Čo bolí najviac žene?…. Ak partner fyzicky odíde a je mu to v podstate jedno. 

Čo chýba najviac mužovi?…. Ak pocíti, že partnerka ho vo svojej duši už nedrží. 

Keďže fyzické odpojenie sa nastane skôr, než emočné, muži majú na začiatku rozchodu menší problém, než ich partnerky. No ak nastane aj emočný koniec, začne obdobie trápenie sa muža. 

Rozoberme to podrobnejšie a nášmu mozgu viac pochopiteľne…. 

Žene sa najťažšie otvára jej fyzičnosť, jej telo, a kým ho nemá otvorené a prijaté, je na ňom závislá, lebo na čom lipneme, to veľmi chceme a chcenie je predsa negatívna energia, kým prechádza cez ego. Ak sme na niečom závislí, to znamená, že sa bojíme o to viac straty aj tej malej časti, ktorú vôbec vnímame. Žena je preto vydesená hlavne vtedy, keď ju muž fyzicky opustí, keď ostane fyzicky sama. Nie je to jej prirodzenosť zažívať samotu, veď od prírody má v sebe zakódované potrebu byť ochraňovaná mužom. 

Žena po rozchode na svoju lásku stále myslí (áno, jasne, aj on na ňu, hlavne, ak role sú opačne nastavené). Prečo sa neustálej myšlienky na neho nedokáže vzdať a ju nemá pod kontrolou tak silno, ako ten muž? Práve preto, lebo myslenie nie je ženská energia. Jej je to “cudzie” a preto, kým v sebe nemá zharmonizované obe časti svojej polarity, drží ju to myslenie v šachu.  

Muž oproti tomu po odlúčení bude tvrdiť, že je v pohode, aj keď už fyzicky spolu nie sú. On sa bude cítiť v pohode a nebude sa až tak trápiť do tej chvíle, kým sa s ním neotrasie jeho nedominantná jinová časť. Pre muža je najťažšia vec na svete reálne CÍTIŤ svoje emócie, svoje vnútro. Preto, kým on vníma, že partnerka je na ňom emočne závislá, nechýba mu fyzický kontakt tak silno, ako keď pocíti emočnú samotu.

Najväčší jeho strach je, aby na neho napojená žena sa od neho vnútorne neoddelila. Kým on to puto z jej strany cíti, jeho ego je v bezpečí. To znamená: ešte nemusí na sebe nič zmeniť. Cíti sa uvoľnene, lebo v podstate jeho prirodzená podstata ochraňovať to nežnejšie pohlavie je splnená tým putom a nie je ohrozená…. on si MYSLÍ, že sa stará o ženu len preto, lebo ona emočne ešte JE v jeho živote prítomná, teda má sa o koho starať.

Keď sa mu zoberie droga, čiže žena sa od neho odpúta a jemu to dôjde, AŽ VTEDY sa zneistí. Prestala tiecť energia, ktorá ho ubezpečovala o tú svoju istotu, o to, že je naďalej v bezpečí a nie je emočne sám. Keďže jeho nezrelé emócie ho pripútavali k žene (emócie sú ženskej polarity), cíti stratu. Až teraz. Nie, keď sa fyzicky oddelili, ale až vo chvíli, keď sa od neho jeho milovaná žena oddelila vnútorne. 

Abstinenciu vo vzťahu žena najčastejšie pocíti po fyzickom odlúčení, muž po emočnom.  

Vieme teda, ženy aj muži, čo najpohotovostnejšie máme v sebe riešiť? 

Žena svojho otca a muž svoju matku. Rodičov, ktorí nám nedali ten hlavný vzor ich podstaty svojej bytosti: žena dominantne ženskú a muž dominantne mužskú. Ak prijmeme na vedomej úrovni našich rodičov takých, akí boli (to znamená, že im ani podvedome nebudeme vyčítať a vytknúť ich neschopnosť byť prioritne tým, akým pohlavím sú a zároveň druhorade mať v rovnováhe obidve energie – takáto úcta sa prejavuje v tom, že aj keď sme anno ZANEVRELI na to opačné pohlavie, tá hlboká bolesť bola uvidená a prijatá, preto ich už “len” obdivujeme za to, kým sa v skutočnosti v tomto živote stali), takže keď vnímať budeme, ako ich milujeme za to, že boli presne takí, akí boli a aj keď nám chýbalo doteraz niečo, čo nám do života nedali, vieme, že tak malo byť a nijak inak sa stať nemohlo – to sme potrebovali ako duše zažiť.  

Vieme. Cítime k nim úctu a vďačnosť. A nielen to: zodpovednosť za ich život sme predali naspäť do ich vlastných rúk. Nie sme k nim pripútaní ani emočne, ani fyzicky. Pustili sme ich, poďakovali sa im a dokážeme ísť na svojej vlastnej Ceste Života bez nich.  Vieme sa ROZHODNÚŤ ZA SEBA bez negatívnych pocitov k našim rodičom.

Prestali nám zasahovať do života nielen fyzicky, ale aj na emočnej úrovni v takej miere, že sme sebavedome vykročili od rodičov k partnerovi/partnerke – našou NOVOU RODINOU sa stalo to zdravé, nové puto, ktoré vzniklo vďaka harmonizácii našich ženských a mužských polarít. Priraďujeme k sebe v prvom rade nášho dvojlameňa a už cítime, že nikdy nikto iný nemôže byť podstatnejší pre nás, než tá duša, ktorá k nám prišla – a energeticky stále aj patrila.  

Tým, že sme prijali opačné pohlavie našich rodičov (a za tým aj toho druhého rodiča), následne ich z nášho života pustili ako prvotných, teda sme z detských energií vyrástli do dospelých, sme sa mohli zblížiť s našim partnerom duše. Bez týchto krokov zjednotení byť s našim dvojplameňom nijak nemôžeme. 

Zhrnutie 

Povedzme teda ešte raz v bodoch to podstatné k splynutiu sa so samými sebou a tým aj s našim dvojčaťom duše: 

  1. Uviď na sebe fyzické či emočné lipnutie na druhom pohlaví.
  2. Uvedom si, že závislosť na partnerovi je kvôli tomu, že si zanevrel na to druhé pohlavie.
  3. Hlboká bolesť v tebe je uvidená a prijatá.
  4. Prijmi svoju matku aj otca takých, akí boli, sú aj budú.
  5. K svojim rodičom cítiš úctu a vďačnosť.
  6. Zodpovednosť za ich život si položil do ich rúk.
  7. Sebaistým rozhodnutím vieš vykročiť k tvojmu dvojplameňu, k svojej novej rodine.
  8. Láskou objímaš seba, svoje dvojča, rodičov a tak isto aj deti.
  9. Si spokojný/á a stotožnený/á so svojim telom, emóciami, myšlienkami aj dušou
  10. Máš v sebe pokoj, mier, kľud, ticho, ľahkosť, slobodu a nekonečnú, bezpodmienečnú lásku, ktorú prejavuješ svojmu dvojplameňu s vedomím spolupatričnosti.
  11. MILUJETE SA.

okh.

————————–

Ak tak cítiš, že s mojou inšpiráciou sa posunieš bližšie k sebe samému a tým k svojmu dvojplameňu, kontaktuj ma nasledovne:

0903858930, harmonia.andy@gmail.com,     

fb: https://www.facebook.com/okharmony1    

Možnosti výberu našej komunikácie: 

  • buď cez fb chat  
  • telefonicky  
  • videohovorom alebo   
  • osobne v okolí KE  

Ostávam v láske: Andy

 

 
🙂

Pridaj sa aj ty k téme 🙂