Prečo asi je začiatok partnerstva tak nádherný pre oboch?
Kam zmizne neskôr tá už raz prejavená blízkosť?
V našej emočnej nezrelosti bezútešne potrebujeme partnera KVôLI tomu, aby nám DAL, čo sme v detstve nedostávali či vôbec nikdy nedostali. Neboli sme nasýtení láskou, pozornosťou, pevnosťou otca a stabilitou matky. Jemnosť a vyjadrenie pocitov nebolo na mieste. Nezažili sme naplnenosť bezpodmienečnej lásky cez rodičov a teraz ju hľadáme v partnerovi. Dožadujeme sa, aby nám ju DAL. A tak na začiatku partnerského zblíženia sa sa skutočne zblížime. Sme ale v našej obrovitánskej hĺbke tak veľmi zranení, že začneme byť závislí na tých prejavoch od partnera, ktoré sme v detstve od rodičov nedostali a preto aj maličký “nedostatok” z druhej strany v nás vyvolá presne tú istú bolesť, akú sme cítili v detstve.
Partnerovi začíname vyčítať (hlavne ženy), že nás už určite nemá tak rád, keď nie je s nami skoro vkuse alebo keď sa nás nedotýka neprestajne atď. Ony nemali možnosť uvoľnene cítiť rodičovskú lásku, preto aj v ženskej zrelosti nás často prekvapí potreba kontroly dokonca aj pri intímnom zblížení sa.
Muži sa zas najčastejšie stiahnu do seba, práve kvôli tomu, že v detstve cez ich najbližšiu osobu také krásne emócie nikdy nezažívali a zrazu nevedia, čo s nimi majú robiť a či si to vôbec zaslúžia. Ich matka im dala strechu nad hlavu, boli nasýtení maximálne jedlom, ale ozajstná blízkosť nebola ukázaná a preto sa ho celý život boja. Akonáhle tá žena pri ňom prejavuje znaky radosti, on sa s tými citmi nedokáže vyrovnať – nepozná ich od matky (nadšenie, naplnenosť či bezpodmienečnú lásku) a preto sa začína od ženy sťahovať do seba, uzavrieť sa a prestať komunikovať o emóciách, ako je zvyknutý na to aj z detstva: nemohol naozaj a bez hanby či ponižovania prejaviť svoje emócie (“Neplač, veď si už veľký chlap.”, “So ženami buď opatrný, nieže ťa využijú.”, “Nelez tam, lebo spadneš.”….). Všetky tieto upozornenia z dobrej vôle zanechali v mužovi hlboké rany a “vedia”, že sa nemôžu žene otvoriť, veď “spadnú”, budú využívaní, a radšej emočne sa neprejavia, nieže sa zrania opäť a ich bude bolieť.
Vnútorná prázdnota a v detstve nezažitá láska nás vedie k citovej nestabilite.
Kvôli takýmto a podobným dôvodom sa začíname chovať podľa našich podvedomých vzorcov bez toho, že by sme si ich uvedomovali a pozastavili sa nad nimi, aby sme si ich mohli prepísať cez nové zážitky, ktoré sme si dovolili zažiť práve preto, aby nad nami to podvedomie nemalo ďalej moc. Veď nezdravé programy v nás nám dokážu aj rozbiť to krásne partnerstvo, ktoré by mohlo ďalej žiť, ak by sme si boli vedomí toho všetkého, čo sa nám cez spriaznenú dušu zrkadlí a čo nás ten druhý práve “učí”.
Akonáhle sa naučíme sledovať v momentoch pre nás nie príliš príjemných, začneme sa k Sebe približovať, chápať sa viac a tým aj partnera, zlepší sa medzi nami komunikácia a pomaličky si dokážeme otvárať aj to naše malé srdiečko, ktoré doteraz muselo žiť v nás bez slov. Začne sa k nám prihovárať, ako nikdy doteraz a tie nové pocity, ktorých sa ešte bojíme, ale sa vedome prekonávame, nám zapáčia, vďaka čomu sa budeme vo vzťahu obidvaja stále lepšie a lepšie cítiť.
Všetko je vývoj, ktorý sa neudeje za noc (najčastejšie). Keď sa ale dvaja dostatočne milujú, neexistuje prekážka, ktorú by spoločne nezvládli.
Pomáhajme si, otvárajme sa a poďme za svoje iluzórne hranice, ktoré nám vložila do vienka iba tvrdá minulosť.
Začnime sa naplňovať jeden vďaka druhému cez tú bezpodmienečnú lásku, ktorú dávame navzájom, aby sme si mohli všimnúť uzdravujúcu silu v nás. Detské traumy (cez pozretie sa na nich a ich prijatie) odídu a partneri sa ďalej prestanú odďaľovať od seba a začnú zažívať to, čo v živote ešte nikdy: úprimnosť na fyzickom, emočnom, mentálnom a duchovnom poli.
Aj keď detské krivdy a bezmocnosť odchádzajú niekedy pomaly, uvedomením si ich už naďalej nad nami nemajú moc a preto sa zrazu cítime slobodnejším, kľudnejším, otvorenejším. Napätie sa v nás zharmonizuje do rovnováhy vnútorných energií, telo sa uvoľní, plač odznie a pocítime prvýkrát naozaj SEBA ako pokojnú bytosť, ktorá dáva a prijíma rovnomerne a primerane.
Zažijeme aj pocit nepotreby ochraňovať sa, nemať stále všetko pod kontrolou, a vyživovanie s harmonizáciou nášho telíčka sa začne v intenzívnej podobe.
Pokušenia nás prestanú ovládať, nepotrebujeme už dávky energie zvonka, lebo ich už máme dostatok aj my sami. Cítime ten neuveriteľne silný prúd lásky, ktorá sa v nás prebudila k životu. Preto nároky, očakávania a pochybnosti odídu a ich zastúpia tie všetky dary, ktoré sme si zrazu dovolili do nášho života vstúpiť vo forme otvoreného, srdečného, vyrovnaného partnerstva.
Zároveň sa vďaka našej radosti z novo získanej stability a pevnosti sa pootvárajú aj iné dvere do sveta. Bude iba a iba na nás, ktorú si z nových možností zvolíme a využijeme v dobro nás všetkých.
Prajem každému z nás uvedomelé žitie v prebudenej láske.
okh.
Ak sa z nás niekomu ešte nedarí samému pochopiť a dosiahnuť harmóniu v sebe, som tu práve preto, aby som pomohla, ak mi napíšeš na fb, e-mail alebo mi zavoláš. Milujem svoje posolstvo a tým pri každej konzultácii vám darujem Seba spolu so svojimi skúsenosťami a vedomosťami za primerané finančné dary, aby rovnováha aj tu fungovala.
https://www.facebook.com/okharmony1
harmonia.andy@gmail.com
0903 858 930
Andy
🙂
