🦋 Všetky úlohy sú tu pre teba – pre tvoj vývoj k sebe samej.
Prestať byť závislým na mužovi je prioritou pre šťastie. Nechci sa trápiť dovtedy, kým aj ty neochorieš. Ostať chvíľu sama bez muža, nie je zlé ani dobré… je potrebné.
Stala sa zo mňa žena prijímajúca sa tak, ako práve JE. Mužskú energiu som prijala, podporila a tým som sa zjemnila do dominantne ženského fungovania. Vďaka partnerom som k sebe postupne došla. Mám zo seba príjemný a spokojný pocit.
Život nás k sebe dokope tak či tak. Vnímajme chvíľkové šťastie. Učiteľ sa vždy objaví – som tu pre Teba. Dá sa stať sa Ženou, po ktorej si stále túžila.
Rovnocenný partner/partnerka je bonus na našej vedomej dvojplamennej ceste. Ozvi sa mi a spoločne dôjdeme k tvojmu šťastiu.
Klikni na odber – zlepší sa ti partnerský život.
Na konzultácii so mnou sa k tebe dostane ešte viac detailov o tom, ako byť šťastný aj v partnerskom vzťahu. Skontaktuj ma….
Všetko sa dá lepšie a krajšie. Nebo sa začína na Zemi.
Vyriešime tvoj problém/výzvu/úlohu v tvojom živote spoločne. Ozvi sa mi.
🤍 Volám sa Rea a som oddaná lektorka a mediátorka vedomých vzťahov, intimity a života. Zaujímajú ma najviac partnerské vzťahy a rozdiely medzi ženskou a mužskou podstatou. Keď mi v komentári navrhneš tému, rozoberieme ju postupne. 🤍
Na facebook-u sa môžeš tiež dozvedieť veľa o fungovaní dvojplamenných (aj iných) vzťahov v skupine Dvojplamene – nekonečný tvorivý vzťah lásky a slobody: https://www.facebook.com/groups/okhar…
Že ty ich žiadne nemáš? No jasne, že nie – kým sa držíš svojho ega.
Ale sa ťa na jednu vec spýtam: túžiš byť raz tak naozaj šťastný?Nielen si nahovárať, že veď ty už takým si. Nie. Ale: CÍTIŤ SA ŠŤASTNÝM. Práve bez tých závislostí, ktoré ti zatiaľ chcú predurčiť, že kompenzáciou šťastia sú vonkajšie vplyvy (veď to tak každý robí).
Pravdu povediac, kým nemáme vyriešené to, čo – keď sme si k sebe úprimní – každý cítime, čo v sebe či okolo seba máme zmeniť, stále sme v menšom či väčšom napätí.
Človek má šancu sa uzdraviť, keď si prizná svoje chyby, nedokonalosti, úzkosti, strachy, svoje vnútorné emočné zranenia, lipnutia či závislosti:
na partnerovi,
na deťoch,
na rodičoch,
na svojich vlastných presvedčeniach,
na rozprávaní,
na bití v tichu,
na ukazovaním sa lepším, než sme,
na práci,
na meditácii,
na duchovnosti,
na neustálych spochybňovaniach všetkého, v čom (zatiaľ) uvedomiť si či zmenu spraviť nemienime,
na pocite dokonalosti či pocite vlastnej dôležitosti,
na sexe,
na celibáte,
na porne,
na alkohole,
na mobile,
na vypnutí sa,
na nezastavení sa,
na rozmýšľaní,
na jedení,
na nejedení,
na cestovaní,
na ľutovaní sa,
na sťažovaní sa,
na obhajobe,
na dokazovaní si svojej pravdy,
na očakávaniach,
na peniazoch,
atď. (doplň tu práve tú svoju závislosť).
Závisíme od rôznych nevedomých (dokonca aj vedomých) činnostiach. Necháme sa ovplyvniť tým, čomu sme zvyknutí, čo nám ide ľahšie. Naše ego nás dokonca utvrdzuje v tom našom rozhodnutí pokračovať kráčať v tom už známom. Nechce zažívať takú zmenu, nad ktorou by nie ono malo KONTROLU, alebo druhý extrém je ten, keď sme závislí na ADRENALÍNE.
Ego náš voľný čas vyplňuje všetkým možným: turistikou, nacpávaním sa a hocičím, čo ZDRAVÝ človek už nerobí – lepšie povedané môže robiť, ale vedome a s mierou. Práve to je ten ROZDIEL: v závislosti sú extrémy – buď človek zažíva eufóriu alebo sklesnutosť až depresiu, ale minimálne nespokojnosť.
Zdravý, vyliečený človek cíti SPOKOJNOSŤ, ktorá nepramení zvonka a ktorú vonkajšie vplyvy už neovplyvnia. Kým nás z nášho pokoja vyvedie niečo alebo niekto, sme na niečom URČITE ZÁVISLÍ.
Závislosťou odďaľujeme ZODPOVEDNOSŤ.
Ten, kto je závislý, nechce ešte v tej oblasti zobrať na seba zodpovednosť. Keď sa do seba bdelo pozrie, všimne si, čo mu bráni v tom, aby už nebol dieťaťom v dospelom tele.
Všetky závislosti sú krikom našej duše. Kým si to ale neuvedomujeme, cez nich KOMPENZUJEME našu hlbokú túžbu po prijatí, láske, slobode, zodpovednosti, spokojnosti, vyrovnanosti, celistvosti, úplnosti.
Neexistuje človek, ktorý by závislým nebol.
Stačí si tie naše nekontrolované činy a stavy postupne uvedomiť, prijať ich a tým sa viac a viac prijímať. To pôsobí lepší pocit sám zo seba, z druhého, z ostatných, z celého sveta a života – teda nášho bytia tu na Zemičke našej krásnej tak, ako práve je, tak, akí akurát sme.
Všetko, čo nám vadí, len ukazuje, kde ešte máme na sebe zapracovať spôsobom:
0. Pozastaviť sa na malilinkú chvíľku a nie odmietať tento FAKT, ale si povedať: „Hmmmm…. čo, keď som predsa len aj ja závislým…. ale na čom asi tak môžem byť?….“
V prvom rade si tie naše silné lipnutia uvedomme. Priznajme sa tomu: „Áno, som závislá/ý na….“ (ak nevieš narýchlo odpovedať, akou formou závislosti trpíš, prejdi ten možný zoznam vyššie).
Ďalší krok je v sebe si vysloviť: „Neobviňujem sa za svoje nedokonalosti, ani za to, že som o nich prednedávnom ešte ani netušil, keďže som si myslel, že ja som tou jedinou dokonalou bytosťou na Zemi.“ Je to proste NORMÁLNY VÝVOJ.
Spýtať sa sám seba: „Čo môžem spraviť za to, aby tú „moju“ závislosť za minulosť považovať mohla/mohol?“
Všetky pochybnosti a logické argumenty mysle dať bokom a začať konečne počúvať svoj vnútorný hlas (ktorý najčastejšie je úplným opakom nášho logického uvažovania o tom probléme, ktorý sa medzi tým stal našou výzvou na prekonanie sa).
„Konám podľa hlasu mojej duše.“ Keď nás ego chce z našej novo získanej rovnováhy vyviesť (preskúšať, či to myslíme naozaj vážne), buďme bdelí a nenechajme sa opäť stiahnuť do našich tak známych vzorcov chovania, ale sa vedome držme a cvičme ten nový stav nášho bytia, až kým nepocítime stotožnenie sa s novou dovednosťou, ktorá nás viac priblížila k našej jedno-duchosti…. duše.
„Neprestávam sa cítiť a kráčať stále ďalej a ďalej, vždy bližšie a bližšie k mojej skutočnosti, prirodzenosti.“
„Jediné slovo, okrem ktorého ak celý deň nič iné nevyslovím, mi nebude nič chýbať, je: ĎAKUJEM.“
ĎAKUJEM.
okh.
“Prečo som vlastne závislá/ý? Ako z toho bludného kruhu von?”
Rada Ťa na ceste vzťahov a sebapoznávania usmerním v rozšifrovaní tvojho vnútra. Dostaneš odpovede na otázky typu: „Ako….?“, „Prečo….?“, „Kedy….?“ atď.
Keď žena miluje muža, tak ho prijíma takého, aký je. Prijímať ho aj nedokonalého pre neho znamená nemať problematickú ženu, ale výnimočnú. To je základ, ktorý som dávnejšie ani ja nezvládla, ale teraz už viem, že sa všetko dá. Dá sa ho PRIJAŤ, aj keď nás jeho sebeckosť bolí. On o tom veľmi dobre vie, ale zatiaľ nie je schopný konať inak. Chlap v štádiu hľadania sa nie je zvedavý na naše CITY ani POCITY – nezaujíma ho, čo k nemu V SKUTOČNOSTI CÍTI partnerka, ani to, ako sa CÍTI v bežnom živote. Je proste sebecký, zaujatý sám sebou a podľa toho sa aj chová. Je taký, aký je.
Celý náš partnerský vzťah stojí na pilieroch takých, s ktorými sa málo žien vie stotožniť (aj ja som s tým mala velikánske problémy): (viac…)
