Omrvinky lásky alebo Milujem narcisa – 8.časť

Omrvinky lásky alebo Milujem narcisa – 8.časť

Je naozaj možné, aby sa narcis uzdravil? 

Odpoveď znie: ÁNO. 

(Dodatok: …. lenže…. uzdravenie sa je veľmi zriedkavé, keďže on sa NECHCE ZMENIŤ, veď však ON zdravý už je, iba ten druhý nie…. a preto iba už na svoju vnútornú zmenu pripravení, svoje ego a doteraz vytvorenú osobnosť riskovať odhodlaní narcisy dokážu prekonať s odvahou a vstupom do takzvaného neznáma svoj tieň). 

Neuroplasticita funguje. Schopnosť adaptácie psychiky človeka je nekonečná. Vďaka potrebnému času, energie a uvedomenia si, že je niekto chorý, ďalej dostatočných vedomostí alebo adekvátnej pomoci sa človek môže uzdravieť.

Píšem: MôŽE…. pretože veľmi malé percento týchto ľudí si pripustí svoju nedokonalosť a nie práve najsprávnejšiu cestu svojho doterajšieho života. Dlhodobé presvedčenia v ňom majú tak silnú váhu, že k tomu, aby sa nejaká zmena vôbec mohla naštartovať, je potrebné si uvedomiť nasledovné:  

Všetky zmeny nastanú až vtedy, keď ostať takým, akým sme boli, pre nás znamená väčšiu bolesť, než sa zmeniť.  

A takéto uvedomenie nastáva vo veeeeľmi zriedkavých situáciách. Ego nás drží vo svojej pästi tak, ale tak silno, že vymaniť sa z neho je úsilie skoro nadprirodzené, hlavne v takýchto silných prípadoch.  

Potrebuje uvidieť svoj iluzórny život z nadhľadu k tomu, aby zmena k opusteniu tej vytvorenej osobnosti (teda ne-autentického Seba) vôbec mohla udiať.

Bezpodmienečné kroky k uvedomeniu sa a k možnej ZMENE v prirodzeného Ja:

  • pripustiť si, že som “chorý” a sa potrebujem uzdraviť 
  • začať sa smiať sám na sebe a nie pindať a pičovať (prepáčte, ale váhu vyslovených slov je potrebné adekvátne vnímať), ak sa niečo nepodarí tak, ako ego predpokladá, že by malo 
  • prijímať a pozastaviť sa na kritike a názoru iných ľudí o sebe 
  • uvedomiť si, že názory druhého nie je potrebné brať osobne, dokonca kritika môže byť a často aj je konštruktívna 
  • vnímať svoje vnútorné pohnútky a pocity a skúsiť sa riadiť podľa nich, aj keď tie dlhoročné presvedčenia mi budú chcieť do toho skákať a ma opäť viesť hlavne preč od citov k tvrdosti a robotizmu
  • prestať obviňovať svoje okolie a uvidieť v tom celku Seba…. Ja môžem za to, čo sa okolo mňa deje a nielen v priaznivých situáciách, ale stále sa deje iba to, čo sa má a to presne podľa môjho vnútorného nastavenia a preto nie ten druhý, ale Ja môžem aj mám zmeniť diania okolo seba cez moje vnútorné rozpoloženie 
  • uznať si sebe aj blízkemu človeku, že som doteraz žil v nevedomej ilúzii – hlavne vďaka svojej matky (v niektorých prípadoch aj otca) 
  • priznať sa vplyvu matky na môj celý nevedomý život 
  • prestať súdiť a obviňovať seba aj rodičov – keď podvedomé vzorce budú vedome vypnuté a pretransformované, môj život bude celistvý v každom smere 
  • začať žiť SVOJU Cestu Duše a Srdca – teda Cestu Lásky. 

Predstava o láske v každom z nás je taká, aký vzor nám ukázali a do nás vštiepili naši rodičia. Ťaháme v sebe niekedy viacgeneračné zranenia duší, ktorým bolo ublížené vďaka egu. Vidím veľkú šancu pretrhnúť puto k nim práve cez osoby, ktoré sa ešte nenašli, ale sú v procese hľadania sa. Cítia nejaké pohnútky v sebe, ale si ešte dostatočne nedôverujú. Prešli ťažkými životnými pokušeniami, ktorými dlhodobo aj podliehali, no ako keby sa v nich niečo začalo vrieť, len to zatiaľ nedokážu konkrétne pomenovať.  

Zmena nastane po uvedomení si v sebe, že láska nemusí byť taká, ako sme sa naučili v detstve od rodičov, čo nám nevedome vštiepené bolo a cez tento vzor sme žili až doteraz. Láska k sebe, k partnerovi aj ku svetu sa môže prejavovať niekedy celkom inakšie, to ale nemusí hneď znamenať, že nám rodičia neposkytovali naplnenie a preto ich môžeme za to obviňovať, ale práve naopak: po uvedomení si týchto faktov máme možnosť zahĺbiť sa do seba a sa naučiť začať riadiť sa podľa SVOJHO VNÚTORNÉHO HLASU, podľa SVOJICH VNÚTORNÝCH POHNÚTOK, ktoré mali celý ten dlhý čas, kým sme sa podvedome riadili s nahratým programom z detstva, utlmený. Máme obrovskú šancu stať sa NAOZAJ ŠŤASTNÝMI, ak sa dokážeme vzdať svojich presvedčení a pretransformovať seba na prirodzené a jedine skutočne pravdivé programy nášho vyššieho Ja.  

Taká zmena sa môže udiať, ak si niekto DOVOLÍ, aby odteraz žil SVOJ ŽIVOT a nebol vedený cez svoje strachy, obavy a pochybnosti. Všetko je možné. Aj to, že na konci svojho života si povieme: “Žil som šťastne, mal som naplnený život a nič by som na ňom nemenil. Vybudoval som spokojného seba a tým aj ľudia v mojom blízkom okolí sa stali mojimi ako keby duchovnými sprievodcami. Ďakujem, Život.”. 

Motivácia k takejto veľkej osobnostnej zmene nie je postačujúca v prípade, ak prichádza z vonkajška – napr. keď muž cíti naozaj silnú lásku k žene a si zaumieni, že KVôLI tomu, aby mohol byť s ňou, sa uzdraví. Takýto úmysel funguje krátkodobo a určite nie stabilne, pretože kým niekto kroky nerobí PRE SEBA, akonáhle tá vonkajšia okolnosť prestane byť motivujúca, on spadne naspäť do tej svojej závislosti ešte hlbšie a svet bude vidieť ešte pochmúrnejším, než pred odhodlaním sa k prvému kroku k zmene.  

Motivácia je potrebná, aby vychádzala z nás. 

Zmena nastane vtedy, ak situácia, v ktorej sa nachádzame, je pre nás už neúnosná a cítime potrebu prebudiť sa do skutočnej reality. Narcis ale veľkou pravdepodobnosťou potrebu takejto núdze nebude cítiť. A to z dôvodu veľmi jednoduchého a logického: on totiž NECÍTI a vo svojom podvedomom programe má nainštalovaný softvér, že ani nechce, lebo si zvykol na tento bezcitný život, v ktorom prežil tie svoje roky doteraz a naučiť sa vnímať celý svet INAK je pre neho tak obťažné, že si skoro ani predstaviť nedokáže.

Zdá sa mu nebezpečné vzdať sa toho vygenerovaného sebca.

Príde mu, ako keby išiel proti sebe, to ale iba dovtedy, kým sa stotožňuje s vlastným egom a nechá sa viesť cez hlavu. Akonáhle POCÍTI, že on nie je jeho myseľ, náhle sa všetko zmení v ľahkosť a slobodu. 

Kým tá zmena nastane, potrebuje prepísať svoje skoro všetky, pre neho doteraz najpodstatnejšie presvedčenia a podvedomé programy, a v neposlednom rade transformovať všetky svoje bolesti cez dovolenie si pozrieť sa na nich. Programy ale môžu siahať až z minulých životov a ten prepis môže byť až tak ťažký, že ho dotyčný sám ani nezvládne a sa radšej rozhodne ostať v tých už zarytých koľajach.  

Veď pre neho spôsob, akým on žije a žil aj doteraz, funguje. Prečo by mal vyložiť také obrovské úsilie k tomu, že by sa zmenil, keď 

  1. jednak ten úspech ani zaručený nie je (kým si dáva podmienky cez svoju myseľ) 
  2. v druhom rade, čo, ak v novom svete nebude vedieť byť prospešný ani pre seba, nie to ešte pre ostatných 
  3. a po tretie ani nevie, či ho tá milovaná žena ešte po tej zmene bude chcieť a na neho počká alebo vybuduje novú rodinu s mužom, ktorý slobodu a lásku vníma prirodzene.  

Proste má v hlave taký mišmaš, že sám nevie, čo by mal robiť a na otázku “AKO?” odpoveď vôbec nepozná. Vykročiť teda do neznáma pre neho (pre jeho sebeckú myseľ) nedáva žiadny zmysel. Logika ale tu už nefunguje a kde sa nemôže viesť cestou poznanou, je malé percento ľudí, že sa na takú neznámu cestu vydá – hoci…. jedine tam je odpoveď a úspech. No lenže…. a tu prídu tie výhovorky mysle, s ktorým zatiaľ on je na sto percent stotožnený.  

Prekonať sa – to je tá výzva, ktorá jediná zaručene funguje, a to bez presného a konkrétneho výsledku, na čo je náš mozog zvyknutý a nastavený doteraz. Tu je potrebné sa presunúť do levelu dôvery…. dôvery v takzvanom NIČ. Ale AKO, však? 

Rozoberieme aj to a poukážeme na možnosti v ďalšej časti nášho cestovania k prijatiu sa a uzdraveniu srdca. 

V láske k vám, Kamaráti a Dvojplamene.  

okh. 

Konzultácie v téme vzťahov (a Života) objednávaj: 

  • cez fb chat 
  • telefonicky 
  • videohovorom 
  • osobne v okolí Košíc 

0903858930, harmonia.andy@gmail.com,     

fb: https://www.facebook.com/okharmony1     

Ostávam v úcte k vám: vaša Andy 

 
🙂

Pridaj sa aj ty k téme 🙂

Omrvinky lásky alebo Milujem narcisa – 9.časť

Omrvinky lásky alebo Milujem narcisa – 9.časť

Všetko sa dá, keď prestaneme pochybovať v nedokázateľnom.  

Keď naše vnútorné pohnútky budú tak silné, že nám bude jedno, či sa nastaví ten egom očakávaný výsledok alebo nie, sme zdraví. Podstatnejšie bude pohnúť sa z miesta, keď sa tam už až tak nekomfortne budeme cítiť. Ak sa dostaneme do takéhoto stavu, VTEDY JE MOŽNÁ DLHODOBÁ TRANSFORMÁCIA. Keď si povieme, že áno, cieľ je nám dosť jasný, a aj keď nezaručený na 100%, idem do toho a RISKNEM ten môj doterajší život: 

  • Čo, ak na mňa naozaj čaká niečo ešte krajšie?  
  • Čo, ak naozaj tí ostatní majú pravdu a moja teória je fakt len iluzórna, preto nefunkčná, iba do chvíle, kým sa k tomuto bodu nedostanem, teda kým ma Život nezačne preskúšavať, či ozaj žijem svoju vnútornú Pravdu?  
  • Čo, ak na mňa čaká oveľa lepší život, keď sa prestanem držať tých svojich postojov, ktoré ako keby prestávali pre mňa byť efektívne?  
  • Čo, keď prišiel ten čas, kedy musím vykročiť tam, kde som ešte nikdy nechodil a nikdy byť nechcel?  
  • Čo, keď v tom neznámom na mňa čaká život, ktorý som stále túžil žiť, ibaže cez myseľ sa mi tam nepodarilo dostať?  
  • Čo, ak všetko je pravda, o čom tí INÍ hovoria?  
  • Čo, ak predsa je aj iné, než na čo som si celý život dával dôraz?  
  • Čo, ak….?….  

Môžem stratiť niečo? 

Áno: jednoznačne stratím svoju doterajšiu identitu a budem musieť postaviť novú…. Idem do takejto výzvy? 

Áno: stratím svoje celoživotne a tvrdo vypracované presvedčenia…. Som ochotný aj teraz ísť do novoty? 

Áno: stratím tabule, ktoré boli pre mňa jednoznačnými smernicami môjho života…. Idem do objavovania tých nových? 

Áno: stratím tú iluzórnu sebaistotu a získam skutočnú vnútornú silu, vďaka ktorej sa budem môcť prekonávať aj po zdolaní tejto prvej…. Oplatí sa mi risknúť svoj celý život? 

Áno: stratím možno tých kamarátov, ktorých som doteraz okolo seba mal…. Vzdávam sa ich za možné nové známosti, ktoré mi ukážu nové smery v mojom živote? 

Áno: stratím možno aj moju pozemskú lásku…. Risknem a skúsim, či sila lásky pretrváva? 

Áno: stratím skoro všetko, čo mi doteraz bolo podstatné, ale získam nové možnosti a skúsenosti…. Myslím, že mám takúto odvahu? 

Áno: stratím moju závislosť na mozgu a mi bude pomáhať iba v situáciách, v ktorých ho naozaj budem potrebovať…. Viem si predstaviť takú slobodu mysle? 

Áno: stratím svoj chlad a necitlivosť, prebudia sa vo mne emócie, možno aj plakať budem “musieť”…. Idem do toho aj tak? 

Áno: stratím všetky svoje zábrany, ktoré ma držali v podľa mnou vytvorenej realite a sa dostanem do inej dimenzie pohnútok…. Nechám sa prekvapiť, čo je pre mňa vo mne prichystané ešte na tento môj život? 

Áno: stratím svoje strachy a nahradia ich odvaha, sloboda a bezpodmienečná láska…. Vyskúšam život bez obáv a pochybností? 

Áno: stratím všetko, čoho sa držím a získam nadhľad, vďaka ktorému vstúpim na pôdu vyšších vibrácií…. Som pripravený sa uvidieť úplne? 

Áno: stratím tie ťažoby, kvôli čomu som nemohol lietať…. Som ochotný získať krídla? 

Áno: stratím napätie a vystrieda ho úľava a voľnosť, ktoré ma nechajú rozhodovať sa pokojne a bdelo…. Som na to pripravený? 

Áno: stratím tú iluzórnu istotu, ktorú som si vytvoril pre seba cez svoje ego a si budem stále istý v tej neistote (pre moje ego)…. Nechávam sa viesť od teraz cestou môjho srdca? 

Áno: stratím to neustále držanie sa bezpečia, ktorá ním nikdy v skutočnosti nebola a ani nebude, jedine ak ho pretransformujem na sebadôveru a dôveru vo Vesmír a prírodné zákony…. Cítim, že by táto cesta bola pre mňa tá správnejšia? 

Áno: stratím všetky svoje ilúzie postupne a budem kráčať po Ceste Lásky…. Viem si to aspoň trošku predstaviť? 

Áno: stratím na chvíľu toho krok po kroku vytvoreného seba v tom stotožnení sa s egom a otvoria sa mi brány doteraz nepoznané…. Prijímam možnosť cítiť konečne SEBA ako bytosť duše, srdca AJ hlavy? 

Áno: stratím nedbalosť a prísnosť, aby som došiel k ľahkosti tvorenia…. Je to pre mňa OK? 

Áno: stratím svoje sebectvo a budem vedieť lásku aj dávať tak isto, ako prijímať…. Môže byť? 

Áno: stratím svoju nestabilitu a získam pevnosť, ktorá bude jemne bdelá a stála…. Teším sa tomu? 

Áno: stratím menejcennosť, kvôli čomu som celý život trpel a dokazovať musel svoju hodnotu, ktorú som vôbec necítil a nahradí mi ju sebavedomie…. Toto chcem naozaj? 

Áno: stratím život vo svojom doterajšom nevedomom bytí a cez sebareflexiu sa spoznám aj vo svojej hĺbke…. Pripúšťam si takúto obrovskú zmenu? 

Áno: stratím neustále hľadanie a nenachádzanie sa a vykročím na cestu, kde ma postretne ľahkosť a sa mi vykreslí moje poslanie na tento môj fyzický život…. Dovolím si Ho? 

Áno: stratím svoju moc byť obeťou či hrdinom situácií, lebo začínam život zodpovedného vedomého Človeka a Muža…. Chcem sa cítiť pánom prítomností bez toho, že by som musel v každom prípade dokazovať seba? 

Áno: stratím toho tak veľa, že ego sa už teraz bojí a ma chce od tej celej novej, nepoznanej ceste ochrániť, lebo pre neho je zmena tabu…. Idem do toho a sa oslobodím, aby som mohol dýchať vzduch Života namiesto umierania? 

ÁNO? 

Či radšej ostanem v sebaľútosti a závistlivo budem dozerať na tých, ktorí sa odvážili vstúpiť na neznámu pôdu radosti a pokoja? 

Rozhodnutie je len a len na mne…. nikto ho za mňa nespraví. Spravím ho ja? Rozhodnem sa tej najväčšej zmeny môjho života?

Dovolím si tú zmenu k vedomému životu, k vedomej láske a k vedomému milovaniu sa s vedomím bytím v každej jednej mojej nadchádzajúcej situácie žiť? 

Ak odpoviem ÁNO, som si vedomý toho, že beriem na seba ZODPOVEDNOSŤ za svoj život a viem, že spoliehať sa budem odteraz len a len na moje vnútro cez POCITY, ktoré vnímať budem a ktoré ma stále zavedú na pravdivý, čistý, upokojujúci chodník prechádzky plný zmyselného blúdenia sa v najspokojnejšom počasí striedaním sa s búrkami, za ktorými neustále bude opäť svietiť slnko. 

Buď – alebo

Môžem vykročiť a môžem ostať tu, kde som. 

Môžem žiť život vďaka precíteniu ho alebo zomierať v robotickom robení si tých úloh, ktoré za radom vyfajknúť chcem, že som ich splnil. 

Môžem byť spokojným preto, lebo som taký, aký som vo svojej prirodzenosti (nie egu) alebo v napätí a očakávaní tvrdošijne makať na dosiahnutí chvíľkových spokojnosti vďaka vonkajším okolnostiam. 

Môžem začať svoj nový život alebo na konci ľutovať všetko, k čomu som nemal odvahu vykročiť. 

Môžem riskovať všetko, alebo aj nič. 

Môžem sa v tej pre ego neistej budúcnosti tešiť a byť šťastný alebo ostať sám vo svojej ulite, kde slnko zasvieti iba vtedy, ak si z núdze pootvorím trošku jej dvierka. 

Môžem to byť Ja, koho žiť odteraz budem alebo môžem byť stotožnený s mojou mysľou, ktorá mi bude určovať pravidlá, kedy čo musím.

Môžem cítiť a žiť prítomnosť alebo nie a stále skladať ku krátkodobému  potešeniu skladačku budúcnosti cez minulosť. 

Môžem byť v tu a teraz stále alebo v strachu a nenaplnených očakávaniach. 

Môžem byť odteraz voľný či neustále napätý. 

Môžem byť slobodný vďaka sile pocitu svojej sebahodnoty alebo neslobodný v tej menejcennosti, v ktorej zatiaľ som. 

Môžem cítiť v srdci lásku alebo zomierať v neodhalenej, hmlistej, nikdy nekončiacej nádeji v beznádeji. 

Môžem cítiť…. 

Môžem. 

okh. 

Na budúce si povieme aj o druhej strane: nakoľko je niekto ochotný čakať na zmenu v uvedomení si svojho partnera…. je dobré zažívať očakávanie a trpieť celý ten čas alebo sa vybrať tým iným, slobodným smerom aj bez neho? Ako?

Ostávam ti naďalej v blízkosti, aby som mohla pomôcť: 

  • cez fb chat 
  • telefonicky 
  • videohovorom 
  • osobne v okolí Košíc 

0903858930, harmonia.andy@gmail.com,     

fb: https://www.facebook.com/okharmony1    

S láskou: Tvoja Andy 

 
🙂

Pridaj sa aj ty k téme 🙂

Omrvinky lásky alebo Milujem narcisa – 10.časť

Omrvinky lásky alebo Milujem narcisa – 10.časť

Si ochotná čakať na zmenu postoja a nastavenia doteraz narcistického človeka pri sebe? 

Čakala som rok a pol. Stačilo.

Prosil ma, aby som bola s ním dovtedy, kým nenájdem niekoho, ktorý bude lepší pre mňa, než je on…. koľko menejcennosti v tejto vete spočíva…. koľko nedôvery v moju lásku k nemu…. ako veľa nelásky a neslobody…. a hlavne – žiadnej sebahodnoty.

Často mi vravieval: “Zaslúžiš si lepšieho, než som ja.” “Prečo by si chcela práve mňa?” – neskutočná nedôvera v sebe samom a tým aj v mojej láske k nemu. Vlastne práve preto ma stále podceňoval a podrážal, dával mi emočné rany, ktoré som ledva predýchavala a po ktorých som mu ešte silnejšie chcela vysvetliť, že JEHO som si vybrala a nie je tu žiadne iné vysvetlenie, než to, že ho cítim, že ho milujem z hĺbky svojej duše a práve ON je ten, s ktorým žiť chcem. Aký INÝ dôkaz ešte chcel?….

Jasne, že mu nič nestačilo, keď sa podceňoval.

Nikdy by mu nestačil žiadny argument, keď neveril v Sebe.

Za tú dobu čakania na jeho prebudenie sa k otvorenosti srdca a vedomému bytiu v dôvere, slobode a láske som si vytvorila plno ďalších problémov – zdravotné. Keby sa mi ho podarilo pustiť hneď po zistení faktu, že sa meniť nehodlá, by som ostala zdravá v mojej plnej sile. Trebalo by “iba” prijať, že proste nie je ochotný v každej sfére nášho vzťahu spolupracovať, čo som nedokázala, keďže som s ním počítala v mojej-našej spoločnej budúcnosti.

Jasne, keby som s ním nemala dlhodobé plány, tak nečakám na jeho uvedomenie sa, nepúšťam ho ani do svojej blízkosti vôbec, ale vôbec (a to nehovorím o intímnostiach). Cítila som ale, že môžem, lebo ma miluje tak isto hlboko, ako ja jeho, čo som pred stretnutím sa s ním nikdy v mojom živote nezažila.

Moje vnútro ho prijalo. Nijak neprotestovalo. Ani jeho…. kým nezapojil do celého procesu hlavu….

Naše duše sa tešili – prvýkrát v živote tak naozaj. Krátko po tom ale, že vypol v sebe “romantiku”, nedokázala som sa s ním spojiť už ani intímne. Áno, vydržal pri mne dlhú dobu aj bez sexu a som si bola vedomá náznaku státia pri mne aj cez toto neskutočné “gesto”. Viem, že ma miloval a preto vydržal aj bez intímností, preto mi chcel dokázať aj cez popretie skutočných potrieb, že a miluje. Nepočul ale, že mi nie dokazovať má, ale tou láskou jednoducho byť. Čím viac som na neho tlačila v tomto smere, aby sa vyjadril inak, než kruto mužsky, tým viac sa odtiahol odo mňa namiesto uvedomenia si potreby pozrieť sa na každú vec aj empaticky, z druhej strany.

On nijak nechcel vnímať prirodzenú potrebu zblíženia sa. Čo sa aj sexuality týka, dokázal sa riadiť iba cez hlavu, čo ma rozčuľovalo ešte viac, pri čom si on MYSLEL, že mi tým dokazuje svoju náklonnosť a spriaznenosť. Neskutočná blokácia cítenia v ňom prebiehala. Odpor k vôbec nejakým vyjadreniam cez niečo iné, než rozum. Úplné a “dokonalé” uzavretie sa a nedôvery v láske a odpor k citom vôbec.

Preto: ak takú dlhú dobu niekto nie je ochotný nijak sa zmeniť a uvedomiť si aj svoju časť vo vzťahu, radšej sa netráp. Neznič sa kvôli človeku, ktorý ťa nemá snahu pochopiť.

Dostaň sa do nadhľadu, pozastav sa a si polož jednu jedinú otázku: “Vyhovuje mi byť v takomto vzťahu? Vidím šancu na posunutie sa v ňom alebo sme v stojatej vode, ktorá sa čím ďalej, tým viac zakaluje, lebo sa nijak nečistí, ďalej sa zanáša špinou, nepochopením, nepozornosťou, ne-spoluprácou, tvrdosťou a vážnosťou bez objatí, nehy, vášne, úprimných prejavov lásky?” 

Odpovede môžu byť dvojaké: 

  1. V prípade, ak tvoja odpoveď znie: “Áno, aj keď iba pomaličky, ale sa posúvame dopredu, náš vzťah sa pohýna. Vnímam, že to ešte nie je ono, predsa sa cítim stále lepšie a lepšie.”, v tomto prípade je jasné napredovanie a spolupráca, pochopenie a otvorenosť učiť sa, silnieť duševne a dospieť k zrelosti nielen biologického, ale hlavne emočného a mentálneho. Jednoznačne schvaľujem takéto napredovanie, keďže obidvaja vedome pracujete na sebe. Jasne, že nikto nie sme dokonalí v tomto hmotnom svete – nezjednotili sme sa ešte s našim spirituálnym jadrom, inak by sme v tomto tele tu na Zemi už neboli. Duša potrebuje tento zážitok, aby bola zrelšia a stále viac prepojená s našim vyšším Ja. A preto, ak partner viditeľne napreduje, moja rada znie: pomôž mu vo vytiahnutí hlbokých a bolestivých tieňov na povrch a v transformácii svojich podvedomých zranení do lásky tým, že stojíš pri ňom, aby cítil tú bezpečnú možnosť odovzdať sa pri tebe, vedieť, že sa môže obnažiť duševne a nieže sa mu nevysmeješ, práveže vieš, akým ťažkým obdobím prechádza, aj tak ho miluješ a si na neho hrdá pre nabratie odvahy napriek tomu, že jeho ego nechce byť nijak prekonané, pokorené a bojuje s ním skoro v jednom kuse. Buď za takého muža nesmierne vďačná, lebo už CÍTI a VIE, že frajerina nie je dokazovanie si svojej mužskosti, ale práve bytie tým Mužom vďaka zharmonizovaniu svojej ženskej aj mužskej polarity. Stoj pri ňom ako Žena a vedz, že ťa skutočne miluje. Aj keď prídu ťažšie chvíle vo vašom vzťahu, podpor ho v pokračovaní odovzdávania sa Vesmíru, Bohu v ňom a energiám, ktoré už jasne vníma. Áno, jednoznačne takýto postoj vás len a len spojí stále hlbšie a pevnejšie a tá láska, ktorú k sebe cítite, sa množiť bude. Takýto vedomý vývin vašej prepojenosti vás stmelí tak silno, že žiadna vonkajšia moc tú nádhernú lásku nemôže nijak rozdeliť. Prajem každému z nás pocítiť také slobodné a zároveň pevné puto medzi Ženou a Mužom. 
  2. Ak ale tvoje pocity vo vzťahu sú stále horšie, ťažšie sa ti v ňom dýcha a necítiš podporu potrebnú z každej strany tvojho bytia od tej druhej osoby VEDĽA teba (už nie pri tebe), ukonč ten (ne-)vzťah. Proste sa ROZHODNI PRE SEBA, pre svoj vnútorný pokoj a uzavri to, čo už funkčné nie je. Čím skôr si dovolíš nežiť v ilúzii, tým pre vás oboch, ale hlavne pre tvoju dušu tento krok bude väčšou úľavou, aj keď srdce aj ego chvíľku pôjdu proti sebe v nepochopení sa. Nech ťa táto ne-spolupráca nevykoľají zo svojho stredu a bdelosti.

Ja som sa trápila minimálne rok a pol. Nehovorím, že zbytočne, lebo nič na svete len tak nie je, všetko má svoj zámer – aj tie dlhé mesiace mali. Potrvalo mi, kým som si uvedomila, čo mi toto trápenie vlastne v skutočnosti prináša: schopiť sa a dokázať povedať aj NIE človeku, s ktorým som celý svoj život prežiť chcela a vedela som, že aj on so mnou. Sebaistota mi tým vtedy nesmierne vstúpla a som pochopila, že dovtedy čaká niekto na druhého, aj keď nevidí skoro žiadnu zmenu: 

  • kým svoju hodnotu nepocíti dostatočne 
  • kým nedôjde až do bodu mrazu, ak inak nejde spraviť ten potrebný krok
  • kým neuvidí seba až tak hodnotného, že by bol podstatnejší, než sa podceňovať s človekom, ktorý si ho neváži, dokonca ho berie ako samozrejmosť 
  • kým sa neoddiali od svojho stredu tak ďaleko, že by mu už vnútro doslova kričalo od bolesti 
  • kým sa tie bolesti neprejavia aj fyzicky, aby nám ukázali jednoznačnú vykoľajenosť z Cesty Lásky
  • kým stále dúfa a si MYSLÍ aj sa riadi podľa blbého a zničujúceho výroku: “Nádej zomrie posledná.”…. a pri tom sa znič, ale nieže sa postavíš na svoje vlastné nohy, lebo náhodou sa prestaneš ľutovať a bude ťa bolieť, že už je na čase opustiť stotožnenie sa so svojim egom (zároveň verím, že každý z nás, ktorí čítame tieto články Omrvinky lásky alebo Milujem narcisa, je nám jednoznačné, uvedomené a prijaté, že my nie sme naša myseľ!)
  • kým nespadneme emočne až tak hlboko, aby sme sa od dna ani odraziť nedokázali
  • kým …. doplň podľa svojho príbehu…. určite máš aj ty čo dodať 🙂

Prosím každého…. a veľmi vás prosím, závislí na nesamostatnosti: nastav sa aj ty na zmenu – zmenu svojho bodu pozornosti z Neho na Seba. V každom prípade (či sa dotyčný zmení alebo nie) TY sa musíš začať zaoberať sám SO SEBOU. Tak isto, ako aj on.

Cesta Lásky nás jednoznačne vedie k Sebe.

Nie k sebeckému sebe cez ego, ale k Sebe ako celistvej bytosti uvedomujúceho sa ako komplex fyzického, emočného, mentálneho a duchovného tela. Precítenie sa vo všetkých týchto sférach nám umožňuje transformáciu nášho vedomia z podmieneného na vedomého, vďaka ktorej zmene začneme žiť náš skutočne reálny život v radosti, pokoja, slobode a láske…. možno fyzicky sám, no nikdy nie osamotený, ak to šťastie v sebe sme už raz pocítili nezávisle na okolnostiach, len tak.

Prajem nám takéto chvíľky na Zemičke. 

okh. 

Ostalo nám ešte aj na budúce si povedať o ďalších skutočnostiach, aby nás nezlomil Život a sme dokázali ostať v tých vyšších vibráciách…. v skutočnej láske. 

Ostávam ti naďalej v blízkosti, aby som mohla pomôcť: 

  • cez fb chat 
  • telefonicky 
  • videohovorom 
  • osobne v okolí Košíc 

0903858930, harmonia.andy@gmail.com,     

fb: https://www.facebook.com/okharmony1    

S láskou: Tvoja Andy 

 

 
🙂

Pridaj sa aj ty k téme 🙂