Múdrosť vedenia by mala v sebe obsahovať žena. Muž myslí a žena cíti.
Žena ak je sama, tak vie, pozná pravdu a skutočnosť. Pretože pravda je iba jedna.
Najväčšiu priepasť medzi nami a skutočnosťou tvorí náš rozum. Žena je schopná vnímať skutočnosť, pravdu. Takže žena pozná pravdu a muž by sa mal pravdu dozvedať od ženy, nie od iného muža či z nejakého systému, učenia alebo náboženstva.
Žena pozná prapodstatu. Žena sa sama dokáže dostať do stavu stability, pozície, keď je vedomá. Vedomá žena je v podstate vedomkyňa. Vedomá žena je sama o sebe zdrojom svetla. Ona je svetlo. Preto žena nemôže byť osvietená, to je nezmyselný ezoterický pojem. Ženy prahnú po osvietení – to je zúfalý prejav nepochopenia a mužského princípu v ženách. Osvietený môže byť iba muž, a to práve svojou vedomkyňou ženou, jej svetlom. Žena je vnútorná stabilita, ktorú v nej nachádza muž, ten jej potom vonkajšou stabilitou, o ktorú sa následne vo vonkajšom svete opiera žena. Vnútri je žena spojená s Bohom, vonku je spojená s mužom a muž skrz ženu spoznáva pravdu.
Žena je spojená s Bohom a pravdu pozná. Muž je sám, rozhoduje sa sám – to tvorí muža mužom a je oddelený od Boha, spája sa s ním prostredníctvom vedomej ženy. Spojením muža a ženy môže vzniknúť nová tvorba, reprodukcia, nový život.
Žena by sa mala v prvom rade zamerať na seba a na to, čo cíti. Veriť tomu, čo cíti.
Žena nemusí vedieť to alebo ono, čo ako je, odkiaľ a kam. Ona to cíti a to, čo cíti, je správne. Muž túto schopnosť nemá. Keď vedľa seba nemá vedomú ženu, tak je to s jeho pravdivosťou veľmi pochybné. Nemá sa cez čo stabilizovať a vytvára sa v ňom strach.
Žena je veľmi dôležitý, povedal by som, že najdôležitejší prvok stvorenia. Čo sa týka tvorby a stability. Slobodná a vedomá žena je základným stavebným kameňom, skalou, na ktorej všetko ostatné stojí. Na to, aby ňou mohla byť, potrebuje vedľa seba muža, ktorý nemá strach – znamená to, že rozum muža tvorí vieru. Toto je funkčné spojenie: vedomá žena s osvieteným mužom. Mužom, ktorý je osvietený ženou a spoločne tvoria frekvenciu viery, ktorá tvorí. Žena tvorí vnútornú stabilitu a muž tvorí vonkajšiu stabilitu. A spolu tvoria stabilný prvok, ktorý zo seba vysiela niečo ako správny imunitný systém. Do takéhoto spojenia nie je možné zvonku vstúpiť žiadnym spôsobom. Ani agresiou, či jemnohmotnou frekvenciou, ani čarami ani silou. Takúto harmonickú dvojicu nie je možné narušiť.
Pochybnosť v podstate vychádza z muža. Je to mužská záležitosť implementovaná do ženy. Žena neobsahuje pochybnosť, ona ju netvorí, nedokáže ju tvoriť. Žena je jediná bytosť v stvorení, ktorá tvorí prijatie. To tvorí žena, ak je slobodná. Pochybnosť je niečo, čo je do ženy implementované zvnútra, skrz rozumovú časť – mužský element. Ak sa žena prestane sústrediť na rozum a začne sa sústrediť na seba ,bude väčšiu váhu prikladať tomu, čo cíti. Žena je schopná skutočnosť cítiť, ona nemusí spoznávať, premýšľať, analyzovať. To musí muž, pretože necíti. Problém začína vtedy, keď sa žena začne správať ako muž. A ustrašený muž v nej necíti ženu ale muža. To znamená, že sa stáva súperom a začínajú spolu bojovať. Jeden má mužské telo a má v ňom málo mužského a druhý má ženské telo a mužského princípu má veľa. Výsledkom boja nie je prehra alebo výhra, výsledkom je iba boj.
Žena je silnejšia ako muž, čo sa týka vnútornej sily, je stabilizujúcim prvkom spoločnosti. Keď žena neplní funkciu stabilizujúceho prvku, tak spoločnosť, ktorá je mužská, sa stráca, tvorba prechádza do deštrukcie. Čisto mužská spoločnosť či kultúra bez zásadného vplyvu žien má len a jedine deštruktívny efekt, čo môžeme okolo seba vidieť v súčasnej dobe.

„Ženy cíťte, muži myslite! K tomu ste boli stvorení.„

Tomáš Keltner