Podstatou narcisa nie je nadradenosť. Nie je ňou ani nafúknuté ego, čo ho navyšovať sa nad ostatnými nutká. Divadelná hra je podstatná časť života narcisa, za čím sa skrýva. Nechce byť zraniteľným, preto sa robí silnejším, než v skutočnosti je.
Koreň poruchy jeho osobnosti tkvie v prísnom nápore voči ostatným aj voči celému svetu, no hlavne voči sebe samému. Prečo?
Nedôveruje.
Nedôveruje nielen iným, ale dokonca ani v blízkom vzťahu, partnerke/partnerovi. A jasne, že ani sebe. Práve kvôli tejto obrovskej nedôvere spraví všetko preto, aby sa nedostal do situácií, v ktorých by sa mohol cítiť zraniteľným. A tak aj v partnerskom vzťahu dodržuje ten svoj prísne stanovený odstup od “blízkej” osoby.
Napriek tomu, že sa navonok ukazuje ako úžasný a nadpriemerný, v skutočnosti je v úzkostlivom stave a v neustálej, maximálnej bdelosti. Nikto sa nemôže cítiť bez prestania ohromujúco. Napriek tomu narcis, v zúfalstve sa presne o to v sebe snaží. Nemôže sa necítiť výborne, veď kebyže sa priznal svojej slabosti a nedokonalosti, ostatní by to určite využili. Musí využiť ponúkajúce sa zdroje energií a mať ich vo svojej moci, že by nepretržite mal dostatok sily pre udržanie tejto hladiny (akože-) dokonalosti.
Bublina sa nemôže prasknúť.
Drží sa na leveli neomylnosti, nieže si niekedy bude musieť priznať svoju nedokonalosť a to, že aj on má svoje slabé stránky. I keď k tejto úrovni sebaklamu mu nestačia svoje vlastné energie a potrebuje ich brať aj od ostatných, žije v tomto povrchnom svete tak, že si to častokrát on sám ani nevšimne. Silou-mocou sa drží tejto formality a v hlave uveril tomuto zdaniu. Celý čas žije vo svojej vytvorenej ilúzii. Bublina sa nemôže prasknúť a veru je namáhavé ju stále z každej strany chrániť.
Naučil sa kompenzovať svoje “nedostatky” sebaklamom a braním energie tak, aby navonok vyzeral silnejším, mocnejším a dokonalejším, než ako sa v skutočnosti cíti. Nerobí mu problém hrať divadlo už aj sám pred sebou a byť úplne ponorený do tejto role hráča tak, že kráčajúc po ceste zbieraní zážitkov pozabudol na svoj PRAVÝ VLASTNÝ život.
Narcis preto vysmieva citom a emočnej nahote, lebo toho sa bojí najviac na svete.
Narcistické chovanie by sme mohli premenovať za:
- “Hrôza pred emočnou zraniteľnosťou a útek pred sebou cez kompenzáciu menejcennosti nadradenosťou a sebaklamom”
- “Porucha osobnosti vyvarovania sa zraniteľnosti cez vzbudenie vzdania nadradenosti”
- “Narcopat”.
V podstate sme zoči-voči s človekom, ktorý si MYSLÍ, že nikdy nemôže svoju vlastnú tvár nikomu ukázať, lebo jeho slabosť využijú presne tak, ako to robí on s inými. Vieme teda, že úprimnosť a otvorenosť z jeho strany nikdy nezažijeme. Nejde tu prioritne o sebaklam, ale o zavádzanie a oklamanie ostatných. Preto, ak mu obeť nedáva dostatočnú dávku svojej drogy, hračku si položí naspäť na svoje miesto a odkráča, ako keby tam nikdy ani nebol – chladnokrvne, bezcitne.
Narcis a terapia duše
Možno by sme predpokladali, že by narcis nikdy nevyhľadal žiadneho terapeuta, veď sa desia odkrytiu ich slabostí. Napriek tomu celkom veľká časť narcisov zájde za terapeutom. Prečo ale?
Ak niekto či niečo počas ich dôkladne vypracovanej a zabehnutej, umelo vytvorenej cesty zlomil ich iluzórny sebaobraz, alebo niekto či niečo ich konfrontoval s tým, že predsa len nie sú až tak veľkolepými, ako chcú, aby vyzerali aj boli, alebo iba potrebujú niekoho, kto ich nabije energiou k ďalším ťažkým klamaniam celému svetu, keďže oni sami toho nie sú schopní, zájdu aj za pomocou. Kto ale je ochotný vyhľadať pomoc, už MôŽE BYŤ na ceste uzdravovania sa, veď u terapeuta potrebuje byť predsa len aspoň minimálne otvorený k svojej zraniteľnosti k svojim slabým stránkam. Zarytý narcis by nedokázal zniesť tú úzkosť (tieseň, skľúčenosť), smútok či hnev, ktorým by sa musel pozrieť do očí svojej pravej osobnosti pri psychoterapii.
“Čistokrvného” narcopata nezaujíma sebareflexia, analýza svojej osobnosti, ani sebazdokonaľovanie. Žiadnu ZMENU nepotrebuje, lebo ho to doslova desí. Nikdy nevychádza zo svojho “bezpečného” úkrytu, kde skrýva skutočné korene svojich zranení pod maskou falošného, vytvoreného pocitu nadradenosti.
Ak raz pochopíme jeho najväčší strach z odhalenia svojej skutočnej osobnosti, tak si môžeme položiť otázku: “Akého rázu môže byť vzťah s človekom, ktorý s nami nikdy nedokáže byť úprimný?….”. Preto radšej hľadajme vzťah, aký si zaslúžime s takým človekom, ktorý dokáže opätovať naše pocity. Neprijmime teda späť narcisa, kým sa neprebudí a nezoberie tú námahu, že bude ochotný pozastaviť sa sám nad sebou, pozrieť sa do seba a intenzívnym tempom začať na sebe makať, aby sa časom dokázal svoje zranenia uvidieť a prijať, stotožniť sa s nimi a prestať klamať seba a ľudí okolo seba. Kým sa neuvedomí, stráňme sa mu z dostatočnej vzdialenosti a žime svoj život, ako keby ani neexistoval. Naučme sa prebrať vo všetkom na seba zodpovednosť a v žiadnom prípade na neho nečakajme.
Do našej cesty príde človek, ktorý nám bude seberovný, bude poznať svoju hodnotu a tým pádom nebude potrebovať viesť nás za nos cez svoju porušenú osobnosť.
Prajem každému z nás šťastné a naplňujúce partnerstvo s človekom, ktorý dokáže milovať, nehanbí sa za svoje pocity, rovnocennosť v partnerstve je mu prirodzené a ľahostajnosť, stagnáciu či samozrejmosť nepovažuje za súčasť vzťahu, zároveň silné korene sú súčasťou jeho vnútorného zdroja pevnej sily a energie.
Buďme všetci v láske.
okh.
——————––
S radosťou pomôžem každému, kto je pripravený k sebareflexii.
Možnosti výberu našej komunikácie:
- buď cez fb chat
- telefonicky
- videohovorom alebo
- osobne v okolí KE
0903858930, harmonia.andy@gmail.com,
fb: https://www.facebook.com/okharmony1
Ostávam v láske: Andy
