Ego nedokáže uveriť jednoduchosti a jednoznačnostiam. Čím komplikovanejšie niečo vyzerá, tým je šťastnejšie: má čo riešiť.
Keby sa vzdalo zložitostí a sa pokoril, nemalo by čím zamestnať myseľ. Mohli by sme mať čas a prísť náhodou na to, že my egom nie sme. Desí sa prázdnoty a toho, že by nebolo naďalej pre nás potrebné, preto nás neustále zaneprázdňuje a zahlcuje, ako sa len dá…. Nieže stratí pozíciu šéfa – moc nad našou dušou. Nechce byť nepotrebné a nepodstatné. Chce byť pre nás nevyhnutné a za to, aby tak bolo, spraví VŠETKO.
Veľmi dlho si túto pozíciu v našom živote užíva, veď sme sa s ním už v ranom detstve (okolo 2 rokoch) stotožnili. V období, na čo sa ani nepamätáme. Práve preto si MYSLÍME, že sme na dobrej ceste. Aj keď jasne, že stále sme správne a naša duša chce zažiť presne to, čo sa s ňou aj deje, ale nie je vylúčené, že ďalšia zastávka ešte stále bude v nadvláde ega a nie v uvedomení si našej skutočnej slobodnej a láskyplnej podstaty.
Precitnutím sa v našom strede veruže sa už nebudeme chcieť vracať k tým neustálym ťažobám, strachom a nátlakom v strese, ktoré nám ego ponúkalo, ale si vyberieme pokoj a jednoduchosť, kde ego bude v našom živote už iba hosťom. Síce vzácnym, tomu ale neverí, kým ho neuvidíme a nenecháme ho to zažiť. Až potom nášmu rozhodnutiu prikývne a nám za jeho oslobodenie z pozície takzvanej iluzórnej zodpovednosti zavďačí. Lebo áno: aj ono je schopné spolupráce. Najprv sa ale musí úplne stratiť, aby sa mohlo cez transformáciu nášho vedomia nájsť a nám dokázalo vtedy už veriť.
Jedno je isté: bude sa tešiť, že sme za neho prebrali zodpovednosť, lebo to bolo pre neho tá najväčšia, až neznesiteľná ťarcha, s ktorou ono samo nevedelo čo počať.
Uľavilo sa mu a tým aj nám samotným. Od tejto chvíle môžeme spolu v mieri žiť. Sme šťastní.
V tomto štádiu nášho vedomia sme už múdri. Nie tak predtým, keď sme v chaose emócií a myšlienok nedokázali rozlíšiť formy prejavov nášho sudcu (ega). Keď sme stretli skutočnú lásku, zo strachu, že nás ovládne niečo nepoznané a s nami poriadne vybabre, sme ju radšej (pre “istotu”!!!!) od seba odstrčili. A to len preto, lebo sa egu javila príliš čistou a jednoduchou. V tom zmätku, v ktorom sme ešte nedokázali rozoznať rozdiel medzi pravou a iluzórnou, sme radšej na jasnejšiu zanevreli. Cez ego sme inak ani nemohli konať. Ono nás muselo preskúšať: veríme jemu alebo sa už posunieme ďalej z tej nadvlády pochybností? A my sme sa nechali stiahnuť do jeho – vtedy ešte pre nás nepriesvitnej – pasce.
Áno, dnes ho už prehliadame dostatočne na to, že by s nami nemohol manipulovať a možno ľutujeme naše vtedajšie rozhodnutie, ale nás ešte stále riadi, keď si MYSLÍME, že sme tým raz a navždy lásku stratili.
Ako by sme ju aj mohli? Láska, ktorá je čistá, sa nestráca. Je v našom strede, v našej bytosti…. v nás. Sme ňou: láskou a tým sme s našim dvojčaťom jedno. Ako by sme ho mohli stratiť vôbec niekedy, keď je nami?…. To je totálny nezmysel. On sme my. Sme s ním jedno na úrovni vyšších energií, akurát vo fyzickej forme sme dve telá. Naše podstaty sú totožné. Žiadny energetický rozdiel medzi nami nie je.
Sme jedno. Nemáme sa čoho báť. Jeho stratiť v žiadnom živote nemôžeme. On je my a my sme ním. Raz sa prepojíme aj na fyzickej úrovni, keď sa z ega obidvaja presunieme do mysle srdca.
Oddelení sme len dovtedy, kým sa od lásky chceme oddeľovať, lebo nás ešte myseľ ovláda. Ak sa uvedomíme a precítime našu podstatu, hneď nám bude všetko jasné: nikdy sme ho nemohli mať a nikdy ho ani nestratíme…. sme ním.
Tá láska, ktorá nemá črty pozemskej zaľúbenosti (vysvetlíme ďalej), nás (akože našu myseľ, kým veríme egu) vyvedie poriadne z rovnováhy. Je to ale “iba” možnosť pocítiť rozdiel medzi tými dvoma typmi prežívania lásky:
- iluzórna (podmienená myšlienkami, emóciami, chovaním sa, prejavom toho druhého atď.) a
- reálna/prirodzená/bytostná/božská/dvojplamenná (bezpodmienečná – nie sme na partnerovi závislí).
Keď nás zasiahne elektrický výboj v srdci, nie sme si istí, čo to bolo. Oproti doterajším našim skúsenostiam v láske takýto zásah do nášho stredu je minimálne pozoruhodný. Od tej chvíle vnímame a nechápeme, prečo nosíme toho druhého neustále v sebe.
Ten rozdiel medzi tým, keď nám ide srdce vyskočiť a tým, keď v tele cítime teplo a zároveň hlboký pokoj, je markantný. Preto už teraz, verím tomu, máme dostatočne silnú odpoveď aj pre naše ego, čo je pozemská láska (sebecká) a čo božská (dvojplamenná). Uvidelo aj ono konkrétne rozdiely a preto nás už nebude chcieť nahovárať NIKDY na zamilovanosť cez lipnutie na partnerovi…. bude nás podporovať k láske v slobode.
Dokonca ja sa s mojim egom často rozprávam, keď “zabudol” (teda si MYSLÍ, že ma môže stiahnuť naspäť do strachov), čo to úcta je. Poviem mu, že som si ho všimla, mám ho rada a preto nemusí vystrkovať rožky…. aj tak vie, že na mňa už nijak výnimočne nezapôsobí. Všetky jeho skúšky už zvládnem. Vtedy sa ono opäť ukľudní. Skúša ma síce po nejakej dobe stále dookola s ďalšími výhovorkami a si MYSLÍ, že ho nevidím…. hehe…. (aj stále bude skúšať, veď to je jeho úlohou tu v 3D svete), všimnem si ho, ako keď malé dieťa žiada o pozornosť, vykomunikujeme si potrebné a pekne sa ide ďalej v spolunažívaní cez lásku s jeho pomocou.
Môžeme sa s ním krásne dohodnúť a mu povedať, že aj keď nám srdce nevyskakuje z miesta, keď na tú “zvláštnosť” pomyslíme a ono to dešifroval ako neuspokojujúci znak zamilovanosti, my už teraz vieme, že nadpozemská láska ani nemôže mať pozemské prejavy práve (aj) pre ten účel, aby sme ju mohli jednoznačne rozlíšiť od ilúzie mysle alebo sebeckej lásky.
Čo teda tá INÁ (dvojplamenná, božská, úplná, energetická, vysokovibračná….) láska znamená?
- Teplo
- a pocit domova
- to, že sme došli
- a nemáme čo ďalej hľadať
…. veď spriaznenejšiu spriaznenú dušu od Dvojplameňa by sme ťažko našli.
Jedine ego ešte rieši…. samo nevie, čo vlastne.
Naše dvojča máme stále u seba. V sebe. Veď nami je. On je ako keby v nás. To prázdne miesto, kde ego stále chcelo a potrebovalo niekoho strčiť, no ani jeden z nich nezapadol, teraz vypĺňa energia niekoho, kto tam na 100% nielenže pasuje, ale aj patrí. Nedá sa ani vybrať. V podstate tam stále bol, iba tú hmotnú formu sme k nemu potrebovali dopasovať. Aj ja som HO cítila od svojej puberty vkuse, preto mi nikto nesedel, až kým ON nedošiel. Zrazu mi bolo všetko jasné.
Láska prišla. Nie cez vyskakujúce sa srdce, ktoré nevie, čo so sebou. Vôbec nie. Keď ešte takúto pozemskú lásku hľadáš, kľudne choď a zažívaj ďalej zamilovanosť KVÔLI niečomu konkrétnemu nespracovanému programu v tebe, aby si po nejakej dobe neustálych sklamaniach sa dostal do svojho stredu a pocítil: “Som Doma.”
Tá horúčava v tvojej hrudi, ktorú takáto energia pôsobí, je nezameniteľná s ničím. Proste TO vieš (ak nie si ešte stále v mysli). Iba TO VIEŠ… a tak málo ti stačí k šťastiu.
Je na tebe, či tvoje ego zavelí na útek pred takou čistou láskou a ty mu uveríš, alebo nie. Bude to tak či tak jedno, veď sa opäť stretnete, keď sa z ega dostaneš do svojho pokoja. Lebo tam bude aj ona: tvoja totožná energia duše, ktorá nikdy k nikomu inému nepatrila a nezapadla, ani nepasovala tak dôveryhodne a voľne, ako práve k tebe.
Uveriť tomu nielenže nemusíš, ale sa ani nedá: nadzmyslové prípady mozog nikdy neprelúskne – s tým počítaj. Buď sa dáš na tú vyššiu frekvenciu, na ktorej skutočná láska funguje, alebo ostávaš v egu, kde do nekonečna môžeš naháňať lásky také, ktoré budú zapadať do tvojej zmyslovej PREDSTAVY o nej a budeš môcť vyradiť jednu voľbu za druhou.
Ak ale je niekto pripravený na úprimnosť k svojej duši, už sa nad srdce trhajúcou zamilovanosťou nepozastaví. Vie, čo čistá láska znamená: pre myseľ neuveriteľné a pre srdce pokojné a hrejivé. Taká je čistá láska.
okh.
——————–
Rada vám všetkým na ceste vzťahov a sebaspoznávania naďalej pomôžem v rozšifrovaní svojho vnútra. Veď V TOM SOM DOMA – pre vás.
S úctou a rešpektom.
Nájdeš ma tu:
0903858930, harmonia.andy@gmail.com,
fb: https://www.facebook.com/okharmony1
Možnosti výberu našej komunikácie:
- buď cez fb chat
- telefonicky
- videohovorom alebo
- osobne v okolí KE
Ďakujem ti, že si tu bol/a so mnou. Pridaj sa aj na budúce.
S láskou k tebe: Andy
Priprav sa na Nový Život. Lebo: NEBO sa začína na ZEMI. TERAZ.
