Som si vedomá toho, že mi nikdy nijak vedome ublížiť nechcel a viem, že mi dal všetko, čo v jeho možnostiach zavretého srdca bolo. Viem, že mi len dobré prial, iba nevedel, čo skutočne láska je. 

Nikdy ma nechcel naozaj uvidieť, keďže to nemienil spraviť ani sám so sebou. Preto len viem a ďakujem, že konal stále podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia a nemienil sa mi prispôsobiť a spraviť kroky, ktoré by neboli v súlade s tedajším jeho nastavením a presvedčením. Nebol si vedomý toho, aké podvedomé programy ho neustále vedú. Preto sa na neho hnevať nijak nemôžem a keď ma ten hnev miestami aj ovládol, bola to iba moja slabosť – pripustila som si tiež nebyť v mojom strede, ale nechať egu mať ma v moci tak isto, ako aj on seba. 

Ja sa na neho preto hnevať nemôžem. To jedine on má k tomu právo, aj to iba v prípade, ak môj vedomý kopanec (či už fyzický alebo oddialenie ho od môjho fyzična) ešte nevidí z nadhľadu. Ublížiť by som mu ale nikdy nedokázala. Robila som iba, čo mi vnútro kázalo a nemohla som ísť proti sebe…. to by som nebola ja a nebola by som ani spokojná sama so sebou, veď by som nevykonala to, čo mi môj vnútorný Vesmír rozkázal. Dobre vedel, čo mám robiť, aj keď to mojej mysle nijak nedávalo zmysel. Kvôli niečomu sa všetko deje – dôvod sa dozvieme (alebo nie) až neskôr…. 

Som spokojná sama so sebou, lebo som konala podľa svojich pocitov a vnútorného vedenia. Teším sa, že aj cez ten môj čin voči nemu som sa mohla ešte hlbšie spoznať a si uvedomiť, že ten hnev, ktorý som mu vyčítala, bol aj vo mne. Vydala som ho zo seba vedome vo chvíli, keď prišiel čas. Oslobodila som sa od vnútornej záťaže a mohla som kráčať ďalej silnejšia a uvedomelejšia.

Nie sú náhody.

Všetko slúži k nejakému uvedomeniu. Preto ďakujem za všetko, čo bolo, je, aj čo bude. Výcvikové stredisko zariadené ľuďmi, ich emóciami a myšlienkami vložené do rôznych situácií pre naše duševné posunutie pripravených nás má len naučiť byť v zrelom a dostatočnom nadhľade cez náš stred, aby sme sa nenechali vyviesť z rovnováhy a zblázniť sa stotožnením sa s egom, ktorý sa bojí predať zodpovednosť do rúk jemu neznámemu Zdroju. Nechce si pripustiť, aby sme šťastie, lásku a slobodu prijali ako súčasť a základ našej už zjednotenej spirituálno-hmotnej bytosti.

Pocit takejto úprimne vedomej lásky k sebe nám ukazuje cestu k ďalším možnostiam k očiste a spokojnosti duše. Tak kráčame smerom, ktorým nás vedie to, čo necháme, aby nás viedlo: ego či už láska…. strach či už sloboda…. naša minulosť a budúcnosť alebo už prítomnosť…. naše nespracované zranenia alebo už uvedomené, prijaté, spracované a vyliečené bolesti….

Stále je len a len na nás, kedy sa odvážime zobrať na seba tú prioritnú duchovnú zodpovednosť, ktorá nás dostatočne ubezpečí o skutočnosti reálneho života a nám zjednoduší celý pobyt na Matke Zem. Milujme ju, ako cítime, že milujeme DP-a a tak začnime odteraz v tej čistej láske milovať aj seba. Kto iný, keď nie v prvom rade my si to zaslúžime?…. A ako inak by sme mohli milovať dušu, ktorá nás vedie k samým seba?…. 

Ak zatiaľ Seba ako bytosť cítiacu a mysliacu vo fyzickom tele so spirituálnymi možnosťami sme neprijali, hlbší koreň hľadajme cez našich rodičov – tam je ukrytá naša obrovská nenávisť a nespokojnosť voči sebe. 

Môj otec sa narodil deň pred Peťových narodenín (samozrejme, roky nemôžu sedieť, iba mesiac a deň). Náhoda?…. Vôbec nie. Synchronicyta a súzvuk všetkých okolností nám iba ukazuje, že sme na pravom mieste, že všetko, čo sa deje, je určené pre nás a ak kráčame vo vedomom duchu, tieto (niekedy iba malé) znamenia si všimneme a nemávneme nad nimi rukou, ako keby sme dali najavo Vesmíru, že jeho múdrosti a rozhľadu nedôverujeme. 

Peťo mi odzrkadlil vtedajšie neúplné prijatie môjho otca, ktorý ma v mojom detstve týral aj fyzicky, aj psychicky. Odvtedy som aj jeho, aj moju mamku, ktorá pri mne tiež nikdy sebavedome nestála, prijala. Preto viem, že toto moje obdobie emočnej nestability môžem uzavrieť. Prišiel čas vykročiť ďalej a učiť sa v pokojnej radosti žiť, uvedomiť si cez to moje poslanie možnosť a zároveň nevyhnutnosť pomáhať aj iným, ktorí ma potrebujú a prechádzajú podobným ťažkým obdobím, ako aj ja nedávno. 

A preto som si istá aj v tom, že každý, kto je schopný si uvedomiť účel nášho bytia v tomto hmotnom svete, dokáže v sebe uvidieť to Svetlo, ktoré ho zastavuje v úplnom uzdravení sa jeho terajšieho stavu – odzrkadlujúc mu iba stav jeho mysle. 

Preto neverím, že by sa aj narcis, tak isto, ako každý iný zranený človek, nemohol uzdravieť, keďže technické a zásadné bariéry neexistujú. Jedine, čo nás zastaviť vo vývoji v tomto svete môže, je stotožnenie sa s našim egom namiesto uvidenia sa ako nekonečné šťastie, láska, sloboda a pokoj vedený cez vedomie, ktoré čaká iba na naše uvedomenie jeho bezpodmienečnej moci cez nás a dovolenie si uvoľniť sa do Neho, teda stotožnenie sa s Ním namiesto našej mysle. To je našou jedinou úlohou tu v tomto vtelení na Zemi. 

Prajem nám preto jasné a bdelé kroky k Svetlu a Láske, ktorým v skutočnosti všetci sme. 

okh. 

—————-– 

V týchto zrelých krokoch vám, Kamaráti, rada pomôžem. Treba sa dohodnúť na termíne nášho stretnutia cez tieto možnosti tejto technicky založenej a už aj zrelo citovo otvárajúcej sa doby: 

  • cez fb chat 
  • telefonicky 
  • videohovorom 
  • osobne v okolí Košíc 

0903858930, harmonia.andy@gmail.com,     

fb: https://www.facebook.com/okharmony1    

S láskou: Tvoja Andy 

 
🙂

Pridaj sa aj ty k téme 🙂