Už sa ťa nedržím….

Už sa ťa nedržím….

Už sa ťa nedržím.

Naučila som sa pustiť pohnútky v sebe, že by som chcela riadiť veci. Už ťa nechcem viesť za rúčky, že by sme mohli byť spolu. Už nepotrebujem opateru. 

To, že nevidíš moju dušu, nie je moja vina. Že nenecháš CÍTIŤ NADPOZEMSKÉ, je iba hra tvojho ega. Kým si väzňom svojich strachov, stojíš v Ceste nášho spoločného Šťastia. 

Ale nechcem ťa už presviedčať. Nechcem ti už pomáhať, keď si to aj tak nevšimneš. Pustila som imaginárnu predstavu, že ti viem pomôcť, aj keď ty ešte postúpiť ďalej pripravený nie si. Pustila som ťa s tým, že môžem byť šťastná aj s iným.  

Chcela som ťa nadovšetko. 

Musela som ale prísť na to, že ku vzťahu sú potrební dvaja. Partneri. Ak len dávam, ale nedostávam, rovnováha sa prevráti. Ak dám do toho srdce aj dušu, no mi odpovie iba vystrašené ego, odstrkuješ ma od seba. 

Nebolo mi ľahké dôjsť k rozhodnutiu. Celé večere som sa trápila, trpela a cez deň plakala. Stačilo. Zaslúžim si od toho viac: čistú a úprimnú lásku. Zaslúžim si, aby mi ponúkol niekto aj svoju dušu. Taký Človek, ktorý neuteká ani odo mňa, ani od Seba. Kto je pripravený na to, aby vďaka lásky uzdravil svoju zranenú dušu. Kto vo mne verí a dôveruje v sile nás dvoch. 

Uvedomila som si, že tie krásne chvíľky boli príliš málo k tomu, aby sa ucelili tie rany, ktoré si mojej duši spôsobil. Mňa si trestal dlho za to, že sa nemiluješ. Mňa si ponižoval, lebo sa podceňuješ a si myslíš, že ty si  lásku nezaslúžiš. Klamal si mi a zavádzal, lebo si vo mne našiel tú istotu, ktorú v sebe nemáš. No tvoje zbabelé ego stále pred čistou láskou utieklo. 

Dlho som v nás verila. Verila v sile lásky. Rozhodla som sa ale ťa konečne pustiť. Nemôžem si ďalej nechať takto kruto ubližovať. Ďakujem, že SI. 

Dávam si šancu na nový život. K tomu, aby som niekomu mohla byť ja tou láskou, po ktorej moja aj jeho duša rovnako túži aj dovolí. Možnosť, že by si ma niekto vážil a pokladal ma za pravý a skutočný zázrak. Dávam si možnosť, aby ma niekto miloval tak, ako ja milujem jeho. 

Stále verím v Láske. Lebo ona sa zrodí v našej duši a nemá žiadne iné poslanie, než plynúť. K tomu sú ale potrební dvaja. 

Môj nový Život – som pripravená. 

Podľa: Mohácsi Viktória (http://elozoeletek.blogspot.hu 

Pochopiť či milovať?

Pochopiť či milovať?

Prečo chcú muži ženy chápať a nie ich radšej rovno milovať, keď ony jedine po tom túžia a nie po pochopení? Kebyže boli aj pochopené, to by už bol úplný luxus pre nich. Ten pocit by bol blažený až neuveriteľný. Ony by boli šťastné a spokojné nad tvoje očakávanie.

Veď práve to chceš: aby žena pri tebe bola konečne spokojná. SPRAVÍŠ VŠETKO pre vás?

Dá sa, ak sa otvoríme Sebe celkom, čo znamená: ženskú a mužskú polaritu v nás si UVEDOMÍME až do hĺbky, PRECÍTIME naše vnútro a prestaneme sa báť ho aj ŽIŤ. Slobodní budeme jedine vtedy, ak sa otvoríme Láske – skutočnej, ktorú sa nedá zahrať, iba zažiť.

Prečo chcú muži najprv ženy pochopiť a nedať im to, čo ony od prírody potrebujú?

Prečo sa boja Lásky a úprimnosti na každej úrovni?

Čoho sa vlastne boja?

Ak si UVEDOMÍME, že NIE SME ROVNAKÍ, už sme VYKROČILI nielen k sebe, ale aj k druhým.

Ak PRIJMEME tú ROZDIELNOSŤ, sa nám môže uľaviť od stresu za každú cenu dostať každého tam, kde my sme.

Ak UVIDÍME, kto je žena a kto muž, čo je ich rozličná úloha tu na Zemi, už nikdy viac nebudeme očakávať od partnera, že by NÁM vyhovel. Budeme sa tešiť, že ten druhý žije SEBA tak, že berie ohľad aj na nás, keďže konečne vníma tú PRÍTOMNOSŤ, ktorá SKUTOČNE JE. Nežije v ilúzii o niečom, ale UCHOPIL PODSTATU BYTIA.

Muži sú prioritne vedení hlavou, ženy emóciami. Jediné riešenie k SPOKOJNOSTI je to, ak cez toto uvedomenie začneme brať ostatných takých, akí sú. Lebo len cez prijatie seba sa dá prijať aj druhých.

Muž cez prijatie toho, že má aj emócie a DOVOLÍ SI ICH AJ ŽIŤ, dôjde k poklesu nutkania mať nad všetkým kontrolu (veď to sa aj tak nedá).

Žena cez prijate v sebe tú mužskú časť, ktorá je OCHOTNÁ AJ PRACOVAŤ, prestane byť závislá na mužovi a začne žiť seba.

Ak muž pochopí jednu jedinú vec: že pre ženu byť pochopená je až na druhom mieste, a muž ju nikdy neprinúti chladom a nemilovaním k tomu, že by nepotrebovala BLÍZKOSŤ či MôCŤ BYŤ ODOVZDANÁ Mužovi, ktorého miluje, tak zrazu príde na to, že žena môže byť spokojná – oproti tomu, čo si doteraz celý svoj život MYSLEL. Ak muž žene DÁ VŠETKO, čo si MYSLEL, že nebude nikdy musieť a obíde túto PRIRODZENOSŤ cez MYSEĽ, tak sa MÝLIL a on sa vtedy OSLOBODÍ, lebo sa mu uľaví, veď došiel k RIEŠENIU, čo potreboval: POCHOPIL ŽENU. Konečne sa mu prvýkrát v živote naozaj zo srdca UĽAVILO. Bude hrdý na seba, že DOKÁŽE STÁŤ pri Žene, ktorá tú jeho snahu a činy UVIDÍ. Všimne si v ňom pravého Muža.

ŽENA JE NAPLNENÁ CEZ POCITY a keď si tento nezmeniteľný FAKT muž uvedomí, tak si všimne, že žene nebude nikdy vadiť až tak, keď nebude pochopená, ako keď nebude milovaná.

Poznáš teda kľúč k tomu, ak žene silou-mocou chceš ublížiť…. a aj ten, ak jej dopraješ to najviac, čo sa dá tu na Zemi zažiť.

Ako ženu milovať?

Kedy bude spokojná?

Čo znamená milovať ženu?

Často počujem od mužov, že veď oni ich milujú a im to aj tak nestačí. Nič im nestačí.

Áno, milí muži. Lebo ŠETRÍTE a žena proste CÍTI vašu neoddanosť Láske.

Spýtam sa ťa: ako svojej (že vraj milovanej) žienke prejavuješ svoju lásku a náklonnosť?

Vieš, však, že to TREBA ROBIŤ? Si bytosť ČINU. PREJAVÍŠ svoju lásku k nej alebo chceš, že by to VEDELA a jej to má stačiť? MYSLÍŠ SI, že BY ju POMYSLENIE na tvoju lásku malo naplňovať? Chcel BY si ju ZMENIŤ, aby si sa ty nemal, však? Hmmmm….. no, práve preto je nespokojná a stále pri tebe pri takomto prístupe aj bude.

Nečuduj sa, že jej stále niečo chýba. Aj bude, ak ona celý deň priebežne nebude obklopená prejavmi lásky od teba nejakým spôsobom.

Akým? Jej to je skoro jedno, len aby v tom bola aj kreativita. Bude sa tešiť všetkému, cez čo pocíti, že si na ňu nezabudol a priebežne myslíš. Nestačí jej kúpiť kyticu a sa domnievať, že TO máš poriešené minimálne na týždeň a čím väčšia kytica, tým na dlhšiu dobu. Nie, Páni milí. To tak u žien nefunguje. Žena sa teší všetkému, len nech sa niečomu môže stále.

Že to je naivné? Alebo pre teba príliš namáhavé? K tomu môžem dodať iba: ok, len jej potom nenamietaj prístup, ktorý odpovedá tomu tvojmu. V žene uvidíš Seba – ak si ochotný uvidieť sa vôbec. Ona odzrkadľuje teba a tvoj prístup k sebe, či si dosť otvorený k svojmu vnútru alebo sa chceš zamaskovať do práce bez emócií. Ak sa nehodláš aj dávať práve to, čo ONA potrebuje od prírody odjakživa tak isto, ako ty od nej pochvalu a uznanie za tvoje výkony, proste a jednoducho: kým nedáš žene, čo ONA POTREBUJE, ani neočakávaj, že bude spokojná len kvôli tomu, že si, že jej opravíš chladničku či postavíš dom alebo ju zoberieš na vysnívanú dovolenku. Ona bude žiariť len v prípade, ak ju aj UVIDÍŠ ako bytosť a nie iba ako kus nábytku. Uvidíš JU – a nie jej schopnosti či výkony. Uvidíš JU ako ŽENU, ktorá len teba chce, lebo ty si jej celý Život.

Muž je na tom práve naopak: potrebuje byť pochopený a až potom milovaný. Jemu nebude nikdy stačiť, ak ho partnerka bude obdivovať za to, ako skvele je oblečený, aký super účes má či aké vyšportované telo, ak v ňom neuvidí práve toho Muža, ktorý má charizmu, odvahu, sebaistotu, ktorý dokáže ísť za svojim cieľom aj cez mŕtvoly (ok, to už preháňam hehe). Jednoducho muž bude spokojný vtedy, ak mu žena nechá SLOBODNÚ RUKU K ČINOM. Kým ona ho chce viesť, muž sa NIKDY nebude CÍTIŤ naplnený. On potrebuje, aby ho žena OBDIVOVALA ZA JEHO SKUTKY a ODVAHU v prekonávaní sa. Áno: taký je skutočný Muž. A žena, ktorá si ho takýmto spôsobom všimne, je tá, na ktorú on nedokážu zanevrieť, veď mu dáva presne to, po čom jeho PRIRODZENÁ PODSTATA odjakživa túži.

Žena je iná: ju treba milovať, aby ťa mohla chváliť. Keď nie je všelijakým spôsobom obskakovaná láskou, prestáva žiariť a ŽIŤ. Zomiera za živa – či to uzavretí muži chcú alebo nie počuť – proste to TAK JE.

Milovať ženu znamená MYSLIEŤ na ňu celých 24 hodín 7 dní v týždni a 365 dní v roku, až kým vás smrť nerozdelí – a to jej dať najavo hocijakými možnými spôsobmi vkuse:

  • napísať jej cez deň miliónkrát, že ju miluješ,
  • spýtať sa jej, či sa dobre CÍTI, keď stojíš pri nej emočne a si s ňou v prepojení, aj keď fyzicky práve nemôžete byť pri sebe,
  • poslať jej cez messenger či sms-ku srdiečko, kvietok, milé slovo, pohladenie cez dušu, aby CÍTILA, že si s ňou aj TERAZ,
  • prekvapiť ju napr. s tým, že prídeš skôr domov
  • byť nie vedľa nej, ale S ŇOU
  • usmiať sa na ňu
  • pozrieť sa jej odvážne do očí
  • pohladiť jej vlasy
  • objať ju len tak
  • objať ju, ak má aj zlú náladu
  • dať jej najavo, aká je nádherná
  • počúvať ju aj počuť a komunikovať s ňou o všetkom
  • pomilovať ju, že by omdlela (to znamená: aby zabudla, že sa môže kontrolovať a aby sa už nedokázala kontrolovať cez toľkú lásku, ktorú dostáva)
  • milovať ju do zbláznenia

…. a to všetko môže byť každých 5 minút. Neexistuje, že ak žena POCÍTI z tvojej strany oddanosť láske a úprimnosť v odvahe aj cez strachy, že by s tebou nechcela ostať, až kým tento tvoj prejav nekončí. Ak končí,…. tak končí s tebou chcieť byť aj ona. To je Vesmírne pravidlo na Zemi.

Vôbec nič z tých “romantických” čistôt nie je zbytočné. Práveže je nevyhnutné, keď skutočne chceš žiť so ženou v zamilovanosti celý život. Ak ťa ona CÍTI cez tieto tvoje prejavy lásky, NIKDY NEBUDE NESPOKOJNÁ – čiže ONA BUDE STÁLE SPOKOJNÁ, ŠŤASTNÁ po tvojom boku. Podmienka: od prvého prejavu až k poslednému musí byť každý jeden ÚPRIMNÝ, inak ona pocíti, že niečo ROBÍŠ len KVôLI NEJ – a to neplatí.

Ona ťa CÍTI. Neunikneš pred Sebou pri skutočnej Žene. Neunikneš pred tým, pred čím chce tvoje ego a si MYSLÍ, že mu veci prejdú, ako predtým pri tých “iných (normálnych)” ženách. Nie. Pochop, muž: Žena tak či tak CÍTI a PRED POCITMI NIET ÚNIKU. Ona pocíti aj tvoju schovávačku pred láskou, ale tak isto aj tvoju ÚPRIMNOSŤ.

Tak teda: ČO SI RADŠEJ VYBERIEŠ? Šťastie so ženou alebo nešťastie sám so sebou? Je to na Tebe, milý Muž…. Máš na výber…. ROZHODNI SA.

okh.

———————–

Ak tak cítiš, že potrebuješ poradiť, SOM TU pre Teba.

S láskou: OK Harmony – Andy

Citlivosť

Citlivosť

Slovo, ktoré srdcom uzavretí ľudia doslova neznášajú. Prečo? A prečo sa k tomu ani nechcú otvoriť alebo ak by aj trošku vnímali už POTREBU a NEVYHNUTNOSŤ byť citlivejším a neskôr CITLIVÝM, si predsalen nedovolia?

Ako sa toto slovo z pohľadu ega vníma a čo SKUTOČNE znamená?

Poďme teda za radom. Preskúmame najprv svet, aký sa javí byť a potom: aký NAOZAJ JE.

Žijeme vo svete, ktorý je zameraný na VÝKON a hmotný ÚSPECH. S tým súhlasí každý z nás. Ak premietneme tieto dve slová do partnerského vzťahu, zjavne sa nám ukáže tá rýchlosť, odstup a chlad v ňom.

Výkonom sme zameraní jedine na udalosti, ktoré sa dejú cez myseľ. Takže je nám asi nie až tak ťažké si predstaviť vzťah medzi dvoma zaľúbenými, ktorých ťahajú k sebe hormóny tak intenzívne, až si obidvaja MYSLIA, že sa do seba zamilovali. To je tá láska, o ktorej sa dokonca aj vo filmoch rozpráva. Ukazujú sa tam práve tie diania, cez ktoré vykonáva “lásku” muž a ženou.

Čo pod pojmom „láska“ sa tu rozumie presne? Čo sa deje na tom povrchu tej vášnivej zaľúbenosti? Jedine to, že v tej obrovskej rýchlosti si ani nevšimneme, s kým sme sa vyspali. Prečo? Nezastavili sme sa, nešli do hĺbky ani seba a svojich POCITOV, ale ani toho druhého vedľa nás sme nevnímali všetkými našimi vnemami. Prúd očarovanosti a ojedinelosti nás stiahol VYKONAŤ úlohu nevedomosti v nás a dosiahnuť ÚSPECH, teda čím rýchlejšie “SPOZNAŤ” partnera/partnerku “celkom” – lebo hormóny nechcú veľmi dlho čakať, veď nás oni chcú ovládať a mať pod kontrolou naše reakcie.

Lenže takou formou vôbec nemáme ani poňatia a sa nedá zistiť, či sme toho druhého “celkom spoznali” a kým v skutočnosti je. NECÍTIME jeho vnútro. NEOTVORILI sme sa jeden druhému tak, aby sme sa CÍTILI na úrovni tej HĹBKY, kde výkon a úspech nehrajú rolu, veď sú aj oni súčasťou CELKU. Zatiaľ sme spokojní sami so sebou na úrovni ega. DOSIAHLI sme vytúžený krátkodobý sen a práve takú dlhú dobu budeme “spolu” aj “šťastní”. Všetko dávam do úvodzoviek, keďže byť spolu šťastný znamená niečo úplne iné na leveli, kde dostať niekoho do postele a mať cez fyzický dotyk nejaký ten orgazmus je ten cieľ, ktorý SI MYSLÍME, že je najviac, čo medzi dvoma ľuďmi byť môže.

Ten, kto sa už naozaj CÍTI, sa nedokáže zamerať iba na tento možný jav medzi partnermi. Vníma toho oveľa viac. CÍTI HLBŠIE nielen seba, ale tak isto aj partnera, s ktorým sa rozhodol tráviť túto chvíľu. CÍTI ho nie iba cez hormóny. Vie, že on má dosah nad nimi a nie opačne. Jasne chápe podstatu ich BYTIA, lebo pozná seba a tým aj partnera. Pozná sa nie iba povrchne, ale vie aj o svojom vnútornom rozpoložení a je si vedomý svojich myšlienok, emócií, mentálnych pochodov, psychických prejavov aj fyzických činov.

Pozná sa nielen povrchne. Veľmi dobre si uvedomuje PRÍČINU aj DOPAD svojich konaní. Preto, ak ešte nedokáže byť otvorený k svojej hĺbke a neponúkne seba celkovo, nevyužije príležitosti len preto, aby nasýtil svoje ego na chvíľu a dosiahol úspech cez manipulatívny výkon mysle.

Veľmi dobre vníma potrebu ODOVZDANIA SA so všetkým, kým je, milovanej osobe, a nedokáže ho už viesť za nos. Je si vedomý svojej necitlivosti, neotvorenosti a toho, ako veľmi takýto CHLAD dokáže RANIŤ. Práve preto SPRAVÍ VŠETKO za to, že by sa cez túto uvedomelosť POKORIL (nie ponížil, pozor!!!!) a DOVOLIL SI CÍTIŤ SA nielen tak povrchne, ako doteraz, ale celou svojou bytosťou, aby sa PONORIL DO SEBA, lebo jedine CÍTENÍM SA je možné naozaj cítiť aj druhého pri nás. Nie cez hormóny a vďaka stimulácie cez dotyky, ale cez vibrácie a energie, ktoré sa pohnú smerom k druhému tak intenzívne, ako úprimne ho milujeme a tie POCITY DOVOLÍME PREJAVIŤ.

CÍTIME jeho BYTOSŤ. CÍTIME jeho AURU. CÍTIME jeho CITLIVOSŤ a sme mu nesmierne vďační za tú čistotu jeho prejavu voči nám. Celým našim vnútrom CÍTIME VĎAČNOSŤ za jeho LÁSKU K SEBE a LÁSKU K NÁM. CÍTIME VĎAKU dokonca aj Vesmíru, že nám DOVOLIL tento ZÁZRAK aj v hmotnom svete zažiť. Sme v nevysloviteľne BLAŽENOM POCITE a viac sa nedá popísať ten STAV, do ktorého sa dostávame cez UVOĽNENIE našej MYSLE, kde CÍTIME JEDNOTU dvoch BYTOSTÍ nie iba cez fyzické telá, ale aj cez jemnohmotné prepojenie sa v tú ÚPLNOSŤ, po ktorej sme celý náš život v hĺbke duše túžili. Nemali sme tušenie, kedy nastane tá BLÍZKOSŤ dvoch fyzicky sa prejavújúcich tiel. VEDELI sme iba, že TO EXISTUJE, ak príde ten Čas, keď sa dokážeme ODOVZDAŤ PRÍTOMNOSTI a zažijeme cez CITLIVOSŤ takú KVALITU Vesmírneho diania, ktorého sa naše ego doteraz bálo a dokonca aj hanbilo, lebo veľmi dobre vie, že ono nám takéto intenzívne, čisté, ozajstné a otvorené POCITY nikdy neposkytne, práve preto nám ich nechcel dovoliť ani zažiť.

DOVOLÍME SI ODDAŤ SA SEBE a práve tej CITLIVOSTI na všetkých úrovniach našich prejavov, ktorá nás PREPOJÍ S VESMÍROM na tejto našej všemohúcej Zemičke?….

okh.

—————–

Každému z vás rada pomôžem uvedomiť si viacej svoju PODSTATU, ktorá je tak intenzívna, akú si DOVOLÍME, aby bola.

Volaj, píš:

0903 858 930

OK Harmony – Andy