“Došiel/-la som.”, “Našiel/-la som ho/ju.”, “Konečne ho/ju poznám a vyhovuje mi vo všetkom, nedokážem mu/jej nič vytknúť, aj keby som chcel/-la.”, “Milujem ho/ju len preto, že je.” “Ďakujem.”

Nedokážeš s ním nebyť. Môžeš si robiť, čo chceš, už sa ho/jej nezbavíš. Nevieš, prečo, ale vieš, že ho/ju miluješ. Nie je skutočný dôvod. Ak už, tak sa sám/sama čuduješ, prečo ho/ju až tak cítiš, veď najradšej by si od neho/nej najrýchlejšie, ako sa dá, zdrhol/zdrhla – neskutočne ťa zrkadluje a tvoje ego neznáša, keď ho vidí niekto nahého. A predsa to nejde. Predsa ti chýba a predsa s ním/s ňou chceš byť. Keby sa dalo, tak stále a navždy…. 

Cítiš sa pri ňom/nej v bezpečí. Cítiš, že nikdy po ničom inom si netúžil/-la. Vnímaš na sebe ten pokojný pocit, keď si s ním/s ňou. Proste a jednoducho: si tam, kde si stále túžil/-la byť. Neťahá ťa už nič nikde inde, ku nikomu, inému. V čase odlúčenia si predstaviť nedokážeš, že by ťa niekto iný objal. Keď pomyslíš na milovanie s druhým človekom – máš z toho jedine husiu kožu, ale žiadny dobrý pocit. 

Keď práve to tiché obdobie máte, ti každý hovorí, že si nenormálny, keď ešte stále na neho/na ňu myslíš, veď tak veľmi ti ublížil/-la. Označujú ťa za nekompletného/-nú a ponúkajú ti tabletky na nervy či na prebratie sa zo sna, v čom žiješ. Ale ty VIEŠ, že to žiadny sen nie je. Ty vieš bez toho, že by si začal/-la vôbec niekomu potrebovať dokazovať, že to je “iba” HOLÁ PRAVDA medzi vami. Že len pri ňom/pri nej sa tak cítiš, ako stále si túžil/-la. Si spokojný/-á. Si šťastný/-á. 

Pri ňom/pri nej si sám/sama sebou. Všetko sa dá. Problémy neexistujú. Ak, tak ich vyriešite spoločne raz-dva. 

Deje sa všetko to, po čom si celý život túžil/-la. A zároveň robíš také veci, ktoré si si celý život nechcel/-la (aspoň podľa ega). Nieže len nechcel/-la, bol/bola si si istý/istá: “TO NIKDY.”. A aj tak spravíš. Nie pre neho/pre ňu. Len preto, lebo “musíš”. Ťahá ťa niečo veľmi silné, motivuje ťa smerom, ktorý si si NIKDY nechcel pripustiť – hlavou. Predsa sa cítiš dobre a vieš, že konáš správne. 

Rozmýšľaš celistvo. Prekvapuje ťa, koľkokrát ti príde na um a aj tak pri každej jednej myšlienke na Neho/na Ňu sa tešíš. Tá radosť sa ale nerovná eufórii. Si pokojný/-á. Si kľudný/-á.

Vieš, že si došiel/-la. Nevieš možno, kam, ale ten cieľ je istý. 

Cítiš v sebe mier. Vnímaš sa z nadhľadu a vidíš sa šťastným/šťastnou. Cítiš tú nekonečnosť a ticho, ktorými si sa náhle stal/-la. 

Stále vnímaš, ako keby ťa niečo viedlo. Niečo iné, než tvoja hlava. Jasne, že sa snažíš zariadiť sa podľa nej, veď nemôžeš sám/sama pred sebou zlyhať (kým sa snažíš stotožňovať sa aj naďalej s tvojou mysľou). Neprestajne ti ego hovorí: “Čo to vlastne robím?!!!! Veď ho/ju milujem. To by som nemal/-la. A už by som si vôbec nemal/-la pripustiť. Ale mi je dobre.” –  a bojuje v tebe ego za svoje zvyknuté slovo…. 

Keď sa ale opäť pozrieš do jeho/jej očí, vieš, že nikdy po žiadnych iných očiach si netúžil/-la. Odkedy sa len pamätáš, tieto oči si hľadal/-la. Sú nádherné. Sú najkrajšie, aké existujú na svete. Sú tie, do ktorých sa chceš pozerať celý zbytok tvojho života. Nedokážeš si iné ani predstaviť. Tieto jeho/jej oči sú práve tie, na ktoré nemôžeš zabudnúť. Do ktorých aj teraz chceš pozerať. Aj teraz…. aj teraz…. aj teraz…. a NAVŽDY…. 

Tešíš sa, keď sa môžete vidieť. Tešíš sa, keď spolu môžete tráviť čas. Tešíš sa, že môžete spolu byť. A sa tešíš, že tento “zázrak” práve vy môžete zažívať. Tešíš sa.

Viete, že MôŽETE povedať všetko jeden druhému. Môžete vysloviť presne TO, čo cítite, presne VTEDY, keď cítite a presne TAK, ako cítite. Nieže len môžete, ale “musíte”. Viete, že ten druhý vás neodsúdi. Viete, že ste V BEZPEČÍ. V takom obrovitánskom bezpečí, v akom ste nikdy neboli a celý život na ten pocit čakali. Viete, že ten druhý vás NIKDY neopustí. Dušou. Nikdy. NIKDY. Lebo to proste nie je možné. Nie preto, lebo ste si to sľúbili. Možno ste o tom ani nehovorili. Predsa VIETE. Viete tak NAISTO, ako ste doteraz v živote nič tak na milión percent ešte nevedeli. Viete, že ste stále SPOLU. A to aj v období odlúčenia sa od seba, v období najväčšieho ticha. Viete, že ste SPOLU, nech sa deje čokoľvek. Jednoducho TO VIETE. Lebo CÍTITE. A to vám stačí.  

Ten POCIT, ten hlboký vnútorný pocit vám vysvetlí všetko.

Preto nepotrebujete žiadne sľuby. Nepotrebujete nijaké uistenia. Nič nepotrebujete k tomu, aby ste vedeli, že PATRÍTE K SEBE. Len tak najjednoduchšie, ako sa len dá a zároveň aj najkomplikovanejšie, ako sa len dá: PATRÍTE K SEBE.  

Dôvod?…. neexistuje. Pre hlavu sa tento nekončiaci a nikdy ani nezačínajúci vzťah nemá vysvetlenie. Ak by si začal/-la vysvetľovať, nenachádzala by si k tomu potrebné slová. Nestačí povedať: “Lebo sa milujú.” Čo znamená milovať? Čo znamená ľúbiť? Čo znamená mať toho človeka nadmieru rád/rada? Takéto vyjadrenia nestačia. Nedokážeš toto puto sformulovať do slov či viet. Nedá sa. Len vieš, že ste pre seba – jeden pre druhého a druhý pre jedného. Pre nikoho iného. Ale pre vás dvoch áno. A len pre vás dvoch. Tam sa nezmestí nikto iný. Tam to miesto nieže je tabu, lebo si sa tak rozhodol/-la. To mieste je posvätné. To miesto medzi vami je…. nie je. Miesta je tam presne toľko, koľko vy dvaja potrebujete pre vás dvoch. Nikto sa tam nevmestí, nevojde. Toto miesto medzi vami je pre vás už navždy.  

Duše cítia. A to stačí. Aj keď hlava by niekedy rada vysvetlenie počula, no ho niet. Ona to celé proste neberie. Jednotu hlave nevysvetlíš. Jednota sa len vnútrom cítiť, vidieť a vedieť dá. Hlava nikdy nepochopí, o čom by si jej chcel/-la rozprávať. Môže len uveriť. Môže iba dôverovať Tebe a Vesmíru. V tomto prípade jej neostáva NIČ INÉ. Tu žiadna logika nefunguje. Môžeš ty chcieť nejak celé toto puto vysvetliť – nedá sa. Nedokážeš, nech si MYSLÍŠ o sebe, že práve ty budeš tou výnimkou, ktorému sa podarí…. nie, nebudeš.  

V čase odlúčenia sa od seba ťa rozum začne viesť a ťa možno aj chcieť ponavigovať k inému partnerovi/k inej partnerke. Dobre vieš ale, že s hocikým iným by si bol/-la, tú hĺbku by si so žiadnym iným partnerom/partnerkou necítil/-la. Preto vyskúšať sa dá všetko…. prečo nie…. zakázané nie je nič. Iba…. ak sa už počúvaš dostatočne, ťa do iného vzťahu už vnútro ani nepustí, lebo VIEŠ a preto nemusíš fyzicky zažiť situáciu, cez ktorú sa ti potvrdí tvoje cítenie. Zážitky potrebujeme zbierať dovtedy, kým sa nespojíme s našim vnútrom. Po takomto precitnutí sa už nás myseľ nevedie. Sme sami so sebou prepojení a preto všetko vieme bez toho, že by sme k tomu z vonkajšieho sveta potrebovali potvrdenie či dôkazy. Ak nás už ego nevedie, CEZ POCITY VŠETKO VIEME.  

Utiecť sa chvíľku dá. Len sa neoplatí.  

Utekať sám pred sebou? Prečo nie? Môžeš si skúsiť aj túto verziu bytia. Tak či tak ťa vnútro hodí k Pravde. Skôr či neskôr sa aj TVOJE EGO POKORÍ. Nemáš inú možnosť, aj keď si chceš dokázať, že TY budeš tou jednou jedinou výnimkou na svete. Hehe…. nepodarí sa ti.

Nakoniec dôjdeš k Sebe, kde klamstvo už neexistuje. Kde nič okrem Pravdy a Čistoty tvojej duše proste NIE JE. Pocítiš to Vedenie, ktoré ťa naviguje k Sebe. Vedomie, ktoré je večné. Stále TU bolo, je aj bude. V Tebe. Vo mne. Všade a v každom jednom z nás. To vnútorné Vedenie, proti ktorému nemáme žiadne, ale žiadne argumenty, ktoré by boli na mieste. A TY to tiež veľmi dobre VIEŠ. Je stále na Tebe, či sa už počúvaš, alebo ešte skúšaš nejak prekabátiť to, čo sa dá iba na nejakú tú chvíľku, kým sa nerozhodneš a nedovolíš stať sa NAOZAJ ŠŤASTNÝM.  

V skutočnosti po stretnutí sa s dvojplameňom už cesta naspäť neexistuje.

Tam si zažil ten POCIT bezpečia a domova a vieš, že žiadne výhovorky mysle neprekročia ten POCIT, ktorý v Sebe odvtedy máš. Aj keď skúšaš, dobre vieš, že je všetko zbytočné. NAD tým POCITOM POKOJA a LÁSKY nie je nič. Ani viac, ani lepšie, ani hlbšie, ani výnimočnejšie. Jedine s Ním/s Ňou sa ten POCIT môže zopakovať a prehlbovať. S nikým iným na svete to TAKÉ už nebude.  Nič iné, než POCIT, neplatí.

Ten úsmev nenahradí nikto na svete. Ten pohľad nemá nikto iný. Ten dotyk nebude tak presný od nikoho iného. A tak hlbokú lásku nepocítiš nikde inde. Môžeš hľadať a čakať, môžeš dúfať, aj veriť…. stále to budú iba ilúzie tvojej mysle. Stále budeš mimo Seba. Akonáhle sa vrátiš späť, si budeš ISTÝ.

Dokonca si budeš istý aj v tom, že zázraky existujú – nie ale pre Teba, iba pre tvoju hlavu. Lebo puto dvojplameňov pre našu myseľ je skutočným zázrakom. TY ale už vieš, že to je “iba” tá BEZPODMIENEČNÁ LÁSKA, o ktorej si tak veľa predtým počul, len predstaviť si si nedokázal, čo znamená. Pre náš rozum niečo až tak nepochopiteľné je zázrak, ktorý je skutočný. 

Spravil by si pre druhého všetko, keby ťa neblokovala tvoja myseľ. Vieš dobre, že by si druhého hneď teraz objal, keby ťa neviedlo tvoje ego. Ostal by si sa pozerať na Neho/na Ňu, do jeho/jej očí do konca svojho života na jednom jedinom mieste, keby sa dalo a by si nebol stotožnený so svojou hlavou.  

Tvoje rozhodnutie. Tvoja voľba. Tvoj Život. Hmmmm…. lenže tu už ani tieto samzrejmé slová neplatia. Už tento život nie je IBA TVOJ. Či chceš aleb nie: STE DVAJA V JEDNOM. Tu je reč už aj o tej druhej bytosti. Lebo ak si šťastný ty, je oj on/ona. Ak si smutný ty, je aj on/ona. Preto už sa rozhoduješ nielen za seba, ale za VÁS:  

Daruješ VÁM šťastie alebo smútok?…. 

Áno: tu už príde do obrazu to, čoho sa ego najviac bojí: ZODPOVEDNOSŤ. Si zodpovedný za VÁS. Si zodpovedný za VAŠE šťastie. Si zodpovedný za VÁŠ život. Tu už nie si sám. Tu si NAVŽDY SPOLU. Máš odvahu zobrať na seba tú najväčšiu zodpovednosť na svete? Zodpovednosť za svoj Život a tým aj za VÁŠ život?  

Ego neznáša slovo “zodpovednosť” a si dlho MYSLÍ, že veď ono je zodpovedné. Stále aj bolo. Alebo aj keď nie, tak poslednú dobu už určite. To faaaakt myslíš vážne?…. 

Byť zodpovedným znamená vedieť, čo máš robiť a to aj spraviť.

TO AJ SPRAVIŤ!

Lebo pri zrelej dospelosti už ČINY rozprávajú cez precítenie tých energií v Tebe. Energie prejavené cez srdce až z tvojej duše. Zodpovednosť je jednoznačná. Nikdy nemá dve možnosti. Iba jednu. A tú, ktorú ti diktuje tvoje vnútro. Počuješ ju? Aj ju POČÚVNEŠ?…. 

Tu už neplatia slová…. existuje iba Cesta Lásky, Cesta Duše…. Cesta Teba…. VÁS. Všetky iné výhovorky mysle ostávajú iba výhovorkami mysle.  

Tu už proste nie je pardon.

Buď…. alebo.

  • Buď berieš na SEBA tú zodpovednosť a tým aj na VÁS alebo nie.
  • Buď sa ponoríš do skutočnej lásky alebo nie.
  • Buď trestáš seba a tým aj druhú dušu – s tebou energeticky už tak či tak zjednotenú – alebo nie.
  • Buď ste šťastní obaja alebo nie.
  • Buď svojim zjednotením ukážete svetu, že je TO možné alebo nie.
  • Buď sa vďaka vás posunú AJ ostatní alebo nie.
  • Buď sa otvoríte svetu alebo nie.
  • Buď vaše Svetlo pocítia AJ iní alebo nie.
  • Buď spirituálny level v sebe už uznáte alebo ešte nie.  

Celé to dvojplamenstvo je iba a iba o tom, či si DOVOLÍŠ posunúť sa z ega do srdca a naučíš na to aj ostatných okolo teba samovoľne a (zdravo) hrdo alebo nie. 

Je preto úplne jedno, čo si akurát vyberieš – energie sa už nerozdelia. Už ste SPOLU NAVŽDY. Stále ste aj boli, ale po nájdení sa aj v tomto hmotnom vtelení už neexistuje oddelenie (maximálne fyzicky na nejakú tú dobu). STE JEDNO. Či si tvoje ego pripustí alebo nie. Čas už neexistuje. Duše hodiny nepoznajú, iba SÚ. SPOLU. V Jednote. 

V predošlých vzťahoch ste POTREBOVALI jeden druhého. V tomto “inom” je jednoznačné, že máte byť spolu. Bez zjavných dôvodov. Preto je tento vzťah o to nepochopiteľnejší. 

Inde ste boli závislí na sexe. Tu túžite po druhom. Túžite ho objať. Túžite ho hladkať. Túžite ho cítiť pri sebe. Túžite ho milovať a s ním tvoriť váš život a celý svet. Túžite po všetkom, čo sa len dá. Lebo táto túžba je prirodzená, nie egoistická, nie majetnícka, nie pudová. Prirodzená, až samozrejmá. 

Stali ste sa jedným. Jasne, že po sebe túžite a bez seba sa necítite úplnými. Môžu sa spojiť ale iba tí, ktorí sa nehanbia za to, že milujú. Ktorí si dovolia zažiť tú bezpodmienečnú lásku, ktorú v sebe cítia sa prebúdzať. Tí, ktorí sa stali sami celistvým – teda vedomým si toho, čo sa v nich deje, kým oni sú a prečo. 

Hrať sa tu na niekoho a niečo sa dá, ale sa neoplatí. Ten druhý VIE, čo sa v tebe deje.

Presne vníma, kde máš problém a s čím v sebe zápasíš. Vo vyzretom vzťahu, už s pokoreným egom si dvaja pomáhajú. V stave oddelenosti pomoc (žiadna pomoc), čo sa vnútornej práce týka, neexistuje.  

Práve naopak. 

Si k druhému krutý/krutá. Až tak extrémne, ako by si si nikdy nemyslel/-la, že takým/takou vôbec dokážeš byť. Hovoríš si sebe: “Nikdy by som si nemyslel/-la, že takto sa dokážem správať k niekomu a nie ešte práve k človeku, koho mám na svete najradšej.” Predsa nemôžeš inak konať. Vnútro ťa už vedie a nedá sa na tom nič zmeniť. Učí ťa byť sám/sama sebou. Učí ťa už nerobiť žiadne kompromisy, ktoré by už boli za hranicami tvojich POCITOV. Naučíš sa, ako byť sám/sama sebou. Bez výhovoriek. A do bodky. 

Druhý má pevne stanovené hranice práve v tom smere, v ktorom ty nie. Na druhej strane zas ty si tak rozhodnutý/-á v niečom inom, v čom on/ona nie. Učíte jeden druhého aj keby ste nechceli. Nemôžete proste inak. Nejde inak. Nepúšťa vás vnútro. Viete dobre, že hocikomu, ale tomuto človeku už klamať nedokážete. Už nie. 

Pretrasie s vami poriadne. Do morky kostí. Až tam, kde nezasiahol doteraz nikto iný vo vašom živote. NIKTO. 

Vďaka týmito skúškami a životnými lekciami, čo vám obom dvojplameň odzrkadlil, sa vaše ego samo stiahlo do pokory.

Láska je tak silná, že ego nemá slov….  

Chcelo BY vás presvedčiť o tom, že toto celé je klamstvo: “Veď nemôžeš cítiť to, čo cítiš…. veď buď pri rozume, človeče!” …. a ty ho na chvíľku aj poslúchneš, ako poslušne si ho poslúchal/-la aj doteraz…. spadneš naspäť do tvrdosti, bezcitnosti a do tých tvojich podvedomých strachov cez tvoje celoživotné naprogramovanie sa. Láska ťa ale dá do laty. Už niet východiska inde, než do srdca. Duša ožije a konečne si šťastný/-á. Nadýchol/-la si sa vzduchu, ktorá prúdi medzi vami. Konečne ŽIJEŠ. 

Žiješ Seba aj Jeho/Ju. ŽIJETE VÁS. 

Bezhraničnosť. 

Slobodu. 

Čistotu. 

Jednotu. 

Bezpodmienečnú lásku. 

V  tej energii prúdenia prejdú niekedy hodiny tak, ako keby pár minút bolo. Čas nevnímaš. Čas proste prestane existovať, keď STE.  

V čom si si doteraz nebol istý, už si. 

Keď si neveril, už dôveruješ. 

Ak si si nepripúšťal, už iné nechceš. 

Ten elementárny magnetizmus od vás doslova vyžaduje stále hlbšie a hlbšie vchádzanie do Seba, do Vzťahu, do Bytia, do Lásky. Nič na svete okrem ega vás už nezabrzdí. Aj to iba na určitý čas, kým sa vo vás srdce opäť neozve – kým nezačnete počúvať opäť svoj Hlas…. HLAS VAŠICH DUŠÍ. 

okh. 

–———————-– 

Pri potrebe konzultácie ma nájdeš: 

  • na fb-u 
  • po tlefóne 
  • pri videohovori 
  • osobne v okolí KE 

Píš, volaj…. dohodneme si termín a vhodné podmienky k znovuzrodeniu sa v sebe: 

0903858930, harmonia.andy@gmail.com 

fb: https://www.facebook.com/okharmony1 

S láskou k vám: Andy 

 
🙂

Pridaj sa aj ty k téme 🙂