Kde je Žena?
Kde je Muž?
Kde je harmonický partnerský vzťah a prečo nie je?
KDE JE ČLOVEK? Úprimný, citlivý, zraniteľný, autentický, láskavý, sebavedomý, činorodý…. Kde je? Kam zmizol Človek? Kde je ĽUDSKOSŤ? Sme azda roboti alebo ešte ĽUDIA?….
Každý si MYSLÍME o sebe, že vieme, kým sme, veď je to jasné, či som žena alebo muž, na prvý pohľad (no, poslednú dobu už ani fyzický prejav nie je až tak jednoznačný v tých neustálych nohaviciach každý okolo nás….). Nie, nejde tu o biologické črty, ktoré zvonka vidno. Jednoznačne hovorím ÁNO na ženu, ktorá dbá o seba, je nádherná, ladná, nežná a zároveň stabilne silná, a tak isto aj muž, ktorý je zdravo vyšportovaný a naraz jemne pevný. Takéto viditeľné znaky sú krásy vonkajška.
A aj keď hneď a konkrétne nie fyzické oči vidia ostatné aspekty človeka, v podstate aj áno. Ako sa hovorí, “oči sú bránou do duše” a veru cez ne pozeráme a vám poviem, že niekedy, čo skutočne vidím, ma desí. Zmizli Ženy a zmizli aj Muži z ulíc, z domov. Nie sú. Žena je zmužštelina alebo víla a muž je chlapcom či orangutanom. Prepáčte, ale tak to vidím poslednú dobu, ako viac skúmam hĺbku partnerských vzťahov. A je to celé dosť smutné – prinajmenšom.
- Prečo nefungujú vzťahy?
- Prečo sa ľudia nechcú pochopiť?
- Ktorý z nich vlastne je vo vzťahu naozaj žena a ktorý muž?
- Kedy sa tie role takto prevrátili a prečo?
- Kde nastala chyba, že žena hrá rolu muža alebo chúďatka a muž očakáva od ženy, aby sa správala ako jeho matka či hrá pred ňou frajera, kým v skutočnosti ani nie je?
- Prečo sa chceme ukazovať iné a iní, než sme?
- Prečo nepopracujeme na sebe, aby sme sa stali vášnivými, inteligentnými Ženami a tiež dušou slobodnými, citlivými Mužmi?
Áno, niekedy som trošku rozhorčená, ako aj teraz, no nie v zlom. Chcem dnes len poukázať na to, aby sme SA POZRELI NA SEBA…. DO SEBA. Aby sme SA POZASTAVILI SAMI NAD SEBOU a SI POLOŽILI OTÁZKU a na ňu ÚPRIMNE (!!!!) odpovedali:
- Čo mi chýba?
- Čím nie som, čo v sebe dávno cítim, že by som mal/a byť?
- Kým nie som, čo v sebe dávno cítim, že by som mal/a byť?
- Koho hrám? Na koho sa chcem podobať? Viem ešte, kým v skutočnosti som?
- Som spokojný/á? Kedy BY som bola?
- To “BY” viem napraviť? Mám toľko ODVAHY, že VYKROČÍM a SPRAVÍM to, čo aj mám, lebo viem, že iba vtedy budem SPOKOJNÝ/Á? Alebo radšej sedím tíško v kútiku, ako mi mamka dávno poradila, že by som z davu nevyčnieval/a? Či zahrám rolu frajera/frajerky, že by som UKÁZALA svetu, aký/aká som chytrý/á?
Dokedy si chceme MYSLIEŤ, že byť niekým INÝM, než kým CÍTIME, že sme, je lepšie?
Prečo sa radšej nepozrieme do našej HĹBKY a podľa nášho najčistejšieho svedomia s ODVAHOU VYKONÁME to, čo máme a sa prestaneme SKRÝVAŤ za maskami “dokonalosti” alebo správnejšie povedané – falošnosti?
Dokedy sme ochotní KLAMAŤ SA a SI NAHOVÁRAŤ opak toho, čo naše vnútro jasne CÍTI?
KDE SÚ ŽENY, ktoré INŠPIRUJÚ mužov k činom, k ich ochrane a chovať sa k nim jemne? Ktoré sa nehrajú na matky ich partnerov, ale im DôVERUJÚ, že dokážu ísť stále ďalej?
KDE SÚ MUŽI, ktorí sú ochotní RISKOVAŤ svoj život za ženu? Ktorí POZNAJÚ svoju ROLU a POSLANIE v tomto svete a vďaka čomu sú ŠŤASTNÍ a naplnení?
KTO Z NÁS VIE, KÝM JE a podľa toho sa aj správa?
Problémom je, že muži zabudli bojovať…. bojujú ženy.
Muži už neriskujú, vyhýbajú sa konfliktom…. risk zobrali na seba ženy.
Mužom ako keby nevadilo, nedochádzalo, že sú vykastrovaní….. nechajú sa…. ženami, ktoré si tiež nevšímajú, že berú gule od mužov a stávajú sa tým mužmi ako keby ony…. ktorý muž by chcel ale ochraňovať a bozkávať sa s mužatkou?
Priemerný muž si MYSLÍ, že nepotrebuje risknúť svoje SRDCE…. veď má pravdu na jednej strane, keď zoberieme, že ani nemá pre koho…. Ženy-Kráľovné tak isto neexistujú ako Muži-Králi. Preto Svet im tú nemožnosť stáť pri sebe aj prepáči. Príde mi, že byť Mužom v dnešnom svete ako keby ani netrebalo byť…. stačí sa šupnúť na gaučovku s pivom v ruke a nech ich “matka” obskakuje…. oni nemusia nič robiť a aj TO je v poriadku. Dokonca sa ani poďakovať nemusia za to, že ich žena obslúži…. je to SAMOZREJMÉ. Hmmmm…. a ona robí svoju “povinnosť” ďalej. To, že ani jeden z nich NAOZAJ SPOKOJNÝ nie je, im dajak nedochádza. Ani jednému z nich.
Žena sa bojí ostať sama, tak sa neozve, lebo vie, aká krutá vie byť sila nezrelého mužského ega. Radšej slúžia vo všetkých smeroch ich bytia, len aby bol doma “pokoj”. Podaktoré, ktoré takúto NEÚCTU už netrpia, sú samé. Ego muža je silné natoľko, že si nevšimne, čo v ňom chýba: EMPATIA a CITLIVOSŤ. Stačí iba POZORNOSŤ voči žene a ona je hneď šťastná. Síce, možno tomu už ani neuverí (po toľkých sklamaniach a zmiereniach sa s ne-láskou), ale keď muž RISKNE TO SVOJE SRDCE, každá žena zmäkne. Výnimky neexistujú. Jedine, ak muž nebol SKUKTOČNÝM Mužom, iba sa na neho HRAL.
Muži sa naučili od svojich matiek, aby si vyberali ISTOTU…. “istú” ženu, “isté” zamestnanie, “bezpečnú” prácu, “ľahko” zarobené peniaze, “jednoduché” bývanie…. všetko odľahčené…. nikde žiadny RISK. A povedzme si PRAVDU: takýto muž pre ženu NIE JE ZAUJÍMAVÝ. Nie je ale zaujímavý ani sám pre seba, a to CÍTI, aj keď túto svoju časť chce pred svetom skryť, predsa CÍTI, veď je v neustálom napätí a strese voči sebe, voči svojej nespokojnosti sám so sebou. Len sa tomu priznať….
Tak isto nie je zaujímavá žena pre muža, ktorá nevysloví ZRELO, žensky svoje emócie a nevedome kričí či fňuká alebo hystericky a bezhlavo koná.
Všade musí byť ZRELOSŤ. A tá nepríde len tak bez činov. Za to je potrebné NIEČO aj spraviť. Ale čo asi, keď nikto nevie a ani nechce? Aké je z tejto hlbokej frustrácie východisko?…. keď vôbec….
Žena ako keby ani nevedela, že môže (!!!!) od partnera očakávať mužské chovanie. On sa len pozerá na hrdinov namiesto toho, že by ním sám bol. Bojí sa RISKNÚŤ svoj život, svoje srdce. A preto nie je Mužom. Nestojí na 100% pri ničom. Žije len AKO KEBY. Keď sa mu niečo na prvýkrát nepodarí, už tam ani nebol. Kde je ten BOJOVNÍK, ktorý žene ukáže svoju ozajstnú SILU, CHUŤ a VYTRVALOSŤ? Tie vnútorné aspekty zrelého muža, a nezmizne po prvej hádke, bitke?
- Kde je ten HRDINA, ktorý je ochotný RISKNÚŤ svoje srdce a ukázať žene, že to s ňou myslí naozaj vážne, nielen tak na chvíľku, kým prvý problém nepríde?
- Kam zmizol ten Muž, ktorý STOJÍ za svojim ROZHODNUTÍM?
- Kde je ten, ktorý VIE ROZHODNÚŤ?
- Kde je Muž, ktorý podľa svojich vnútorne silných POCITOV aj KONÁ?
- Kde je?….
On nie je Mužom. A presne preto nie, lebo skúšky spojené s riskovaním svojho Života obíde pre pohodlnejšie možnosti – čo by priamo neznamenalo lenivosť, len ak to je prepojené na každej jeho životnej ceste a NECÍTI, kedy treba vytiahnuť zo šuflíka toho Muža, ktorý má byť v tej chvíli PRÍTOMNÝ. DUCHOM PRÍTOMNÝ. NECÍTI. Prestal vnímať a vedieť rozlišovať, chápať, cítiť tak naozaj…. čaká na inštrukcie svojej “matky”….
Tento prístup ženami je videný a “krásne” sa prispôsobujú “požiadavkám” ich partnerov, len aby chuderky nenechali samé. Prebrali nie bars trafenú rolu, kde zahrajú im ich “mamičky”. A sa potom sťažujú, že sú naďalej pohodlní a nič nerobia? No jasne: veď MôŽU – ženy samé im to DOVOĽUJÚ….
Prebuďte sa a buďte Ženami, nie matkami či slúžkami. Končite s obskakovaním svojich partnerov v takejto forme, ako VYŽADUJÚ od vás, obslúžte ich SRDCOM, nie cez rolu, ktorú je potrebné zahrať pre “pokoj” v rodine a nechajte sa aj nimi obskakovať vás…. oni by pre vás veľmi veľa spravili, keby ste:
- ich nechali zrealizovať sa SAMÝCH (!!!!) – áno: ONI SÚ SCHOPNÍ!
- správali by ste sa ako Kráľovné: inteligentne, citlivo, vnímavo, ŽENSKY.
Len si všimnite, ako zriedkakedy ženy nazývajú mužov mužmi – najčastejšie im hovoria: chlap, ten môj, chlapisko, krásavec, surovec, hotový chlap a iné, len nie slovo hrdosťou vyslovené: MUŽ.
Tak isto si všimnime aj, koľkokrát očarovane vysloví muž slovo: ŽENA a namiesto tejto krásy ju nazve: tá moja, mužatka, ona, dievča, dievka a pod.
Muži nie sú zvyknuté na prekonávanie životných skúšok. Pod slovom “skúška” rozumiem všetko, čo nie je ISTÉ. Najčastejšie postačilo každému chlapovi absolvovať skúšky na strednej alebo vysokej škole a sa často prihlasuje na prácu pod jeho úroveň, znalosti či schopnosti. Ani tu nie je schopný RISKOVAŤ. Nečudujem sa, keď nie sú so svojim zamestnaním spokojní, nehovoriac o tom, že už skoro vôbec nevedia, na čo prišli na tento svet, čím by vedeli POMôCŤ Zemi, ostatným ľuďom. Nevedia, čo vo svojom vnútri bdie a čaká na vydolovanie. Sú nervózni, ale si nepripustia svoje VEDOMIE OTVORIŤ. Osobný boj pre svoje sny dajú bokom a dokonca nezvládnu ani risknúť si nájsť iné, lepšie zamestnanie, keď im nevyhovuje práca či kolektív. Neriskujú, lebo žijú podľa nastavenia ich matiek, ktoré ich nenechali ísť do “boja”, chránili ich, tiež sa nechovali ako Ženy mali a preto ich vo svojej hĺbke ich vlastní synovia nenávidia, majú v sebe neúctu voči svojim matkám a na nich v sebe doslova zanevreli. Nečudujem sa. Preto sa chovajú neúctivo aj k svojim partnerkám, lebo vo vzťahu vychádza na povrch to utlmené z detstva – na ktorom sa môže pracovať, keď je ochota.
Tak isto aj zo strany ženy: prestať sa chovať k partnerovi ako k synovi a nechať sa ho zrealizovať, pomáhať mu v tom s DôVEROU a citom.
Aj keď stále môže byť ten druhý na vine, ak chceme, aby ním bol, môžeme si ale vybrať aj RISKNÚŤ rozmýšľať svojim srdcom a možno spravíme nejakú “chybu”, keď začneme KONAŤ, no si buďme istí, že práve preto v očiach nášho partnera či partnerky VYRASTIEME.
ZRANITEĽNOSŤ je najväčšia SILA, ktorá hýbe svetom.
Treba to len skúsiť a uvidíte aj sami. Ľudia si vás začnú všímať. A nie preto, čo ste nespravili, ale za to, čo ste UROBILI: ÚPRIMNÝ KROK. A práve TO sa ráta.
Vďaka výzvam rastieme. K tomu sa ale musíme ODVÁŽIŤ RISKOVAŤ.
Risknúť svoje srdce (a to bez výnimky aj ženy, aj muži!) znamená spraviť ten KROK DO NEZNÁMA, ktorý nemá istý a bezpečný koniec, k čomu sme boli doteraz zvyknutí. Keď ale ten krok nespravíme, ani sa nedozvieme, či by nebol práve ten ten NAJSPRÁVNEJŠÍ, k čomu by sme NIKDY nedošli tým pohodlným prístupom.
RISKNIME NAŠE SRDCIA, aby sme sa stali Ženou pre seba a pre partnera a Mužom pre seba a pre partnerku, s ktorým sa milujeme, no nikdy sme sa im naozaj NEUKÁZALI VO SVOJEJ SKUTOČNEJ VEĽKOLEPOSTI.
Máme ŠANCU. Stále novú a novú. Môžeme si ju využiť alebo nie. Môžeme byť šťastní alebo nie. Je to na nás.
Keď urobíme to, čo máme, budeme tým, kým SME.
VŠETCI MÁME MOŽNOSŤ UZDRAVIŤ SA z týchto podvedomých, v nás zarytých programov. Stále máme možnosť POZRIEŤ SA NA SEBA a sa spýtať:
-
AKO MôŽEM BYŤ VIAC ŽENOU?
-
AKO MôŽEM BYŤ VIAC MUŽOM?
A ZMENIŤ SA.
Urobiť tú nevyhnutnú ZMENU, vďaka ktorej sa budeme cítiť viac Ženou a viac Mužom. Dá sa to. Nestačí ale CHCIEŤ (a nechcieť, iba od druhých tú zmenu očakávať, už vôbec nestačí).
Je čas KONAŤ.
Prestať sa VYHOVÁRAŤ na všetko možné okolo nás. Pozrieť sa DO SEBA a ROBIŤ, čo je potrebné – bez pardonu. Jedine tak sa staneme Ženami a Mužmi a jedine tak sa naše VZŤAHY začnú opäť môcť DÝCHAŤ.
Viem, o čom rozprávam a môžem vysloviť tieto slová už teraz s pokojom v sebe, lebo aj ja som bola presne takou mužatkou, ktorá im nedôverovala a radšej zobrala na seba zodpovednosť aj za nich.
ÁNO, viem, o čom rozprávam, lebo som aj ja zažila vedľa seba mužov, od ktorých som očakávala RISKNÚŤ SEBA CELÉHO, ale sa nestalo, kým som sa aj ja správala ne-žensky. Učím sa byť Ženou. Tou správnou Ženou, ktorá svojmu partnerovi dôveruje, lebo si verí. K tomu tú svoju mužskú energiu dávam so ženskou postupne do rovnováhy. Uvedomujem si, kde som na tej svojej Ceste k ženskosti, čím nie som ešte v sebe stotožnená, čo nerobím, čo by som mala a o tom veľmi dobre viem…. ako každý z nás, len nás ego nepúšťa DOVOLIŤ SI byť tou dušou v POKORE, LÁSKE, SEBAISTOTE, poznať svoju SEBAHODNOU a podľa toho sa aj správať…. žensky alebo mužsky…. stále presne podľa SEBA, podľa svojho vnútra a nenechať sa odviesť od SEBA egom a podvedomými programami, nechať zomrieť naše racio pre zrodenie vedomia zo srdca počúvaním hlasu duše, ktorou SME.
Takto sa rodí Človek. A tým aj rovnocenný, slobodný, láskyplný partnerský vzťah.
Keď urobíme to, čo máme, budeme tým, kým už v našej podstate dávno SME.
okh.
Rada vám všetkým na ceste svojho sebaspoznávania, naďalej pomôžem v rozšifrovaní svojho vnútra. Veď V TOM SOM DOMA – pre vás.
S úctou a rešpektom.
Nájdeš ma tu:
0903858930, harmonia.andy@gmail.com,
fb: https://www.facebook.com/okharmony1
Možnosti výberu našej komunikácie:
- buď cez fb chat
- telefonicky
- videohovorom alebo
- osobne v okolí KE
Ďakujem ti, že si tu bol/a so mnou. Pridaj sa aj na budúce.
S láskou k tebe: Andy
Priprav sa na Nový Život. Lebo: NEBO sa začína na ZEMI. TERAZ.
