Dilema medzi vášňou a istotou a jej riešenie – 5.časť

Dilema medzi vášňou a istotou a jej riešenie – 5.časť

Rovná sa zraniteľnosť slabosti, nedokonalosti, naivity, necitlivosti, sebaklamu, ľahkovážnosti? 

NIE. Zraniteľnosť sa jednoznačne (!!!!) nerovná slabosti, nedokonalosti, naivity, necitlivosti, sebaklamu, ľahkovážnosti.

Znak rovnosti medzi ne dávame vtedy, keď sa ešte bojíme pustiť naše vzorce správania sa zdedené od našich rodičov, teda puto medzi rodičom a dieťaťom nie je pretrhnuté a závislosť medzi nimi pretrváva v nesamostatnosti, čoho jednoznačná a najjasnejšia forma prejavu je nestálosť v partnerstve a hlavne neochota ZMENIŤ sa v smere k Sebe – postupne sa posúvať z ega do srdca.  

Hľadáme. Čo vlastne? Sami nevieme, lebo žijeme ako roboti podľa do nás nainštalovaných vzorcov správania. Ale naša duša vníma NIEČO, pre myseľ nie práve najvhodnejšie: to, že by sme si mali DOVOLIŤ, čo nám od a cez rodičov nebolo možné:  

  • byť nedokonalým 
  • byť slabým (plakať, kričať, vysloviť to, čo práve cítime či myslíme alebo prežívame) 
  • byť “naivným”, teda trošku tak bdelo detinským (mýliť sa, chybovať a sa z toho omylu poučiť) 
  • byť citlivým (súcítiť s druhými a nie sa nad nimi navyšovať či sa stávať obeťou) 
  • byť bezprostredným (prejavovať sa autenticky, bez masiek sebaklamu) 
  • byť ľahkým v bdelosti (nie ale ľahkovážnym) 

Zraniteľnosť odmietame v prípade, kým od sveta očakávame doplnenie našich utajených, skrytých potrieb (ocenenie, vďačnosť, citlivosť, súcit….) – vlastne kým tak veľmi chránime odstupom a chladom našu (mysľou) VYTVORENÚ autoritu a kým sa maskujeme za pána dokonalého a najlepšieho (často aroganciou, ale aj prílišnou a prehnanou obetavosťou), či práve naopak, kým sa podceňujeme natoľko, až sme nešťastní kvôli menejcennosti, ktorú kompenzujeme cez manipulatívne techniky mysle (precitlivenosť, plač vyvolávajúci v ostatných ľútosť….).

Skutočná naplnenosť príde otvorenosťou k bdelej zraniteľnosti. Preto sa nebojme stať sa zraniteľným. Patrí to k ľudskosti bez sebeckosti a tým sa približujeme k sebe samým stále viac a viac, stávame sa celistvými a spokojnými v slobode a láske. 

Zraniteľnosť nám dáva možnosť k žitiu celistvého Človeka v prítomnosti bez potreby nahrádzania Pravdy závislosťami z vonkajška, keďže lipnutie na niečom alebo niekom v tejto vibrácii sama odchádza. 

Akonáhle si DOVOLÍME OTVORIŤ SA K SEBE, sme síce zraniteľní, ale práve to nám dáva slobodu a vnútornú silu, aby sa v partnerstve uplatniť mohli tie tri aspekty, pre ktoré utekáme stále do iných vzťahov: novota, prežívanie citov a erotická príťažlivosť. O týchto javov podrobnejšie popísané sa dočítaš v predošlej časti tejto sérii o rovnováhe medzi istotou a vášňou: https://www.okharmony.eu/dilema-medzi-vasnou-a-istotou-a-jej-riesenie-4-cast/ 

Po objavení v sebe tej detskej úprimnosti ďalej nebudeme skákať z jednej postele do druhej. Ale kým nosíme masku prísnosti, sa nemôžeme čudovať nezvládnuteľnej potrebe adrenalínu či kľudu inde, než vo vlastnom vzťahu k samému sebe a k partnerovi. 

Zhrnutie celej sérii piatich článkov pár vetami 

Teda hlavná otázka znie: “AKO základný konflikt medzi istotou a vášňou či vernosťou a túžbou neustále žiť s jedným a tým istým človekom….dlhodobo…. večne?” 

Je to veda. Veda srdca. Umenie Života, ktoré je prirodzené, ak necháme dušu rozprávať. Ona vie, čo tá JEDNOTA SO SAMÝM SEBOU znamená. A keď sa stotožníme so zraniteľnosťou, čím sa dostaneme až k samotnej našej podstate, tak to vieme už aj my. Kým sa držíme vzorcov, mysle, ega, sa neustále hľadáme. 

Jednotu sa nedá zažiť s nikým, kým sme napojení na matku či otca našimi nevedomými programami. Jednota je čistá, bezprostredná, samotársky zjednotená so Všetkým. 

Kým sme sa nenašli, cez iného potrebujeme zažiť to utajené v nás. Po zjednotení sa so samým sebou vieme, cítime a nielen ASI chápeme význam Jednoty. Vtedy ju môžeme zažívať neustále s jedným a tým istým milujúcim partnerom. 

Celistvosť našej osobnosti zažívame NEVEDOME  v prípade, ak striedať potrebujeme ešte partnerov. K takým náhradám by sme nepotrebovali zbierať ďalšie zážitky vo forme trofejí, keby sme boli v jednote so samým sebou, zodpovednosť by bola prirodzená a nie očakávaná od partnera za naše šťastie a naplnenie. 

Ani utiahnutosť, ani rebelstvo nie je znakom zrelosti. Dilema rovnováhy je vyriešená v strede ego-extrémov: v srdci.  

Prečo vravíme niekedy, že sme MIMO? Áno: keď sme mimo seba, teda mimo nášho stredu. Sme v egu, keď sa necítime v pohode. Napína nás zvnútra niečo nevyslovené. Nenecháme sa byť zraniteľným, vďaka čomu by to napätie v nás zmizlo. 

Kým chceme vyhovieť našim rodičom alebo práveže nechceme, sme v boji so samým sebou dovtedy, kým TO NEUVIDÍME. 

Akonáhle sa precítime, sa uvoľníme. Budeme vedieť, pred čím neprestajne UTEKÁME alebo prečo robíme kompromisy presahujúce naše hranice vnútorného pokoja. 

Prijmeme svoju minulosť cez svojich rodičov. A čo nám dá zrazu Vesmír (Boh, Zdroj, Nehraničnosť, Svetlo atď.)? Ani nechápeme a sme šťastní. Vieme žiť v láske k partnerovi vo vzťahu, ktorý nás oboch bude naplňovať donekonečna. Lebo sme v Jednote so sebou a tým s každým a všetkým na svete. Nikto nám nechýba ani nezavadzia, nehnevá nás, neirituje, iba ho prijímame s vďačnosťou, lebo tvoríme s ním svet zrelo ľudským. 

Nikto nás už nevytáča. Nerobí nám naprieky. Iba aj ten druhý ŽIJE. Žije, ako aj my. A cez toto pochopenie môžeme ŽIŤ naveky SPOLU.  

Zázrak? Teraz už každý z nás vidí, že NIE. Neexistujú ani zázraky, ani náhody, len dovtedy, kým NECHÁPEME, čo sa PREČO presne tak deje, AKO. Akonáhle VIDÍME z nadhľadu a zvonka samých seba, akonáhle VIDÍME svoje VNÚTRO, zrazu sa obraz dáva dokopy. Zrazu CÍTIME ŽIVOT. Zrazu sme ŠŤASTNÍ. Náhoda? Veruže nie. A tak isto nie, ako ani náš život a ani to, s kým sa práve stretneme a kto nám dáva lekcie, cez ktoré ak začneme VIDIEŤ, ho môžeme MILOVAŤ DO KONCA NÁŠHO ŽIVOTA. Také jednoduché je ŽIŤ ŠŤASTNE v slobode a láske. Kľúč je JEDNOTA sám so sebou a tým aj s partnerom a s celým Vesmírom.  

Môžeme si vybrať buď žiť ten nenaplnený život, v ktorom skáčeme z jedného extrému do druhého, či ak nie, tak máme nudný život, alebo nudu nahradzujeme niečím, nejakou tou závislosťou, ktorú ňou niekedy ani nenazývame, keď ide “len” o bežnú pravidelnú turistiku, beh, veganstvo či nakupovanie. Možno si MYSLÍME, že veď to je iba normálny či zdravý životný štýl. Ahaaa…. no áno…. aj BY bol, KEBY sme na ňom neboli ZÁVISLÍ a ostatné aspekty nášho života by boli naplnené – pracovné, partnerské, rodičovské či medziľudské. 

Dobrý začiatok je spraviť ten prvý krok: ZASTAVIŤ SA a sa OBZRIEŤ sám nad sebou, UVIDIEŤ SEBA a položiť si otázku:

  • “SOM ŠŤASTNÝ?”
  • “Stále som o takomto živote sníval?”
  • “KEBY som sa nebál ísť “proti” svojim rodičom alebo KEBY som sa nebál VYKROČIŤ DO NEZNÁMA, to isté BY som robil, čo teraz?”
  • “Tak isto by som žil, ako žijem, KEBYŽE žijem podľa srdca a nasledujem Cestu mojej duše?”
  • “Moja duša je ŠŤASTNÁ?”
  • “Vo vnútri sa usmievam?”
  • “Netrápi ma nič na svete?”
  • “Ani partnerský vzťah, ani peniaze, ani susedia, rodičia, deti, dom…. DOMOV?”
  • “Tak som najšťastnejší človek na svete a nijak inak by som si predstaviť lepšie nedokázal tento svoj krátky pozemský život?”
  • “Na svojej smrteľnej posteli budem na seba hrdý kvôli činom, ktoré som vykonal a kvôli emóciám, ktoré som zažíval či pocitom, ktoré som si dovolil aj vyslovil?” 

Ak to, čo žiješ, je tvoj celoživotný sen, tak som šťastná spolu s tebou, Kamarát. Ak ale nie…. odpútaj sa od rodičov tým, že sa ÚPRIMNE POZRIEŠ DO SEBA a zvážiš, do ktorého extrému patríš práve ty: podvádzaš sám seba a si MYSLÍŠ, že si šťastný preto, lebo si NAHOVÁRAŠ, že si spokojný a aj to, že sa neľutuješ, alebo PLAČEŠ a SA ĽUTUJEŠ, že si nespokojný? Obidva extrémy sa môžu anulovať a sa dostať do STAVU SKUTOČNÉHO VNÚTORNÉHO POKOJA…. úprimnosťou k svojej duši. 

Vykroč k Sebe a sa OBJAV. Objav v sebe toho tvorcu, ktorý v tebe dve čisté polarity v každom jednom okamžiku tvojho života zharmonizuje .  

Život je práca. Ale slobodná a láskyplná. Vtedy ŽIJEŠ NAOZAJ. 

P.S. 

Umenie je odvážiť sa objaviť SÚLAD medzi našim egom a srdcom – aby sme sa prejavovali cez srdce a predsa sme v objatí oslavovali aj ego, keď vykoná svoju prácu, ktorú ho vyžiadalo splniť naša duša. Vtedy v nás ostane aj vášeň, elán, chuť, dynamickosť pri istote, vytrvalosti, spoľahlivosti, zodpovednosti a cieľavedomosti.  

Zaujímavá je táto paralela: tak či inak priebeh manifestovania sa cez srdce pomenujeme, stále rozprávame v prvom rade len a len o zjednotení polarít ženskej a mužskej časti v nás. Akonáhle v sebe to zraniteľné dieťa (ego) uvidíme a dáme ho na svoje miesto (do zdravej pokory a sebaistoty) cez prijatie našich rodičov a tým aj seba, uzdravujeme sa a tak sa v nás ustáli váha ženskej a mužskej polarity, vďaka ktorého procesu si uvedomujeme svoju pohlavnú dominantnosť vo svojej skutočnej a ideálnej sile a…. permanentný stav šťastia nás neminie. 

Po takomto uvedomení už nemáme potrebu stále inú prácu, milenku, komunitu či svet nachádzať. Ten celý Svet spolu s našim poslaním v ňom a aj partner/partnerka už JE V NÁS. Stačí sa prepojiť sám so sebou – s dušou – a začať rozmýšľať srdcom. Tam je VŠETKO, čo potrebujeme k šťastiu. 

Prajem nám každému tento SVETOVÝ zážitok. 

okh. 

—-–———–—–– 

Rada vám všetkým na ceste sebaspoznávania naďalej pomôžem v rozšifrovaní svojho vnútra. Veď  V TOM SOM DOMA – pre vás.

S úctou a rešpektom. 

Nájdeš ma tu: 

0903858930, harmonia.andy@gmail.com,       

fb: https://www.facebook.com/okharmony1 

Možnosti výberu našej komunikácie:   

  • buď cez fb chat    
  • telefonicky    
  • videohovorom alebo     
  • osobne v okolí KE    

Ďakujem ti, že si tu bol/a so mnou. Pridaj sa aj na budúce.  

S láskou k tebe: Andy

Priprav sa na Nový Život. Lebo: NEBO sa začína na ZEMI. TERAZ.

 

 
🙂

Pridaj sa aj ty k téme 🙂

Dilema medzi vášňou a istotou a jej riešenie – 4.časť

Dilema medzi vášňou a istotou a jej riešenie – 4.časť

Milí priatelia, pozrite sa na predošlé časti seriálu o nerozhodnosti a potreby kompenzácie treťou osobou vo vzťahoch, aby sme mohli pokračovať s pochopením ďalej…. Napájame sa na predošlú časť: https://www.okharmony.eu/dilema-medzi-vasnou-a-istotou-a-jej-riesenie-3-cast/

Žijeme skoro len cez hlavu. Vytratila sa z nás živosť, šťava, vášeň a všetky tie prirodzené ľudské potreby, bez ktorých len prežívame v každodennej nespokojnosti a ktorých bezpodmienečnosť keď si nevšímame v nás samotných, príde zvonka impulz vo forme kompenzácie – cez rôzne závislosti.

Keď na sebe a tým aj na svojom vzťahu nepracujeme vedome, sa časom vytratí nadšenie a máme tendenciu si MYSLIEŤ, že je navždy preč, hoci iba nájsť seba samotného by sme mali a vzťah by zažil znovuzrodenie. Ľahšie je niekedy ostať v mysli a v programových vzorcoch cez našich rodičov, než ZMENIŤ naše vnútorné nastavenie, uznávam. No kľud a celkový pokoj nájdeme len v živote, ktorý prichádza v súznení s našim vnútrom. 

Ktoré sú tie vnemy, pri ktorých naša duša ako keby z toho robotizmu ožila?

Ktorú časť čistého sveta naše podvedomie potrebuje náhradou cez nejakú “drogu”, kým si to človek neuvedomí a nezačne v sebe vnímať potrebu priamych činov, aby sa k nej dostal vedome – zo seba? Dokedy potrebujeme tú závislosť doplňovať zvonka, lebo v sebe sme ROVNOVÁHU nenašli…. (veď sme ju ani nehľadali a si nepripustili nájsť)? 

Tri aspekty, ktoré sa v nás pri spoznaní iného (nového) partnera stále objavia a NA CHVÍĽU nás opäť prebudia k životu: 

  1. Novota – nepoznané a záhadné…. pôsobí ako droga na závislosť zvaná Tajomstvo. 
  2. City – znovu prebudená ľahkosť…. pôsobí ako droga na závislosť zvaná Citlivosť. 
  3. Erotická príťažlivosť (napätosť-zmizík)…. pôsobí na závislosť zvaná Odovzdanosť.

Odovzdanosť, citlivosť a tajomstvo sú podstatné a nevynechateľné známky šťavnato fungujúceho partnerského vzťahu. Kým ale zraniteľnosť považujeme za slabosť, ne-silu či naivitu alebo ľahkovážnosť, tieto atribúty šťastia nie je možné prirodzenou cestou zažívať. Nefungujeme cez srdce, a ego nám predkladá NÁHRADY vo forme erotiky, citov, novôt, a niečoho záhadného ako drogy. Sme závislí na týchto parametroch vo fáze nášho neprebudenia sa. V prítomnosti úprimnej čistoty prežitia (aj intímneho) vzťahu všetko je zahrnuté práve v zraniteľnosti, kedy úplne prirodzene nastávajú tieto súbežnosti.

Máme nesmiernu potrebu prejavu týchto troch rovín nášho správania sa ako živého človeka (tajomstvo, citlivosť, odovzdanosť). Akonáhle si uvedomíme, PREČO ich hľadáme neustále a v nejakej tej miere ich nachádzame stále iba na krátku dobu pri novom partnerovi, z človeka sa stáva Človek, vedomý si SEBA. Takáto bytosť už nepotrebuje náhradu svojich vnútorných neuspokojených chovaní sa zvonka, ale ho našiel v sebe a vie ich nezištne DÁVAŤ partnerovi, ktorý si tak isto je vedomý seba a preto aj z jeho života závislosti odchádzajú. 

Zraniteľnosť – najväčší deficit živosti, za ktorú sa hanbíme. Spoločnosť nás postavil do role obete a tá predsa nie je silná, preto nemôže byť ani zraniteľná.  

V zraniteľnosti je SILA. 

Keďže ale nám zvonka nadopovali pravý opak a považuje sa to za slabosť, každý sa bráni ju prejaviť a zažívať. Predsa sa nemôžeme len tak odovzdať svetu – využijú našu dobrú vôľu, keď sa mu ukážeme nahí (????).  

Priatelia…. nahota je tá energia, ktorá je prirodzená. Nebudem ju v tomto článku rozoberať…. písala som o tom dávnejšie a ešte ju niekedy určite rozoberiem, lebo je veľmi potrebné pochopiť, aká regeneračná sila sa v nej nachádza, keď sa prestaneme báť ukázať sa v našej prirodzenosti bez masiek celému svetu a zobrať konečne na seba ZODPOVEDNOSŤ za to, KÝM V SKUTOCŇOSTI SME. Lebo jedine to odovzdanie sa prítomnosti nám umožní uvoľniť to neustále napätie v nás. Vyjadrovať sa bez utajovania Seba, našich CITOV a ODOVZDAŤ SA PRÍTOMNOSTI sú potrebné aspekty k autentickému bytiu. Bez pardonu ich potrebujeme k životu.

Kým autentickosť hľadáme v tretej osobe (mimo vzťahu, lebo sa v našom predsa nepatrí vyjadrovať všetko, kým v skutočnosti sme…. veď sme sa stali vážnymi dospelými(????)), je to nevedomé nahradzovanie zvonka toho, čo v nás je utlačené práve kvôli strachu otvoriť sa zraniteľnosti. 

Keď si nedovolíme žiť úplného Seba, tak ju nevedome hľadáme všade možne, len aby sme sa CÍTILI ŽIVÝMI, a ktorá je presne popísaná týmito troma slovami – ešte raz: 

  1. tajomstvo – byť tajomným a stále novým bez hraníc 
  2. citlivosť – cítiť emócie, našu psychiku bez precitlivenosti a agresivity 
  3. odovzdanosť – môcť dôverovať a nerozmýšľať 

Kedy sme najzraniteľnejší? 

Najťažšie je zažívať zraniteľnosť pri milovaní sa. Pri orgazmoch na tých pár sekúnd ŽIJEME – nerozmýšľame a sme v úplnom odovzdaní tomu druhému. Vyhľadávame ho a predsa si nedovoľujeme ísť do ešte väčšej hĺbky – veď sa tešíme, že sme prežili BEZ KONTROLY tieto sekundy a sa rýchlo snažíme uvedomiť si, že sa s nami nič nezmenilo, dokážeme sa naďalej chrániť a byť od druhého v oddelení. Preto príde hneď po vyvrcholení aj frustrácia. Cítime, že niečo nesedí, ale nás ego nepúšťa sa tomu ďalej venovať – už nás dáva do režimu robotizmu zas, nieže nad nami stratí kontrolu. A my mu stále veríme, že je perfektné. Dokedy ešte? Dokedy sa dokážeme klamať pred srdcom?….

V intímnych chvíľach si môžeme najlepšie všímať, nakoľko je partnerský vzťah otvorený – teda nakoľko sú partneri uvoľnení v zraniteľnosti.

Hĺbka vzťahu sa meria mierou odváženia sa byť zraniteľným. 

Prežívanie sexuality sa mení a prehlbuje v závislosti na otvorenosti a úprimnosti k sebe. 

Čím väčšia uvedomelosť panuje vo vzťahu, čo sa ženy a muža v partnerstve ako prijatia svojich vnútorných zranení týka, tým hlbšie, vášnivejšie a vzrušujúcejšie je aj ich milovanie. Komunikácia na úrovni psychiky a duše sa prenáša do intímností. Čím sme k sebe otvorenejší, tým viac sa poznáme, tak isto aj druhého a preto sa ľahšie komunikuje bez slov vo vedomej sexualite. Čím viac blokov partneri v sebe majú neuvidené a neprijaté, tým viac je milovanie smerované iba k sexu bez prežitia jemnejších a hlbších pocitov. 

Rovná sa zraniteľnosť slabosti, nedokonalosti, naivity, necitlivosti, sebaklamu, ľahkovážnosti? 

Rozoberieme to v ďalšej časti našej dilemy o rovnováhe a harmónii vo vzťahu. 

Krásne uvedomenia prajem naďalej v láske. 

Milujme sa. Seba a tak aj nášho Partnera. Sme tu jeden pre druhého a tým pre celý svet.

okh.  


Rada vám všetkým na ceste svojho sebaspoznávania, naďalej pomôžem v rozšifrovaní svojho vnútra. Veď  V TOM SOM DOMA – pre vás.

S úctou a rešpektom. 

Nájdeš ma tu: 

0903858930, harmonia.andy@gmail.com,       

fb: https://www.facebook.com/okharmony1 

Možnosti výberu našej komunikácie:   

  • buď cez fb chat    
  • telefonicky    
  • videohovorom alebo     
  • osobne v okolí KE    

Ďakujem ti, že si tu bol/a so mnou. Pridaj sa aj na budúce.  

S láskou k tebe: Andy

Priprav sa na Nový Život. Lebo: NEBO sa začína na ZEMI. TERAZ.

 

 
🙂

Pridaj sa aj ty k téme 🙂