Keď žena alebo muž trpí touto chorobou, narcistickou poruchou osobnosti, preukazuje príliš odlišné postoje oproti spoločenským normám, ktoré sú dlhodobo neprijateľné. Tým, že tieto jeho prejavy sú nerešpektujúce druhú osobu vedené cez jeho podvedomé, neakceptované a nespracované zranenia, môžu byť iba manipulatívne, pretože takýto človek nežije celistvého seba, iba nejakú tú svoju časť, ktorú si si dovolil žiť.

Človek správajúci sa povyšujúco až bezcitne neempaticky voči iným, sa svojou neadekvátnosťou vychyľuje od spoločensky znesiteľných foriem v takej miere, že blokuje slobodnú vôľu človeka, až ho emočne a mentálne týra, čo, samozrejme, vo veľkej miere vplýva na nízke sebavedomie nevedomého alebo ešte nie plne vedomého človeka. Preto, kto sa dostane do bližšieho kontaktu (buď v partnerskom alebo pracovnom živote) s narcistickou osobou, môže utrpieť vážne psychické zranenia. 

Porucha spôsobu správania sa narcisa zahrňuje v sebe vykorisťovanie obete až v takej miere, že vďaka tomu sa vyvinula istá diagnóza: syndróm narcistickej obete. 

V takej miere poruší mentálne zdravie človeka, koho využíva pre svoje sebanaplnenie, že častokrát sa z tej pomätenosti môžu vyviaznuť iba pomocou odborníka, zaoberajúceho sa s narcisticky porušenými osobami.  

Poslednú dobu sa stalo jednoznačným, že v obetiach sa prejavuje poškodenie ich vnútorného stavu vedomia. Psychické a mentálne ubližovanie tak vyčerpá obeť narcisa, že sa sami ohlásia na psychologické poradenstvo. Príčinou vzniku psychickej a mentálnej poruchy po narcistickom vplyvu je stále vnútorná nerovnováha obete.

Podľa miery poruchy osobnosti narcisa primerane trpí aj človek v jeho blízkosti. Škoda je tak či tak nevyčísliteľná. Častokrát je zasiahnuté aj fyzické zdravie človeka. 

Vzťahový mechanizmus medzi obeťou a narcisom 

Pre to, aby narcis udržal fantazmagóriu o svojej všemohúcnosti, uchopí každú jednu príležitosť k napumpovaniu svojho ega cez využívanie dobrej vôle človeka. Jeho potreba zažívania kontroly nad druhou osobou, túžba po moci, neprimerané požiadavky voči druhým, pocit vlastnej nadpriemernej dôležitosti či pocitu výnimočnosti zasahuje do života partnera či kolegu/zamestnanca. Tým chránia svoje zranené ego.

Detstvo zažíval v neadekvátnej starostlivosti od rodičov, čo znamená buď veľmi málo alebo prílišné staranie sa o jeho fyzičnosť, kde chýbala otvorená emocionálna zložka a autorita, ktorá by mu išla príkladom k samostatnosti, zažívajúcej fyzickú, emočnú, mentálnu aj duševnú vyrovnanosť. Nevyvinul sa v ňom realistický sebaobraz, ktorý by bol potrebný k sebestačnému, sebavedomému a nezávislému vedeniu svojho života. Preto prejavuje známky nesebaistoty, ktorú chce silou-mocou kompenzovať navýšeneckým postojom cez svoje tiež menejcenne cítiace sa obete. 

Kvôli detstvu, v ktorom vyrastal, sa jeho sebavedomie nemohlo vyvinúť do celistvosti a sa nenaučil ani schopnosti spoločného sociálneho fungovania. Kvôli pocitu svojej neschopnosti zapadnúť do kolektívu musí vyvinúť nesmiernu energiu na vybudovanie efektívnych chrániacich mechanizmov. 

Jeden z týchto artiklov je falošná osobnosť, ktorá je už tak naučená, preskúšaná a zdokonalená, že on sám nevie o tom, že žije v nereálnom svete plných svojich rôznych masiek s cieľom skryť svoj strašne silný pocit menejcennosti. Nepretržite má popri tom strach z odhalenia tejto “dokonalej” masky, cez ktorú sa bežne prejavuje. Práve preto sa stal príliš citlivým aj voči kritike častokrát ani nesmerujúcej na jeho osobu. Akonáhle sa cíti v ohrození, čo sa tejto falošnej masky týka, cíti, ako keby mu ublížili. Čiže k udržaniu tohto falošného obrazu o sebe potrebuje neustálu starostlivosť a pozornosť z okolia, a to hlavne z blízkeho, aby to nepretržité strácanie energie, ktorú sa vo veľkej miere deje dokazovaním si svojej domyslenej výnimočnosti, bolo dohnané a jeho potreby boli ukojené. 

Čo je pre neho narcistickým zdrojom? 

Zdrojom sa pre neho stáva všetko, kde sa môže nabažiť pozornosťou kvôli udržaniu svojej krehkej ilúzie. Tú pozornosť, po ktorej chorobne túži, môže dostať buď verejne alebo v súkromnom živote. 

Čo sa tej jeho neprimeranej potrebe pozornosti týka, ostal na tej úrovni, na ktorej to obrovské emočné zranenie utrpel, čiže ako malé dieťa. Vyžaduje pozornosť, ktorá zahŕňa okrem pozitívnej aj tú negatívnu. Môžeme teda povedať, že je celkovo závislou osobou od jeho okolia – bez dodania jeho neutíchajúcej potreby doplniť neustále strácajúcu sa energiu nedokáže existovať. Nehovoriac o tom, že najčastejšie sa tá závislosť doplňuje aj ostatnými, napr.: lipnutie na svojom výzore, statusu, hmotných vecí…. 

Keďže doslova potrebuje využívať ľudí, aby mohol vôbec fungovať aspoň v tej svojej maske, je nútený s nimi manipulovať, ináč by nedokázal získať svoju energetickú “obživu”. Tým, aby sa on mohol cítiť “dobre”, obeť sa nemôže. Niekto predsa musí ťahať aj tú druhú stranu, aby mohla vzniknúť ako-taká rovnováha medzi nimi.  

Čo teda rozumieme pod výrazom obeť? 

Obeť je osoba, ktorá utrpí tú krivdu, vďaka čomu sa narcis môže naplniť. Cez mocenské zneužívanie obete trpí fyzicky, emočne, mentálne, duševne, ale aj ekonomicky či cez zneužitie jeho základného práva. Nechápe, čo sa s ním deje, prečo sa cíti využívaným a ako sa to vôbec môže diať. K tomu, aby sa dokázal pozbierať, v prvom rade musí pochopiť, že je obeťou narcisa, ale aj to, čo sa skrýva za otázkami ako “čo, kedy, ako a prečo?”. Sebahodnotu a sebavedomie až po pochopení princípu sa dá zmeniť, no je nutné na nich popracovať, aby obeť nespadla opäť do chladného objatia narcisa. 

K tomu, aby takýto, v skutočnosti nikoho nenaplňujúci vzťah mohol existovať, je potrebný teda využívateľ a osoba využívania hodná, dokonca ktorá sa aj sama ponúkne, aby ho ten dotyčný spotreboval. Aj keď sa takáto spoluúčasť deje nevedome, je potrebné si uvedomiť stále sa opakujúce princípy narcisa, aby sa človek mohol časom naučiť osamostatniť sa z lipnutia na ňom, pristihnúť sa pri narcistickom chovaní sa partnera a cez to uvedomenie už nespadla znova do jeho pasce vypočítavosti. 

Akonáhle obeť rozpozná a uvidí svoju reakciu na narcisovu manipuláciu, uvedomí si, že prijímala aj také zaobchádzanie sa so sebou, ktoré už niekedy išlo až za hranicu znesiteľnosti. Chcela dať stále viac a viac, aby druhému vyhovela, aby ju pochopil, aby ju prijal a miloval, a čo zároveň bolo oveľa viac, než čo dostávala naspäť. Rovnováha v dávaní a prijímaní chýbala, preto sa cítila úplne vyžmýkaná a partner spokojný po odobratí svojej dávke drogy. Musí sa teda naučiť nebrať na seba aj problémy druhého, ale si stanoviť jasné hranice, za ktoré v žiadnom prípade nikoho nepustí. Vtedy a jedine vtedy môže byť spokojná sama so sebou, ak sa už nenechá stiahnuť do tých nízkych vibrácií narcisa.

Zo začiatku tréningu treba byť obozretný a bdelý. Neskôr si človek zvykne na novo vytvorenú, samostatnú osobu, ktorou sa vďaka vedomej práce na sebe bývalá obeť stala. Je to kus práce na sebe, no sa oplatí. Šťastie totiž nikoho neminie, ak Vesmír uvidí nielen snahu, ale aj konkrétne ČINY a aj keď nejasné, ale viditeľné kroky k sebarealizácii sa. 

Chovanie sa narcisa ale nie je stále jednoznačné, keďže jeho technika musí byť akože nepriesvitná, aby ho neulapili skôr, než sa on rozhodne ukončiť vzťah s obeťou. Stále on MUSÍ vyhrávať a byť o krok vpred.

Ak obeť začne meniť svoj prístup k samej sebe a jej sebavedomie cez novo získanú sebahodnotu začne stúpať, manipulátor si nevie rady a začne byť on zmätený, veď zrazu nič nejde podľa jeho plánov. Posnaží sa s vyvolaním pocitu viny v obeti a spraví aj posledný a skoro samovražedný čin vo svojej bezmocnosti a v tej pre neho už skoro bezvýchodiskovej situácii, preto bdelosť nech prebúdzajúceho sa človeka neopustí.

To, že sa bude chcieť udržať v tej vybudovanej nadradenosti a zubami-nechtami sa bude držať ostať žiť vo vytvorenej ilúzii, nemôže zmiasť nikoho. Narcis, len aby zachránil svoj získaný post, je schopný sa schopiť aj najsilnejšej zbrane proti obeti: vyzná jej lásku, lebo vie, že v jej detstve práve takýto prejav “úprimnosti” chýbal. Ak ani táto posledná úbohá skúška nezabrala, najčastejšie sa “odvďačí” stiahnutím sa z fronty, čo znamená dlhodobé ticho…. celkom-celkom bezkontaktný útok na emócie obete. Veľmi dobre vie, ako raní najviac a čím ju dokáže bodnúť do úplného stredu srdca. Keď obeť pripravená na takýto citový hurikán nie je, sfúkne ju až na dno jej síl a ostane ležať v kŕčoch, nechápajúc takéto bezcitné správanie sa partnera.

Tiež som presne tieto tiché obdobia zažívala aj ja a poviem vám, nebolo mi všetko jedno (a to nie je ani výraz na to, ako som sa cítila). Tú bolesť si on predstaviť nedokáže…. veď ani snahu o to nemá a je mu úplne jedno, ako sa cíti človek, ktorý jeho výsosti si dovolil nevyhovieť. Pošliape ju tak silno, ako len dokáže a nech sa trápi sama, veď podľa neho si zaslúži hoci kľudne aj zomrieť. Kto mu kladie odpor, ten si zaslúži tú najväčšiu bolesť, a to: jeho stratu.

Ticho dokáže naozaj zázraky, ale aj v tom “zlom” slova zmysle. V takomto prípade fakt, že narcis odíde a ju nechá v najťažšom plači stratiť sa v čiernej diery, je ten najhroznejší trest, aký len existuje. S ním sa ale ani nepohne, dokonca sa teší, že opäť, ešte aj na konci on vyhral. Nič mu podstatnejšie nie je. Jeho ego zvíťazilo a preto má právo začať s využívaním niekoho iného, kým sa táto obeť aspoň trošku pozbiera. S ponižovaním pokračuje ďalej, lebo on bez energie ostať nemôže.  

Strach, úzkosť, chaos a bezcennosť kričia z obete tak silno, až sa dokáže aj psychicky zrútiť. Neprítomnosť tej nevypočítateľnej osoby, ktorá aj keď ju neustále ranila, ale predsa bola pri nej, jej ubližuje ešte viac. Ticho, ktoré nastalo medzi nimi je ten najbolestivejší emočný pocit na Zemi, ktorý môže niekoho zasiahnuť. Nepríčetnosť obete môže nastoliť posttraumatické stavy, z ktorých sa veľmi ťažko vynára. To, čím obeť v takýchto prípadoch prechádza, neprajem nikomu zažiť…. viem, o čom rozprávam….  

Preto iba odporučiť môžem pripraviť sa na to najhoršie – na údel ticha -, ktorá príprava aspoň trošilinku zmierni tie stavy bezmoci. 

Narcisove správanie je tak devastujúce, ako si on predstaviť nikdy nebude vedieť, keďže necíti. Empaticky je vyvinutý možno na pár-ročné dieťa, ktoré neodhadne a sa ani vcítiť nedokáže do kože iných. Naučil sa, že vraj existujú “nejaké” city, ktoré len skomplikujú celý jeho iluzórny svet, a preto ešte viac nenávidí emočné prejavy, veď vôbec nevie, čo sú to zač za – pre neho – mimozemšťanské správania, nemá natoľko otvorené srdce, že by mohol aspoň trošku precítiť skľučujúce stavy toho druhého. 

Ako všetko, aj takéto príbehy sa majú podľa presného scenára odohrávať, aby sa aj keď narcis nie, ale aspoň obeť časom vymanil z rúk slabostí a nabral odvahu k znovuzrodeniu sa do sebavedomého, vnútorne silného jedinca, ktorého už nezdolá pravdepodobne nič na svete. Po takomto emočne silnom zážitku už asi neexistuje človek na Zemi, ktorý by ju ešte dokázal nejak využiť alebo vyvolať v nej pocit viny či emočne zničiť. Keď raz niečo tak zničujúce zažijeme a sa postavíme opäť na nohy, tá naša sila narastie do výšok, ktoré sme si predtým ani predstaviť možno nedokázali, v každom prípade tomu neverili.

Zmeníme sa na silné bytosti, s ktorými už nič nepohne. Iba čistá láska. 

 

okh. 

——––—–– 

Ak cítiš potrebu zmeny, len k nej potrebuješ podporu, som ti k dispozícii tu: 

0903858930, harmonia.andy@gmail.com,     

fb: https://www.facebook.com/okharmony1    

Možnosti výberu našej komunikácie: 

  • buď cez fb chat  
  • telefonicky  
  • videohovorom alebo   
  • osobne v okolí KE  

Ostávam v láske: Andy

 

 
🙂

Pridaj sa aj ty k téme 🙂