Súhlasíš so mnou, že v skutočnej láske sa obnažia najprv duše, prepoja sa, potom ich jednotu môže nasledovať úplné telesné spojenie, ktoré je naplňujúce na všetkých úrovniach nášho bytia? 

Čo sa ale deje najčastejšie v tomto hmotnom svete, ako fungujeme a prečo? 

Ľudia sú stotožnení so svojim egom, ktoré je netrpezlivé. Chce, aj nevyhnutne potrebuje niečo stále dosiahnuť, aby sa mohol cítiť niekým. Preto mu fyzická príťažlivosť úplne stačí k tomu, aby nejaký výsledok dosiahol. Poddá sa preto pudom (čo je záležitosť primitívna a na úrovni zvieraťa), vrhne sa na najbližšiu obeť, využije ju a si potrasie rukami: “Som skvelý. Len tak ďalej.” Ego potrebuje neustály pohyb v tej známej “komfortnej” zóne, z ktorej vymaniť sa je umenie.

Stalo sa NORMÁLNYM hlboko necítiť a sa už ani neprekvapujeme, keď po sexuálnom akte sme vyčerpaní, energeticky na dne, chce sa nám spať (najčastejšie chlapom, ktorí si nehodlajú uvedomiť príčinu svojej bezvlády) alebo plakať (ženám, ktoré vo svojej hĺbke cítia nenaplnenosť, no v tomto mužsky nastavenom svete, kde submisivita žien je očakávaná a ony si už myslia, že nemôžu mať slovo, dokonca nemajú ani právo vyjadriť svoje vnútorné bolesti, veď by mali byť v podstate spokojné po fyzickom vyvrcholení tak isto, ako aj ich partner viditeľne je).  

A tým svoje srdce obidvaja uzavrú. Fungujú na tak nízkej vibrácii, že ich duše plačú. Najzaujímavejšie na tom celom je, že si túto realitu často ani jeden z nich nevšimne.  

  1. Muž je unesený so sám sebou, lebo je hrdý až pyšný na svoj výkon, ktorý si zopár orgazmami dokázal žene pri sebe (hmmm…. nie náhodou SEBE dokazuje SEBA?) a predsa city by ich spravili slabými (podľa vzoru svojej matky: “Neplač predsa, si nejaký ten chlap!”) a veď oni nie sú nejakí buzeranti…. musia to neprestajne dokazovať a predvádzať sa – aspoň si to myslia, no keby začali AJ CÍTIŤ, uvideli by pri sebe nešťastnú partnerku a by im bolo hneď jasné aj, PREČO. Keďže sú nastavení vnímať iba z jangovej strany diania svet, jemnosť je pre nich nielenže cudzia, ale dokonca nepredstaviteľná, až zahanbenia hodná. 
  2. Žene nedôjde, prečo sa cíti zmiešane preto, lebo sa predsa chce prispôsobiť mužovi a vyrovnať sa mu, len aby ho nestratila a nešiel za milenkou, ktorej vystačí aj sex bez hlbších pohnútok.  

Tým sa ani jeden z nich nestretne so svojimi zraneniami, ktoré tisícročia ležia v ich uzavretých srdciach. 

Počúvajme ho všetci. Na chvíľku sa pozastavme a popočúvajme v tichúčku tie tenulinké hlásky, čím by nám rado dalo najavo túžbu našej duše. 

Po čom túži duša muža a ženy naozaj? Prečo si muž MYSLÍ, že je šťastný a žena CÍTI, že ňou nie je? 

Kde nájdu to spoločné prepojenie ich bytostí, aby sa mohli chápať a zažiť spolu extázu, kedy muž s radosťou objíme svoju milovanú ženu po intímnom milovaní a žena spokojne usne v jeho náruči? 

Začíname sa ale pomaličky z toho spánku Šípkovej Ruženky prebúdzať. Otvára sa nám obzor do väčších hĺbok, šíri sa vedomie o niečom ešte nie celkom uchopiteľnom, no o to viac rastie zvedavosť aj záujem o dôvode našej celkovej nespokojnosti, ktorú si muži zatiaľ s radosťou nepripúšťajú (chápeme ich, veď ich prioritným zdrojom bytia je myseľ), ženy na druhej strane sa až euforicky vrhli vytrhnúť sa z pút nevyjadrených emócií (emočná nezrelosť s nimi robí, čo chce).  

Preháňajú obidve pohlavia: 

  • Muži sa vďaka náhlym nátlakom jemnejšieho (miestami ale dosť hrubého a diktatoricky nastaveného, svoju mužskú časť neadekvátne používajúceho (a ženskú tiež)) pohlavia otvoriť sa v srdci uzatvárajú ešte tvrdšie a silnejšie – ich nevnímanie nevyhnutnosti toho, čo im ženy ukazujú, je pre ženské pohlavie ponižujúce…. reagujú nevedome, podľa naučených vzorcov z detstva vďaka svojich matiek, ktoré im nedali vzor skutočnej nežnej, chápajúcej a zároveň sebavedomej ženy, a vo svojej hĺbke na ne zanevreli, preto muži dnešnej doby majú čo so svojimi presvedčeniami robiť, aby sa k svojej ženskej časti a tým aj k ženám krásne otvorili.
  • Ženy klopú na dvere ich sŕdc húževnatejšie a príliš nedočkavo práve kvôli ich zjavným strachom od nich, chýba im tá mužská cieľavedomosť a konkrétne činy, preto preberajú ako keby na seba tú zodpovednosť za nich a mužským princípom im chcú ukázať, akými BY mali byť sebavedomí chlapy, čím ich od seba odstrkávajú…. ich tiež nezrelé precitlivelé chovanie sa prejavuje buď submisivitou alebo prílišnou emancipáciou, čo aj jedna, aj druhá strana je extrém, pri ktorých muž takto sa správajúcu ženu nedokáže ctiť a byť jej vďačný za jej nie milú, spontánnu ženskosť, ktorú v nej nenachádza. Preto aj ony sa majú čo učiť, aby si ich muži mohli vážiť.

Pochopiteľný je postoj obidvoch strán: 

  • Muž potrebuje čas k otvoreniu v sebe tú dlho nepoužívanú hĺbku 
  • Žena sa v tom zhone po dlho utlmenom sebavyjadrení až extrémne nezrelo používa svoje emócie.

Čo je treba pochopiť teda jednému aj druhej? 

  • On si postupne pripúšťa všímať si aj svoje city, tým obnoviť svoju empatiu a podľa svojho vnútra začať rozmýšľať – to znamená: z hlavy sa presunúť AJ DO SRDCA, čo znamená: CITLIVO KONAŤ. Muž sa tak stáva pevným namiesto tvrdým a chladným, akým pred transformáciou bol. 
  • Ona si uvedomuje svoje nezrelé emócie a začína ich mať pod kontrolou, vďaka čomu hysterickosť a labilita ustupuje do emočnej vyrovnanosti. Pridaním jemnej esencie konkrétnych činov sa stáva stabilnou. 

Takouto vedomou harmonizáciou našej ženskej a mužskej polarity vchádzame do bytia ne-pudovej existencie, postupne sa nám čistia energetické dráhy a centrá, vďaka čomu sa stávame vedomejšími. Vidíme sa zvonka a nevedie nás už ego, s ktorým sme boli pred tou duchovnou zmenou úplne alebo čiastočne stotožnení. Uvedomujeme si, ako nám v tomto fyzickom svete myseľ pomáha, ale aj to, že viesť nás musia POCITY nášho uvideného a objasneného vnútra.  

Zladenie sa do našej Podstaty nám umožní reálne cítiť nielen seba, ale aj partnera či partnerku vedľa nás:

  • začíname vnímať jeho osobu ako svoju časť
  • všímame si podobnosti aj rozdielnosti s radosťou
  • pomáhame si navzájom porozumieť jeden druhému cez otvorenú komunikáciu, ktorá je teraz už vedená a počutá dušou, premostená cez srdce a vyjadrená cez mozog, kde ego sa pokorilo a prepojenie nás samotných nastalo.

Všetko teda so všetkým súvisí.

  • Spojili sme sa sami so sebou a tak aj s každou bytosťou okolo nás.
  • Boj, odstup a oddelenosť sa premenili vo vedomú súdržnosť.
  • Kontrola je odteraz vnorená do dôvery a emócie do lásky.
  • Všetko sa zrazu zjednodušilo cez tú vedomú zraniteľnosť, ktorá nastala vďaka pusteniu tej napätej ochrany, v ktorej sa nedalo voľne dýchať.
  • Cez ľahkosť preciťujeme pokoj našej duše a začína sa nám dariť citovo aj fyzicky v sférach, ktoré sme si pred našim osvietením ani neuvedomovali.  
  • Prichádzame k novým uvedomeniam, pri ktorých naša duša spokojne tančí, nehovoriac o tom, ako milo sa prekvapujeme pri tom nesmierne hlbokom spojení sa s dušou, vtelenou do druhého pohlavia.

Zážitok prvotného duševného obnaženia sa nás postupne oslobodí od pút doteraz zažívaných a cez fyzické milovanie sa dostávame k Jednote celého Univerza. Z tohoto Zdroja čerpať nekonečnú energiu lásky alebo sa vrátiť iba do fyzických zážitkov je tak obrovitánsky rozdiel, že samozrejme už netúžime po spojení dvoch tiel bez pocitu hlbšej spolupatričnosti.

Vďaka porozumeniu tohoto “zázraku” sme sa stretli sami so sebou. Druhej osobe našej duši sa môžeme poďakovať (teda vlastne v konečnom dôsledku samým sebe, keďže tie dve, na prejav oddelené duše sú odjakživa Jedným) za “iné” vnímanie celej reality v našom živote.

Prišiel čas na spoločné tvorenie Nového Sveta. 

Minulosť sa už zmeniť nedá, ale budúcnosť je v rukách pochopenia a konkrétnych potrebných činov.

okh. 

––——–———-–—– 

Keď niekto z vás pocíti volanie jej duše ku mne ako sprievodcu do vyšších, vedomejších sfér bytia, kontaktujte ma nasledovne: 

 

0903858930, harmonia.andy@gmail.com,     

fb: https://www.facebook.com/okharmony1    

Možnosti výberu našej komunikácie: 

  • buď cez fb chat  
  • telefonicky  
  • videohovorom alebo   
  • osobne v okolí KE  

Ostávam v láske: Andy

 

 
🙂

Pridaj sa aj ty k téme 🙂