Šporiť s láskou?

– Vieš si predstaviť, Kamarát môj, že by si miloval ženu, ale zároveň čiastočne a premyslene dávkoval tú lásku, ktorú v sebe máš? Krotíš sa, lebo sa bojíš svojich tieňov, ktorých existenciu popieraš?

– Vieš si predstaviť šporiť s prejavmi lásky k partnerke/partnerovi?

– Vieš si predstaviť, čo znamená nedať druhému to, čo v tebe je a hlavou rozpočítať, kedy koľko krásy rozdáš, dokedy to môže trvať a či to nie je predsa len ešte aj tak veľa?

– Vieš si predstaviť, že sa BOJÍŠ LÁSKY a preto ju chceš svojim egom viesť, mať nad ňou kontrolu a sa riadiť podľa výpočtov svojej mysle?

 

Naozaj existujú takýto ľudia. Z vlastnej skúsenosti píšem, že áno, fakt sa niekto až tak nedokáže uvoľniť v láske, že pri tom mu vkuse ide hlava, či robí všetko dostatočne dobre (jasne, že rozmýšľa s hlavou toho druhého a nie so svojou), má prichystané objatia a rozložené na celý deň, koľkokrát maximálne môže objať svoju partnerku, nieže si bude myslieť, že ju až tak miluje, až obdivuje. Nemôže vyjsť najavo, čo v skutočnosti cíti…. hanbí sa za svoje pocity.

 

Hlavou nadávkovať prejavy lásky???? Nonsens…. Potom sa človek čuduje: “Prečo ma priateľka nechce? Veď ju milujem….”

Áno, je to možné, ibaže nie bezpodmienečne, a to ona jasne CÍTI.

 

 

Skutočná láska je celistvá – dáva aj prijíma všetko, čo sa prejavilo, aj čo sa prejaviť chce. Nerozlišuje, iba miluje. Vedome v láske navždy a stále miluje.

Naše šťastie závisí od nás. Preto, ak môžem niekomu pomôcť v jeho zacyklení sa v niektorom bode svojho života, čo sa (seba)lásky týka, som k dispozícii tu: