Vzťah ako tanec

Vzťah ako tanec

Láska k vzťahu je ako láska k tanci – kým sa v tebe neprebudí láska k sebe, nemôžeš mať SKUTOČNÚ lásku k ničomu a k nikomu. Nemôžeš tančiť a nemôžeš mať ani skutočný vzťah.  

Láska je o sebaprijatí, pokoji, slobode, autentickosti a rastu. Láska je o POCITOCH. Láska je ten STAV, keď si spokojný so všetkým, čo sa deje presne tak, ako sa deje, nech ti ego medzi tým hovorí kľudne aj pravý opak. Láska nesúdi, neobmedzuje. Láska JE. Ona nevyvoláva pocit viny v nikom, len miluje. V láske človek je šťastný a odovzdáva to každému okolo seba. Láska je Svetlo, ktoré žiari. Keď žiari v nás, aj v iných ho môžeme prebudiť.

Úsmev je Svetlo.

Radosť je Svetlo.

Spontánnosť je Svetlo.

Jemnosť je Svetlo.

Bdelosť je Svetlo.

Spokojnosť je Svetlo.

Úprimnosť je Svetlo.

Autentickosť je Svetlo.

….

Prítomnosť je Svetlo.

Láska je Svetlo.

Láska je o pochopení. Je v nej hlboké uvedomenie seba a tým celého Vesmíru. Láska je úcta k sebe a úcta k druhým. Láska je neskutočne hlboká vďačnosť voči svojej duši, ktorá sa raduje v tej energii. Láska je o rovnosti. O tom, že každý človek je si rovný a nielen človek, tak isto každá jedna živá duša na celej Zemičke našej a aj ďalej v Univerze.

Láska nepozná rozdiely, priepasti a bariéry. Ona iba je taká čistá, tichá a pokojná, ako voľne tečúca priesvitná rieka, ktorú hory prečistili a teraz plynie vyrovnane s každou prekážkou, ktorá jej do cesty príde, až kam má. Niektorá kvapka vody sa dostane až do oceánu, kde ani jedna nie je viac či menej od tej druhej tak isto, ako ani vo vzťahu nie je ani jeden z partnerov viac či menej hodnotný.

Všetci sme duše, ktoré rastú do svojej hĺbky aj šírky a objavujú svoju prirodzenú mohutnosť, silu a možnosti tak, ako aj tie kvapky vody, ktoré síce tečú smerom k oceánu, predsa nie každá jedna sa tam dostane a napriek tomu žiadna neznamená, že by bola menejcenná kvapôčka, než tá druhá, iba má inú podstatu a zámer.

Aj my, ľudia sme si rovní, len tu na Zemi má každý z nás iné posolstvo, čo (ak sme s našim egom stotožnení) dokážeme ešte súdiť, ktoré je lepšie alebo horšie. No ak sa na to celé pozrieme z nadhľadu, uvidíme, že VŠETCI bez výnimky sme TU preto, lebo TU máme byť v takom prejave, v akom sme boli, sme aj budeme. VŠETCI sme sa tu prišli naučiť niečo, aj keď kráčame po rôznych chodníkoch. Niekedy sa naše cesty spoja, inokedy sa úplne minieme. Tak či tak SME. A tak to je správne. 

Voda nesúdi breh, ani dno, aj keď je špinavé, aj keď ju v jej plynulom toku prekvapí menšia ryba či väčší živočích, kameň alebo slniečko. Ona len plynie, nechá sa unášať a neposudzuje, či na správnom mieste sa z neho stala para a bolo potrebné ZMENIŤ svoj iluzórny “cieľ”. Je v prijatí s dianím, s prítomnosťou tak, ako aj my, keď vnímame seba ako duše, a rozmýšľame už s našim srdiečkom.

Aj my plynieme podľa vesmírnych plánov a zákony také isté platia na každého, či z pohľadu ega spravil dobrý alebo zlý skutok. Každý máme nejaký ten náš zámer v sebe vytvorený, ktorý nepoznáme, predsa ho nasledujeme, či s tým súhlasí naše ego alebo nie – je mu to proste úplne jedno. Deje sa, čo má.  

Niekto máme zažiť naplňujúci vzťah od mladosti, až kým nezomrieme…. niekto sa v nich dookola strácame…. iný žije sám, lebo sa jeho duša tak rozhodla, alebo preto, lebo ešte egom blokuje sám seba kvôli strachom v sebe…. sú potom ľudia, ktorí síce v partnerskom vzťahu žijú, predsa sú nespokojní a na svojom prístupe nezmenia nič preto, aby sa mohli viac tešiť a tančiť v ňom tak, ako podaktorí z nás, keď sa dve duše našli a sa tomu dokážu oddať, vyjadriť svoje nadšenie a nezastaví ich pozemská časť ich bytosti, PLYNÚ V DôVERE SPOLU a pretancujú celý život tak, ako tie kvapky vody, ktoré nech sa dostanú kamkoľvek, sú v jednote a prijatí s dianím okolo. Takýto pár v sebe nemá strach z prekážok, lebo vie, že ich spoločne prekoná. Nebojí sa hurikánu, ani žraloka, lebo sú aj s nimi v jednote a spoliehajú sa na múdrosť ich duše. Nielenže sa spoliehajú, ale sú stotožnení s každou jednou sekundou vo svojom živote a vedia, že VŠETKO je tak, ako má byť. Cítia, že patria spolu, preto aj spolu sú. Žiadne okolnosti ich nezastavujú na dlhú dobu, iba kým si ich nevšimnú a nenaučia sa, PREČO sa s nimi počas svojej plavby stretli. A tancujú ďalej v radosti, že môžu byť spolu. Ale aj keď nie, sú v prítomnosti a neriešia, AKO bude ďalej. Stačí im, že CÍTIA. Cítia ďalší potrebný krok, ktorý spraviť majú, vykročia a urobia ho. Preto sú spokojní sami so sebou, lebo ROBIA presne to, k čomu ich duša vedie. Myseľ tie kroky iba koriguje v závislosti s fyzickými podmienkami.  

Nijak inak by sme ani my nemali chovať, len kráčať a sa zastavovať na krátke chvíľky, kým ten náhle vzniknutý stres, strach či pochybnosť UVIDÍME a pretransformujeme. 

Vzťah medzi dvoma bytosťami je teda o dôvere v plynutie.

O ceste, po ktorej kráčajú. O tom pochopení a prežití POCITU, vďaka ktorému môžu svoju pozemskú trať zmeniť, keď to cítia potrebným. Bez strachu…. s dôverou. Alebo aj nie, keď im tá spoločná cesta dáva naplnenie. Je to o voľnom výbere z ponuky, súznejúc s našim vnútrom.  

Aj tanec je o výbere krokov.  

Kým žena je vedená mužom a jej sa ten tanec medzi nimi dvoma páči, ostáva vo vzťahu. 

Tak isto muž, kým ženou je podporovaný tou dôverou v odovzdanosti sa k nemu a sa nebojí risknúť ponúknuť nový krok, ktorý sa mu páči, tiež je rád v tom partnerstve. 

Kým sa žena neuvoľní, lebo buď to nedokáže, toľko blokov v sebe má, alebo preto, lebo sa nemá komu odovzdať, keďže muž nie je pripravený ju prijať, tanec tiež nebude krásny, jemný, uvoľnený. Ona bude musieť viesť chlapa a tam sa už role vymenia. Vznikne napätie, stvrdnú obidvaja a ani jeden z nich si nebude užívať ladnosť a voľnosť krokov…. bude tam iba hlava bez srdca. Aby opäť nastal súzvuk medzi nimi, musia si uvedomiť, kým v skutočnosti sú: dušou ženy a dušou muža v tele, cez ktoré sa prejavujú. Podľa toho, či si vyberú šťastie alebo nie, robia ďalšie kroky. Buď teda žena sa stane Ženou…. alebo nie. A buď muž dospeje a stane sa Mužom…. alebo nie. 

Jedine ale medzi dvoma dospelými, zrelými, zodpovednými jedincami môže nastať taká harmónia, po akom ich duša prahne. Preto je na nás, či sa s našim ego pekne porozprávame, že by s nami spolupracoval, alebo ani vzťah, ani ten tanec taký, aký má byť, nebude.  

Len láska ponúka nekonečné možnosti. 

Tak tanec, ako aj vzťah, funguje jedine vtedy dlhodobo plynule a ľahko, keď nám hranice naše ego už nedáva a duša môže žiariť. Či si túto skutočnosť dovolíme alebo nie, je úplne jedno a je jedine na nás. No v láske môžeme žiť iba cez lásku, kde naše ego jednoznačne nie je, kým sa nepokorí, kým sa niečoho drží alebo bojí. 

Zázraky existujú pre toho, kto v nich aj verí. 

V partnerstve sú dvaja. Bez splynutí sa jeden s druhým nie je možné zatancovať kroky Života ako jedna duša. Keď sa žena neodovzdá mužovi a muž ju nedokáže viesť, neistota ich musí. Žena potrebuje cítiť jeho sebavedomie a to, že sa nebojí vykročiť. Zároveň ju v bezpečí drží a podrží pri náhodnom potknutí sa. A ona VIE, či medzi nimi funguje bezpodmienečná dôvera alebo klesli do ega. Tak isto to cíti aj on, keď už je vnímavý voči samému sebe. Akonáhle nastane uvedomenie si nesprávnych krokov, cez komunikáciu srdcom sa vychýlenie koriguje a život sa môže tančiť v tom zázraku ďalej. 

Tanec medzi týmito dvoma Vesmírmi prináša do vzťahu presne tú iskru, ktorá je vášňou, motorom aj ohňom…. slobodou, vďačnosťou a úctou v láske. 

okh. 

—————-– 

Tanečné kroky sú podstatné. Ak vás ich môžem naučiť, len tešiť sa budem vašej dôvere vo mne a v moje schopnosti, lebo tým človek skôr pochopí aj seba a sa vie posunúť ďalej, bližšie k spokojnosti. Spojiť sa môžeme nasledovne: 

0903858930, harmonia.andy@gmail.com,      

fb: https://www.facebook.com/okharmony1  

Možnosti výberu našej komunikácie:  

  • buď cez fb chat   
  • telefonicky   
  • videohovorom alebo    
  • osobne v okolí KE   

Ostávam v láske: Andy 

 

 
🙂

Pridaj sa aj ty k téme 🙂

Zaujíma ma tvoje srdce, nie tvoje myšlienky

Zaujíma ma tvoje srdce, nie tvoje myšlienky

Nie do tvojej hlavy pozerám, ale do tvojej duše. 

Nie tvoje myšlienky vidím, ale tvoje pocity. 

Myšlienka je ovplyvniteľná, myšlienka je premysliteľná. Za chvíľu sa môže zmeniť, kým sme nezrelí, labilní, duchom NEDOSPELÍ. Môže hovoriť aj niečo iné, než tvoje srdce. Môže rozprávať úplne inak, než ako tvoja duša cíti. Môže vysloviť hocičo, v závislosti od toho, nakoľko sme či nie sme úprimní, otvorení k nášmu srdcu, nakoľko sa slova srdca bojíme.  

Hlavu vedú myšlienky, srdce je vedené pocitmi z duše.

Kým ego má v našom živote slovo, srdce tíško čaká. Ono vie, že raz príde jeho Čas. Preto má čas. Nekonečný.

Duša vie, kto je mu do života súdený a cez srdce ti môže povedať, keď ho počúvneš. Ak ešte nie, riadiš sa cez hlavu, a preto myšlienky môžeš mať pod kontrolou, srdce ale nikdy.

Srdce sa pozná. Ak sa chceš SPOZNAŤ, OTVOR SRDCE.

Ľudia sa boja svojej Pravdy: tam už nedokážu zasiahnuť. V srdci nemajú moc. Srdce sa nedá ovplyvniť, ani ovládať. Srdce ti povie rovno, koho miluješ – ak mu dáš šancu. Hlava necíti. Ona rozhoduje.

Prejaviť sa môže:

  1. cez úprimnosť  – hlas srdca z duše
  2. alebo cez ego. Ak je ešte ego nepokorené a nezrelé, chová sa ako malé dieťa, ktoré si vydupe pozornosť ZA KAŽDÚ CENU. Zrelé, DOSPELÉ ego vie, že šéfom on prestal byť…. slúži vyššej moci. A tým je duša prejavená cez srdce. Počúva ho a poslúcha. Nezrelé ego je ako neposlušné decko, ktoré len CHCE, je nekľudné a neposedné.

ZRELOSŤ sa prejaví zjednotením sa v sebe: myšlienky, srdce aj duša je JEDNA VIBRÁCIA. Nie je v nás nepokoj, hnev, žiarlivosť, pocit krivdy, pocit viny, nezdravé očakávanie, nervozita, závisť, pocit zrady, nepokora, neúcta, nevďačnosť, tvrdosť, krutosť, chlad, faloš, obavy, strach, pochybnosť, zanevrenosť, nespokojnosť, ľahostajnosť, ignorácia, klamstvo, neúprimnosť.

Srdce nikdy neklame. Ono CÍTI. A nad pocitmi kontrolu nemá nikto.  

Môžeme srdce ignorovať a tým pádom sa cez myšlienky klamať – dovtedy, kým naše vnútro to ešte znesie. Táto doba môže byť dlhá či len krátka – závisí od veľkosti nášho strachu, ktorý si všimnúť nechceme, priznať sa ho bojíme a “dobre” sme pravdu skryli tam, kde aj je – zamkli sme naše srdce na milión zámkov do tvrdého obalu, nieže náhodou budeme počuť jeho šepot, krik či prosbu k nám, aby sme ho počúvli, veď nám chce iba tú celoživotne očakávanú lásku ukázať.

Takú lásku, v ktorej uveríme:

  • že AJ MY sme hodní láske
  • AJ MY ju môžeme zažiť
  • AJ MY si ju zaslúžime
  • A AJ NÁM môže vydržať. 

Myšlienky uzavreli tanec srdca. A tak isto ho môžu aj otvoriť.  

JEDNO ROZHODNUTIE – toľko k nemu stačí. Nič iné nepotrebujeme, iba ZMENIŤ svoj náhľad. Myšlienka, ako uzavrela, tak aj otvoriť je schopná naše srdce. Je na nás, KEDY a ČI si dovolíme žiť život srdca a lásky, alebo si vyberieme krutosť, tvrdosť a chlad s celoživotným klamaním si seba, spolu s ním vnútornú a nepretržitú nervozitu s iluzórnymi chvíľkovými potešeniami, ktoré musíme doplňovať neprestajne, len aby hlas srdca sme nemali čas počuť, aby sme si ho náhodou nepovšimli.  

Môžeme sa aj tak rozhodnúť. A môžeme sa aj INAK. 

Je možné sa rozhodnúť pre SRDCE, pre ŽIVOT, pre LÁSKU. Pre SLOBODU. Pre SPOKOJNOSŤ. Pre PRAVDU. Pre ČISTOTU. Pre POKOJ DUŠE. Pre skutočného SEBA. 

Lebo myšlienka môže klamať, ale srdce NIKDY. Tu sídli Pravda.

Preto ja len tvoje srdce vidím až dovtedy, kým sa NEROZHODNEŠ SPOJIŤ SA sám so sebou, ZJEDNOTIŤ SA sám so sebou a s celým svetom…. aj so mnou. 

okh. 

——————–– 

V zjednotení sa sám so sebou cez moje skúsenosti a vedomosti ti viem pomôcť. Ak tak cítiš, že prišiel ČAS NA ZMENU, tu ma nájdeš: 

0903858930, harmonia.andy@gmail.com,     

fb: https://www.facebook.com/okharmony1 

Možnosti výberu našej komunikácie: 

  • buď cez fb chat  
  • telefonicky  
  • videohovorom alebo   
  • osobne v okolí KE  

Ostávam v láske: Andy

 

 
🙂

Pridaj sa aj ty k téme 🙂