Silne ťa drží pri “živote”,
nevšimneš si, že si v hrobe
jednou nohou už.

Tak sa prebuď, Muž!

Ale ja viem, hehe, stále,
tú hru dookola hráme.
Dnes ale moja rozhodnosť
zmenila postoj vo mne dosť.
Chápem jasne, že ty, Láska,
v hĺbke svojej sa trasieš.
Držíš sa silou-mocou ešte,
nieže sa precitneš
náhodou v lepšom Živote,
ktorá možno príde,
ale iba, ak
nič nenecháš tak.

Drž sa ale, kým sa dá,
držím ti palce k tomu.
Vieš, len tým nezískaš
pozemskú Lásku moju.

Hrdý muž si, teším sa,
lebo keď raz s touto rozhodnosťou
v srdci budeš,
celým svetom pohneš.

Ďakujem za poznanie,
ktoré mi dávaš,
aspoň nejaká kvapka z Teba,
ktorú síce mi nedávaš
a predsa v sebe máš,
a mi aspoň TO nezištne dáš.

Vidím, čo JE
v tebe, vo mne.
Vidím, cítim už.
Však raz príde
k tebe Žena
a aj ku mne Muž.

Teším sa aj tvojmu egu,
veď je silné poriadne.
Preto viem, že ak raz dôjdeš
k sebe, príde Poznanie.

Je na tebe, kedy si
dovolíš byť tým,
kým v skutočnosti aj tak si,
veď ja ťa Vidím.

Žila som aj ja v klamstve.
(A s hrdosťou k tomu!)
Tak, ako teraz aj ty, Láska,
bojuješ v tom egu.

Bojuj, bojuj, nevzdávaj sa,
nieže prehráš rolu,
ktorú ti vytýčila
iba myseľ k tomu,
že by si raz uvidel Svet
nádherný a šťastný,
nielen stále celkom dobrý,
miestami až slastný.

Nezabudni na to ego,
ktoré ťa ovláda,
náhodou by si sa ocitol
tam, kde je len krásna Láska.

Áno, aj ja mám čo robiť,
som si toho vedomá,
ďakujem, že môžem zažiť
hru s tebou, Láska má.

okh.