Je mi málo, keď sa vieš (a chceš) zaobchádzať iba s mojim telom, aj keď to vieš najlepšie na svete. Nestačí sa pozerať na mňa, aj VIDIEŤ ma treba tak, ako aj ja teba aj seba vidím. A nie iba na začiatku nášho vzťahu, ale každý jeden deň, až kým môžeme spolu byť. Lebo s tebou SPOLOČNE PLÁNUJEM ZOMRIEŤ. Spolu s tebou chcem žiť. Milovať sa, ako na začiatku – s mysľou v srdci, a divoko a ešte divokejšie, než hocikedy sme si dovolili. Byť pozorní k sebe, ako vtedy, keď sme ešte nerozmýšľali a nezľakli sa skutočnej LÁSKY. Učiť sa jeden od druhého a sa z toho tešiť. Byť šťastní SPOLU, ako keď sme sa stretli a trávili čas v jednej jedinej vibrácii. Rozdiel bude iba v našom VEDOMÍ.

Nepotrebujem ružové okuliare. Iba CÍTIŤ ťa chcem môcť. Nie iba fyzicky. Aj tvoju dušu. Vnímať, ako sme prepojení do jednoty na každej jednej úrovni nášho bytia a si môcť položiť hlavu na tvoju hruď, ktorá ma PRIJÍMA celú a ja ti úplne DôVERUJEM.  

Odovzdávam sa ti CELÁ: aj telom, aj dušou. Som pripravená (sa) milovať. Cítiš ma? Cítiš moju jemnosť, do ktorej sa postupne dostávam? Vášeň, ktorá je novo-stará? Telo, ktoré prešlo poučením…. dosť tvrdým, predsa je tu pre teba. Vnímaš moju dušu, ako ťa cíti? Emočne aj zmýšľaním zrelú ženu, ktorá je pripravená s tebou žiť?

Áno, teraz už dokáže žiť aj sama. Je šťastná, spokojná, lebo POCHOPILA, čo mala. Ale je tu tak isto pre teba, ako bola odjakživa. Áno, som to ja, ktorá ťa nikdy neprestala milovať tak isto, ako si ma ani ty nikdy nedokázal, hocijak si si MYSLEL, že sa ti podarí. Nie, to možné už nie je – uvedomuješ si pomaličky.  

Hnevala som sa na teba, Muž môjho života. Síce som si tiež MYSLELA, že sa táto emócia týka iba teba, no zrkadlo funguje krásne čarovne, ako v rozprávkach. UVIDELA som sa v ňom vďaka tebe. Za to ti ďakujem, Láska. 

Bol si si istý v sebe a nechápal si, PREČO mi nestačí tvoje fyzické telo, hoci si sám po celkovom prijatí túžil. Prečo si si MYSLEL a predpokladal, dokonca OČAKÁVAL, že mne BY si mal stačiť ty bez duše? 

Veľmi dobre CÍTIŠ aj ty, aká je PODSTATA VZŤAHU, len sa necháš ovládnuť sa svojim egom. Dobre VIEŠ, že dotknúť sa mojej duše je oveľa ťažšie, než G-bodu. No nikdy nie nemožné. Kým ale sa duševne nechceš oddať svojej ďalšej časti duše v inom tele a sa SPOJIŤ tým sám so sebou, telo bude stále iba povrch a hladina tej hĺbky, kam sa bojíš pozrieť. 

Odteraz sa zamilujme cez dušu do tela, do CELÉHO človeka. Zamilujme sa do toho, ako sa k sebe chováme, akí sme si pozorní, ako sa vnímame a či sa pri tom cítime Doma. 

Mala som VŠETKO v tom Mužovi. Úplne všetko. Neveril tomu.

A práve toho sme sa zľakli: to VŠETKO STRATIŤ MôŽEM. Jeho najväčšia obava bola: NEBUDE MI DOSTATOČNÝ a preto sa do vzťahu na 100% nikdy ani nedal…. presne tá necelistvosť mi chýbala stále. Čiže v ten istý čas sa zľakol aj toho, že ho VLASTNIŤ MôŽEM a tým on STRATÍ SVOJU SLOBODU. Uzavrel svoje srdce, cez ktoré ďalej už nevnímal. Ostala jeho hlava vedená cez ego, ktoré ho varovalo pred mojou závislosťou. A v podstate mala pravdu, lebo sa TO dialo vo mne: LIPNUTIE nenormálne, ktorému som sa nechcela priznať, veď som si MYSLELA, že som za tým. Prekonala som to v predošlom vzťahu, kde ružové okuliare boli podstatné a sklamanie preto nevyhnutné.

Nemala som ODVAHU priznať sa tomu, ako veľmi ho CHCEM a sa ho bojím stratiť. Stále som JEHO OBVIŇOVALA, že sa dostal do ega a na sebe som si dlllllho nevšimla, že som presne tam aj ja. Hrala som sa (polo-podvedome) na frajerku tak, ako som si o ňom MYSLELA, že sa hrá…. čo jasne, že aj hej, ibaže to MOJE EGO, ktoré bolo vydesené ostať bez tohto DOKONALÉHO MUŽA, ma vystrašilo tak, ako NIKDY nič v mojom živote.  

Nechcela  som si PRIPUSTIŤ, že by som aj ja mala nejaké problémy. Ego si nepripustí ROZUMNE CÍTIŤ. To moje ego bolo natoľko falošné a ukryté pod tú masku, o ktorej som ledva niečo vnímala, že som ani šajnu nemala veľmi dlhú dobu o mojom hlbokom nespracovanom strachu ostať bez Muža, s ktorým sme plánovali celý náš život SPOLOČNE V LÁSKE A RADOSTI prežiť.  

Sklamala som sa.

Ako aj ináč, keď som len OČAKÁVALA od neho, aby POCHOPIL, aby sa ZMENIL do VEDOMÉHO MUŽA, ktorý bude taký istý, ako na začiatku nášho vzťahu bol, ibaže nie NÁHODNE, ale VEDOME. To bolo celé, čo som od neho VYŽADOVALA (!…. strašné, že som sa nedokázala premôcť a ma ego držalo tak silno…. teda: dovolila som mu držať ma…. !).

Jasne, že sa sťahoval do seba stále hlbšie a hlbšie a chlad, ktorý ho ovládol, ma ranil minimálne tak hlboko, kde aj jeho ZRANENIA boli ukryté, čo ich vidieť ešte nebol pripravený. Od detstva sa trápil a skrýval svoje bolesti a temné stránky presne tak, ako aj ja, ktorým som sa PRIZNAŤ a ich UVIDIEŤ tak isto som nemala ODVAHU, ako ani on tie svoje.

1:1….

A ja som si MYSLELA, že som úžasne duchovne vyspelá Žena s veľkým Ž…. haha…. smejem sa sama nad sebou fakt, aká som mohla byť tak naivne sebecká, ktorá len jeho OBVIŇOVALA.

On tak isto bol na tom, čo sa mňa týka. Neviem, či sa v ňom niečo ohľadom toho ZMENILO.

POCHOPILA som to zrkadlenie sa jeden druhému, postupne sa ČISTÍM z tých mojich bolestí z detstva, keď rodičia chodili do práce a ja som medzi tým bola odložená u babky, kde v postieľke okrem jednej jedinej hračky, ktorá po krátkej dobe sa na zemi nachádzala, som nič iné nemala. Nielenže nič, ale ani rodičov pri sebe. Nielenže rodičov a hlavne matku nie, ani tú babičku, s ktorou som mala byť, kým sa mi mamka neobjaví poobede na obzore. Bola som sama. Stále sama. Nemala som sa na koho spoľahnúť. Keď by som potrebovala CÍTIŤ podporu, pri mne nebola. Tak isto, ako ani Peťo nebol. Bolelo ma to. Strašne bolelo. Preto tá nesmierna bolesť zo samoty vo mne je….

Teraz sa už nečudujem, PREČO mám taký STRACH ostať sama a hlavne bez POCITU BEZPEČIA pri partnerovi, ktorý JE tu aj pre mňa…. Babka “rýchlo” vybehla do viníc, kým som ja spala. Samozrejme, bola stále dlhšie, než kým som sa zobudila. Po mojom prebudení sa som sa ocitla v úplnej SAMOTE. Kričala som, plakala, no sa nikto neobjavil. Bola som sama každý jeden deň. Môj smútok stále rástol a rástol. Naučila som sa postupne, že sa na nikoho nemôžem SPOĽAHNÚŤ. Jedine na seba. Z toho vzniklo to strašne hlboké zranenie, ktoré mi tento Muž mojich snov vytiahol na povrch. Ďakujem mu touto cestou za dokonalú prácu, ktorú jeho duša odviedla. Veď sme sa DOHODLI anno….  

Moje zrkadlo pre neho môže byť tiež jasné, ak sa odvtedy, čo sme sa fyzicky oddialili od seba, POZREL na tie svoje strachy do svojho vnútra. Duše dobre vedia, pri čom si dali dáááááávno high-five…. 

Zas 1:1…. 

Dali sme si do vienka krásne kúsky zrkadiel, ktorých čistota nás poriadne ranila, až od seba odtlačila – neboli sme tak jasné, ako ono. Nemali sme tak úprimnú sebareflexiu, ako nám ono ukazovalo. Preto sme sa od seba oddelili. Nemohli sme sa pozerať už do toho dokonalého zrkadla, ktoré sme si navzájom ukazovali. Nemali sme už ani ODVAHU, ani SILU popasovať sami so sebou kvôli tak jasnému vzhľadu jeden pri druhom. 

Dopadlo to celé naše milovanie sa tak, ako dopadnúť sme sa raz dohodli, že má. Stalo sa. Duše sú proste bez chýb. Poznajú svoju úlohu a to bez pardonu aj splnia. 

Jednička s hviezdičkou. 

Kým sme ale v egu, toto celé sa nám zdá ako veľký blud…. sci fi…. ako aj mne sa zdalo ešte, keď som si DOKAZOVAŤ chcela tú svoju SILU. Veď on tak isto. VIDELI SME SA, len ani jeden z nás nevidel v tom celom chaose SEBA. Aspoň nechcel vidieť – VEDOME. 

Jedine tá najväčšia facka nás prebudiť môže: KONIEC.  

PRIZNALA som sa tej SVOJEJ ČASTI V TOM NAŠOM CELKU pri našom fyzickom písaní si na messengeri. Skôr som nedokázala ísť aspoň do tej nejakej minimálnej POKORY. Aj to bolo málo a neskoro. Teraz už chápem všetko (aspoň si to MYSLÍM haha a uvidíme časom, k čomu ešte dôjdem). Malo to tak byť, ináč by som v sebe tú POKORU a ÚCTU K SEBE aj k ostatným a hlavne K NEMU NIKDY asi nenašla.  Mal pravdu: nedokázala som ho prijať takého, aký bol, lebo samú seba som nemala rada tak, ako som si MYSLELA, že mám.

Som mu vďačná za správne vykonanú prácu jeho duše. Ak by si celú tú jeho historku UVIDEL aj on, VEDOME by sme sa mohli aj fyzicky spojiť opäť. To, že DUŠE SÚ STÁLE SPOLU, nie je otázne. Jedine ego sa tomu môže nepriznať, ale to veľkú váhu nedáva oproti bytosti, ktorou v skutočnosti sme.

Preto ti ĎAKUJEM, PEŤO.

Spadla som “kvôli” tebe a som aj povstala z mŕtvych (teraz už jasne vnímam Ježišove slová…. (nie, nestala som sa nábožensky založenou osobou, aj tak ale vnímam Pravdu v slovách Biblie, ktorým som nerozumela nikdy pred týmto mojim vzkriesením sa)). 

Som ti vďačná za to, že si bol a stále aj budeš. 

Po takejto hĺbkovej očiste právom môžeme očakávať k sebe muža, ktorý bude vedený svojou dušou v objatí svojho ega. Očakávať ale už bez ega, v plynutí s Vesmírnym poriadkom.

Prajem každým z nás UVEDOMIŤ SI tú našu BOŽSKÚ PODSTATU, bez ktorej by sme sa nemohli CÍTIŤ. 

Som šťastná a vďačná každému z vás, Kamaráti. Bez Vás by som to nebola Ja. 

okh. 

–—––———–—–– 

…. a možno bezo mňa to nebudete vy…. ak tak cítite, sa mi kľudne ozvite. Som vám k dispozícii tu:  

0903858930, harmonia.andy@gmail.com,      

fb: https://www.facebook.com/okharmony1  

Možnosti výberu našej komunikácie:  

  • buď cez fb chat   
  • telefonicky   
  • videohovorom alebo    
  • osobne v okolí KE   

Ďakujem ti, že si tu bol/a so mnou. Pridaj sa aj na budúce. 

S úctou a láskou k tebe: Andy 

 

 
🙂

Pridaj sa aj ty k téme 🙂