Často a ozaj na rôznych miestach sa môžeme dočítať o tom, ako byť šťastný sám. Návody máme do bludu a predsa k nám to úprimné a dlhodobé šťastie dajak nechce prísť. Prečo v našom vnútri pociťujeme pravý opak toho, že by sme mali žiť sami?…. Odpoveď aj tu, ako všade, je tak veľmi jednoduchá: lebo žiť sám predsa prirodzené pre nás, ľudí, nie je a neprispieva k nášmu šťastiu sa znásilňovať a ísť aj cez našu mŕtvolu v Sebe.
Proces sebarealizácie cez sebareflexiu a prijatie sa aj s našimi uvedomelými tienistými stránkami je nevyhnutný pre našu dušu k naplnenému životu tu na Zemi v hmotnom tele. Sme totiž ĽUDIA – na to nezabudnime.
Ok, súhlasím s tými článkami v tom, že áno, jednoznačne bez toho, že by sme boli spokojní sami bez partnerského vzťahu, ani v partnerstve byť šťastní nemôžeme a nikdy nebudeme. Nájsť sa a dostať sa k vlastnému láskyplnému stredu je teda podmienkou a potrebným krokom k tomu nasledujúcemu: byť šťastný aj SPOLU.
Preto si už neklamme.
Prestaňme si dávať ďalšie masky a vynucovať od seba, čo vo fyzickom tele úplne možné nie je, presnejšie: nelipnime na samote, aby naše ego mohlo byť kŕmené naďalej cez ďalšie, srdcu vzdialené klamstvo, len aby sme predsa len nemuseli otvoriť naše srdcové centrum sebe, partnerovi a svetu a sme si dokázali svoju pravdu (komu ale?….jedine nášmu egu).
Byť (že vraj) šťastný je iba jedna strana mince. Teraz tu spoločne odhalíme aj tú druhú.
Zaprieme seba v tom nevedomom ošiale nášho ega a uveríme tomu, že byť sám je presne to, po čom naše vnútro odjakživa túži? Na druhej strane zas nám tá naša hlava vraví: mať pri sebe partnera je naplnenie samotné. Faaaakt?
Nie!!!!
Ani jedno tvrdenie nie je na mieste tam, kde sebaláska zdravo funguje.
Obe tvrdenia sú prejavy ega.
V prvom prípade sa objavuje strach z toho, že by sme náhodou pri otvorení sa k samými sebe, k tej skutočnej a hlbokej podstate v nás, nemohli ďalej mať kontrolu nad Sebou a ego by nás nemohlo viesť podľa doterajších, už naučených a zbehlých scenárov. Problém nastáva vtedy, keď sme na seba až tak pyšní, že si nevšimneme, čo sa v skutočnosti s nami deje a si povieme: “Ale veď ja partnera ani nepotrebujem…. ak som sám, nikto mi nezavadzia, k nikomu sa nemusím prispôsobiť…. ako fajne mi je samotnému…. už vlastne vzťah ani nechcem mať…. tam sú stále iba problémy a treba niečo riešiť, čo sa mi nechce a vôbec ma ani nezaujíma a proste radšej som v kľude, v pokoji sám so sebou a maximálne s kamarátmi…. mám svätý pokoj od vzťahu… je mi tak dobre a dokonca lepšie, než furt niečo s niekým riešiť…. robím si to, čo chcem a nikto mi môj plán neporuší.”
Naozaj???? Až tak biedne je byť vo vzťahu s niekým? Prečo si to asi myslíme? Pozastavili sme sa nad tou otázkou už niekedy?….
Prečo si MYSLÍME, že vzťah je a môže byť iba úbohý?
Prečo si nedokážeme predstaviť, že partneri sa spolu tešia?
Prečo by nebolo možné spoločne fungovať v láske, kde je úcta, rovnocennosť a stabilita?
Prečo sa zdá niekomu mať rešpektujúci vzťah nemožný?
Prečo si zvolil radšej ostať sám?
Poviem ti, kamarát….
Ak si niekto vyberie život o samote, znamená len a len to, že jeho ego ešte nie je pripravené dávať.
Tak isto opačný extrém: ak si niekto potrpí, ale veľmi, na vzťahu a nedokáže byť spokojný aj sám, znamená, že je závislý na druhom a na dávaní a nedokáže prijímať a prijať obdobie samoty vo vyrovnanosti a byť sám so sebou v láske. V takomto prípade sa ego bojí, že ostane sám a preto je pre neho ľahšia verzia možnosti uveriť tvrdeniu, že vzťah nás naplní a budeme šťastní, než sa priznať, že sami ostať sa bojíme. Tento, egoisticky niekedy ani nenaznačovaný sebazničujúci prejav sa deje kvôli hlbokej zášti v nás práve “vďaka” tým negatívnym zápisom v našej podvedomej mysli, ktoré sa udiali v minulosti a my žijeme ešte stále podľa nich – riadia nás…. ani si nevšimneme.
Nevyrovnaný človek je teda aj ten frajer, ktorý si nepripustí vzťah a vám bude tvrdiť, aký je on šťastný sám, a tak isto aj ten druhý, kde sa do jeho života nevedomky vkráda myšlienka na partnera bez prestania až tak často, že nedokáže vyrovnane fungovať v bežnom živote.
Prečo sa dejú tieto dva extrémy tak často v dnešnej dobe?
Jediným dôvodom pri oboch extrémoch je: ne-sebaláska.
Viem, že kto sa zaujímaš o túto tému, nepadne ti (stotožnený sa ešte s egom) až tak vhod toto jednoznačné tvrdenie. Ani mi to nie je podstatné ti dokázať. jednoducho je tak: ak nemáš harmonicky fungujúci vzťah, to znamená iba jedno: neprijal si sa ešte a deje sa s tebou buď jedna alebo druhá možnosť: buď od vzťahu utekáš alebo na ňom lipneš – máme teda čo robiť 🙂
Ten, kto partnerský vzťah žije a dvaja ľudkovia v ňom budujú spoločne rešpekt, podávajú si navzájom pomocnú ruku a majú vyvážené oba polarity v sebe (ženskú aj mužskú), je spokojný nie cez sebaklam a nevedomý pokoj, ale práve cez sebaúctu, rešpekt voči sebe a tým aj k druhému, nevnucujú si vzájomnú lásku, ale ona pohlcuje všetky tie negatíva, ktoré vyjdú na povrch.
Láska je nadovšetko.
Začína sa to ale SEBALÁSKOU. Láskou k sebe samým. Nie tou nezdravou sebeckou, čím ju často pozamieňame. Láska k sebe znamená vedomé prijatie všetkých našich prejavov v tomto fyzicko-hmotnom svete, kde sa odohrávajú naše vnútorné, duchovné diania, ktorým po uzdravení sa hovoríme bezpodmienečnosť.
Ukazovateľom skutočného najvyššieho šťastia je fyzicko-emočno-mentálno-duchovná vyrovnanosť cez reálnu sebareflexiu tak, ako je vodováha v hmotnom svete, kde rovnosť sa nevykoľají ani na jednu stranu.
Ak si zodpovednosť zoberieme do vlastných rúk za VŠETKY svoje telá, vtedy môžeme jednoznačne vysloviť: “Som šťastný.” Tými našimi telami vnímam:
Fyzické telo – ak ho máme zdravé, v kondícii, vyšportované a správne vyživené (nejeme viackrát, než tri, aj to v malých množstvách a hlavne čerstvé rastlinné šťavy, smoothie, šaláty, bez varenia, bez cukru, bez lepku, bez laktózy atď.), cvičíme 3x týždenne (1-2x silové cvičenie, 1-2x kondičné a 1-2x strečingové – prípadne kombinácia týchto športov) -, telo vyzerá zdravo, krásne, mladistvo a čerstvo.
Emočné telo – ak je vitálne, plné energie a zrelých, uvedomelých emócií – nie sme zaťažení a unesení ťažkými negatívnymi cíteniami (smútok, hnev, nekľud až intenzívny stres či agresia), ale ani prílišným slniečkárstvom (čo je často podvedomé vyhováranie sa na nechcené povšimnutie si nášho duchovného ega, preto neuvedomelo považované za pozitívne), vtedy sme spokojní a dokážeme aj zjavne bdelo vnímať svoje pocity, keďže nie sme unesení náhradami vlastných pocitov cez egom riadené city.
Mentálne telo – ak ho máme vyvážené uvedomelými myšlienkami, ktoré nás nezaťažujú ani pri práci, ani pri oddychu, nevedú nás oni, ale vieme byť v bezmyšlienkovom stave, ktorý neznamená ale utlmené či nevšímavé myšlienkové pochody v nás, ale videnie filmu nášho života v prítomnom čase bez zasahovania nechcených (alebo často egom až príliš vynútených), minulých situácií či strachov, obáv alebo pochybností z budúcnosti. Mentálne sme v harmónii pri vedome vyvolaných myšlienkach alebo proste a najjednoduchšie povedané: myšlienkach prichádzajúcich “zhora” v správnom čase a na presnom mieste, kde nás neovplyvňujú situácie a vedome na nich reagujeme alebo bez zásahu ega.
Duchovné telo – ak ho počujeme (nielen počúvame alebo ani to nie), sme našim vnútrom jasne vedení a stále vieme, akurát čo máme robiť, čo je našou povinnosťou aj vyšším poslaním. Naše vnímanie nie je ovplyvnené mysľou, alebo aj keď sa nás hlava pokúša vyviesť z tejto hlbokej rovnováhy len aby mala pravdu a mohla bojom vynútiť tú svoju predošlú pozíciu a moc, už si ho všímame a pristihujeme sa dostatočne na to, že by sme si vedeli rozlíšiť zásah ega či kľud srdca v našom živote.
Okolie a situácie nad nami prestanú mať moc. Hoci, kým sme žili jednu či druhú stranu mince, my sme im dôležitosť dávali, ďalej už ale nemajú vplyv na náš pokojný život. Dostali sme sa do svojej Podstaty.
Podľa mňa ale neexistuje človek, ktorý by bol stále vo svojom strede (česť možno výnimkám, na ktorých už ozaj ani cez jedno telo nevplývajú životné skúšky a obstáli aj v tvrdých preskúšaniach), máme teda negatívne či pozitívne emócie kvôli prebiehajúcim myšlienkám v nás (áno, ani eufória nepatrí k vyváženému stavu bytia), ak ale poznáme odpoveď na najpodstatnejšiu otázku v týchto prípadoch – PREČO? -, tak sme hneď opäť v prítomnosti. Ak ešte blúdime niekde medzi nevyváženými extrémami, okolie má jednoznačne moc nad nami a nie sme pánmi situácií (ktorých si dávno MYSLÍME, že jednoznačne sme) a ZODPOVEDNOSŤ sme ešte celkom za svoj život na seba nezobrali.
Ako teda postupovať ďalej, keď sme sa niekde, v niektorom z prejavov ega našli?
…. položme si otázku:
PREČO sa mi TO deje?
KDE JE PRÍČINA mojej nespokojnosti, nevyrovnanosti, hnevu, bolesti či žiaľu, smútku alebo práve tej veľkej veselosti, eufórie, prílišnej radosti zo seba?
ČO MI VESMÍR (Život) UKAZUJE za zatiaľ nezvládnuté a nepretransformované do lásky?
UVEDOMENÍM SI SKUTOČNEJ PRÍČINY a všímaní si zrkadiel v našom živote sa dostaneme do Seba, do prerodení sa v nás samotných a koniec koncov zo seba budeme mať naozaj DOBRÝ POCIT (pozor: nie pocit vlastnej dôležitosti a nos hore!!!!). Ráta sa vnútorné hlboké šťastie pri čistom svedomí bez pocitu viny či nedokonalosti. Akonáhle sa tento harmonický STAV v nás objaví, si môžeme byť istí, že sme “došli”….
Prestať utekať pred strachom alebo si ho aspoň pripúšťať, že v nás je, je prvým krokom k naozaj hodnotnému a úspešnému životu – k čistote nášho bytia vo svete, kde bez materiálnych vecí neprežijeme. Je potrebné teda zladiť spomínané štyri telá k tomu, že by sme už nepadali ani do jedného, ani do druhého extrému a mohli žiť náš stred…. SEBA – aj v partnerstve.
Ak sa pristihneme pri tom, akí sme spokojní vtedy, keď konáme podľa našich vnútorných “nutkaní”, intuície, hlasu v nás, čo cítime, tešíme sa zo seba, preskúšame sa po prípade aj v pre nás nových situáciách, ku ktorým sme sa ešte doteraz nedostali, a zrazu sme zo seba unesení, ako nám ide aj samým, bez partnera, alebo práveže nemôžeme nemyslieť na neho, tak sme spadli nazad…. do ne-lásky.
Nezabudnime na to, že sa najprv naše ego musí nabažiť samo, dokázať si, že je schopné aj samo žiť a AŽ po tomto UVEDOMENÍ SI pri vedomom bytí už cez nazbierané životné egoistické skúsenosti a s dostatočnou odvahou sa začneme otvárať k nášmu vnútornému ženskému a mužskému aspektu.
Bez nabaženého ega (či cez fyzicky prežité skúsenosti, neskôr zažité emočne či cez myšlienky alebo dokonca v nadhľade vedome) sa nedostaví očakávaná ZMENA – naplnenosť bytosti.
A práve TU sa začína náš skutočný Život, kde zároveň CÍTIME aj KONÁME…. VEDOME….
TU a TERAZ sa môže začať aj PRECÍTENIE nás samotných, kde nám vnútro ďakuje za oslobodenie sa z väzenia ega. Tá vďačnosť sa prejaví v jednoznačnej a prirodzenej túžbe prežiť svoj život na Zemi SPOLOČNE s partnerom/partnerkou nie preto, že ho/ju potrebujeme, ale “iba” kvôli tomu, že ho/ju MILUJEME.
okh.
–——-––——–
Pri pocite potreby osobnej konzultácie som ti k dispozícii cez tieto možnosti:
cez fb chat – OK Harmony – Andy
telefonicky – 0903 858 930
videohovorom cez fb
osobne v okolí Košíc či Moldavy
Krásne vedomé chvíľky na tejto Zemičke nám všetkým prajem v láske zažiť:
Andy
🙂
Pridaj sa aj ty k téme 🙂
