Duše sa už spojili. Môže nasledovať telo. Či ako to vlastne je?….

Duše sa už spojili. Môže nasledovať telo. Či ako to vlastne je?….

Súhlasíš so mnou, že v skutočnej láske sa obnažia najprv duše, prepoja sa, potom ich jednotu môže nasledovať úplné telesné spojenie, ktoré je naplňujúce na všetkých úrovniach nášho bytia? 

Čo sa ale deje najčastejšie v tomto hmotnom svete, ako fungujeme a prečo? 

Ľudia sú stotožnení so svojim egom, ktoré je netrpezlivé. Chce, aj nevyhnutne potrebuje niečo stále dosiahnuť, aby sa mohol cítiť niekým. Preto mu fyzická príťažlivosť úplne stačí k tomu, aby nejaký výsledok dosiahol. Poddá sa preto pudom (čo je záležitosť primitívna a na úrovni zvieraťa), vrhne sa na najbližšiu obeť, využije ju a si potrasie rukami: “Som skvelý. Len tak ďalej.” Ego potrebuje neustály pohyb v tej známej “komfortnej” zóne, z ktorej vymaniť sa je umenie.

Stalo sa NORMÁLNYM hlboko necítiť a sa už ani neprekvapujeme, keď po sexuálnom akte sme vyčerpaní, energeticky na dne, chce sa nám spať (najčastejšie chlapom, ktorí si nehodlajú uvedomiť príčinu svojej bezvlády) alebo plakať (ženám, ktoré vo svojej hĺbke cítia nenaplnenosť, no v tomto mužsky nastavenom svete, kde submisivita žien je očakávaná a ony si už myslia, že nemôžu mať slovo, dokonca nemajú ani právo vyjadriť svoje vnútorné bolesti, veď by mali byť v podstate spokojné po fyzickom vyvrcholení tak isto, ako aj ich partner viditeľne je).  

A tým svoje srdce obidvaja uzavrú. Fungujú na tak nízkej vibrácii, že ich duše plačú. Najzaujímavejšie na tom celom je, že si túto realitu často ani jeden z nich nevšimne.  

  1. Muž je unesený so sám sebou, lebo je hrdý až pyšný na svoj výkon, ktorý si zopár orgazmami dokázal žene pri sebe (hmmm…. nie náhodou SEBE dokazuje SEBA?) a predsa city by ich spravili slabými (podľa vzoru svojej matky: “Neplač predsa, si nejaký ten chlap!”) a veď oni nie sú nejakí buzeranti…. musia to neprestajne dokazovať a predvádzať sa – aspoň si to myslia, no keby začali AJ CÍTIŤ, uvideli by pri sebe nešťastnú partnerku a by im bolo hneď jasné aj, PREČO. Keďže sú nastavení vnímať iba z jangovej strany diania svet, jemnosť je pre nich nielenže cudzia, ale dokonca nepredstaviteľná, až zahanbenia hodná. 
  2. Žene nedôjde, prečo sa cíti zmiešane preto, lebo sa predsa chce prispôsobiť mužovi a vyrovnať sa mu, len aby ho nestratila a nešiel za milenkou, ktorej vystačí aj sex bez hlbších pohnútok.  

Tým sa ani jeden z nich nestretne so svojimi zraneniami, ktoré tisícročia ležia v ich uzavretých srdciach. 

Počúvajme ho všetci. Na chvíľku sa pozastavme a popočúvajme v tichúčku tie tenulinké hlásky, čím by nám rado dalo najavo túžbu našej duše. 

Po čom túži duša muža a ženy naozaj? Prečo si muž MYSLÍ, že je šťastný a žena CÍTI, že ňou nie je? 

Kde nájdu to spoločné prepojenie ich bytostí, aby sa mohli chápať a zažiť spolu extázu, kedy muž s radosťou objíme svoju milovanú ženu po intímnom milovaní a žena spokojne usne v jeho náruči? 

Začíname sa ale pomaličky z toho spánku Šípkovej Ruženky prebúdzať. Otvára sa nám obzor do väčších hĺbok, šíri sa vedomie o niečom ešte nie celkom uchopiteľnom, no o to viac rastie zvedavosť aj záujem o dôvode našej celkovej nespokojnosti, ktorú si muži zatiaľ s radosťou nepripúšťajú (chápeme ich, veď ich prioritným zdrojom bytia je myseľ), ženy na druhej strane sa až euforicky vrhli vytrhnúť sa z pút nevyjadrených emócií (emočná nezrelosť s nimi robí, čo chce).  

Preháňajú obidve pohlavia: 

  • Muži sa vďaka náhlym nátlakom jemnejšieho (miestami ale dosť hrubého a diktatoricky nastaveného, svoju mužskú časť neadekvátne používajúceho (a ženskú tiež)) pohlavia otvoriť sa v srdci uzatvárajú ešte tvrdšie a silnejšie – ich nevnímanie nevyhnutnosti toho, čo im ženy ukazujú, je pre ženské pohlavie ponižujúce…. reagujú nevedome, podľa naučených vzorcov z detstva vďaka svojich matiek, ktoré im nedali vzor skutočnej nežnej, chápajúcej a zároveň sebavedomej ženy, a vo svojej hĺbke na ne zanevreli, preto muži dnešnej doby majú čo so svojimi presvedčeniami robiť, aby sa k svojej ženskej časti a tým aj k ženám krásne otvorili.
  • Ženy klopú na dvere ich sŕdc húževnatejšie a príliš nedočkavo práve kvôli ich zjavným strachom od nich, chýba im tá mužská cieľavedomosť a konkrétne činy, preto preberajú ako keby na seba tú zodpovednosť za nich a mužským princípom im chcú ukázať, akými BY mali byť sebavedomí chlapy, čím ich od seba odstrkávajú…. ich tiež nezrelé precitlivelé chovanie sa prejavuje buď submisivitou alebo prílišnou emancipáciou, čo aj jedna, aj druhá strana je extrém, pri ktorých muž takto sa správajúcu ženu nedokáže ctiť a byť jej vďačný za jej nie milú, spontánnu ženskosť, ktorú v nej nenachádza. Preto aj ony sa majú čo učiť, aby si ich muži mohli vážiť.

Pochopiteľný je postoj obidvoch strán: 

  • Muž potrebuje čas k otvoreniu v sebe tú dlho nepoužívanú hĺbku 
  • Žena sa v tom zhone po dlho utlmenom sebavyjadrení až extrémne nezrelo používa svoje emócie.

Čo je treba pochopiť teda jednému aj druhej? 

  • On si postupne pripúšťa všímať si aj svoje city, tým obnoviť svoju empatiu a podľa svojho vnútra začať rozmýšľať – to znamená: z hlavy sa presunúť AJ DO SRDCA, čo znamená: CITLIVO KONAŤ. Muž sa tak stáva pevným namiesto tvrdým a chladným, akým pred transformáciou bol. 
  • Ona si uvedomuje svoje nezrelé emócie a začína ich mať pod kontrolou, vďaka čomu hysterickosť a labilita ustupuje do emočnej vyrovnanosti. Pridaním jemnej esencie konkrétnych činov sa stáva stabilnou. 

Takouto vedomou harmonizáciou našej ženskej a mužskej polarity vchádzame do bytia ne-pudovej existencie, postupne sa nám čistia energetické dráhy a centrá, vďaka čomu sa stávame vedomejšími. Vidíme sa zvonka a nevedie nás už ego, s ktorým sme boli pred tou duchovnou zmenou úplne alebo čiastočne stotožnení. Uvedomujeme si, ako nám v tomto fyzickom svete myseľ pomáha, ale aj to, že viesť nás musia POCITY nášho uvideného a objasneného vnútra.  

Zladenie sa do našej Podstaty nám umožní reálne cítiť nielen seba, ale aj partnera či partnerku vedľa nás:

  • začíname vnímať jeho osobu ako svoju časť
  • všímame si podobnosti aj rozdielnosti s radosťou
  • pomáhame si navzájom porozumieť jeden druhému cez otvorenú komunikáciu, ktorá je teraz už vedená a počutá dušou, premostená cez srdce a vyjadrená cez mozog, kde ego sa pokorilo a prepojenie nás samotných nastalo.

Všetko teda so všetkým súvisí.

  • Spojili sme sa sami so sebou a tak aj s každou bytosťou okolo nás.
  • Boj, odstup a oddelenosť sa premenili vo vedomú súdržnosť.
  • Kontrola je odteraz vnorená do dôvery a emócie do lásky.
  • Všetko sa zrazu zjednodušilo cez tú vedomú zraniteľnosť, ktorá nastala vďaka pusteniu tej napätej ochrany, v ktorej sa nedalo voľne dýchať.
  • Cez ľahkosť preciťujeme pokoj našej duše a začína sa nám dariť citovo aj fyzicky v sférach, ktoré sme si pred našim osvietením ani neuvedomovali.  
  • Prichádzame k novým uvedomeniam, pri ktorých naša duša spokojne tančí, nehovoriac o tom, ako milo sa prekvapujeme pri tom nesmierne hlbokom spojení sa s dušou, vtelenou do druhého pohlavia.

Zážitok prvotného duševného obnaženia sa nás postupne oslobodí od pút doteraz zažívaných a cez fyzické milovanie sa dostávame k Jednote celého Univerza. Z tohoto Zdroja čerpať nekonečnú energiu lásky alebo sa vrátiť iba do fyzických zážitkov je tak obrovitánsky rozdiel, že samozrejme už netúžime po spojení dvoch tiel bez pocitu hlbšej spolupatričnosti.

Vďaka porozumeniu tohoto “zázraku” sme sa stretli sami so sebou. Druhej osobe našej duši sa môžeme poďakovať (teda vlastne v konečnom dôsledku samým sebe, keďže tie dve, na prejav oddelené duše sú odjakživa Jedným) za “iné” vnímanie celej reality v našom živote.

Prišiel čas na spoločné tvorenie Nového Sveta. 

Minulosť sa už zmeniť nedá, ale budúcnosť je v rukách pochopenia a konkrétnych potrebných činov.

okh. 

––——–———-–—– 

Keď niekto z vás pocíti volanie jej duše ku mne ako sprievodcu do vyšších, vedomejších sfér bytia, kontaktujte ma nasledovne: 

 

0903858930, harmonia.andy@gmail.com,     

fb: https://www.facebook.com/okharmony1    

Možnosti výberu našej komunikácie: 

  • buď cez fb chat  
  • telefonicky  
  • videohovorom alebo   
  • osobne v okolí KE  

Ostávam v láske: Andy

 

 
🙂

Pridaj sa aj ty k téme 🙂

Niekedy si človek nevšimne, čo mu chce Život ukázať….

Niekedy si človek nevšimne, čo mu chce Život ukázať….

Aj keď niečo v sebe cíti, neriadi sa podľa toho a nie je ochotný tomu uveriť…. rozumom utlmí všetko krásne, čo by sa v ňom chcelo prebudiť, otvoriť a vyjsť na povrch. Škoda, že nechceme uvidieť aj naše tiene a sa necháme viesť tými podvedomými vzorcami, ktoré už poznáme, namiesto tých úžasov, ktorým naša myseľ neuverí, ale my jej riadeniu áno….

Nebolo by už na čase sa nad tým nevedomým správaním pozastaviť a vykročiť k tomu, čo nie je pomenovateľné a čoho sa najviac na svete bojíme?

– Kedy naberieme odvahu?
– Kedy začneme žiť ozajstného Seba?
– Kedy vykročíme k nášmu rozhodnému mužstvu a k našej skutočnej nežnej ženskosti, ktorý v nás drieme a utlmujeme ich našim egom, len aby sa naše podvedomé teórie naplnili a cez ego sme mohli mať opäť pravdu?
– Dokedy chceme mať pravdu, ktorá nikam nevedie, namiesto pravdy srdca, ktoré vie, kam nás dostane?
– Dokedy sa chceme držať niečoho, čo je bublinková ilúzia a praskne, akonáhle začneme byť vďační za svoj Život a možnosti, ktoré nám ponúka?
– Kedy sa už preberieme z pút, ktoré nás len držia pri tieňoch, na ktoré sa radšej ani nepozrieme, len aby sme nakoniec nemali zmeniť naše vnútorné zabehnuté a dobre poznané nastavenia na nové, zážitkové, ozajstné, vďaka ktorým môžeme byť naozaj šťastní nielen na povrchu vďaka úspechom ega, ale dlhodobo v pokoji nášho vnútra?
– Kedy uchopíme Seba? Tú našu časť, ktorá nás oslobodí od zábran a zranení tak hlbokých, kam nedosiahne myseľ?

Sme ochotní vykročiť už do hlbín nášho vnútra a okúsiť ľahkosť života cez DôVERU a LÁSKU, ktorej sa tak veľmi bojíme? Či ostávame fňukať a ešte dokonca ani tomu sa nepriznať?….

Zvíťazí nad nami STRACH zo skutočného odvážneho Života spolu s výkonnými krokmi AJ s citom, empatiou, vďačnosťou a úctou alebo Život v láske so všetkým, čo len môže pre našu myseľ byť nepochopiteľné?

Odvaha k svojmu vnútru alebo nekonečná stratenosť v živote?…. Ktorú si vyberieme?

Navonok sa ukazujeme nejak…. čo je ale SKUTOČNE V NÁS? Máme ODVAHU sa riadiť podľa čistoty nášho srdca či….?

okh.


Aj tentokrát sa hlás na konzultáciu so mnou ohľadom srdcových záležitostí nasledovne:

0903858930, harmonia.andy@gmail.com,     

fb: https://www.facebook.com/okharmony1 

Možnosti výberu našej komunikácie: 

  • buď cez fb chat  
  • telefonicky  
  • videohovorom alebo   
  • osobne v okolí KE  

Som tu pre Teba a ostávam v láske: Andy

 

 
🙂

Pridaj sa aj ty k téme 🙂

Pred skutočnou láskou neunikneme….

Pred skutočnou láskou neunikneme….

Kým sa neodvážime pozrieť sa hlbšie do seba, nepochopíme ani tú hybnú silu, ktorá sa ozýva cez zamilovanosť v našom vnútri. Nie, nie sú to hormóny, ktoré nás k sebe priťahujú. Maximálne na fyzickej úrovni nášho bytia, kým sme v egu, to tak vysvetliť môžeme, no vďaka tomuto pohľadu s druhým človekom zažijeme len sex a vzplanutie, ale nikdy nie milovanie v odovzdaní sa a prítomnosti, dôvere a láske.

To, čo dve duše k sebe volá, je niečo oveľa mohutnejšie: jasná a prirodzená túžba prepojiť sa aj na vyššej úrovni, než hmotnej s človekom, z ktorého cítime taký istý energetický prejav, ako je aj ten náš.

Magnet (duša), ktorý je v nás, samovoľne priťahuje k sebe magnet toho druhého. Intenzita je rovnaká – či sa tomu prizná naše ego alebo nie….

Ak sa chvíľkami pokúsime držať si od nášho dvojplameňa odstup, teda ak odtláčame tú energiu od seba, pôjde to jedine v prípade, ak medzi tieto dve sily vložíme dostatočne tvrdú a hrubú bariéru (naše ego). Samozrejme, na chvíľku ona dokáže cez fyzičnosť (rozhodnutie hlavy) necítiť až takú veľkú príťažlivosť, ba si môžu MYSLIEŤ, že sa od seba dokonca oddialili navždy a ako keby hranica medzi nimi bola ustálená a konečná, no akonáhle sa tá medzizložka (presvedčenie a strachy ega) odstráni, magnet sa doslova vesmírnou presnosťou a rýchlosťou tú dočasnú a iluzórnu priepasť v tom momente prekoná. 

To sa presne deje, keď do sily prírody zasiahneme hlavou: ego sa teší, že má moc (dokonca až) nad obidvoma magnetmi. Vytešuje sa z výhry, ktorú dosiahol cez manipulatívnu techniku a dokázal utíšiť aj hlas duše. Hurrráááá…. 

Hehe, nevie ale, že jeho víťazstvo môže byť stále iba chvíľkové a preto sa silou-mocou snaží neustále dookola vybojovať svoju moc nad našou dušou presne dovtedy, kým túto jeho schopnosť prehliadame. Akonáhle ho začneme pozorovať a vidieť cez pochopenie jeho úlohy pre nás – totižto cez neho dôjdeme opäť k sebe, k svojmu vnútru, pôvode a autentickosti -, práve vďaka nemu cez toto uvedomenie ho prijmeme a on, keďže dostal konečne naozaj, čo potreboval (ako malé dieťa) – pozornosť -, sa samo postupne utíši a my začneme počuť hlas, ktorý bol stiahnutý v prijatí nás v období stotožnení sa s egom. Odteraz má hlavné slovo duša, ktorá rada s mysľou spolupracuje (nie tak, ako to opačne bolo – ego neznáša spoluprácu). 

Dočasne dokážeme našu energiu silou-mocou koncentrovať na odpudenie toho spojenia sa kvôli strachu z tej obrovskej sily, ktorú naša a jeho duša spoločne produkujú, dlhodobo ale nie je možné odolať láske a tej hlbokej príťažlivosti, ktorá je pre mozog ťažko vysvetliteľná, až nemožná na pochopenie a už vôbec nie na uchopenie podstaty prepojenia nielen dvoch tiel, ale aj dvoch duší.

Chcieť donekonečna môžeme, no dobrý POCIT z celého diania dosiahneme až vtedy, keď prestaneme hlavou pátrať za niečím väčším a vyšším, než naše ego dokáže prijať. Ak sa ono pokorí vďaka pripustenia si tej lásky, ktorá JE, potreba chápať nebude prvoradá a vlastne DôVERA nám umožní nehľadať ďalej, keďže sme našli tú záhadnú odpoveď v momente otvorenia sa k SKUTOČNÉMU SEBE. 

Všetko funguje práve OPAČNE, než si naša myseľ MYSLÍ 😀 a dovtedy slobodní nemôžeme byť, kým si tento fakt nepripustíme. 

Výsledkom vzdoru ale je obrovská a neutíšiteľná bolesť duše, ktorú ak človek nechce vnímať a nespraví konkrétne kroky k napraveniu a pochopeniu situácie, Život ho skôr či neskôr naučí, čo znamená začať sa prekonávať napriek strachom, ktoré sa miestami vyskytnú a vyjdú na povrch – keď si pripustiť, že sa aj my bojíme, vedome nechceme, tak cez zážitky na povrch časom tak či tak vyjdú. Takýmto a podobným situáciám sa nevyhneme, ak sa už raz proces začne diať.

Zastaviť sa TO už nedá.

Čím silnejšie vzdorujeme, postupne tie lekcie, ktorými nás Život bude prevádzať, sa stanú pre naše ego neznesiteľnými…. až kým sa človek nepoddá a nepokorí. Vtedy sa dvojplamene opäť nájdu a sa spoja voľne do jedného celku, akému sa vďaka neuvedomeným a nespracovaným strachom chceli predtým vyhnúť. 

Pred skutočnou láskou neunikneme…. 

okh.


Ak tak cítiš, že potrebuješ pomoc práve cezo mňa, som tu pre teba: 

0903858930, harmonia.andy@gmail.com,     

fb: https://www.facebook.com/okharmony1    

Možnosti výberu našej komunikácie: 

  • buď cez fb chat  
  • telefonicky  
  • videohovorom alebo   
  • osobne v okolí KE  

Ostávam v láske: Andy

 

 
🙂

Pridaj sa aj ty k téme 🙂

Narcis vs. emočne zdravý človek

Narcis vs. emočne zdravý človek

Kým človek so zdravým sebacítením vo vzťahu túži po intimite, teple, dôvere, blízkosti a zaviazanosti, narcis to zabezpečiť nie je schopný ani ochotný. 

Pre neho nikdy nebudeš znamenať viac, než ako nejaká užitočná vec či nástroj. Nikdy nebudeš blízky, hodnotný, úctyhodný partner, ktorého prijal s láskou…. a hlavne nie bezpodmienečnou. 

Pre narcisa môžeš byť maximálne ten najlepší “šrubovák”. 

On každý tvoj pocit, túžbu či potrebu ignorovať bude. Tieto citové prejavy pre neho nielen, že sú bezvýznamné, ale rovno rušivé. Podobné emočné manifestácie v narcisovi vyvolajú frustráciu, lebo:

predsa žiadna vec nemôže mať pocity – preto ani ty nie. 

Narcis berie partnerský vzťah ako bojové pole, kde treba zvíťaziť, inak človek zomrie. Keď sa dvaja spoja do vzťahu, pre neho to neznamená rovnocenné partnerstvo, v ktorom základom je dávanie AJ prijímanie. Je to pre neho miesto, kde si treba vybojovať svoju stále víťaznú pozíciu. Kompromisy nepozná – on je oprávnený k tomu, aby sa cítil neobmedzene dobre využívaním druhého. Vec má slúžiť iba jemu a každý a všetko okrem neho je iba jeho nástrojom k prežitiu, načerpaním energie, vysatím z druhého tú dobrú bezpodmienečnú vôľu, ktorú on v sebe nemá, respektíve má niekde veľmi hboko v sebe uzamknutú, aby sa k nej nedostal, lebo tam vedie tŕnisté údolie plné nepoznaných bodliakov. 

Tak či tak sa vyvinie situácia, on bude mať pravdu, nech sa deje čokoľvek. Veď ináč by neprežil. Hocijaký kompromis by pre neho znamenal výhru druhého, čiže jeho prehru, a to si predsa dovoliť v žiadnom prípade nemôže. Svojej moci sa nevzdá. To by sa rovnalo víťazstvom tej veci, ktorý mu doteraz slúžil a naďalej k dispozícii byť má.

No a svojou nadradenosťou on je neprekonateľný predsa…. 

Nepozná význam a pocit vzájomnej lásky a spolupatričnosti, pochopenia jeden druhého, vzájomnej pomoci bez vypočítavosti a manipulácie. Dôvera pre neho je strach tak obrovský, že tomu slovu radšej ani nedáva žiadnu váhu, ani zmysel.  

Spolupráca v jeho slovníku sa rovná boj o moc. 

Nevie, ako si pomáhať, čo je kooperácia a vzájomná úcta či úprimná pozornosť alebo vďačnosť. Pre neho všetko je SAMOZREJMOSŤ. 

Kto je zaujatý iba mocenskými hrami, nie je schopný ani kompromisu a s takým človekom nemôže vzniknúť bezpodmienečná láska. Intimita sa nevytvorí. Srdečný a dôverný partnerský vzťah je nonsens. Pri každom pokuse o rozhovor mlčanie bude odpoveď…. samozrejme, po tom, čo ťa znehodnotil a emočne ubil.

Narcis je chladný, nesúcitný človek, ktorý sa vo svojom mocenskom boji s tebou zaobchádza ako s nepriateľom. 

Myslí si, že nepretržitou kontrolou svojej obete a vyvolávaním v nej pocit viny ju môže držať v šachu a svoju falošnú realitu môže ďalej žiť cez vedenie ho za nos. 

Aké sú tie aspekty, ktoré robia ľudí dôveryhodným? 

Títo ľudia: 

  • sú čestní 
  • majú ostatných v úcte 
  • poznajú pocit vďačnosti 
  • nerobí im problém uvedomiť si či aj vysloviť svoje vlastné chyby či nedokonalosti a hlbšie, bolestivé zranenia 
  • vôbec nemajú potrebu ukazovať sa ako dokonalá a neomylná bytosť 
  • získané informácie nepoužije proti tebe
  • sú duchom slobodní a voľní
  • sú autentickí
  • sú spontánni. 

Tvoja nedôvera v narcisovi v ňom vyvolá námietky, podľa čoho budeš ty tá neistá, závistlivá, duševne chorá osoba, s čím bez mihnutia oka preloží na teba SVOJE negatívne vlastnosti. 

Krutosť, chlad, bezcitnosť či zlomyseľnosť vyjadruje slovami, činmi, psychickým a fyzickým ranením či sexuálnym zneužívaním. 

Ak ťa niekto neustále znehodnocuje a tým vyjadrí, že nie si lásky hodná, takáto “spojitosť” sa nemôže nazvať láskou.  

Nemôžeš vyhovieť tomu, komu sa nedá vyhovieť, lebo mu nikdy nič nestačí a emočne iba brať dokáže. 

Bezpodmienečná láska je:

Láska nie je boj.  

Láska nepozná manipuláciu. 

Láska nie je o žiarlivosti, ani o závisti. 

Láska nie je neúprimnosť či nedajbože klamstvo. 

Láska nie je závislosť, ani využívanie jeden druhého. 

Láska je o vzájomnej pomoci. 

Láska je úcta, úprimnosť a jasnosť mysle, zrelé emócie a čistota duše. 

Láska nesúdi, nekritizuje, nehľadá výhovorky, ale stavia cez komunikáciu, bdelé vypočutie jeden druhého a tým nachádzaní riešenia na spoločnej ceste. 

Láska nielen prijíma, tak isto a v takej miere aj rozdáva. Je o vyrovnanom dávaní a prijímaní. 

Láska nevypočíta, ale vníma a cíti. 

Láska je starostlivá. 

Láska ponúka blízkosť, mier, slobodu a pokoj. 

Láska nevyžaduje a neočakáva. 

Láska sa raduje. 

Láska miluje. 

Donekonečna…. 

 

okh. 

——————–– 

Aj emočné zdravie môžeš získať (späť). Ak potrebuješ pomoc, som tu pre teba: 

0903858930, harmonia.andy@gmail.com,     

fb: https://www.facebook.com/okharmony1    

Možnosti výberu našej komunikácie: 

  • buď cez fb chat  
  • telefonicky  
  • videohovorom alebo   
  • osobne v okolí KE  

Ostávam v láske: Andy

 

 
🙂

Pridaj sa aj ty k téme 🙂

Dosah narcistickej osoby na svoju obeť

Dosah narcistickej osoby na svoju obeť

Keď žena alebo muž trpí touto chorobou, narcistickou poruchou osobnosti, preukazuje príliš odlišné postoje oproti spoločenským normám, ktoré sú dlhodobo neprijateľné. Tým, že tieto jeho prejavy sú nerešpektujúce druhú osobu vedené cez jeho podvedomé, neakceptované a nespracované zranenia, môžu byť iba manipulatívne, pretože takýto človek nežije celistvého seba, iba nejakú tú svoju časť, ktorú si si dovolil žiť.

Človek správajúci sa povyšujúco až bezcitne neempaticky voči iným, sa svojou neadekvátnosťou vychyľuje od spoločensky znesiteľných foriem v takej miere, že blokuje slobodnú vôľu človeka, až ho emočne a mentálne týra, čo, samozrejme, vo veľkej miere vplýva na nízke sebavedomie nevedomého alebo ešte nie plne vedomého človeka. Preto, kto sa dostane do bližšieho kontaktu (buď v partnerskom alebo pracovnom živote) s narcistickou osobou, môže utrpieť vážne psychické zranenia. 

Porucha spôsobu správania sa narcisa zahrňuje v sebe vykorisťovanie obete až v takej miere, že vďaka tomu sa vyvinula istá diagnóza: syndróm narcistickej obete. 

V takej miere poruší mentálne zdravie človeka, koho využíva pre svoje sebanaplnenie, že častokrát sa z tej pomätenosti môžu vyviaznuť iba pomocou odborníka, zaoberajúceho sa s narcisticky porušenými osobami.  

Poslednú dobu sa stalo jednoznačným, že v obetiach sa prejavuje poškodenie ich vnútorného stavu vedomia. Psychické a mentálne ubližovanie tak vyčerpá obeť narcisa, že sa sami ohlásia na psychologické poradenstvo. Príčinou vzniku psychickej a mentálnej poruchy po narcistickom vplyvu je stále vnútorná nerovnováha obete.

Podľa miery poruchy osobnosti narcisa primerane trpí aj človek v jeho blízkosti. Škoda je tak či tak nevyčísliteľná. Častokrát je zasiahnuté aj fyzické zdravie človeka. 

Vzťahový mechanizmus medzi obeťou a narcisom 

Pre to, aby narcis udržal fantazmagóriu o svojej všemohúcnosti, uchopí každú jednu príležitosť k napumpovaniu svojho ega cez využívanie dobrej vôle človeka. Jeho potreba zažívania kontroly nad druhou osobou, túžba po moci, neprimerané požiadavky voči druhým, pocit vlastnej nadpriemernej dôležitosti či pocitu výnimočnosti zasahuje do života partnera či kolegu/zamestnanca. Tým chránia svoje zranené ego.

Detstvo zažíval v neadekvátnej starostlivosti od rodičov, čo znamená buď veľmi málo alebo prílišné staranie sa o jeho fyzičnosť, kde chýbala otvorená emocionálna zložka a autorita, ktorá by mu išla príkladom k samostatnosti, zažívajúcej fyzickú, emočnú, mentálnu aj duševnú vyrovnanosť. Nevyvinul sa v ňom realistický sebaobraz, ktorý by bol potrebný k sebestačnému, sebavedomému a nezávislému vedeniu svojho života. Preto prejavuje známky nesebaistoty, ktorú chce silou-mocou kompenzovať navýšeneckým postojom cez svoje tiež menejcenne cítiace sa obete. 

Kvôli detstvu, v ktorom vyrastal, sa jeho sebavedomie nemohlo vyvinúť do celistvosti a sa nenaučil ani schopnosti spoločného sociálneho fungovania. Kvôli pocitu svojej neschopnosti zapadnúť do kolektívu musí vyvinúť nesmiernu energiu na vybudovanie efektívnych chrániacich mechanizmov. 

Jeden z týchto artiklov je falošná osobnosť, ktorá je už tak naučená, preskúšaná a zdokonalená, že on sám nevie o tom, že žije v nereálnom svete plných svojich rôznych masiek s cieľom skryť svoj strašne silný pocit menejcennosti. Nepretržite má popri tom strach z odhalenia tejto “dokonalej” masky, cez ktorú sa bežne prejavuje. Práve preto sa stal príliš citlivým aj voči kritike častokrát ani nesmerujúcej na jeho osobu. Akonáhle sa cíti v ohrození, čo sa tejto falošnej masky týka, cíti, ako keby mu ublížili. Čiže k udržaniu tohto falošného obrazu o sebe potrebuje neustálu starostlivosť a pozornosť z okolia, a to hlavne z blízkeho, aby to nepretržité strácanie energie, ktorú sa vo veľkej miere deje dokazovaním si svojej domyslenej výnimočnosti, bolo dohnané a jeho potreby boli ukojené. 

Čo je pre neho narcistickým zdrojom? 

Zdrojom sa pre neho stáva všetko, kde sa môže nabažiť pozornosťou kvôli udržaniu svojej krehkej ilúzie. Tú pozornosť, po ktorej chorobne túži, môže dostať buď verejne alebo v súkromnom živote. 

Čo sa tej jeho neprimeranej potrebe pozornosti týka, ostal na tej úrovni, na ktorej to obrovské emočné zranenie utrpel, čiže ako malé dieťa. Vyžaduje pozornosť, ktorá zahŕňa okrem pozitívnej aj tú negatívnu. Môžeme teda povedať, že je celkovo závislou osobou od jeho okolia – bez dodania jeho neutíchajúcej potreby doplniť neustále strácajúcu sa energiu nedokáže existovať. Nehovoriac o tom, že najčastejšie sa tá závislosť doplňuje aj ostatnými, napr.: lipnutie na svojom výzore, statusu, hmotných vecí…. 

Keďže doslova potrebuje využívať ľudí, aby mohol vôbec fungovať aspoň v tej svojej maske, je nútený s nimi manipulovať, ináč by nedokázal získať svoju energetickú “obživu”. Tým, aby sa on mohol cítiť “dobre”, obeť sa nemôže. Niekto predsa musí ťahať aj tú druhú stranu, aby mohla vzniknúť ako-taká rovnováha medzi nimi.  

Čo teda rozumieme pod výrazom obeť? 

Obeť je osoba, ktorá utrpí tú krivdu, vďaka čomu sa narcis môže naplniť. Cez mocenské zneužívanie obete trpí fyzicky, emočne, mentálne, duševne, ale aj ekonomicky či cez zneužitie jeho základného práva. Nechápe, čo sa s ním deje, prečo sa cíti využívaným a ako sa to vôbec môže diať. K tomu, aby sa dokázal pozbierať, v prvom rade musí pochopiť, že je obeťou narcisa, ale aj to, čo sa skrýva za otázkami ako “čo, kedy, ako a prečo?”. Sebahodnotu a sebavedomie až po pochopení princípu sa dá zmeniť, no je nutné na nich popracovať, aby obeť nespadla opäť do chladného objatia narcisa. 

K tomu, aby takýto, v skutočnosti nikoho nenaplňujúci vzťah mohol existovať, je potrebný teda využívateľ a osoba využívania hodná, dokonca ktorá sa aj sama ponúkne, aby ho ten dotyčný spotreboval. Aj keď sa takáto spoluúčasť deje nevedome, je potrebné si uvedomiť stále sa opakujúce princípy narcisa, aby sa človek mohol časom naučiť osamostatniť sa z lipnutia na ňom, pristihnúť sa pri narcistickom chovaní sa partnera a cez to uvedomenie už nespadla znova do jeho pasce vypočítavosti. 

Akonáhle obeť rozpozná a uvidí svoju reakciu na narcisovu manipuláciu, uvedomí si, že prijímala aj také zaobchádzanie sa so sebou, ktoré už niekedy išlo až za hranicu znesiteľnosti. Chcela dať stále viac a viac, aby druhému vyhovela, aby ju pochopil, aby ju prijal a miloval, a čo zároveň bolo oveľa viac, než čo dostávala naspäť. Rovnováha v dávaní a prijímaní chýbala, preto sa cítila úplne vyžmýkaná a partner spokojný po odobratí svojej dávke drogy. Musí sa teda naučiť nebrať na seba aj problémy druhého, ale si stanoviť jasné hranice, za ktoré v žiadnom prípade nikoho nepustí. Vtedy a jedine vtedy môže byť spokojná sama so sebou, ak sa už nenechá stiahnuť do tých nízkych vibrácií narcisa.

Zo začiatku tréningu treba byť obozretný a bdelý. Neskôr si človek zvykne na novo vytvorenú, samostatnú osobu, ktorou sa vďaka vedomej práce na sebe bývalá obeť stala. Je to kus práce na sebe, no sa oplatí. Šťastie totiž nikoho neminie, ak Vesmír uvidí nielen snahu, ale aj konkrétne ČINY a aj keď nejasné, ale viditeľné kroky k sebarealizácii sa. 

Chovanie sa narcisa ale nie je stále jednoznačné, keďže jeho technika musí byť akože nepriesvitná, aby ho neulapili skôr, než sa on rozhodne ukončiť vzťah s obeťou. Stále on MUSÍ vyhrávať a byť o krok vpred.

Ak obeť začne meniť svoj prístup k samej sebe a jej sebavedomie cez novo získanú sebahodnotu začne stúpať, manipulátor si nevie rady a začne byť on zmätený, veď zrazu nič nejde podľa jeho plánov. Posnaží sa s vyvolaním pocitu viny v obeti a spraví aj posledný a skoro samovražedný čin vo svojej bezmocnosti a v tej pre neho už skoro bezvýchodiskovej situácii, preto bdelosť nech prebúdzajúceho sa človeka neopustí.

To, že sa bude chcieť udržať v tej vybudovanej nadradenosti a zubami-nechtami sa bude držať ostať žiť vo vytvorenej ilúzii, nemôže zmiasť nikoho. Narcis, len aby zachránil svoj získaný post, je schopný sa schopiť aj najsilnejšej zbrane proti obeti: vyzná jej lásku, lebo vie, že v jej detstve práve takýto prejav “úprimnosti” chýbal. Ak ani táto posledná úbohá skúška nezabrala, najčastejšie sa “odvďačí” stiahnutím sa z fronty, čo znamená dlhodobé ticho…. celkom-celkom bezkontaktný útok na emócie obete. Veľmi dobre vie, ako raní najviac a čím ju dokáže bodnúť do úplného stredu srdca. Keď obeť pripravená na takýto citový hurikán nie je, sfúkne ju až na dno jej síl a ostane ležať v kŕčoch, nechápajúc takéto bezcitné správanie sa partnera.

Tiež som presne tieto tiché obdobia zažívala aj ja a poviem vám, nebolo mi všetko jedno (a to nie je ani výraz na to, ako som sa cítila). Tú bolesť si on predstaviť nedokáže…. veď ani snahu o to nemá a je mu úplne jedno, ako sa cíti človek, ktorý jeho výsosti si dovolil nevyhovieť. Pošliape ju tak silno, ako len dokáže a nech sa trápi sama, veď podľa neho si zaslúži hoci kľudne aj zomrieť. Kto mu kladie odpor, ten si zaslúži tú najväčšiu bolesť, a to: jeho stratu.

Ticho dokáže naozaj zázraky, ale aj v tom “zlom” slova zmysle. V takomto prípade fakt, že narcis odíde a ju nechá v najťažšom plači stratiť sa v čiernej diery, je ten najhroznejší trest, aký len existuje. S ním sa ale ani nepohne, dokonca sa teší, že opäť, ešte aj na konci on vyhral. Nič mu podstatnejšie nie je. Jeho ego zvíťazilo a preto má právo začať s využívaním niekoho iného, kým sa táto obeť aspoň trošku pozbiera. S ponižovaním pokračuje ďalej, lebo on bez energie ostať nemôže.  

Strach, úzkosť, chaos a bezcennosť kričia z obete tak silno, až sa dokáže aj psychicky zrútiť. Neprítomnosť tej nevypočítateľnej osoby, ktorá aj keď ju neustále ranila, ale predsa bola pri nej, jej ubližuje ešte viac. Ticho, ktoré nastalo medzi nimi je ten najbolestivejší emočný pocit na Zemi, ktorý môže niekoho zasiahnuť. Nepríčetnosť obete môže nastoliť posttraumatické stavy, z ktorých sa veľmi ťažko vynára. To, čím obeť v takýchto prípadoch prechádza, neprajem nikomu zažiť…. viem, o čom rozprávam….  

Preto iba odporučiť môžem pripraviť sa na to najhoršie – na údel ticha -, ktorá príprava aspoň trošilinku zmierni tie stavy bezmoci. 

Narcisove správanie je tak devastujúce, ako si on predstaviť nikdy nebude vedieť, keďže necíti. Empaticky je vyvinutý možno na pár-ročné dieťa, ktoré neodhadne a sa ani vcítiť nedokáže do kože iných. Naučil sa, že vraj existujú “nejaké” city, ktoré len skomplikujú celý jeho iluzórny svet, a preto ešte viac nenávidí emočné prejavy, veď vôbec nevie, čo sú to zač za – pre neho – mimozemšťanské správania, nemá natoľko otvorené srdce, že by mohol aspoň trošku precítiť skľučujúce stavy toho druhého. 

Ako všetko, aj takéto príbehy sa majú podľa presného scenára odohrávať, aby sa aj keď narcis nie, ale aspoň obeť časom vymanil z rúk slabostí a nabral odvahu k znovuzrodeniu sa do sebavedomého, vnútorne silného jedinca, ktorého už nezdolá pravdepodobne nič na svete. Po takomto emočne silnom zážitku už asi neexistuje človek na Zemi, ktorý by ju ešte dokázal nejak využiť alebo vyvolať v nej pocit viny či emočne zničiť. Keď raz niečo tak zničujúce zažijeme a sa postavíme opäť na nohy, tá naša sila narastie do výšok, ktoré sme si predtým ani predstaviť možno nedokázali, v každom prípade tomu neverili.

Zmeníme sa na silné bytosti, s ktorými už nič nepohne. Iba čistá láska. 

 

okh. 

——––—–– 

Ak cítiš potrebu zmeny, len k nej potrebuješ podporu, som ti k dispozícii tu: 

0903858930, harmonia.andy@gmail.com,     

fb: https://www.facebook.com/okharmony1    

Možnosti výberu našej komunikácie: 

  • buď cez fb chat  
  • telefonicky  
  • videohovorom alebo   
  • osobne v okolí KE  

Ostávam v láske: Andy

 

 
🙂

Pridaj sa aj ty k téme 🙂