Tvoje slová aj moje sú.
Tvoje city vo mne rastú.
Všetky prejavy od Teba
prijímam ako dar z Neba.
TY si ten kľúč, ktorý anno
sa v mojom srdci objavil,
odomkol si tajný zámok,
čo sa nikomu dovtedy nepodaril.
TY si mi dal lásku k Sebe,
TY si dôkaz blízkosti,
cez Teba som uchopila
svoje ženské prednosti.
Si ten, ktorý stále bol
vo mne v hĺbke ukrytý,
čakala a hľadala som
ten plán v srdci zarytý
od mladosti, keď mi raz
v tom smútku osamelosti
prišiel si sa predstaviť mi:
“Raz ma nájdeš a mi povieš: “Si to TY.” “
Tak sa stalo, áno, Láska,
keď sme sa dvaja stretli:
nerozmýšľali sme ešte,
stáli sme v tej nahosti.
Tam zábrany naša myseľ
žiadne nedávala,
až po uvedomení si
lásky k sebe, nahlas zakričala:
“Pozor, pozor, nebezpečie,
srdce zavri rýchlo,
stať sa môže teraz náhle
úplne VŠETKO. “
Ty si poslúchol ten hlas, čo
aj dávno ťa viedol,
nastal zvrat nečakaný
a ťa zavial vietor
tam, kde srdce pancier nosí,
kde nikto nikdy nie je bosí.
Hrubá, jednoznačná čiara
znamená, že tá žiara,
splývajúca do jednej,
nemôže už ďalej tvoriť
krásu duší, iba na tej
Zemi v blate brodiť.
Prechádzam ale čímkoľvek,
cítim prvok Jednoty,
ukazuje mi tam Teba
a šepká mi: “Si to TY.”
okh.
