Prečo si vo vzťahu, ktorý ťa vibračne ťahá dole a v ňom nie spolu-tvoríte? 

Prečo si s človekom, ku ktorému patriť už ani nechceš alebo ti nedáva pocit, bez ktorého v skutočnosti by si žiť nechcel, keby….? 

Prečo si dovoľuješ stať sa a dokonca aj sa cítiť obeťou?

Prečo sa hráš na kata, diriguješ druhého a mu nedovolíš vykvitnúť pri tebe? 

Ozajstný krásny vzťah je o tom, že nie vyhovieť chceme jeden druhému na úkor seba, ani nie navyšovať sa nad druhým a tým zhadzovať pre nás (že vraj) toho najpodstatnejšieho človeka na svete, ale stáť pri ňom v zdravej sebaistote, objať ho, keď tak cítime alebo nás o to žiada, vedieť a môcť sa o každom jednom probléme porozprávať, povedať jeden druhému to, čo sami nedokážeme vyriešiť, s tým vedomím, že ten partner má o náš problém skutočný záujem, lebo vie, že ak sa jedna strana vo vzťahu necíti celistvo, tak úplnosť nie je možná a vzťah sa stal zraniteľným, vznikla trhlina, kde naša láskavá energia už vzťah neochráni, a veľmi dobre vieme, že ten, ktorý v tom (už ne-)partnerstve vytrvať chce iba kvôli…. (a tu hocičo vymenujeme, bude to stále iba a iba pre našu nezrelosť, zaseknutosť vo svojom detstve a ne-láske – teda jedným slovom: fyzično-emočno-mentálno-duchovnú nedospelosť), spadol do sebeckých vibrácií ega a buď si to čím skôr všimne a vykročí na cestu lásky, alebo ich dvoch čaká odlúčenie sa od seba…. či už na chvíľku alebo dlhšiu dobu, každopádne dovtedy, kým sa opäť oni dvaja nestretnú v niektorých ich spoločných životoch a neporiešia na nejaký ten vesmírny moment “uzavretý” útek pred sebou samým.

Ak nás partner skutočne miluje,

problém neostane len na jednej strane, ale sa stáva spoločným. 

Spoločným vedomím úsilím sa musíme (áno: musíme…. ak naozaj túžime po prirodzene harmonickom vzťahu plnej lásky, pokoja a pochopenia) dostať vďaka dôvere v sebe a tým aj v druhom na ten level, aby sme si uvedomili, že vzťah žiadny extrém nezachráni. Jedine, ak sa dokážeme dostať či sa vedome približovať k stredu, kam celé ľudstvo aj smeruje: k rovnováhe a jednote. 

Ak žena aj muž nájde svoju vyrovnanosť v emóciách (to znamená: uvedomí si, že ani precitliveným byť, ale ani necitlivým správne nie je) a tak isto aj v činoch (uvidia a precítia podstatu svojich konaní, kde sa nie výkonnosť, ale precítenosť svojich činov ráta), zladili sa natoľko, že vytvorili spoločný tím a nik a nič ich existenciu neohrozí dovtedy, kým táto súhra medzi nimi fungovať bude. 

Pocítením spolupatričnosti a dovolením si ju aj prejavovať sa vznikne to najhlbšie puto, čo medzi dvoma ľuďmi vôbec môže existovať tu na Zemi: Jednota v dualite.

Úplnosť obsahuje tú prepojenosť, objatie jeden druhého a dve telá spojené do jedného celku, ktorá je precítená, vnímaná a vedome prežitá na tej pozemskej rovine, kde už nevládne hierarchia, ale rovnosť, neovláda nás boj, ale súdržnosť a neustála pomoc, a kde nie je kontrola, iba bdelosť bez strachu v tej bezpodmienečnej láske, ktorá JE. 

Vtedy sa sex premení na milovanie a jeho podstata presiahne level pudový, kde dôvodom bolo spojenie sa dvoch fyzických tiel. Nastane objatie sa dvoch duší cez ich dve telá. Prestane byť podstatné, ako dlho dokážeme v tom spojení vydržať a koľkokrát dosiahneme orgazmus (teda len fyzické vyvrcholenie), ale naša pozornosť sa odvráti od seba AJ na druhého a sa tešíme z jeho prítomnosti, z toho, že je tu práve pre nás a my pre neho a VIEME, že sa môžeme pri ňom cítiť bezpečne, milujúco a dôverne, objíme nás vo chvíli, keď práve jeho objatie potrebujeme a VIEME, že sa od nás nikdy neodvráti, lebo nás CÍTI na hlbokej, duševnej úrovni. 

Cieľ a výkonnosť prestanú byť podstatným. Ostane “len” spraviť spoločnú intímnu chvíľku radostnou cez precítenie nielen svojho vnútra a tela, ale tak isto aj celého milovaného človeka. 

Partnerský vzťah sa pretransformuje z hmotného, záujmovo-využívateľsko-manipulatívneho na pokojný, láskyplný, kde sa obidvaja cítia v bezpečí, keďže vedia a cítia celou svojou bytosťou, že vystúpili z vibrácií ega do energie bezpodmienečnej lásky, kde je prepojenosť tak silná, že dvíha oboch z nich na stále vyššiu a vyššiu vibráciu lásky. 

Dovolíš si žiť to najviac, čo tu na Zemičke našej môžeš? 

Dovolíš si vyliečiť sa zo zranení, ktoré ti nepúšťa zažívať tú hĺbku, pre ktorú celé tvoje vnútro dýcha? 

Pripustíš si naplnenosť na všetkých úrovniach tvojho pozemského bytia? 

Čo ťa zastavuje, vďaka čomu zatiaľ nemôžeš žiť Seba? 

Ako vieš pomenovať ten blok v tvojom bytí, ktorý ťa zastavuje v spolunažívaní tej čistej lásky s človekom, ktorého vo svojej hĺbke jasne vnímaš ako najpodstatnejšieho na celom svete (okrem seba)? 

Už sa netráp, Kamarát…. ŽI…. lebo MôŽEŠ. 

okh. 

——————— 

Ak máš otázky spojené ohľadom svojich nevyriešených vnútorných zranení, mi smelo píš, volaj…. moja fyzičnosť je tu pre Teba, aby som ti pomohla spojiť sa sám so Sebou: 

0903858930, harmonia.andy@gmail.com,   

fb: https://www.facebook.com/okharmony1  

V láske a úcte k Tebe: Andy

 
🙂

Pridaj sa aj ty k téme 🙂