Ani s tebou, ani bez teba alebo radšej Aj s tebou, aj bez teba?

Ani s tebou, ani bez teba alebo radšej Aj s tebou, aj bez teba?

“V ozajstnom tanci to je najkrajšie, keď partner odletí ďaleko od teba, ale ty aj sám/sama točíš a vieš, že sa k tebe vráti. Ak nepríde, nebol to ozajstný tanec.”  Péter  Müller

Čo sa deje najčastejšie medzi partnermi a PREČO sa necítia slobodní a milovaní? 

Prečo uteká jeden z partnerov pred svojimi zrejmými citmi a tým od hĺbky ich prepojených energií? 

Časť dvojplameňa, ktorá sa cíti vibračne nižšie, než kde ten druhý z nich je, sa zatiaľ viac bojí, než sa tešiť dokáže a vážiť si vzťah, v ktorom sa môže vo svojej celistvosti naplnený žiť. Vie dobre, že zatiaľ nedokáže dať toľko do spoločného bytia, koľko by potrebné bolo a vo svojom podvedomí veľmi jasne vníma neférovosť nerovnováhy dávania a prijímania, zároveň sa zľakne od tej bezhraničnosti v mozgom nekontrolovateľných a nevysvetliteľných energiách. Bojí sa, že sa stratí (teda jeho ego, čím je zatiaľ vedený a stotožnený), lebo tie svoje presvedčenia (hranice) nechce prekročiť. Takúto energeticky čistú “záťaž” ego nezvládne a uteká pred srdcom. 

Kto je už otvorený, ten si “len” váži možnosť žitia v takomto hlbokom vzťahu. Teší sa možnosti prežiť to najviac, čo tu na Zemi vôbec byť a žiť je nám dané. Je si vedomý výnimočnosti nie každodennej lásky, ktorá k nemu prišla a tým dostal šancu byť šťastným aj spolu s partnerom.

Keďže ale nevedomý človek nemôže poznať skutočný pocit šťastia, bojí sa ho, a ego ho úspešne prijme žiť v tom nižšom leveli, v ktorom je už zvyknutý, než risknúť všetko – celú umelo a dlhými rokmi vytvorenú ilúziu šťastia-nešťastia, ktorý doteraz poznal.  

Nie je ale vylúčené aj dlhodobé ustrnutie v kolotoči MYSLENIA SI, že sme spokojní, veď niekedy sme natoľko stotožnení s hlavou, že mu dokonca sme schopní aj uveriť.  

Akonáhle si duša dovolí preložiť fókus na Seba (ego sa pokorí) a objaví zabudnutú ženskosť a mužskosť v nás, zrazu si uvedomí dôvod svojho poslania tu na Zemi, čoho žitie nás zavedie k tomu, aby na konci Cesty stáli uzdravená Žena a Muž v rovnováhe pri sebe. Takýto stav skutočného šťastia človek zažije AŽ PO uvedomení si DôVODU, PREČO bol jeho život dovtedy plný nesplnených výziev, očakávaní a sklamaní sa vo vzťahu “ani s tebou, ani bez teba”.  

Po nie stále najľahšej práci na sebe nachádzame svoje stratené Ja, srdiečko sa nám začne tešiť a duša bude spokojná v rezonancii s nájdeným a uspokojeným zmyslom života, prejaveným už aj navonok. Zrazu sa všimne v stave “aj s tebou, aj bez teba”, kde šťastie cez zdravé sebavedomie vystúpi tak vysoko, odkiaľ vzlietnuť bude iba okamih rozhodnutia, ktorého sa chytí v prítomnej naplnenosti. 

Každému z nás prajem čistotu duše žiť. 

okh. 

–—-–—–—————-– 

Pomoc, samozrejme, stále príde, keď je niekto pripravený ho prijať. 

Možnosti výberu našej konzultácie o postupe k vyrovnanému vzťahu:  

  • buď cez fb chat   
  • telefonicky   
  • videohovorom alebo    
  • osobne v okolí KE   

0903858930, harmonia.andy@gmail.com,      

fb: https://www.facebook.com/okharmony1     

Ostávam v láske: Andy 

 
🙂

Pridaj sa aj ty k téme 🙂

Škoda, že….

Škoda, že….

Škoda, že musíme čakať na ďalší spoločný život.

Škoda, že si neuvedomíš obrovské  možnosti svojho vývoja práve vďaka nie stále príjemným situáciám.

Škoda, že sa nechceš uvidieť z nadhľadu. Vtedy by si si všimol, že ťa iba ten strach z neznáma ovláda, kde by možno bolo oveľa lepšie žiť, než kde doteraz prežívaš…. iba prekročiť by si mal tie svoje hlavou stanovené hranice kvôli tieňam v tvojom vnútri. 

Škoda, že utekáš pred svojim šťastím a sa krčovito držíš svojho nešťastia namiesto pustenia sa do (zatiaľ pre ego) neznáma. 

Škoda, že sa neodhodláš pozrieť sa na seba zvonka, aby si sa naozaj UVIDEL. 

Škoda, že sa neodvážiš ísť aj do svojich zranení, ktoré sa vytvorili cez nejakú závislosť, ktorá ťa drží doteraz v pochybnostiach o sebe. 

Škoda, že si myslíš, že kým o niečom nie je reč, to ani neexistuje. 

Škoda, že tá maska na tebe je už do teba vrytá a by bolo bolestivé oslobodiť sa od nej, preto ho radšej naďalej nosiť chceš. 

Škoda, že si myslíš, že v akom svete ja žijem, ten neexistuje. 

Škoda, že je ti ľahšie predať sa a poprieť samého seba, než sa uvoľniť do srdca a cez neho dať duši to, po čom tak veľmi túži. 

Škoda, že popierať zjavné a jednoznačné je ľahšie, než ho žiť. 

Škoda, že súvislosti a znamenia ešte nevidíš a nedávaš do kopy sám so sebou. 

Škoda, že tie okuliare strachu zatiaľ nechceš vymeniť za priesvitnú zraniteľnosť, kde by si skutočne a čisto VIDEL. 

Škoda, že pomoc z každej strany ťa ešte viac odrádza byť v blízkosti k samému sebe. 

Škoda, že vďaka neustálym obviňovaniam druhých sa nezastavíš pri sebe. 

Škoda, že druhého súdiš za pocity, ktoré v tebe vznikli. 

Škoda, že len kvôli strachu z krásnych pocitov ma chceš držať ďalej od seba a nedovolíš si vytvoriť tú blízkosť medzi nami, v ktorej pocity šťastia by sa vyplavili na povrch tej masky a tú by si už ďalej nepotreboval nosiť. 

Škoda, že za to, čo aj tak už JE, nezoberieš úplnú zodpovednosť.

Škoda, že cez bolesť spoznania neprekročíš. 

Škoda, že ubližovať druhému je ľahšie, než sa pozrieť do seba. 

Škoda, že otvorenejšieho partnera chceš radšej vtiahnuť naspäť do nevedomosti, než sa stať sám vedomým. 

Škoda, že práca na sebe je ťažšia, než sa klamať naďalej. 

Škoda, že odhalenie svojej vnútornej ženskej aj mužskej energie je nemožné len kvôli strachu žiť celistvého seba so všetkým, kým v skutočnosti si ako človek. 

Škoda, že aj naďalej chceš žiť polovičatý život. 

Škoda, že zraniteľnosť je až tak zlá vec v očiach utečenca pred láskou, že sa jej radšej vzdáš. 

Škoda, že sebareflexia sa zdá byť až tak ťažkou a nebezpečnou, že schovať a schovávať sa sám pred sebou je ti ľahšie. 

Škoda, že sebapoznávaciu cestu radšej uzavrieš, než na ňu stúpiš. 

Škoda, že pokoj duše je pre teba menej podstatný, než  názor ostatných.

Škoda, že nepoznané ťa odradí od odkrytia ho. 

Škoda, že ego (zatiaľ) zvíťazí nad láskou.

Škoda, že ti je ľahšie predať svoju dušu, než ju PRECÍTIŤ.

Škoda, že spoločne je menej, než oddelene. 

Škoda, že pozrieť sa do očí dvojplameňa je tak ťažké…. 

Škoda, že nevidíš, že ty si ja. 

Škoda….

okh.


Pomoc pre dvojplameňov vďaka môjmu posolstvu tu:

0903858930, harmonia.andy@gmail.com,     

fb: https://www.facebook.com/okharmony1    

Ostávam v láske: Andy

 
🙂

Pridaj sa aj ty k téme 🙂

Duševná bezmocnosť obete narcisa a podvedomé programy partnerov

Duševná bezmocnosť obete narcisa a podvedomé programy partnerov

Vzťah narcisa s obeťou je nevyrovnaný až natoľko, že osoba, ktorá na seba (samozrejme podvedome) prevzala rolu obete, teda nedokáže sama šťastne fungovať, sa stala závislou na ňom a tým ne-slobodnou…. spokojnou a slobodnou nemohla byť ani pred partnerstvom, inak by jej do cesty tak chladný a necitlivý človek neprišiel ukázať to pre ňu najväčšie vnútorné zranenie a zároveň oslobodiť ju z tohto zajatia duše. 

Veľmi dobre vie, že takýto vzťah, založený na dominantnosti a submisivite (role môžu byť aj opačne: žena-narcis a muž-podradený) ju uspokojovať nebude, no kým svoju sebahodnotu nenájde, udržuje vzťah aj napriek svojej nespokojnosti, aby aspoň nejakú tú “blízkosť” s mužom mala a nemusela byť sama. 

Ubližujúci využije jej pohotovosť prispôsobiť sa k nemu (skoro za každú cenu), pohraje sa s ňou, kým sa dá, kým sa podceňuje, hrá rolu slúžky a nenájde v sebe tú vnútornú silu preťať toto neskutočne zraňujúce puto, začať sa vážiť a žiť seba v každej jednej situácii bez strachu, že môže ostať aj sama, ak ten muž jej mentálny posun nezvládne.

Následok

Následok takéhoto psychického (samo-)trýznenia môže byť aj veľmi vážny. Duša často už nedokáže zniesť toto obrovské trápenie sa a neostáva jej iné, než fyzicky ukázať týrajúcej sa, že zašla až za hranicu znesiteľnosti smútku a ťažkostí a skôr, než bude neskoro, by z tej role obete mala vystúpiť, veď už stráca samú seba a ani nevie, odkiaľ pokiaľ žije seba a kedy vyhovie svojim či jeho požiadavkám. 

Nestalo sa to inak ani so mnou: skoro som stratila schopnosť vnímať svoje vlastné pohnútky. Nevšimla som si to zrkadlo, v ktorom som mala vidieť seba a nie jeho a on tak isto nevedel, že mu iba ukazujem to jeho nie najkrajšie správanie sa k žene. Nedokázala som sa odpútať od osoby, s ktorou som mala vzťah založený na využívaní jeden druhého, kým mi telo nezdvihlo ukazovák ešte vo chvíli, keď som mala možnosť adekvátne na jeho pomoc zareagovať a chytiť sa poslednej slamky nádeje. 

Nemusíme ale dôjsť až do takéhoto štádia utrpenia. Síce, narcisovi možno bude imponovať taká prehnaná závislosť na ňom, veď mu ukazuje, akým šikovným manipulátorom je a to vedomie v ňom navyšuje už jeho aj tak nafúknuté ego, nás táto bezmocnosť zhadzuje o to viac do bahna, odkiaľ postaviť sa sa rovná skoro zázraku. 

Mne sa podarilo – možno v predposlednej chvíli – uvedomiť márnosť chcenia pomôcť niekomu uvidieť sa v jasnosti, kto v tom čase vôbec nebol pripravený pozrieť sa na seba a do seba.

Postavila som sa na svoje nohy a začala som žiť SVOJ život v celistvosti.

On energiu pre svoje ego odvtedy namiesto mňa kompenzuje cez nové zážitky zvonka. Vnútorná práca pre neho podstatná nie je (aspoň zmenu v jeho chovaní si doteraz fyzicky neuvedomujem), čo je už v tejto chvíli na ňom, keďže sa mi podarilo v živote nájsť naplnenie, ktoré nie je závislé na nikom, ani na iných vonkajších okolnostiach. 

Poďme ale rozoberať ďalej stav a vývoj psychiky obete…. 

Sebaobetovanie je očakávaná “funkcia” submisívnej osoby v partnerstve. Takéto chovanie sa môže začať nespokojnými myšlienkami, pokračovať tomu adekvátnymi emóciami, vďaka čomu ani fyzické telo neostane nedotknuté a jeho reakcia bude ukazovateľom, či sme už pochopili dostatočne, že sa neceníme, necháme sa využívať a či v tomto našom nastavení chceme ďalej pokračovať. Môcť môžeme, ibaže sa neoplatí a mali by sme si v tom vnútornom chaose uvedomiť podstatu tejto obrovitánskej lekcie pre nás, pre náš ďalší duševný vývoj. 

Najčastejším javom je, že obeť stále dúfa, že ten druhý pochopí to svoje ponižujúce správanie sa k nej a zmení svoj prístup. Len jednu vec si neuvedomujeme: on JE SPOKOJNÝ a to LEN MY nie. Preto my sme na vine, že sme tak slabé a sa necháme ponižovať a využívať. Nechce sa uvidieť. On je proste dokonalý. Neočakávajme teda od tak sebeckého partnera náhlu zmenu v jeho uvedomení sa, lebo kým má doping pre svoje ego, v tom jeho konaní on pokračovať bude. Váhu jeho spôsobenej škody nevníma kvôli úplnej emočnej uzavretosti. 

Ak partnerka nereaguje podľa už medzi nimi zaužívaných programov, vyvolať pocit viny ani obvinenie za psychicky poškodenú a tabletky potrebujúcu nestačí…. pritvrdí. Nemôže sa predsa stať, že za niečo, čo v ich vzťahu nefunguje tak, ako si to práve ON predstavuje, on bude zodpovedný. Tým, že má aj ona predstavu, ako má láskyplný vzťah vyzerať, len poruší možnosť funkčnosti ich partnerstva. Veď on je ten najlepší partner, s akým ju život spojil a ona si ho neváži (opäť vyvolanie pocitu viny v nej, poníženie jej ako bytosti….).  

Nevyčíta jej ale, že mu nedáva lásku, pozornosť, ignoruje ho, je emočne či duševne nedostupná. Je mu jasné, že takéto a podobné výčitky by pravdou neboli a on nikdy nechváli, veď to by pre neho znamenalo, že nie on je ten najlepší (čím byť musí). Veď však v konečnom dôsledku ona nie je spokojná. Zaujímavé na tom celom je, že situácia je ozaj tak zlá, ako aj vyzerá a ona NECHCE rozbiť rodinu či ich vzťah, len jej už inú možnosť ani nenechá: ak chce byť v živote niekedy raz šťastná, s emočným tyranom ostať nijak nemôže. MUSÍ sa rozísť niekedy aj s mužom jej snov aj života. 

Každopádne v jeho očiach ona je na vine za ich nie najkvalitnejšie fungujúci vzťah. On na seba zodpovednosť nikdy za nič neberie, hlavne nie v sférach emočno-duchovných. 

A keďže veľmi dobre pozná jej slabé miesta, šliapne na nich. Oprávnenie k týmto chorým činom dávajú jeho vlastné sebecké ciele: veď sa partnerka nechová korešpondujúco s jeho predstavami, tak si zaslúži aj primeraný trest. 

Bojí sa, že nad ňou stratí kontrolu a nebude mať zásah do jej života. Kým si to ona nevšimne, si myslí, že jeho činy, aj keď sú trošku tvrdšie, než by si predstavovala, sú preto, lebo ju miluje a si nepraje o ňu prísť, teda by si ho mala vážiť. Za to, aby bol vo vzťahu opäť pokoj, je nútená prispôsobiť sa a vyhovieť nárokom panujúcemu partnerovi. Je to program vyšitý z detstva, keď ju rodičia tiež fyzicky či emočne týrali a nemala inú možnosť, než im vyhovieť, aby aspoň nejaký ten pokoj nastal.  

V podvedomí má teda “jasný” vzorec na lásku: “Ak ma má niekto rád, musím sa trápiť.” Mužov podvedomý program obnáša: “Keďže nemôžem byť “slabý” (kvôli maminému neženskému vedeniu ho v detstve), musím byť silný.” Aby sa ten ich podvedomý program vyplnil, obidvaja svedomito a neprestajne pracujú na kompenzácii ich zranení a tým dosiahnutí falošnej a chvíľkovej naplnenosti. 

Vzťah sa preklopil do neustáleho riešenia problémov a radosť vymizla. Obidvaja pociťujú už len záťaž. Bremeno, ktoré chcú položiť, ibaže nevedia, ako, keď aj jeden, aj druhý potrebujú doplniť tú zo seba nezískateľnú energiu od seba navzájom. Stali sa emočnými narkomanmi, závislými na energii toho druhého. Šťava zo vzťahu chýba. Žijú spolu (alebo skôr vedľa seba) už len kvôli získaniu svojej drogy.  

Sú vyhoretí a chodia dookola v bludnom kruhu, odkiaľ nevidia žiadne východisko. Obeť sa musí prispôsobiť k mocenským hrám týrajúceho, keď aspoň nejakú tú pozornosť chce získať. To, dokedy sú ochotní ostať v týchto roliach v podstate ani pre jedného naozaj nevyhovujúcich, je len a len na nich. 

Stačilo by sa ale iba pozrieť na tieto naše nevedomé stavy mysle a softvér nenechať bežať ten starí, z 80-tich, 90-tich rokov, ale jednoducho pochopiť, že je potrebný vymeniť ho na novšiu verziu, veď tomu, ktorý aj teraz používame, platnosť už dávno vypršala. Aj v našich počítačoch tak robíme. Prečo si nevšimneme aj v tom našom bioprocesore potrebu obnovenia už zhrdzavených častí?…. 

V každom prípade títo dvaja ľudia majú problém so samotnou sebahodnotou. Narcis tým, že si nepripustí svoju “maličkosť” priznať, má potrebu si neustále dokazovať, že je viac, než cíti, že je – podvedome -, a tá falošná sebahodnota sa mu zvýši, akonáhle sa mu podarí ponížiť ženu. Na chvíľu sa upokojí, lebo má ukojenú potrebu byť niekým – aj keď nešiel celkom čistou a svedomitou cestou a preto sa nedokáže udržať na jednom naozaj aj dušu uspokojujúcom leveli, preto neustále doplnenie toho, čo v sebe nenašiel ešte, je pre neho nevyhnutné: aby sa CÍTIL niekým.

Hoci…. stačilo by sa na toto svoje zranenie pozrieť, prijať sa takým v tejto chvíli, akým aj je (spolu s tým svojim už zvedomeným programom mysle, ktorý ho vedie, keďže s ním zatiaľ je stotožnený), popracovať na sebe a byť SKUTOČNE spokojným. Tým, že by sa prestal klamať (čo neprestajne popiera), by úplne ožil a tá ťarcha, ktorú doteraz na sebe nosil, by opadla.  

Kým ale si toho všetkého nechce byť vedomý a ani partnerka neukáže stopku takýmto ponižujúcim konaniam, on bude vo svojich zabehnutých koľajach pokračovať aj naďalej.

Ona sa tak isto nie je schopná vymaniť z rúk podvedomia, kým nepríde uvedomenie toho, aká veľká túžba v nej pracuje po tom, aby ju niekto skutočne miloval a necítila emočnú samotu, ako vo svojom celom detstve. Po tomto nadhľade tiež môže na sebe popracovať a ten softvér upgrade-ovať, aby samota nemala nad ňou moc a nepotrebovala k láske sebe samej dôkaz cez muža. 

Trestá sa stále iba fyzické ubližovanie. Psychické nie. Zaujímavý celosvetový postoj…. 

Nemôžeme podceniť následky neustálych emočných útokov od partnera smerujúc k partnerke. Celé jej okolie s obavami sleduje, ako rozpadá táto energetická, stále vysmiata, veselá osoba. Nechápu, ako a prečo trpí s človekom, ktorý na ňu neberie skoro žiadny ohľad. Keď situácia je už doslova neznesiteľná pre obeť, uzavrie vzťah s týmto človekom, ktorý ani netuší, aké obrovské zranenia jej pôsobil a vysporiadať sa v sebe nimi nebude až tak jednoduché. Čaká na ňu vnútorná práca, ktorá ju nakoniec zavedie k samej sebe viac, než hocikedy v živote bola v spojení so svojim čistým vnútrom. Veľa bolestivých dní až týždňov či mesiacov prichádza pre takúto zranenú dušu, kým prijme a uzavrie v sebe všetky jeho zraňujúce prejavy. Nakoniec, keď sa podarí, je pripravená na vzťah s mužom, ktorý ju bude “iba” milovať. 

Takú lásku prajem každému z nás, Kamaráti…. 

okh. 

–—————–– 

Prešla som aj ja tou premenou…. môžete sa pýtať kľudne…. moja práca je mojou vášňou, záľubou, hobby aj posolstvom. Stretnúť sa môžeme nasledovne: 

  • buď cez fb chat  
  • telefonicky  
  • videohovorom alebo   
  • osobne v okolí KE  

0903858930, harmonia.andy@gmail.com,     

fb: https://www.facebook.com/okharmony1    

Ostávam v láske: Andy

 
🙂

Pridaj sa aj ty k téme 🙂

S tebou sa mi sníva….

S tebou sa mi sníva….

Krásny princ a nežná víla

stretli sa. A tá svadba, 

kam ich cesta duše viedla, 

je doslova plná…. (hovna). 

 

Je čo čistiť, my sme ale 

medzi nimi čisté duše. 

 

Jasne vidím siluety 

všetkých našich životov, 

kráčame krok za krokom 

s výhľadom spoločných zajtrajškov. 

 

“Super” nápad skryť tú hnedosť 

do spodku tých nohavíc, 

nepodarí sa ale nikomu 

pred nami zatajiť nič. 

 

Sme odhodlaní v radosti 

prečistiť tú špinu tam, 

Zemička v spojení našich dvoch síl 

v láske Seba vráti nám. 

 

Nevidia nás, nepočujú, 

myslia si, že poskrývajú 

svoje haraburdy mysle, 

len netušia ešte, 

aký pokoj, vzácnosť z neba 

na tú svadbu privítala: 

princ a víla. 

 

Odkrývajú sa im v svetle 

našej lásky krídla, 

teší sa svadobčan, aj každý hosť, 

ako v snoch to býva. 

 

Vzlietnu všetci za nami a 

chaos žiara strieda, 

Ďakujem za možnosť snívať 

s tebou, láska moja. 

 

okh. 

 
🙂

Pridaj sa aj ty k téme 🙂

Prázdny či naplnený vzťah?

Prázdny či naplnený vzťah?

Neviem, kto koľko času a koľko “prázdnych” vzťahov potrebuje k tomu, že by pocítil rozdiel medzi samotou a osamelosťou. Ale jedno je isté: ak k tomu aha-momentu dôjdeme a začneme zažívať samotu ako dar k sebarozvoju, sebareflexii a práce na sebe, zároveň žijeme v prítomnosti a užívame si chvíle, ktoré sú nám dané cez našu dušu a prestaneme súdiť Seba už vďaka nestotožňovania sa s našim egom, sme šťastní – nech sa deje čokoľvek.  

Akonáhle cez fázu osamelosti, vyplňovaním ho všetkým možným, len aby sme neostali sami so svojim vnútrom a nemuseli na sebe popracovať a nepovažovali ho za lepru, prejdeme do šťastnej samoty, prijali sme sa spolu so svojim životom.

Kým ČAKÁME a HĽADÁME (SA), blúdime medzi dušou a mysľou.

Toto štádium je tiež potrebné k prechodu z obdobia, keď len brať, súdiť, očakávať a byť na seba príliš prísnym dokážeme, až k voľnosti, slobode, bezpodmienečnej láske dávania z radosti, z prirodzenosti.

Precítiením skutočného Seba spolu s našimi hodnotami sa prestaneme týrať, trápenie sa pretransformuje do vedomého prijímania každej jednej sekundy takou, aká stále je a boj za to, ABY SME SA CÍTILI NIEKÝM sa prevlní do ladnosti sebavyjadrovania, bez hľadania útočiska v naplnenosti zvonka cez zážitky. Vtedy prázdnota nebolí, ani nás euforicky nevykoľají zo stredu, kam sme sa dostali.  

Takýto stav nastane po prechádzke ružovou aj čiernou záhradou. Vtedy partner je bonus, no už na ňom nelipneme a to je tá nádhera, ktorú nás práve samota naučí CÍTIŤ.

Práve TU sme pripravení na dvojplameňa, ktorý svoje srdce nám aj dá, nielen naše zoberie a rozdrví na najmenšie možné kúsky. 

Ďakujem a prajem vám naplnené chvíľky, nech ste kdekoľvek a s kýmkoľvek…. vaše vnútro s vami neprestajne komunikujete. Ak ho už POČÚVATE, stále VIETE, ČO, KEDY a AKO máte robiť…. KONAJTE v tej čistej láske, ktorou ste 💗 

okh.


Pomoc, samozrejme, stále príde, keď je niekto pripravený.

Možnosti výberu našej komunikácie: 

  • buď cez fb chat  
  • telefonicky  
  • videohovorom alebo   
  • osobne v okolí KE  

0903858930, harmonia.andy@gmail.com,     

fb: https://www.facebook.com/okharmony1    

Ostávam v láske: Andy

 
🙂

Pridaj sa aj ty k téme 🙂