrieť sa do Seba a uvidieť zranenia aj východisko Ti pomôžem, ak mi napíšeš alebo zavoláš:

0903 858 930

harmonia.andy@gmail.com

S láskou k vám: Andy

Muž, ktorý loví starým spôsobom

od dvojplamene.okharmony.eu | máj 17, 2018 | Ego vs. Láska, Z duše prišli

Starý spôsob? …. Akože sa niečo zmenilo???? Hmmmm????…. 

Vysvetlím….  🙂 

Žili sme tisícročia v nevedomosti. Popri tom ešte dokonca v “mužskom” svete, kde panovala yangová energia, ktorá nebola vyrovnaná so svojou druhou polovicou. Muž si neuvedomoval, že žena JE taká istá podstatná bytosť tu na Zemi, ako on sám. Tradovalo sa, že žena nemá váhu slova a muž je pánom stvorenia. Zvykli sme si ako-tak na toto dlhodobé nastavenie všetci. 

Dostávame sa ale do vyšších energií a tak aj žena si začína uvedomovať svoju časť v tomto ešte stále mužsky ponímanom svete, kde sa jej otvárajú udupané pocity, začína viac vnímať cez svoju intuíciu Pravdu a jej nastavenie sa rýchlym tempom mení. Muži sú ešte uspatí a nevnímajú túto zmenu dostatočne otvorene (výnimky samozrejme vždy boli aj sú – ďakujeme za vás). Stále si MYSLIA, že sa ženám iba zbláznili na krátky čas hormóny a ony sa stíšia opäť, keď tomu vývoju oni budú zubami-nechtami čeliť. 

Čo nemajú na zreteli, je “iba” tá ženská vnútorná sila, ktorá sa v nich prebudila a sa ju už nedá nijak zavrieť.

Dostávame sa preto do konfliktov, čomu muži nechápu. Zatiaľ nie sú ochotní otvoriť sa novým energiám aj oni, keďže ich ego takúto obrovskú zmenu vníma ako podraz voči tej mužskej nadvláde, ktorému sú zvyknutí. 

Tak isto aj v partnerstve malo moc nad nimi ich myseľ, s ktorou sú stotožnení a ich nepúšťa začať tak isto opäť CÍTIŤ, ako sa ženy nachádzajú poslednú dobu. Chcú mať kontrolu aj naďalej nad nimi a si neuvedomujú, že svet sa ZMENIL a sa MENÍ ďalej. Ženy im pomaličky prestávajú skákať samé do postele a zrazu oni nemajú ani šajnu, čo by mali robiť. Sú zmätení, čo aj chápem, no už je na čase stať sa vedomým a uvidieť seba aj ženu ako rovnocenných ľudí, ktorí sú aj sami sebestační, vyrovnaní a spokojní, ich nadvláda už prestáva nad nimi fungovať a sme vkročili do nového veku, kde vďaka bezpodmienečnej lásky si môžeme pomáhať navzájom, ak tak cítime a kým tak chceme, máme ale každý slobodnú možnosť rozhodnúť sa bez špekulácie a manipulácie buď vo vzťahu ostať, ak je s teplom v ňom a tempom vývoja svojho partnerstva každý spokojný, alebo má stále príležitosť odísť zo vzťahu, keď podmienky sa až tak nepriaznivo zmenili, že im nevyhovuje už ďalej spolu fungovať práve spôsobom, ktorý do týchto vyšších energií už nezapadá.

Lebože zvyk je ozaj železná košeľa, a hlavne svoje srdce vymknutý, necelistvý muž sa narýchlo nedokáže zorientovať v tomto Novom Svete, si stále MYSLÍ, že sa ženu dá naďalej ponižovať a vypočítavo využiť pre seba, že má na to jasné právo, ako doteraz bol tomu zvyknutý a žena nemá v tom celom posune ešte stále slovo. Niečo mu v tom celom, pre neho novom prístupe žien, nesedí a nevie, AKO ju dostať naspäť do klietky, z ktorej už často vylietava. 

Zaoberá sa so ženou a zabudne, že v tom celom systéme energií aj on má svoju rolu, a to veľmi podstatnú: prebudiť sa konečne a dozrieť do Muža tak isto, ako ženy zrejú do svojej ženskosti.  

Oni dávno prestali vedieť, ako “uloviť” ženu, keďže žena im do postele sama skákala poslednú dobu. Zvykli si na takýto pohodlný prístup od nich a zrazu, keď ona reaguje úplne inak, než v starej dobe a on ešte je pribrzdený zatiaľ, šajnu nemá, čo má robiť a ako by mohol naďalej s tou ženou manipulovať. Skúša všetky svoje doterajšie techniky, no nič z nich tak ľahko, ako doteraz, nechce fungovať. Nedochádza mu ešte, že sme už vo vibráciách úprimnosti, čistej lásky a ozajstnej slobody. ♥

Začíname ŽIŤ. 

Ešte ho brzdí jeho ego k opätovnému otvoreniu sa rozmýšľať srdcom. 

Ešte sa to jeho ego nechce vzdať a on mu verí, veď doteraz sa na svoju do dokonalosti vybudovanú múdrosť mohol spoľahnúť. 

Ešte stále dúfa, že sa žena radšej poníži, aby neostala sama. 

Ženy sa ale prestávajú tej samoty báť. 

Prestávajú sa nechať ponižovať. 

Prestávajú byť obeťou a nechať sa využívať mužmi. 

Začínajú vnímať Seba. 

Začínajú chápať súvislosti, ktoré muž ešte nechce prijať. 

Začínajú tvoriť Seba a zo Seba cez svoju zabudnutú intuíciu. 

Prestávajú sa báť ŽIŤ SEBA a otvárajú sa k novoobjavenej zrelej citlivosti, ktorá ich sama vedie a preto ony CÍTIA, že nie sú nikdy samé. Nie sú, lebo sa v Sebe našli. Našli si svoju stratenú vnútornú silu stať sa vďaka nej stabilnou. Postupne zrejú do SKUTOČNEJ ŽENY a v tom zrazu inom svete sa muž nedokáže vyznať.  

Cíti aj on niečo, no zatiaľ iba toľko, že ženy dajak nie sú v poriadku. Nejde všetko podľa nich. Prestávajú mať kontrolu nad ženami a ich za to obviňujú. Máloktorý z mužov sa zatiaľ pozrie DO SEBA, aby mohol UVIDIEŤ PRAVDU, ktorá už JE – aj stále bola. 

Boja sa, že stratia svoju iluzórnu identitu vďaka dlhoročným zvykom môcť mať nadvládu nad ženou. Žena prestáva byť “poslušná”, teda začína byť pre ich nevedomú časť nebezpečná. Poniektorí sú zúfalí, iní zas sa stiahli do svojej ulity, aby nevideli z toho celého deja radšej nič, keďže zmeny sa zatiaľ boja. Stotožnení so svojim egom tú zmenu vnímajú ako niečo nebezpečné pre nich a kontrolu nad sebou nechcú stratiť.  

Ak ale POCÍTIA, že kontrolu nad Sebou nikdy ani nemali, iba kým žili v nevedomí, si MYSLELI opak, a nikto na svete už v slobodnom bytí sa kontrolovať ani nebude chcieť, veď spoľahnúť sa na Seba znamená DôVEROVAŤ v Sebe, teda svojmu vnútru, svojej duši, ktorá už dávno pozná našu trať v tomto hmotnom svete a iba na možnosť prejavenia sa čakala cez srdce, ktoré doteraz uzavreté bolo.  

Šanca žiť podľa Vesmírnych zákonov je pre každého veľká. Potrebné je ale ich poznať.

Ako? Dovolením ich CÍTIŤ cez bdelosť a tým jasne vnímať.

Každý sme toho schopní, ak sa prestaneme stotožňovať sa s našim pomocníkom – egom – a začneme sa spoliehať na nášho Vodcu – srdca. 

Akonáhle sa aj muži otvoria k Sebe, k svojmu skutočnému Ja, pocítia aj nové spôsoby zjednotenia sa so ženou, ktorá jedine na Muža čaká vo vedomom bytí tak isto, v akom aj ona sa už nachádza. Akonáhle sa on UVIDÍ NAOZAJ, hneď si všimne vedľa seba aj Ženu. Nebude mať ďalej otázky, iba jasné a konkrétne ROZHODNUTIA a ČINY, ktoré v tomto novom svete rozprávajú. Rozpozná ten (pre ego) neuveriteľný rozdiel medzi závislým chovaním sa voči žene a “novým”, mužským prístupom, ktorý je rozhodný a dokáže KONAŤ.

Zrazu vie, ako neočakávať od ženy, aby sa ponižovala a dokonca jej to ani nedovoľovať (ak by do tých nižších vibrácií niekedy ešte klesla) tým, že ju on sám pozdvihne svojou charizmou vďaka vyžarovaniu pevnej vnútornej sily bez zbytočnej a zastaranej tvrdosti, krutosti, strachu či vypočítavosti. Žena pri ňom ožije a ľahko sa nechá uloviť cez mužskú jemnú, predsa pevnú srdečnosť, rozhodnosť a vnútornú slobodu v pokoji a láske.  

Čo získa z toho celého novo-pradávneho nastavenia samotný muž? 

Všetko, čo doteraz nikdy naozaj nemal: 

• slobodu
• sebaistotu
• sebavedomie
• schopnosť konať bez strachu alebo cez strachy
• nebáť sa vyjadriť svoje emócie
• pocit úspechu
• víťazstvo nad sebou samým 
• a lásku na celý život vďaka žene, ktorá jej umožnila prejaviť sa vo svojom mužskom princípe zladením si v sebe jinovú a yangovú energiu sebapoznania. 

Nech sa tak udeje v prospech nás všetkých a nech partnerstvá nového veku sú vyrovnané, zocelené a prepojené v slobodnej láske do Života. 

okh. 

———————–

Svoju pomoc vyznať sa v týchto nových vibráciách ti ponúkam, ak mi zavoláš alebo napíšeš:

0903 858 930

harmonia.andy@gmail.com

S úprimnou láskou ku každému z nás: Andy

https://www.okharmony.eu/

Láska

od dvojplamene.okharmony.eu | mar 14, 2018 | Ego vs. Láska, Z duše prišli

Kde je hojnosť? Kde je Láska?
Kde sa nachádza všetka krása?
Prečo ťa ovláda emócia,
keď v prítomnosti je Sila?

Dovolíme si tešiť sa zo života?

od dvojplamene.okharmony.eu | mar 14, 2018 | Ego vs. Láska, Z duše prišli

Hľadáme a čakáme, rozmýšľame a vytvárame si tým iluzórne predstavy, ktoré existujú iba v realite našej mysle, ale určite nie v prítomnej chvíli.
Prečo to robíme? Prečo a dokedy chceme ešte žiť mimo tu a teraz nespokojne (ak sa tomu vôbec priznáme)?
Kedy si sebe dovolíme tešiť sa zo života, byť šťastným a cítiť tú našu jemnulinkú a zároveň silnú podstatu nášho Bytia v bezpodmienečnej Láske v pokoji nášho srdiečka?

Ak sa ti zdá túto cestu absolvovať sám momentálne trošku ťažké, rada ti pomôžem uvoľnením blokov v sebe ku spokojnému Ozajstnému Životu v Láske, kde žiari len Svetlo <3

Bolestivý “posledný” kontakt….

od dvojplamene.okharmony.eu | mar 14, 2018 | Ego vs. Láska, Z duše prišli

Zdieľam s vami svoje písmená, ktoré som dala na papier po silnom karmickom vzťahu, keď som si myslela, že ten muž je mojim Dvojplameňom – nerozmýšľaj nad ničím, iba ŽI, čo máš, aj keď ťa to miestami neznesiteľne bolí…. všetko má svoj dôvod 🙂

Hej, pamätám, nebolo to až tak dávno – aj keď je pravda, že odvtedy skoro dva roky prešli -, čo mi napísal na fb-u o (akože) konci nášho vzťahu….

Nezabudnem na ten pocit nikdy v živote.
Nezabudnem, lebo sa to nedá a ani nechcem.

Ten moment bol začiatok môjho prerodu 😉 Dodnes Mu za to v každej jednej chvíli ďakujem <3

Bol najbolestivejší zážitok môjho života. Zasiahol až do úplnej hĺbky môjho bytia. Výraz “úder pod pás” v tomto prípade neznamená viac, než krvavo-červený pomaranč…. Ani blesk z jasného neba nevystihne tú silu, ktorú som vlastne ani nevnímala od tak hlbokej bolesti. Ani kričať v sebe som nevládala. Nevládala byť. Nevládala som ani nevládať.
Cítila som…………………………….. nie,……. necítila som…………………….. nebola som………….. neexistovala som………….. nepočula a nevnímala……….. vôbec nič………

Neverila som tým slovám, predsa vedela, že MYSLEL vážne…………..
Bola to iba myseľ. Odvtedy a doteraz viem. Je mi úplne jedno, v sebe teraz čo vraví…. Je mi to fakt jedno.

Ja VIEM. A to mi stačí  

Nezabudnem na ten pocit nikdy v živote.
Nezabudnem, lebo sa to nedá a teraz už vlastne ani nechcem. Pominulo, prebolelo, prijalo sa a ďakujem. To je všetko.

Môžem už teraz o “stratení” lásky nám všetkým rozprávať, lebo je prijaté, čo sa Jeho a môjho vtedajšieho sklamania týka. Ten pocit, čo vo mne teraz je, je nádherný, najkrajší na svete. Nedá sa popísať. Milujem Život. Milujem Seba, milujem Jeho a milujem BYŤ len tak vo vedomom prúde prítomnosti.

Keď sa pýtaš, čo sa zmenilo, či preto som šťastná, lebo sme opäť vo vzťahu, moja odpoveď je: NIE.

(Sklamanie?…. )

Cítim naplnenie zo Života. Cítim, ako moje vnútro žiari. Cítim, čo je ozajstné Šťastie. Cítim Lásku a cítim Seba. Cítim, že CÍTIM <3

Ako je možné byť bez Neho v Blaženosti?

Cítim slobodu a cítim, že už môžem písať. Môžem konečne napísať nám všetkým, čo sa vo mne udialo anno a sa dnes deje…. Všetky prekážky a strachy odišli. Ostala čistá a jasná prítomnosť. Je iba tento moment. Je iba Láska. Ostal “len” pokoj v mojej mysli, srdci aj duši. Celá moja bytosť žiari, a na tom už nikto nikdy nič nezmení. STALO SA – NAVŽDY <3

Prešla som, ako viacerí z nás, tým najhlbším dnom. Preto viem, že aj ty môžeš stať Šťastím. Aj ty zvládneš pomaličky presvietiť seba aj okolitý celý svet. Aj ty si Láska slobodná, len si pripusť. Dovoľ si sebe byť tou Láskou. Dovoľ si Žiť. Precíť svoje vnútro a dovoľ si uvidieť tú čistú Žiaru, ktorá jediná môže v tebe prebudiť vnútornú driemajúcu Silu a Odvahu. Ktorá jediná Ťa privedie ku Sebe. Ktorá, keď sa na Ňu napojíš, pochybnosti prestanú existovať, strachy miznú.

Bdelá Prítomnosť ťa vezme do sveta Zázrakov, kde myseľ už nemá slovo, kde jediné, čo ostane, si TY   Kde Láska zrazu rozkvitne ako milióny lupeňov všetkých ruží na svete. Cítiš vďaku a úctu ku Nemu, cítiš pokoj a mier v srdiečku a vnímaš, že Ho miluješ ako Seba  
V každej jednej Prítomnej chvíli…. Navždy.

Ďakujem  

okh.