Tvoje slová aj moje sú. 

Tvoje city vo mne rastú. 

Všetky prejavy od Teba 

prijímam ako dar z Neba. 

 

TY si ten kľúč, ktorý anno 

sa v mojom srdci objavil, 

odomkol si tajný zámok, 

čo sa nikomu dovtedy nepodaril. 

 

TY si mi dal lásku k Sebe, 

TY si dôkaz blízkosti, 

cez Teba som uchopila 

svoje ženské prednosti. 

 

Si ten, ktorý stále bol 

vo mne v hĺbke ukrytý, 

čakala a hľadala som 

ten plán v srdci zarytý 

 

od mladosti, keď mi raz 

v tom smútku osamelosti 

prišiel si sa predstaviť mi: 

“Raz ma nájdeš a mi povieš: “Si to TY.” “ 

 

Tak sa stalo, áno, Láska, 

keď sme sa dvaja stretli: 

nerozmýšľali sme ešte, 

stáli sme v tej nahosti. 

 

Tam zábrany naša myseľ 

žiadne nedávala, 

až po uvedomení si

lásky k sebe, nahlas zakričala: 

 

“Pozor, pozor, nebezpečie, 

srdce zavri rýchlo, 

stať sa môže teraz náhle 

úplne VŠETKO. “

 

Ty si poslúchol ten hlas, čo 

aj dávno ťa viedol, 

nastal zvrat nečakaný 

a ťa zavial vietor 

 

tam, kde srdce pancier nosí, 

kde nikto nikdy nie je bosí. 

Hrubá, jednoznačná čiara 

znamená, že tá žiara, 

 

splývajúca do jednej, 

nemôže už ďalej tvoriť 

krásu duší, iba na tej  

Zemi v blate brodiť. 

 

Prechádzam ale čímkoľvek, 

cítim prvok Jednoty, 

ukazuje mi tam Teba 

a šepká mi: “Si to TY.” 

 

okh. 

 
🙂

Pridaj sa aj ty k téme 🙂