Pre mňa poslednú dobu veľká otázka:
som v bezpodmienečnej láske tu na Zemi, ak som bez partnera?
Sami nikdy nie sme, je mi to úplne jasné, predsa v tomto hmotnom svete je život založený na dualite: jin a yang sa doplňuje neprestajne vo všetkom prejavenom, aby tá úplnosť monády cez dva celky vystala.
Príklad:
- jinový mesiac bez yangového slnka by nemal význam existovať a opačne
- radosť by sme nepocítili bez zažitia smútku a opačne
- jinová žena priťahuje yangového muža
A preto vznikne otázka: milujeme vôbec naozaj, ak sme fyzicky bez partnera? Čo znamená milovať sa a milovať druhého?
V týchto týždňoch som koncentrovanejšie dostávala od vás otázky či komenty ohľadom toho, že žena je už v bezpodmienečnej láske, ale nie je vo fyzickom a ani dokonca v bližšom duchovnom kontakte so svojim dvojplameňom. Dôvod že vraj: muž je chladný, neprístupný, srdcom uzavretý. Nakoniec ale sama žena má pochyby, či BY ho vôbec dokázala pripustiť k sebe a opäť ho milovať, AK BY sa uvedomelo vrátil k nej. A ešte k tomu sa deje veľmi často, že ženám prichádza ďalší muž do života, ktorý je milý, dáva jej presne to, čo jej ženská polarita potrebuje a predsa nie je spokojná a šťastná. Tento dej sa odohráva neprestajne a dookola v dvojplamenných “vzťahoch”.
Napíšem vám, milí kamaráti, ako to vidím ja momentálne….
Pýtate sa a píšete mi:
- necítite svoj dvojplameň (DP) – čo to znamená? Odpojil sa od vás on (a strach je tu hneď s očakávaním, že by to tak nemalo byť – všímaš?)?
- on je v egu a ty v srdci v tej bezpodmienečnej láske a si sa odpojila od neho ty, keďže je v tých nižších vibráciách – vravíš (súdiš a sa navyšuješ – vidíš?).
Takýto prístup má byť akože bezpodmienečná láska? Ktorá ešte k tomu je plná strachu, nadradenosti, súdenia a očakávania – čomu sa nepriznávate, žienky milé? Veď si len všimnite, čo sa skrýva ZA týmito vašimi vetami….
Nie, ja s týmto prístupom nesúhlasím. Názor mám trošku iný na bezpodmienečnú lásku.
Ak je niekto v TEJ láske, iba MILUJE. Nemôže sa diať nič iné.
Teda: nemôže necítiť svojho dvojplameňa. Nemôže byť v pocite vlastnej dôležitosti tým, že si MYSLÍ, že ona je viac, keď sa on odtiahol od precítení svojich emócií v sebe alebo on, keď ona ešte nemá uvedomené svoje nezrelé emócie.
Poznáme slovo zrkadlenie všetci. Čo nám DP zrkadlí iba? Nie náhodou, že sme sa uzavreli práve my preto, lebo ako keby sme CHCELI vnímať iba to krásne, jemné a sme v neprijatí sa v zmysle, že nenávidíme v sebe práve tú mužskú časť a zároveň ani naša ženskosť nie je celkom prijatá?
- nie sme cieľavedomé
- nekonáme to, čo tak či tak CÍTIME, že BY sme mali
- nevieme vyčkať muža, že by sa prejavil vo svojej pevnej aj jemnej sile v slobode a v prijatí aj svojich emócií
- nevyužívame dokonale naše intuitívne schopnosti
- prispôsobujeme sa k mužom a bojujeme s nimi, kto zvíťazí – kde je tu tá jemná ženská energia?….
Je v nás v úplnej nerovnováhe tá naša ženská a mužská časť (tak isto evidentne aj v mužoch, inak by už aj oni boli v partnerstve šťastní a slobodní). Čiže klameme seba ohľadom tej nesmiernej lásky, ktorú k DP-u cítime, veď ho súdime za jeho chlad a držanie sa v tých takzvaných nižších vibráciách (v egu) a nevidíme, že aj my sme presne tam.
Ako by mohla byť žena výnimočnejšia, než muž – a opačne?!
Ako by mohla byť na vyššom leveli, ak neprijala muža svojho života takého, aký práve teraz, v tejto a v každej jednej chvíli je?
Ako môže žena povedať, že miluje bezpodmienečne, ak má výhrady voči nemu: prečo sa neotvorí? Prečo sa nezmení? Prečo ma nechápe? Prečo už konečne neuvidí, že ho len milovať chcem? Prečo mi nedá to, čo ja potrebujem a ja by som mu dala (vrátila za to!!!!) tú jeho potrebu?
Cítiš tú NE-bezpodmienečnú lásku v každej jednej vete, milá žena?
Vnímaš všade to tvoje očakávanie voči nemu?
Rozumieš už, prečo nie ste spolu a prečo sa ti zatiaľ ten muž neotvoril?
………… neprijala si ho práve preto, lebo si neprijala ani seba a nevidíš jeho krásu s prijatím aj ešte jeho nespracovaných tieňov, keď tá tvoja krása nie je tiež odhalená. Očakávaš, že by ti vyhovel, keďže až tak veľmi túžiš po jeho dotykoch a aby bol pri tebe a sa ti venoval, že si nevšimneš v tom celom procese SEBA: venuj sa sebe, krásna žena – rob to, čo vo svojej hĺbke vieš, že máš spraviť, buď spokojná sama so sebou tak, ako si teraz alebo ak nie, tak to zmeň. Ale neočakávaj od neho, nech sa on zmení.
Jasne, že sa transformácia udeje, veď o tom je Život.
No veľmi dobre vieme, ako funguje tento svet: dejú sa veci, ak ich skutočne prijmeme tak, ako teraz sú nie KVôLI tomu, že by sa POTOM udiala aj tá OČAKÁVANÁ ZMENA, ale preto, lebo ho miluješ len tak…. TERAZ…. so všetkým, čo je…. práve v tej bezpodmienečnej láske, kde je ti jedno, či sa zmení a kedy, ale ho proste miluješ takého, aký je: nastavený sa stotožniť so svojim egom…. nech…. veď si ho tvoje srdce vybralo (tak odopieraš aj svoje srdce?) – miluješ ho a miluješ sa alebo nie?…. buď k sebe úprimná a uvidíš, že aj od seba očakávaš nejaké zmeny, ktoré si ešte nespravila a dávno cítiš, že máš…. tak do toho, žena: ZAČNI KONAŤ. Začni robiť to, čo vieš, že máš. TERAZ. “Zabudneš” na neho na chvíľku, budeš sa cítiť dobre a zrazu zistíš, že je pri tebe. Tak TO funguje a ty to tiež vieš. Tak sa prestaň ľutovať (a mi nehovor, že sa neľutuješ), prestaň očakávať a začni KONAŤ. To je moje posolstvo pre Teba.
———————-
Tým štádiom neprijatia som tiež prešla. A trvalo mi to poriadne dlho. Celý ten čas som vedela, čo mám robiť, ale…. jasne, že som niečo robila, no nie presne, čo som vo svojom vnútri tak dokonale vnímala. Čakala som na neho s výhovorkou, že veď POTOM, keď VĎAKA tomu, že sa vráti, sa budem cítiť lepšie, spravím, čo mám (alebo spraví on, či možno spoločne)…. teda na rovinu povedané: vďaka nemu budem mať viac síl a spravím všetko, naplnená tou od neho získanou energiou, raz-dva.
Je nám jasné, čo sa deje a predsa sa necháme viesť s týmto podvedomo-vedomým programom. Hm????….
Dokedy ešte?….
- dokedy chceš fňukať a očakávať od druhého naplnenie?
- dokedy sa ešte chceš nechať viesť tvojim egom, ktoré ti sľubuje, že RAZ ti bude dobre?
- dokedy chceš žiť v ilúzii bezmocnosti?
- dokedy sa chceš trápiť, žena intuitívna?
Čo, keby si sa začala POČÚVAŤ a podľa toho aj KONAŤ? (…. muž tak isto, to je nám azda normálne).
Muž do tvojho života môže vstúpiť jedine vtedy, ak si slobodná. Veď ako by si jemu mohla dať to pre neho najcennejšie tu na Zemi, ak ty sama nevieš, ako sloboda presne vyzerá?
A ty, muž jej života: ona ťa do svojho života prijme celého aj fyzicky vtedy, ak vycíti z teba prijatie svojich tienistých stránok, hlavne čo sa uzavretých a neprijatých emócií týka, zakopaných hlboko do seba od tvojho detstva či ešte dávnejšie. Ako by si ju mohol niekedy v živote pochopiť a milovať, ak sebe samému to nedovolíš, nechápeš seba a sa nemiluješ (nie z ega!!!!)? Pozri sa do svojho hnevu, urážlivosti, ne-sebaistoty, mačovstva a potreby dokazovania si svojich sexuálnych schopností, zoči-voči do očí, PREČO to tam ešte stále je a kde je tá úcta a pokora voči sebe? Kam zmizlo sebaprijatie, aby aj ženu si mohol ctiť v úprimnej pokore takú, aká je a ona teba tiež? Ako by ťa mohla prijať, ak ty seba so všetkým, čo aj vo svojom vnútri si, prijímaš s výhradami a podmienkami alebo si ich ani všimnúť nie si ochotný?
Nemôžeme byť prijatí druhým, ak sami so sebou nie sme – a to nehovorím o povrchu, ale celkovo, čo zahrňuje aj hĺbku. Proste a jednoducho: pozrime sa úprimne do seba: máme sa radi takí/také, akí/aké TERAZ SME? Ak nie, vieme, čo máme robiť?…. KONAŤ. Konať, konať a konať. A potom…. až potom sa opäť stretneme tak blízko k sebe, ako sme po tom odjakživa túžili: v úplnej hĺbke našej bytosti v tej bezpodmienečnej láske, ktorú sme očakávali od druhého, no my sme neboli odhodlaní, odvážni a schopní za to spraviť VŠETKO, čo sme stále vedeli, že máme.
Tak raz-dva do toho…. aby sme cez naše činy došli k sebaprijatiu, pocitu vlastnej hodnoty a tým dokázali prijať aj druhého a oceniť jeho/jej schopnosti, vedomosti, zrelé emócie, ozajstné skutky a lásku, ktorú ŽIJE a preto aj rozdáva a tak isto aj prijíma vo forme, ktorá je prirodzená, bezprostredná, šialená, divoká, bdelá, pokojná, slobodná, láskavá a……………………………………… bezpodmienečná.
V takýchto energiách je radosť konať, riešiť, preciťovať, byť.
Keďže som týmito štádiami vývoja prechádzala aj ja sama, viem, aké obrovské očakávania voči môjmu DP-u som mala.
Jasne, že….
- sa mi nemohol otvoriť, keď som voči nemu bola uzavretá a neprístupná
- sa nechcel zmeniť a svoje srdce mi ukázať naplno, ak som na neho tlačila emočne
- som nemohla byť naplnená vďaka nemu, ak som v sebe tú radosť nenašla
- som mu slobodu nedokázala umožniť, keď som sama bola neslobodná
- som sa nemala komu odovzdať, keď ja sama som nebola odovzdaná Životu a sebe.
Preto si nemyslím, že ak príde človiečik, ktorý nám dáva presne to krásne, ktorý DP zatiaľ nie je schopný, sme v tej bezpodmienečnej láske. Ukazuje nám iba našu túžbu po takomto správaní sa voči seba aj voči našej dvojduše – to znamená, že sme nášho DP-a neprijali SPOLU S JEHO EGOM, teda ani naše ego nie je prijaté a preto partnera vo svojom živote pri sebe fyzicky nemáme.
Chceme zažívať len krásne, no Život nie je iba o pozitívach…. žijeme v dualitnom svete a presne túto skutočnosť nám ukazuje aj DP…. ak ho neprijmeme spolu s tým jeho chladom a nedôjdeme k láske aj vtedy, keď on ešte svoje srdce bojí otvoriť, to nám zrkadlí jedine, že naša láska k nemu nie je bezpodmienečná.
Teda úloha pre nás, dievčatá (tak isto pre mužov): prijať sa celkom, so všetkým, čím sme a začať konať v súlade s tým, čo vo vnútri nás už dávno kričí. Inými slovami: prijať seba aj s našim egom, objať sa/ho a umožniť tým aj byť objatý/á.
Odteraz mi teda nehovorte nikto: “To sebaprijatie sa udialo, len on sa ešte neotvoril.” …. DP-e reagujú jeden na druhého, a to veľmi rýchlou intenzitou: preto ak ešte je v chlade, tak sme tam aj my…. ak nás odmieta, tak sa odmietame aj my…. a práve PRETO CÍTIME, že asi už nedokážeme milovať, lebo my máme to naše srdiečko tak isto uzavreté a chladné.
Prajem nám pocítiť, čo naozaj znamená MILOVAŤ BEZPODMIENEČNE.
okh.
–—–———––
Ak tak cítiš, že potrebuješ o tejto téme sa so mnou rozšírnejšie porozprávať, SOM TU PRE TEBA:
0903858930, harmonia.andy@gmail.com, fb: https://www.facebook.com/okharmony1
Andy
