Omrvinky lásky alebo Milujem narcisa – 11.časť

Omrvinky lásky alebo Milujem narcisa – 11.časť

Ja som ho milovala presne tak, ako aj ty jeho. Nič iné som si predstaviť nevedela, než život s ním, kým neumrieme. Aj on, no z jeho strany sa stále prejavovala nedôvera a pochybnosti práve kvôli prežitým situáciám v jeho živote, ktoré so mnou nijak nesúviseli. Jeho chlad ma bolel tak silno, že sa moja duša ďalej na to moje trápenie nemohla len tak nečinne prizerať. Nastali rôzne komplikácie na fyzickom tele, z ktorých sa dodnes liečim, kým sa postupne celkom nevyliečim. Poviem ti úprimne, Kamarát: nikdy som si nemyslela, že telo je tak múdre a mi ozaj dokáže jednoznačne referovať o bolestiach duše – aj keď som vedela a s tým aj pracovala. Potrebovala som sama na sebe zažiť ten asi pre nás, ľudí najväčší strach: smrť. Teraz už iba viem, že prežijem všetko, čo mi ešte do cesty príde.

Prejavilo sa mnoho chorôb postupne za radom vo veľmi malých časových odstupoch. Zrazu ma začalo celé telo bolieť tak, ako ma duša bolela pri každom jeho emočne chladnom prejave. Vtedy som stále dúfala, že veď on sa z tých zranení už čoskoro preberie. Verila som v ňom celý čas presne tak silno, ako aj ty dodnes veríš v prebratí sa z ega toho tvojho (ne)partnera.

Prestaň žiť v ilúzii a začni konať v prítomnosti

– ak ti môžem poradiť takto cez písmená. V každom prípade ti prajem iba, aby si prestala dúfať a si nahovárať niečo, čo v skutočnosti nie je. Prestaň sa s ním už zaoberať a kým fyzicky neskončíš v stave podobnom, ako ja, odpoj sa od neho emočne a prestaň byť závislá na ňom, na tých niekdajších jeho dobre mierených citových prejavoch, ktorými ťa odchytil ako korisť do svojich sietí k svojmu energetickému naplneniu sa vďaka tvojej, pre neho nikdy v živote nezažitej emočnej úprimnosti. Prestaň ho kŕmiť svojim žiaľom, smútkom, vierou či závislou láskou. 

Nech medzi vami ostane “len” čistá láska. 

Choď, vykroč a pokračuj po svojej vlastnej ceste, ktorá už nie je zameraná a vyživovaná myšlienkami na neho. 

Začni žiť svoj život bez neho. 

Rob to, čo si stále chcela, možno aj s ním, alebo čo ste spoločne tvorili, kľudne, ak dokážeš byť od neho citovo odpútaný. Ak nie, kým sa na ten level dostaneš, začni KONAŤ. Hocičo, čo ti napadne, len to ROB. Rob dovtedy, kým v tých činoch nenájdeš obľubu alebo oni ťa nedovedú k takým, ktoré ťa naplňovať budú. 

Ja som svoju obľubu posledné roky stále mala a na tom sa nič nezmenilo ani po rozchode s ním, a veľmi veľkou pravdepodobnosťou v mojom živote sa ani nezmení, keďže som sa v tom úplne našla.  

Nechýbalo mi dlho nič, už iba ON. Nestihla som si ani všimnúť – stala som sa na ňom závislou. Bol mojou drogou, bez ktorého zrazu môj život nemal žiadny zmysel. Nevedela som, prečo pokračovať a žiť ešte ďalej, ak sa s ním o svoj život nemôžem deliť. Zvrat nastal pomaličky asi vďaka mojim chorobám, keď sa o nich dozvedel (aspoň o jednej z nich v kocke) a ma aj v tom nechal samú. Vtedy vo mne ten hnev zo začiatku narástol, až mi v jeden deň moje telo dalo tak obrovskú facku, ako on emočnú zvykol. Vtedy ma to znamenie prebudilo a som vedela, že keď ešte chvíľku v tom sebatýraní pokračovať budem, nemusím dopadnúť dobre – a to som sa teraz tu vyjadrila veľmi jemne…. 

Proste som si uvedomila, čo všetko som si spôsobila tým, že som na neho vkuse len čakala, snažila som sa o naviazanie kontaktu s ním a neprestajne dúfala v jeho uvedomení sa. Jednou vetou: skoro som si dovolila opustiť tento môj fyzický kabát len preto, že si ma on nechcel dostatočne všímať. 

Časom som ho uvidela ako minimálne tak zraneného chudáka, ako som na tom vtedy bola aj ja s tým rozdielom, že si svoje bolesti on všimnúť nechcel, ani si nepripúšťal. Neviem vám povedať, ktorý stav je lepší: keď si uvedomuješ svoju zraniteľnosť a skoro zomrieš alebo keď ešte nie a si MYSLÍŠ, že si v pohode. Teraz som mu už za túto najväčšiu lekciu môjho života vďačná. Bez tej skúsenosti s ním by som možno nikdy nespoznala svoje ozaj neuveriteľne silné vnútro. 

Ak si si tieto moje Omrvinky lásky prečítal aj ty, Peťo, tak ti prajem šťastný život. Skoro som sa kvôli láske, čo som k tebe cítila, zničila, no chvála tebe, sebe a každému, kto mi zrkadlil moje neúmerné správanie sa k sebe, ešte včas som sa prebrala a ste ma zaviedli naspäť k Sebe. A Seba človek len tak už nestratí. 

Buď šťastný a ži život, ktorý si praješ. Ja tak robím tiež – teraz už aj bez teba. Ďakujem za tie obrovské životné poučky, ktorými som vďaka tebe mohla prejsť. 

Teraz si už ale dovoľujem život plný úprimnej a aj prejavenej lásky, ktorá pri tebe nemohla byť zrealizovaná, aj keď som po spojení sa s tebou po nej stále túžila a verila. Pochopila som, že nie všetko má byť tak, ako my chceme. A preto som sa vydala inou cestou: Cestou Skutočnej Lásky, kde existuje iba dôvera, čistý pokoj, sloboda duše a možnosť prejaviť aj svoje city tak, že by som spolu s nimi bola Mužom prijatá ako Žena. Inú cestu ja už nepoznám. 

Ďakujem za Teba aj za Seba. Láska môže byť skutočná v prípade, ak ju skutočnou aj dá zažívať a zároveň obidvaja v partnerstve k tomu priložia tú svoju časť vedomej práce. Zvládam všetko aj bez teba, aj keď som nie práve tak plánovala. Tým ale aj posledné moje strachy z môjho života zmizli. A tak kráčam ďalej v láske, ktorá stále je, len som sa jej doteraz tak čisto nikdy neodovzdala. 

Prajem každému, kto ešte na svojho dvojplameňa stále ČAKÁ, aby na túto ilúziu ega zabudol a spočinul v Sebe, v tej hĺbke, ktorá je nekonečná, ak sa dokážeme objať v láske, ktorou sme. V tej autenticite prítomnosti a slobode ducha k nám príde ten Človek, ktorý nás UVIDÍ a s radosťou nám ponúkne svoju láskou hrejúcu dušu – celého seba, aby sme naplnili svoje poslanie tu na Zemi SPOLOČNE V LÁSKE a nie v utrpení za túžbou po nedosiahnuteľnom. 

Začnime skutočne ŽIŤ – všetci. V TU a TERAZ. Veď nič iné ani neexistuje.

Každý si zaslúžime čistú a opätovanú bezpodmienečnú lásku. No ona bez toho, že by sme opustili strachy, pochybnosti a utrpenie, k nám prísť nemôže. Prajem preto každému z nás odvahu k činom, ktoré tak či tak cítime, že vykonať máme. 

okh. 

————————- 

Ak tak cítiš, že moja osoba ti vie pomôcť uvoľniť to nekonečné trápenie sa, čím som aj ja prešla, kľudne mi píš – o termíne a ostatných podmienkach sa dohodneme…. 

Ostalo nám ešte aj na budúce si povedať o ďalších skutočnostiach, aby nás nezlomil Život a sme dokázali ostať v tých vyšších vibráciách…. v skutočnej láske. 

Ostávam ti naďalej v blízkosti, aby som mohla pomôcť: 

  • cez fb chat 
  • telefonicky 
  • videohovorom 
  • osobne v okolí Košíc 

0903858930, harmonia.andy@gmail.com,     

fb: https://www.facebook.com/okharmony1    

V láskavom pokračovaní plnenia svojho poslania tu na krásnej Zemičke s úctou k vám: Andy 

 
🙂

Pridaj sa aj ty k téme 🙂

Omrvinky lásky alebo Milujem narcisa – 8.časť

Omrvinky lásky alebo Milujem narcisa – 8.časť

Je naozaj možné, aby sa narcis uzdravil? 

Odpoveď znie: ÁNO. 

(Dodatok: …. lenže…. uzdravenie sa je veľmi zriedkavé, keďže on sa NECHCE ZMENIŤ, veď však ON zdravý už je, iba ten druhý nie…. a preto iba už na svoju vnútornú zmenu pripravení, svoje ego a doteraz vytvorenú osobnosť riskovať odhodlaní narcisy dokážu prekonať s odvahou a vstupom do takzvaného neznáma svoj tieň). 

Neuroplasticita funguje. Schopnosť adaptácie psychiky človeka je nekonečná. Vďaka potrebnému času, energie a uvedomenia si, že je niekto chorý, ďalej dostatočných vedomostí alebo adekvátnej pomoci sa človek môže uzdravieť.

Píšem: MôŽE…. pretože veľmi malé percento týchto ľudí si pripustí svoju nedokonalosť a nie práve najsprávnejšiu cestu svojho doterajšieho života. Dlhodobé presvedčenia v ňom majú tak silnú váhu, že k tomu, aby sa nejaká zmena vôbec mohla naštartovať, je potrebné si uvedomiť nasledovné:  

Všetky zmeny nastanú až vtedy, keď ostať takým, akým sme boli, pre nás znamená väčšiu bolesť, než sa zmeniť.  

A takéto uvedomenie nastáva vo veeeeľmi zriedkavých situáciách. Ego nás drží vo svojej pästi tak, ale tak silno, že vymaniť sa z neho je úsilie skoro nadprirodzené, hlavne v takýchto silných prípadoch.  

Potrebuje uvidieť svoj iluzórny život z nadhľadu k tomu, aby zmena k opusteniu tej vytvorenej osobnosti (teda ne-autentického Seba) vôbec mohla udiať.

Bezpodmienečné kroky k uvedomeniu sa a k možnej ZMENE v prirodzeného Ja:

  • pripustiť si, že som “chorý” a sa potrebujem uzdraviť 
  • začať sa smiať sám na sebe a nie pindať a pičovať (prepáčte, ale váhu vyslovených slov je potrebné adekvátne vnímať), ak sa niečo nepodarí tak, ako ego predpokladá, že by malo 
  • prijímať a pozastaviť sa na kritike a názoru iných ľudí o sebe 
  • uvedomiť si, že názory druhého nie je potrebné brať osobne, dokonca kritika môže byť a často aj je konštruktívna 
  • vnímať svoje vnútorné pohnútky a pocity a skúsiť sa riadiť podľa nich, aj keď tie dlhoročné presvedčenia mi budú chcieť do toho skákať a ma opäť viesť hlavne preč od citov k tvrdosti a robotizmu
  • prestať obviňovať svoje okolie a uvidieť v tom celku Seba…. Ja môžem za to, čo sa okolo mňa deje a nielen v priaznivých situáciách, ale stále sa deje iba to, čo sa má a to presne podľa môjho vnútorného nastavenia a preto nie ten druhý, ale Ja môžem aj mám zmeniť diania okolo seba cez moje vnútorné rozpoloženie 
  • uznať si sebe aj blízkemu človeku, že som doteraz žil v nevedomej ilúzii – hlavne vďaka svojej matky (v niektorých prípadoch aj otca) 
  • priznať sa vplyvu matky na môj celý nevedomý život 
  • prestať súdiť a obviňovať seba aj rodičov – keď podvedomé vzorce budú vedome vypnuté a pretransformované, môj život bude celistvý v každom smere 
  • začať žiť SVOJU Cestu Duše a Srdca – teda Cestu Lásky. 

Predstava o láske v každom z nás je taká, aký vzor nám ukázali a do nás vštiepili naši rodičia. Ťaháme v sebe niekedy viacgeneračné zranenia duší, ktorým bolo ublížené vďaka egu. Vidím veľkú šancu pretrhnúť puto k nim práve cez osoby, ktoré sa ešte nenašli, ale sú v procese hľadania sa. Cítia nejaké pohnútky v sebe, ale si ešte dostatočne nedôverujú. Prešli ťažkými životnými pokušeniami, ktorými dlhodobo aj podliehali, no ako keby sa v nich niečo začalo vrieť, len to zatiaľ nedokážu konkrétne pomenovať.  

Zmena nastane po uvedomení si v sebe, že láska nemusí byť taká, ako sme sa naučili v detstve od rodičov, čo nám nevedome vštiepené bolo a cez tento vzor sme žili až doteraz. Láska k sebe, k partnerovi aj ku svetu sa môže prejavovať niekedy celkom inakšie, to ale nemusí hneď znamenať, že nám rodičia neposkytovali naplnenie a preto ich môžeme za to obviňovať, ale práve naopak: po uvedomení si týchto faktov máme možnosť zahĺbiť sa do seba a sa naučiť začať riadiť sa podľa SVOJHO VNÚTORNÉHO HLASU, podľa SVOJICH VNÚTORNÝCH POHNÚTOK, ktoré mali celý ten dlhý čas, kým sme sa podvedome riadili s nahratým programom z detstva, utlmený. Máme obrovskú šancu stať sa NAOZAJ ŠŤASTNÝMI, ak sa dokážeme vzdať svojich presvedčení a pretransformovať seba na prirodzené a jedine skutočne pravdivé programy nášho vyššieho Ja.  

Taká zmena sa môže udiať, ak si niekto DOVOLÍ, aby odteraz žil SVOJ ŽIVOT a nebol vedený cez svoje strachy, obavy a pochybnosti. Všetko je možné. Aj to, že na konci svojho života si povieme: “Žil som šťastne, mal som naplnený život a nič by som na ňom nemenil. Vybudoval som spokojného seba a tým aj ľudia v mojom blízkom okolí sa stali mojimi ako keby duchovnými sprievodcami. Ďakujem, Život.”. 

Motivácia k takejto veľkej osobnostnej zmene nie je postačujúca v prípade, ak prichádza z vonkajška – napr. keď muž cíti naozaj silnú lásku k žene a si zaumieni, že KVôLI tomu, aby mohol byť s ňou, sa uzdraví. Takýto úmysel funguje krátkodobo a určite nie stabilne, pretože kým niekto kroky nerobí PRE SEBA, akonáhle tá vonkajšia okolnosť prestane byť motivujúca, on spadne naspäť do tej svojej závislosti ešte hlbšie a svet bude vidieť ešte pochmúrnejším, než pred odhodlaním sa k prvému kroku k zmene.  

Motivácia je potrebná, aby vychádzala z nás. 

Zmena nastane vtedy, ak situácia, v ktorej sa nachádzame, je pre nás už neúnosná a cítime potrebu prebudiť sa do skutočnej reality. Narcis ale veľkou pravdepodobnosťou potrebu takejto núdze nebude cítiť. A to z dôvodu veľmi jednoduchého a logického: on totiž NECÍTI a vo svojom podvedomom programe má nainštalovaný softvér, že ani nechce, lebo si zvykol na tento bezcitný život, v ktorom prežil tie svoje roky doteraz a naučiť sa vnímať celý svet INAK je pre neho tak obťažné, že si skoro ani predstaviť nedokáže.

Zdá sa mu nebezpečné vzdať sa toho vygenerovaného sebca.

Príde mu, ako keby išiel proti sebe, to ale iba dovtedy, kým sa stotožňuje s vlastným egom a nechá sa viesť cez hlavu. Akonáhle POCÍTI, že on nie je jeho myseľ, náhle sa všetko zmení v ľahkosť a slobodu. 

Kým tá zmena nastane, potrebuje prepísať svoje skoro všetky, pre neho doteraz najpodstatnejšie presvedčenia a podvedomé programy, a v neposlednom rade transformovať všetky svoje bolesti cez dovolenie si pozrieť sa na nich. Programy ale môžu siahať až z minulých životov a ten prepis môže byť až tak ťažký, že ho dotyčný sám ani nezvládne a sa radšej rozhodne ostať v tých už zarytých koľajach.  

Veď pre neho spôsob, akým on žije a žil aj doteraz, funguje. Prečo by mal vyložiť také obrovské úsilie k tomu, že by sa zmenil, keď 

  1. jednak ten úspech ani zaručený nie je (kým si dáva podmienky cez svoju myseľ) 
  2. v druhom rade, čo, ak v novom svete nebude vedieť byť prospešný ani pre seba, nie to ešte pre ostatných 
  3. a po tretie ani nevie, či ho tá milovaná žena ešte po tej zmene bude chcieť a na neho počká alebo vybuduje novú rodinu s mužom, ktorý slobodu a lásku vníma prirodzene.  

Proste má v hlave taký mišmaš, že sám nevie, čo by mal robiť a na otázku “AKO?” odpoveď vôbec nepozná. Vykročiť teda do neznáma pre neho (pre jeho sebeckú myseľ) nedáva žiadny zmysel. Logika ale tu už nefunguje a kde sa nemôže viesť cestou poznanou, je malé percento ľudí, že sa na takú neznámu cestu vydá – hoci…. jedine tam je odpoveď a úspech. No lenže…. a tu prídu tie výhovorky mysle, s ktorým zatiaľ on je na sto percent stotožnený.  

Prekonať sa – to je tá výzva, ktorá jediná zaručene funguje, a to bez presného a konkrétneho výsledku, na čo je náš mozog zvyknutý a nastavený doteraz. Tu je potrebné sa presunúť do levelu dôvery…. dôvery v takzvanom NIČ. Ale AKO, však? 

Rozoberieme aj to a poukážeme na možnosti v ďalšej časti nášho cestovania k prijatiu sa a uzdraveniu srdca. 

V láske k vám, Kamaráti a Dvojplamene.  

okh. 

Konzultácie v téme vzťahov (a Života) objednávaj: 

  • cez fb chat 
  • telefonicky 
  • videohovorom 
  • osobne v okolí Košíc 

0903858930, harmonia.andy@gmail.com,     

fb: https://www.facebook.com/okharmony1     

Ostávam v úcte k vám: vaša Andy 

 
🙂

Pridaj sa aj ty k téme 🙂

Omrvinky lásky alebo Milujem narcisa – 9.časť

Omrvinky lásky alebo Milujem narcisa – 9.časť

Všetko sa dá, keď prestaneme pochybovať v nedokázateľnom.  

Keď naše vnútorné pohnútky budú tak silné, že nám bude jedno, či sa nastaví ten egom očakávaný výsledok alebo nie, sme zdraví. Podstatnejšie bude pohnúť sa z miesta, keď sa tam už až tak nekomfortne budeme cítiť. Ak sa dostaneme do takéhoto stavu, VTEDY JE MOŽNÁ DLHODOBÁ TRANSFORMÁCIA. Keď si povieme, že áno, cieľ je nám dosť jasný, a aj keď nezaručený na 100%, idem do toho a RISKNEM ten môj doterajší život: 

  • Čo, ak na mňa naozaj čaká niečo ešte krajšie?  
  • Čo, ak naozaj tí ostatní majú pravdu a moja teória je fakt len iluzórna, preto nefunkčná, iba do chvíle, kým sa k tomuto bodu nedostanem, teda kým ma Život nezačne preskúšavať, či ozaj žijem svoju vnútornú Pravdu?  
  • Čo, ak na mňa čaká oveľa lepší život, keď sa prestanem držať tých svojich postojov, ktoré ako keby prestávali pre mňa byť efektívne?  
  • Čo, keď prišiel ten čas, kedy musím vykročiť tam, kde som ešte nikdy nechodil a nikdy byť nechcel?  
  • Čo, keď v tom neznámom na mňa čaká život, ktorý som stále túžil žiť, ibaže cez myseľ sa mi tam nepodarilo dostať?  
  • Čo, ak všetko je pravda, o čom tí INÍ hovoria?  
  • Čo, ak predsa je aj iné, než na čo som si celý život dával dôraz?  
  • Čo, ak….?….  

Môžem stratiť niečo? 

Áno: jednoznačne stratím svoju doterajšiu identitu a budem musieť postaviť novú…. Idem do takejto výzvy? 

Áno: stratím svoje celoživotne a tvrdo vypracované presvedčenia…. Som ochotný aj teraz ísť do novoty? 

Áno: stratím tabule, ktoré boli pre mňa jednoznačnými smernicami môjho života…. Idem do objavovania tých nových? 

Áno: stratím tú iluzórnu sebaistotu a získam skutočnú vnútornú silu, vďaka ktorej sa budem môcť prekonávať aj po zdolaní tejto prvej…. Oplatí sa mi risknúť svoj celý život? 

Áno: stratím možno tých kamarátov, ktorých som doteraz okolo seba mal…. Vzdávam sa ich za možné nové známosti, ktoré mi ukážu nové smery v mojom živote? 

Áno: stratím možno aj moju pozemskú lásku…. Risknem a skúsim, či sila lásky pretrváva? 

Áno: stratím skoro všetko, čo mi doteraz bolo podstatné, ale získam nové možnosti a skúsenosti…. Myslím, že mám takúto odvahu? 

Áno: stratím moju závislosť na mozgu a mi bude pomáhať iba v situáciách, v ktorých ho naozaj budem potrebovať…. Viem si predstaviť takú slobodu mysle? 

Áno: stratím svoj chlad a necitlivosť, prebudia sa vo mne emócie, možno aj plakať budem “musieť”…. Idem do toho aj tak? 

Áno: stratím všetky svoje zábrany, ktoré ma držali v podľa mnou vytvorenej realite a sa dostanem do inej dimenzie pohnútok…. Nechám sa prekvapiť, čo je pre mňa vo mne prichystané ešte na tento môj život? 

Áno: stratím svoje strachy a nahradia ich odvaha, sloboda a bezpodmienečná láska…. Vyskúšam život bez obáv a pochybností? 

Áno: stratím všetko, čoho sa držím a získam nadhľad, vďaka ktorému vstúpim na pôdu vyšších vibrácií…. Som pripravený sa uvidieť úplne? 

Áno: stratím tie ťažoby, kvôli čomu som nemohol lietať…. Som ochotný získať krídla? 

Áno: stratím napätie a vystrieda ho úľava a voľnosť, ktoré ma nechajú rozhodovať sa pokojne a bdelo…. Som na to pripravený? 

Áno: stratím tú iluzórnu istotu, ktorú som si vytvoril pre seba cez svoje ego a si budem stále istý v tej neistote (pre moje ego)…. Nechávam sa viesť od teraz cestou môjho srdca? 

Áno: stratím to neustále držanie sa bezpečia, ktorá ním nikdy v skutočnosti nebola a ani nebude, jedine ak ho pretransformujem na sebadôveru a dôveru vo Vesmír a prírodné zákony…. Cítim, že by táto cesta bola pre mňa tá správnejšia? 

Áno: stratím všetky svoje ilúzie postupne a budem kráčať po Ceste Lásky…. Viem si to aspoň trošku predstaviť? 

Áno: stratím na chvíľu toho krok po kroku vytvoreného seba v tom stotožnení sa s egom a otvoria sa mi brány doteraz nepoznané…. Prijímam možnosť cítiť konečne SEBA ako bytosť duše, srdca AJ hlavy? 

Áno: stratím nedbalosť a prísnosť, aby som došiel k ľahkosti tvorenia…. Je to pre mňa OK? 

Áno: stratím svoje sebectvo a budem vedieť lásku aj dávať tak isto, ako prijímať…. Môže byť? 

Áno: stratím svoju nestabilitu a získam pevnosť, ktorá bude jemne bdelá a stála…. Teším sa tomu? 

Áno: stratím menejcennosť, kvôli čomu som celý život trpel a dokazovať musel svoju hodnotu, ktorú som vôbec necítil a nahradí mi ju sebavedomie…. Toto chcem naozaj? 

Áno: stratím život vo svojom doterajšom nevedomom bytí a cez sebareflexiu sa spoznám aj vo svojej hĺbke…. Pripúšťam si takúto obrovskú zmenu? 

Áno: stratím neustále hľadanie a nenachádzanie sa a vykročím na cestu, kde ma postretne ľahkosť a sa mi vykreslí moje poslanie na tento môj fyzický život…. Dovolím si Ho? 

Áno: stratím svoju moc byť obeťou či hrdinom situácií, lebo začínam život zodpovedného vedomého Človeka a Muža…. Chcem sa cítiť pánom prítomností bez toho, že by som musel v každom prípade dokazovať seba? 

Áno: stratím toho tak veľa, že ego sa už teraz bojí a ma chce od tej celej novej, nepoznanej ceste ochrániť, lebo pre neho je zmena tabu…. Idem do toho a sa oslobodím, aby som mohol dýchať vzduch Života namiesto umierania? 

ÁNO? 

Či radšej ostanem v sebaľútosti a závistlivo budem dozerať na tých, ktorí sa odvážili vstúpiť na neznámu pôdu radosti a pokoja? 

Rozhodnutie je len a len na mne…. nikto ho za mňa nespraví. Spravím ho ja? Rozhodnem sa tej najväčšej zmeny môjho života?

Dovolím si tú zmenu k vedomému životu, k vedomej láske a k vedomému milovaniu sa s vedomím bytím v každej jednej mojej nadchádzajúcej situácie žiť? 

Ak odpoviem ÁNO, som si vedomý toho, že beriem na seba ZODPOVEDNOSŤ za svoj život a viem, že spoliehať sa budem odteraz len a len na moje vnútro cez POCITY, ktoré vnímať budem a ktoré ma stále zavedú na pravdivý, čistý, upokojujúci chodník prechádzky plný zmyselného blúdenia sa v najspokojnejšom počasí striedaním sa s búrkami, za ktorými neustále bude opäť svietiť slnko. 

Buď – alebo

Môžem vykročiť a môžem ostať tu, kde som. 

Môžem žiť život vďaka precíteniu ho alebo zomierať v robotickom robení si tých úloh, ktoré za radom vyfajknúť chcem, že som ich splnil. 

Môžem byť spokojným preto, lebo som taký, aký som vo svojej prirodzenosti (nie egu) alebo v napätí a očakávaní tvrdošijne makať na dosiahnutí chvíľkových spokojnosti vďaka vonkajším okolnostiam. 

Môžem začať svoj nový život alebo na konci ľutovať všetko, k čomu som nemal odvahu vykročiť. 

Môžem riskovať všetko, alebo aj nič. 

Môžem sa v tej pre ego neistej budúcnosti tešiť a byť šťastný alebo ostať sám vo svojej ulite, kde slnko zasvieti iba vtedy, ak si z núdze pootvorím trošku jej dvierka. 

Môžem to byť Ja, koho žiť odteraz budem alebo môžem byť stotožnený s mojou mysľou, ktorá mi bude určovať pravidlá, kedy čo musím.

Môžem cítiť a žiť prítomnosť alebo nie a stále skladať ku krátkodobému  potešeniu skladačku budúcnosti cez minulosť. 

Môžem byť v tu a teraz stále alebo v strachu a nenaplnených očakávaniach. 

Môžem byť odteraz voľný či neustále napätý. 

Môžem byť slobodný vďaka sile pocitu svojej sebahodnoty alebo neslobodný v tej menejcennosti, v ktorej zatiaľ som. 

Môžem cítiť v srdci lásku alebo zomierať v neodhalenej, hmlistej, nikdy nekončiacej nádeji v beznádeji. 

Môžem cítiť…. 

Môžem. 

okh. 

Na budúce si povieme aj o druhej strane: nakoľko je niekto ochotný čakať na zmenu v uvedomení si svojho partnera…. je dobré zažívať očakávanie a trpieť celý ten čas alebo sa vybrať tým iným, slobodným smerom aj bez neho? Ako?

Ostávam ti naďalej v blízkosti, aby som mohla pomôcť: 

  • cez fb chat 
  • telefonicky 
  • videohovorom 
  • osobne v okolí Košíc 

0903858930, harmonia.andy@gmail.com,     

fb: https://www.facebook.com/okharmony1    

S láskou: Tvoja Andy 

 
🙂

Pridaj sa aj ty k téme 🙂

Omrvinky lásky alebo Milujem narcisa – 10.časť

Omrvinky lásky alebo Milujem narcisa – 10.časť

Si ochotná čakať na zmenu postoja a nastavenia doteraz narcistického človeka pri sebe? 

Čakala som rok a pol. Stačilo.

Prosil ma, aby som bola s ním dovtedy, kým nenájdem niekoho, ktorý bude lepší pre mňa, než je on…. koľko menejcennosti v tejto vete spočíva…. koľko nedôvery v moju lásku k nemu…. ako veľa nelásky a neslobody…. a hlavne – žiadnej sebahodnoty.

Často mi vravieval: “Zaslúžiš si lepšieho, než som ja.” “Prečo by si chcela práve mňa?” – neskutočná nedôvera v sebe samom a tým aj v mojej láske k nemu. Vlastne práve preto ma stále podceňoval a podrážal, dával mi emočné rany, ktoré som ledva predýchavala a po ktorých som mu ešte silnejšie chcela vysvetliť, že JEHO som si vybrala a nie je tu žiadne iné vysvetlenie, než to, že ho cítim, že ho milujem z hĺbky svojej duše a práve ON je ten, s ktorým žiť chcem. Aký INÝ dôkaz ešte chcel?….

Jasne, že mu nič nestačilo, keď sa podceňoval.

Nikdy by mu nestačil žiadny argument, keď neveril v Sebe.

Za tú dobu čakania na jeho prebudenie sa k otvorenosti srdca a vedomému bytiu v dôvere, slobode a láske som si vytvorila plno ďalších problémov – zdravotné. Keby sa mi ho podarilo pustiť hneď po zistení faktu, že sa meniť nehodlá, by som ostala zdravá v mojej plnej sile. Trebalo by “iba” prijať, že proste nie je ochotný v každej sfére nášho vzťahu spolupracovať, čo som nedokázala, keďže som s ním počítala v mojej-našej spoločnej budúcnosti.

Jasne, keby som s ním nemala dlhodobé plány, tak nečakám na jeho uvedomenie sa, nepúšťam ho ani do svojej blízkosti vôbec, ale vôbec (a to nehovorím o intímnostiach). Cítila som ale, že môžem, lebo ma miluje tak isto hlboko, ako ja jeho, čo som pred stretnutím sa s ním nikdy v mojom živote nezažila.

Moje vnútro ho prijalo. Nijak neprotestovalo. Ani jeho…. kým nezapojil do celého procesu hlavu….

Naše duše sa tešili – prvýkrát v živote tak naozaj. Krátko po tom ale, že vypol v sebe “romantiku”, nedokázala som sa s ním spojiť už ani intímne. Áno, vydržal pri mne dlhú dobu aj bez sexu a som si bola vedomá náznaku státia pri mne aj cez toto neskutočné “gesto”. Viem, že ma miloval a preto vydržal aj bez intímností, preto mi chcel dokázať aj cez popretie skutočných potrieb, že a miluje. Nepočul ale, že mi nie dokazovať má, ale tou láskou jednoducho byť. Čím viac som na neho tlačila v tomto smere, aby sa vyjadril inak, než kruto mužsky, tým viac sa odtiahol odo mňa namiesto uvedomenia si potreby pozrieť sa na každú vec aj empaticky, z druhej strany.

On nijak nechcel vnímať prirodzenú potrebu zblíženia sa. Čo sa aj sexuality týka, dokázal sa riadiť iba cez hlavu, čo ma rozčuľovalo ešte viac, pri čom si on MYSLEL, že mi tým dokazuje svoju náklonnosť a spriaznenosť. Neskutočná blokácia cítenia v ňom prebiehala. Odpor k vôbec nejakým vyjadreniam cez niečo iné, než rozum. Úplné a “dokonalé” uzavretie sa a nedôvery v láske a odpor k citom vôbec.

Preto: ak takú dlhú dobu niekto nie je ochotný nijak sa zmeniť a uvedomiť si aj svoju časť vo vzťahu, radšej sa netráp. Neznič sa kvôli človeku, ktorý ťa nemá snahu pochopiť.

Dostaň sa do nadhľadu, pozastav sa a si polož jednu jedinú otázku: “Vyhovuje mi byť v takomto vzťahu? Vidím šancu na posunutie sa v ňom alebo sme v stojatej vode, ktorá sa čím ďalej, tým viac zakaluje, lebo sa nijak nečistí, ďalej sa zanáša špinou, nepochopením, nepozornosťou, ne-spoluprácou, tvrdosťou a vážnosťou bez objatí, nehy, vášne, úprimných prejavov lásky?” 

Odpovede môžu byť dvojaké: 

  1. V prípade, ak tvoja odpoveď znie: “Áno, aj keď iba pomaličky, ale sa posúvame dopredu, náš vzťah sa pohýna. Vnímam, že to ešte nie je ono, predsa sa cítim stále lepšie a lepšie.”, v tomto prípade je jasné napredovanie a spolupráca, pochopenie a otvorenosť učiť sa, silnieť duševne a dospieť k zrelosti nielen biologického, ale hlavne emočného a mentálneho. Jednoznačne schvaľujem takéto napredovanie, keďže obidvaja vedome pracujete na sebe. Jasne, že nikto nie sme dokonalí v tomto hmotnom svete – nezjednotili sme sa ešte s našim spirituálnym jadrom, inak by sme v tomto tele tu na Zemi už neboli. Duša potrebuje tento zážitok, aby bola zrelšia a stále viac prepojená s našim vyšším Ja. A preto, ak partner viditeľne napreduje, moja rada znie: pomôž mu vo vytiahnutí hlbokých a bolestivých tieňov na povrch a v transformácii svojich podvedomých zranení do lásky tým, že stojíš pri ňom, aby cítil tú bezpečnú možnosť odovzdať sa pri tebe, vedieť, že sa môže obnažiť duševne a nieže sa mu nevysmeješ, práveže vieš, akým ťažkým obdobím prechádza, aj tak ho miluješ a si na neho hrdá pre nabratie odvahy napriek tomu, že jeho ego nechce byť nijak prekonané, pokorené a bojuje s ním skoro v jednom kuse. Buď za takého muža nesmierne vďačná, lebo už CÍTI a VIE, že frajerina nie je dokazovanie si svojej mužskosti, ale práve bytie tým Mužom vďaka zharmonizovaniu svojej ženskej aj mužskej polarity. Stoj pri ňom ako Žena a vedz, že ťa skutočne miluje. Aj keď prídu ťažšie chvíle vo vašom vzťahu, podpor ho v pokračovaní odovzdávania sa Vesmíru, Bohu v ňom a energiám, ktoré už jasne vníma. Áno, jednoznačne takýto postoj vás len a len spojí stále hlbšie a pevnejšie a tá láska, ktorú k sebe cítite, sa množiť bude. Takýto vedomý vývin vašej prepojenosti vás stmelí tak silno, že žiadna vonkajšia moc tú nádhernú lásku nemôže nijak rozdeliť. Prajem každému z nás pocítiť také slobodné a zároveň pevné puto medzi Ženou a Mužom. 
  2. Ak ale tvoje pocity vo vzťahu sú stále horšie, ťažšie sa ti v ňom dýcha a necítiš podporu potrebnú z každej strany tvojho bytia od tej druhej osoby VEDĽA teba (už nie pri tebe), ukonč ten (ne-)vzťah. Proste sa ROZHODNI PRE SEBA, pre svoj vnútorný pokoj a uzavri to, čo už funkčné nie je. Čím skôr si dovolíš nežiť v ilúzii, tým pre vás oboch, ale hlavne pre tvoju dušu tento krok bude väčšou úľavou, aj keď srdce aj ego chvíľku pôjdu proti sebe v nepochopení sa. Nech ťa táto ne-spolupráca nevykoľají zo svojho stredu a bdelosti.

Ja som sa trápila minimálne rok a pol. Nehovorím, že zbytočne, lebo nič na svete len tak nie je, všetko má svoj zámer – aj tie dlhé mesiace mali. Potrvalo mi, kým som si uvedomila, čo mi toto trápenie vlastne v skutočnosti prináša: schopiť sa a dokázať povedať aj NIE človeku, s ktorým som celý svoj život prežiť chcela a vedela som, že aj on so mnou. Sebaistota mi tým vtedy nesmierne vstúpla a som pochopila, že dovtedy čaká niekto na druhého, aj keď nevidí skoro žiadnu zmenu: 

  • kým svoju hodnotu nepocíti dostatočne 
  • kým nedôjde až do bodu mrazu, ak inak nejde spraviť ten potrebný krok
  • kým neuvidí seba až tak hodnotného, že by bol podstatnejší, než sa podceňovať s človekom, ktorý si ho neváži, dokonca ho berie ako samozrejmosť 
  • kým sa neoddiali od svojho stredu tak ďaleko, že by mu už vnútro doslova kričalo od bolesti 
  • kým sa tie bolesti neprejavia aj fyzicky, aby nám ukázali jednoznačnú vykoľajenosť z Cesty Lásky
  • kým stále dúfa a si MYSLÍ aj sa riadi podľa blbého a zničujúceho výroku: “Nádej zomrie posledná.”…. a pri tom sa znič, ale nieže sa postavíš na svoje vlastné nohy, lebo náhodou sa prestaneš ľutovať a bude ťa bolieť, že už je na čase opustiť stotožnenie sa so svojim egom (zároveň verím, že každý z nás, ktorí čítame tieto články Omrvinky lásky alebo Milujem narcisa, je nám jednoznačné, uvedomené a prijaté, že my nie sme naša myseľ!)
  • kým nespadneme emočne až tak hlboko, aby sme sa od dna ani odraziť nedokázali
  • kým …. doplň podľa svojho príbehu…. určite máš aj ty čo dodať 🙂

Prosím každého…. a veľmi vás prosím, závislí na nesamostatnosti: nastav sa aj ty na zmenu – zmenu svojho bodu pozornosti z Neho na Seba. V každom prípade (či sa dotyčný zmení alebo nie) TY sa musíš začať zaoberať sám SO SEBOU. Tak isto, ako aj on.

Cesta Lásky nás jednoznačne vedie k Sebe.

Nie k sebeckému sebe cez ego, ale k Sebe ako celistvej bytosti uvedomujúceho sa ako komplex fyzického, emočného, mentálneho a duchovného tela. Precítenie sa vo všetkých týchto sférach nám umožňuje transformáciu nášho vedomia z podmieneného na vedomého, vďaka ktorej zmene začneme žiť náš skutočne reálny život v radosti, pokoja, slobode a láske…. možno fyzicky sám, no nikdy nie osamotený, ak to šťastie v sebe sme už raz pocítili nezávisle na okolnostiach, len tak.

Prajem nám takéto chvíľky na Zemičke. 

okh. 

Ostalo nám ešte aj na budúce si povedať o ďalších skutočnostiach, aby nás nezlomil Život a sme dokázali ostať v tých vyšších vibráciách…. v skutočnej láske. 

Ostávam ti naďalej v blízkosti, aby som mohla pomôcť: 

  • cez fb chat 
  • telefonicky 
  • videohovorom 
  • osobne v okolí Košíc 

0903858930, harmonia.andy@gmail.com,     

fb: https://www.facebook.com/okharmony1    

S láskou: Tvoja Andy 

 

 
🙂

Pridaj sa aj ty k téme 🙂

Omrvinky lásky alebo Milujem narcisa – 7.časť

Omrvinky lásky alebo Milujem narcisa – 7.časť

O svojom vnútri ti nedá nič alebo skoro nič vedieť. Teba zo začiatku ako skvelý poslucháč, aj vypočuje – dokonca máš pocit, že má o tvoje vnútorné zážitky a pocity záujem. Robí to vedome, aby si sa k nemu citovo pripútal a mohol ťa pekne, bez tvojho povšimnutia využívať vo svoj prospech, veď jeho matka mu emočnú stabilitu nikdy nezabezpečila, preto ťa POTREBUJE. Jasne, že ti tú svoju vnútornú labilitu nevysvetlí a sa k ničomu úprimne neprizná, aj keď ty to už začneš aj vidieť. Povie ti iba, že veď sa mamka o neho stále starala (alebo nie), mal čo jesť a aj strechu nad hlavou a to mu stále stačilo…. aspoň si MYSLÍ. Keby začal počúvať svoju dušu, pocítil by, ako kričí o pomoc a plače presne tak silno, ako ty, keď ťa nechal samú a bezcitne odišiel alebo ti neodpovedal na slová naplnené emóciami.

Ak sa u neho narcizmus prejavuje v menšej miere, je šanca k sebareflexii.  

Potrebuje ťa ale najskôr stratiť. Ani ja by som nebola schopná s takýmto odstupom o tejto téme písať, keby som tú ním spôsobenú ranu nemala dnes už primerane k dobe, ktorá prešla od jeho posledného útoku, zahojenú. 

Uvedomením si týchto faktov veľmi pomôžeš…. sebe. Doporučujem ti prebrať sa zo sna v čakaní na neho čím skôr, kým sa ti aj fyzicky neprejaví tvoja duša a neukáže, ako veľmi už trpí. U mňa museli prepuknúť rôzne choroby, aby som si uvedomila, že sa nemôžem nechať zničiť kvôli niekomu, komu na mne a mojom vnútornom rozpoložení vôbec nezáleží – vidí iba seba, vo vzťahu je ako keby iba on sám so sebou, ja som len samozrejmosť, ktorú môže kľudne využívať, ako sa mu zachce a potom hračku dať na svoje miesto, ako keby sa nič nestalo.

Jediným východiskom z utrpenia je rozhodnúť sa nepripustiť si spadnúť naspäť do závislosti na ňom. Drž sa svojho už stabilizovaného vnútra. Ostaň v prítomnosti. Ak sa v tvojom živote opäť náhle objaví, nenechaj sa vykoľajiť od Seba, zo svojho stredu. Nech ti sľubuje hocičo, nech ťa chce obalamutiť opäť niečím, ak ostaneš vo svojom strede, jasne budeš vnímať, či sa uvedomil a sa naozaj zmenil alebo iba potrebuje opätovné doplnenie si tých svojich dávok nenásytnosti pre dokazovania si svojej tvrdej pomýlenej osobnosti ako dokonalej bytosti pred ostatnými.  

Kým sa niekto nevyrovnal so svojou minulosťou, nedokáže prijať Seba a poctivo žiť ani v prítomnosti. Stále bude mať obavy ohľadom svojej budúcnosti, veď ho podvedome prenasleduje ten útek sám pred sebou a ženie ho do iluzórnej istoty v budúcnosti, ktorá neexistuje…. chce ho dohoniť a naháňa ho, až kým sa nepozastaví a sa na toho neúprosného tieňa v sebe nepozrie.  

Kým sa sebareflexia neudeje, potrebuje energiu, aby pred svojimi zraneniami mohol behať ďalej. Presne toľko bude do teba investovať, koľko mu postačí na ďalšiu dobu. Všetko má presne vypočítané a si nemysli, že dostaneš od neho viac omrviniek, než za čo si on od teba VEZME svoju dávku sily v tom vašom emočnom biznise. Ak úspešne pochodil, môžeš si byť istá, že sa k tebe vráti raz zas, aby zahral túto nevedomú hru závislosti na tvojej energii opäť a opäť a opäť. Vyžmýka ťa dostatočne, energeticky a emočne vyčerpá a odhodí tak isto, ako aj doteraz stále.

Môžete sa na túto imagináciu hrať a byť v nej zatiahnutí obidvaja, kým len chcete. Je to na jednom z vás, kedy si povie: stačilo. Síce kým sa TO ROZHODNUTIE NEVYSLOVÍ, si naberiete cez vaše egá tú svoju dávku závislosti jeden od druhého cez tie už dobre zabehnuté podvedomé manipulačné programy a sa dostatočne naplníte (aspoň na chvíľu si to budete myslieť), otázne je iba: kto bude viac vytešený a komu spraví dobre žobranie a branie, a kto skôr bude opäť potrebovať využiť druhého vo svoj prospech, lebo sa vyčerpal. Ja som od neho o tie omrvinky lásky žobrala a on odo mňa surovo bral, čo potreboval. Preto jasne, že som bola vyčerpaná ja a nie on…. jeho ego sa mohlo cítiť v moci a na koni, kým som si mu dovolila skákať mi po hlave (vďaka mojim nezrelým emóciám, menejcennosti, nesebaistote a nedôvere v sebe a vo svojej hodnote).

Akonáhle som si uvedomila tú jeho hru a som si aj DOVOLILA nepripúšťať si ani len kúsok tej omrvinky lásky mi dať, prestal aj on brať a využívať ma. Síce ma za tú moju “necitlivosť” voči jeho egu obviňoval, už nezaberali. Ego nechce stratiť svoj zdroj energie a preto spraví VŠETKO, aby sa tak neudialo a aby nikdy nepocítilo prehru. On ten boj ale nakoniec prehral a sa stiahol až tak, že sa mi pravdepodobne už nikdy v živote neukáže….. ak nad ním, nad jeho egom nezvíťazí sila skutočnej lásky.

Nechala som ho so svojimi nespracovanými bolesťami samého tak, ako on nechával stále mňa. Či sa v sebe s nimi vôbec niekedy v tomto živote popasuje tak isto, ako ja, je na ňom. Nie som za neho a za jeho konania zodpovedná. Tú zodpovednosť buď zoberie na seba on alebo nájde ďalšiu obeť k neustálemu načerpávaniu tej energie, ktorú potrebuje z vonkajška, kým sa neodváži pozrieť sa na seba, do svojho hlbokého a temného vnútra. Obeť môže byť aj ďalšia žena, rodič, kamarát či kolega – nezáleží.

Uzdravieť sa môže jedine pozastavením sa sám nad sebou a položením si otázky: “Prečo sa toto celé udialo a deje? Čo mi táto situácia ukazuje? Ktorým smerom sa mám ďalej POHNÚŤ? – a to nemyslím iba fyzicky…. samozrejme, aj…. hlavne ale pozrieť sa do seba, uvedomiť si svoje myšlienky, slová a činy, či sú v rovnováhe s POCITMI, ktoré v sebe cíti, uvidieť a pozastaviť sa nad skutočnými DôVODMI rozchodu.

V  prípade, ak si obidvaja uvedomia, čo im tento vzťah prišiel ukázať, sa môžu vnútorne posilniť a vymaniť sa zo silnej väzby a závislosti na vonkajších zdrojoch uvedomením si tých podvedomých procesov, ktoré ich doteraz hnali vpred cez sebectvo a ponižovanie sa. Uvidia sa z nadhľadu, zo strany lásky a prejdú cez svoje bolesti, ktorými nikdy nechceli.

Iná cesta neexistuje.  

Tiež som si nechcela pripustiť, že by som bola závislá na vzťahu s mužom. Moje ego sa tomu veľmi dlho bránilo, až jedného dňa som si povedala: “A DOSŤ!” Vtedy sa vo mne všetko zmenilo. Vtedy som sa prijala a tým aj Peťa takého, aký je s rozhodnutiami takými, aké robí. Vo mne sa všetko uvoľnilo a som sa prestala báť prítomnosti. Zrazu som VEDELA, čo mám ROBIŤ, lebo som začala CÍTIŤ svoje vnútro. Zrazu som ho už nesúdila, iba si uvedomila: “On tento krok, čo ja, si ešte nedovolí spraviť a preto fyzicky spolu nemôžeme byť. Veď to je aj tak jedno: na úrovni duše tak či tak už dávno sme.”

Po tomto uvedomení mi už mohol kľudne vyčítať naďalej: “Keby si ma chcela, ma nevyhodíš.” – nezaberalo. Cez masku vyvolania vo mne pocit viny som už videla ten jasný a bezvýchodiskový výkrik jeho ega. To, že skúša tie jeho posledné manipulatívne boje so mnou a si neuvedomí jednu podstatnú vec: nemá s kým bojovať…. ja ho už iba prijímam – nechcem byť ani lepšia, ani horšia od neho, pod kontrolou mi stačí mať seba a nie jeho, prestala som očakávať jeho zmenu, prijala som ho s tým spolu, že chce ešte Seba odmietať a tým aj mňa, svoju minulosť, svoju budúcnosť a tým aj odmietanie žitia spolu so ženou, ktorá ho milovala.

Kým odmietame uvidieť svoju dušu, ona nám pomáhať nedokáže. Ani nemôže.

Kým odmietame posunúť sa z moci ega do lásky srdca, život sa nám v tom smere zmeniť nemôže – na tom kúsku pôdy môžeme očakávať vyrásť kvietok, kde nekonečne vysádzame burinu, ibaže márne, kým nezmeníme semienko uzavretosti na svetlo Vesmíru. 

Ak medzi partnermi pocity lásky boli skutočné, zmenou ich vnútorného nastavenia zažijú “neskutočne” silnú bezpodmienečnú lásku plnú už uvedomelých emócií, vášne a slobody v leveli pravdy, úprimnosti, otvorenosti, odovzdanosti a úcte. Precítia vďačnosť jeden druhému za poriadne silné odzrkadlenia tieňov ich dávnych zranení. Budú sa tešiť z uzdravenia sa a z tej vnútornej sily, ktorá sa vďaka vedomých zažití ťažkých pádov vo vás objavila. Poďakujú sa navzájom za to, že sa chovali presne tak, ako, lebo budú obidvaja vedieť, že nemohli inak, veď by menšie “urážky” na ego nezabrali.

Závislosti odišli a môžu žiť vzťah, kde sa dá dýchať čistý vzduch lásky a kde sa dvaja vedome milujú. 

Je naozaj možné, aby sa narcis úplne uzdravil?…. pokračujeme na budúce…. 

Zatiaľ ostávam v láske k vám, Kamaráti a Dvojplamene.  

okh. 

Konzultácie v téme vzťahov (a Života) objednávaj: 

  • cez fb chat 
  • telefonicky 
  • videohovorom 
  • osobne v okolí Košíc 

na tel.č.: 0903858930, e-maili: harmonia.andy@gmail.com,     

fb: https://www.facebook.com/okharmony1    

Ostávam v úcte: vaša Andy 

 

 
🙂

Pridaj sa aj ty k téme 🙂