“Prečo sa konečne nerozhodne?!”

Veľa mužov je v štádiu nerozhodnosti. Dôvody v tomto článku rozoberať veľmi nebudem. Rozpísaný bude hlavne dôvod z pohľadu ženy, aby si pochopila tú najdôležitejšiu vec ohľadom tejto otázky:

On ti nie ubližovať chce. Ani nechce ne-rozhodnúť sa pri tebe a pri vašom vzťahu. On by ten krok najradšej spravil, veď jeho duša ťa k sebe privolala. A ver, že ho tá jeho nerozhodnosť aj trápi, preto sám so sebou nie je spokojný (možno navonok sa tak prejavuje, preto sa nejak chová, ale vedz, že s ním hýbe ego a nespracované vzorce, podvedomé programy atď., vďaka čomu jeho duša trpí).

Vo svojej hĺbke si praje žiť v usporiadanom a zrelom vzťahu (aj keď to tak navonok vôbec nevyzerá), kde sa môže cítiť slobodne, kľudne, pokojne, len zatiaľ nevie alebo nechce preto spraviť VŠETKO – to znamená: očakáva NAJPRV voľnosť a možno POTOM vloží do toho aj nejakú tú námahu. Jeho ego ho vedie cez nutnosť pracovať na partnerstve a on sa tomu nátlaku, samozrejme, bráni. Nevie ešte, že šťastný život funguje inak – potrebuje sa uvoľniť z hlavy do srdca, kde mu už príde prirodzené pracovať na sebe aj na spoločnom bytí s partnerkou a kde všetko pôjde samo, bez vynaloženia si neprajúcej sily. Preto si skôr či neskôr každý z nás uvedomí jasný fakt: akonáhle sa posunieme z ega na vyššiu vibráciu, bude fungovať VŠETKO naopak – najprv budeme chcieť dať, potom aj dostaneme, a zároveň, kedy to, či sa k nám energia vráti, už ani podstatné nebude, dokonca sa aj dávanie stane prirodzeným.

Ale sme trošku odbočili od podstaty tohoto článku, kde pre nás najefektívnejšie bude pochopiť:

Muž zatiaľ NIE JE PRIPRAVENÝ ROZHODNÚŤ SA.

Inými slovami: nie je ešte pripravený zobrať na seba ZODPOVEDNOSŤ za svoj celistvý život. Je zodpovedný v nejakých aspektoch svojho života, ale nie v tých, ktoré sa týkajú spolupatričnosti a spolupráce. K tomuto pochopeniu, precíteniu a kroku zatiaľ mentálne ani emočne nedozrel.

Preto ťa prosím:

• nehnevaj sa na neho
• nevyčítaj mu jeho momentálnu neschopnosť vykročiť k svojmu vnútornému hľadaniu a nájdeniu Pravdy
• netlač na neho – je to nielenže zbytočné, ale v ňom tým svojim postojom (aj keď ty si pripravená ísť ďalej), vyvoláš odpor a rezignáciu.  

Viem, o čom rozprávam, lebo som to zažila. Vnímala som jasne jeho váhanie, ale namiesto prijatia toho jeho vtedajšieho stavu som na neho vyvíjala nátlak. Nevedela som sa dočkať,  kedy už môžeme patrične žiť spolu, nielen fyzicky vedľa seba. On nebol pripravený to pochopiť a dať do reálu svoj celoživotný sen žiť v šťastnom partnerskom vzťahu tak, aby v ňom obidvaja boli spokojní. Aspoň v tom období nebol tak pripravený, ako som to ja od neho očakávala.

Áno, mal pravdu a správne zareagoval na ten môj obrovský nátlak (aj keď nátlakom to moje správanie k nemu som u seba vtedy vôbec nevnímala) – uzavretím svojho srdca. Bol to môj sen a moja pripravenosť, nie ale jeho. Čiastočne chápal, čo od neho CHCEM (hmmmm…. chcieť od muža vôbec niečo…. och, keby som vtedy vedela, že sa to nemôže….), nedala som mu ale dostatočnú voľnosť ROZHODNÚŤ SA – rozhodovala som sa aj za neho, čo som si, samozrejme, nevšímala, alebo ak aj áno, moje ego ma priznať sa k tomu nepúšťalo. 

Preto, len ťa prosím, milá žena, ktorá od svojho milovaného partnera OČAKÁVAŠ a sa nevieš dočkať, KEDY už na seba tú ZODPOVEDNOSŤ za váš vzťah zoberie, prestaň na neho vyvíjať nátlak. Prestaň na neho tlačiť. Teda prestaň chcieť byť jeho matkou a nechaj ho VYRÁSŤ. On to dokáže, akonáhle z tvojej strany pocíti MOŽNOSŤ ROZHODNÚŤ SA SÁM a hlavne podľa svojho uváženia. K tomu, vieš, čo potrebuje iba? Presne to, o čom ti určite stále rozpráva, ako aj môj partner nespočetnekrát vyslovil a ma prosil na to: “Prijmi ma takého, aký som.” Nedokázala som to. Moje ego si chcelo dokázať svoje: že sa mu podarí ho donútiť (fuuuuuhhhh, aké tvrdé slovo!) vykonať to, čo od neho JA (!!!! uuuhhhh) očakávam. 

V týchto chvíľach už mi je o tom mojom postoji aj čudné písať, keďže tie energie vnímam celkom inak a vidím, akou tvrdou mužskou energiou som k nemu pristupovala a zároveň sa čudovala, prečo si ma neváži ako ženu. Jasne, že sa nemohol so mnou prepojiť, keď som sa chovala a riadila cez tú mužskú dominanciu…. nebola pri ňom Žena. Nemohol inak konať (a ani ja nie), než ako sa to celé medzi nami dialo, veď jeho duša ma musela naučiť posunúť sa do svojej ženskosti, za čo som mu teraz už vďačná (nie tak vtedy). 

O čom vám, žienky milé, skúšam teda písať, je nasledovné:

POČÚVAJME muža dovtedy, kým k nám hovorí a sa neuzavrie. Kým ti vysloví jasne, aby si ho prijala takého, aký TERAZ on je. Napriek hlasným odozvám svojho ega o konaní opačne, vedz, že NIČ podstatnejšie neexistuje, než ho naozaj PRIJAŤ takého, aký v tejto chvíli je.  

Keď k nemu v sebe tú čistú lásku cítiš:

• začni sa venovať SEBE,
• začni sa viac a hlbšie pozerať DO SEBA,
• začni KONAŤ,
• rob ŽENSKY to, čo vo svojej hĺbke tak či tak CÍTIŠ,
• začni sa zaoberať sama so sebou
• a sa začni riadiť podľa svojho vnútorného hlasu.

Ego ťa vedie byť v niektorom z extrémov:

1. buď tvrdo a nekompromisne pracovať a fungovať cez emancipovanosť
2. alebo práve opak toho a byť precitlivenou, ktorá je závislá na mužskej prítomnosti.

Každopádne ťa ego stále odvádza od svojho stredu. A preto má čiastočne pravdu ten muž, keď vysloví: “Si mimo, choď sa liečiť.” Bez emočnej krutosti by sme si možno nikdy neuvedomili, že bez nášho zdravého vedomia si seba, nemôžeme od neho dostávať ÚCTU, keď sa nevážime a nedokážeme fungovať v zrelých emóciách. Hoci na druhej strane pravdou je aj fakt, ktorý on tiež ešte v tej svojej nezrelej emocionalite nedokáže spraviť: stáť pri svojej partnerke a nesúdiť jej emočnú nedokonalosť, iba ju objať, aby sa jej zranenia pôsobené Životom, rodičmi, v detstve, upokojili a uzdravili. 

V každom prípade sú dve možnosti vyliečiť našu emocionalitu:

1. Ak je žena vedomejšia, ustúpi a sa pozrie do seba, začne sa emočne sama uzdravovať. 
2. Ak je vedomejší muž, nenechá ju trápiť sa, nezačne ju súdiť, stojí pri nej, veď dobre vie, že emócie riešiť logicky nie je možné. Začne ju často objímať a prijímať takú, aká teraz je. Však ani on netúži po ničom inom viac na svete, než aby bol ňou prijatý. Ak si to uvedomuje, môže spraviť ten krok ako prvý práve on. 

Celý priebeh ich vývoja k otvorenosti samému sebe a k samej sebe je o tom, kto si skôr UVEDOMÍ nevyhnutnosť prijatia druhého takého, aký práve teraz je, cez svoju pripravenosť prijať sa a pocítiť dušu, navnímať stotožnenie sa s ňou a vďaka tomu nepochybovať o sebe ani o druhom, lebo sme spoznali našu aj jeho podstatu. Už nielen v hlave vieme, kým v skutočnosti sme, aj cítime tú hlbokú prepojenosť so samými sebou. Preto otázkou nie je, či DOKÁŽEME partnera/partnerku PRIJAŤ v podobe, v akej sa práve nachádza. Ostala iba LÁSKA, ktorá MILUJE. Miluje seba a miluje aj jeho/ju. 

Prestali sme sa báť samotného Života a dlhodobé uviaznutie sa v stotožnení sa s našim egom je prekonané cez uvedomenie si jeho pomoci v našom vývoji a zmene POSTOJA v nás k samému sebe/k samej sebe. Vieme, že bez ega by sme k Sebe nikdy nedošli. Potrebovali sme začať vedome pochybovať a vďačíme za ťažkosť otvorenia sa k sebareflexii, aj pocitu bezmocnosti, ktoré nás doviedli k POCITU BYTIA LÁSKOU. Teraz už nemáme problém PRIJAŤ druhého ozaj takého, aký práve TERAZ je, lebo sme sa prijali my sami. 

Kto z vás má možnosť tento nie ľahký krok spraviť v partnerstve, prosím, nech to UROBÍ. Nemusíte mať až tak tvrdé a kruté poučenie, ako my, že nás ego rozdelilo, lebo sme nezvládli SPOLOČNE riešiť našu nevedomosť a SA PRIZNAŤ tomu, že nás ego ovláda a je nám strašne ťažké vidieť sa a konať z nadhľadu, cez srdce. My sme to nedokázali vysloviť anno. Ale vy, keď ste ešte v partnerstve, MôŽETE. Vy ešte možnosť pozrieť sa do očí partnera/partnerky máte. Môžete mu/jej zrelo sebaisto dať najavo pocity, ktoré k nemu/k nej cítite bez navyšovania sa nad ním/nej, aj bez ponižovania sa.

Proste to UROBTE.  

Tým, že prijmeme seba, prijmeme aj druhého. Dodáme mu POCIT SLOBODY, aj pocit, že stojíme pri ňom, ale na ňom nelipneme. POCÍTI našu lásku a dôveru v jeho láske. Vďaka takémuto prijatiu sa muž dokáže otvoriť k svojmu srdcu a sa časom ROZHODNÚŤ pre NÁS, namiesto sebeckej slobody žiť len a len pre seba s kompromisom byť vo vzťahu formou držania odstupu od skutočnej duševnej blízkosti či neuvedomenej potreby prepojenia sa na všetkých úrovniach nášho bytia.

Bude vedieť, čo znamená zažiť hlbokú intímnosť. Nebude sa jej báť a vyhýbať,  keďže svoje temné obdobie strachu má za sebou s prijatím. Nebude mať vnútorný nevedomý odpor k spolupatričnosti, lebo prijal svoju celú minulosť takú, aká bola, nevyčíta si ohľadom nej v duchu už nič, iba POKOJNE dýcha a MILUJE. 

Zhrnutie 

Rozhodnosť muža sa len tak neudeje. On sa stane sebaistým až po tom, čo ho milovaná partnerka PRIJALA a sa naučil aj on PRIJÍMAŤ SA S POKOROU A ÚCTOU k samému sebe práve cez konkrétne ČINY, prameniace a vykonané zo srdca. Až v takej pripravenosti byť fyzicky-emočne-mentálne-duchovne ZRELÝM sa môžu začať diať ZÁZRAKY. Preto sa aj dejú.

Vzťah, kde obidvaja prešli temným lesom sebapoznania, kvitne a kvitnúť nikdy neprestane v pôde pre neho vhodnej. Preto buďme bdelo prítomní a sledujme vyváženosť živín potrebných pre rast partnerského vzťahu. Vložme do neho PRÁCU, ktorá nenechá vzťah nikdy vychladnúť a chradnúť. Istotu a bezpečie v ňom obidvaja pocítia vďaka tej sebaistoty, ktorá v nich samotných vďaka vloženej práce do seba, vznikla. A preto neprestaňme sledovať prítomnosť. V ľahkosti takéhoto bdelého bytia sa muž každý jeden deň sám ROZHODNE byť vo vzťahu so ženou, ktorá sa/ho slobodne a pritom zároveň stabilne miluje.

A po tom všetci túžime: milovať a byť milovaným/milovanou. Takže…. na čo ešte čakáme?…. 

okh. 

 ————————-